svoj vrub nedostatok, že najmä v súvislosti s dynamicky rastúcou komplexnou bytovou a ostatnou investičnou výstavbou sa primerane nerealizovali plánované zdravotno-vodohospodárske investície. Mohli vyvíjať oveľa väčší tlak, aby vodohospodárska výstavba mala väčšiu prioritu u dodávateľov. V tom im mali, samozrejme, viac pomáhať aj ústredné štátne orgány SSR.

V správe vlády SSR sa uvádza, že za 5. a 6. päťročnicu sa na zdravotno-vodohospodárskom úseku riadenom národnými výbormi v značnom rozsahu nesplnili plánované úlohy. O nič lepšia situácia v tomto smere nie je ani v našom Stredoslovenskom kraji. Veď len za 6. päťročnicu z plánovaných 42 stavieb nebolo v kraji ukončených 16 stavieb. Z toho je 5 väčších, ktoré mali byť ukončené ešte v roku 1978. Ide o vodné zdroje a vodovody pre Lučenec, Brezno, Banskú Bystricu, Handlovú a Prievidzu.

Z čoho to vyplýva, dobre vieme. Predovšetkým vodohospodárske stavby u dodávateľov nemajú prioritu a sú pre nich nezáväzné. Pre tieto stavby nie sú vytvorené dostatočné stavebné kapacity, chýba mechanizácia a najmä materiálno-technické zabezpečenie budovania vodojemov, úpravní vôd, čistiarní odpadových vôd a ďalších stavieb. Skúsenosti aj z nášho kraja potvrdzujú, že nedostatky nespočívajú v projektovej a investorskej príprave, ale vo veľkom rozsahu v dodávateľskom zabezpečení týchto stavieb. Preto tiež Výbor SNR pre národné výbory a národnosti pri prerokúvaní správy vlády požiadal ministra stavebníctva SSR, aby vykonal opatrenia pre zlepšenie plnenia a urýchlenie zdravotno-vodohospodárskej investičnej výstavby a pre vyrovnanie sklzov z predošlých rokov a informoval o nich výbor do konca marca 1984.

Ďalším problémom, ktorý chcem spomenúť a kde bude potrebné prijať príslušné opatrenia, je vykonávanie systematických opráv a cyklickej údržby vodárenských zariadení. V správe vlády sa uvádza, že je nedostatočný percentuálny podiel objemu opráv na nadobúdacej cene základných prostriedkov vo vodnom hospodárstve. Aj keď v Stredoslovenskom kraji sa v roku 1982 zabezpečili opravy týchto základných prostriedkov spolu v hodnote za 50, 8 mil. Kčs, čo predstavuje vyše 1 % z ich nadobúdacej hodnoty, predsa krajské stranícke a štátne orgány nie sú so stavom a úrovňou opráv spokojné. Podniky vodární a kanalizácií nemajú pre ich vykonávanie vytvorené všetky potrebné, najmä materiálne a technické podmienky, nie sú vybavené dostatočnou kopacou a zdvíhacou mechanizáciou, respektíve ďalšou mechanizáciou. Mnohé zo základných prostriedkov nie sú pre podniky vodární a kanalizácií bilancované.

Na druhej strane sa treba kriticky pozrieť i na zameranie stavebno-montážnych prác podnikov vodární a kanalizácií. Napríklad v Stredoslovenskom kraji podiel týchto prác pre cudzích činil v rokoch

1981 a 1982 až 53, 9 %, pritom na opravách vlastných základných prostriedkov vodární a kanalizácií predstavoval podiel len 14, 5 %. Preto bude nevyhnutné preorientovať skladbu ich stavebno-montážnej činnosti, znižovať práce pre cudzích a zvyšovať objem prác na opravách základných prostriedkov, spolu s riešením skladby plánu výkonov a nákladov.

Treťou otázkou, ktorou sa chcem zaoberať, je skvalitňovanie výkonu štátnej správy národnými výbormi, predovšetkým kontrolnej funkcie. Národné výbory majú úlohu sústavne dozerať a kontrolovať, ako si organizácie plnia povinnosti pri nakladaní s vodami a zaobchádzaní s látkami, ktoré môžu ohroziť akosť povrchových a podzemných vôd. Stav v havarijnom znečisťovaní vôd za posledné roky vyžaduje, aby sa táto činnosť národných výborov vykonávala pravidelne a v oveľa väčšom rozsahu. Počet havarijných prípadov má stúpajúcu tendenciu: napríklad v našom kraji v roku 1979 bolo 22 havárií, avšak v roku

1982 už 56 havárií, čo je alarmujúce. V mnohých prípadoch nepomáhajú ani finančné sankcie - pokuty, ktoré sa v kraji vyrubujú organizáciám už vyše 3 mil. Kčs a osobné pokuty 20 až 30 tis. Kčs ročne.

Príčinou havárií je spravidla porušovanie štátnej a technologickej disciplíny v priemyselných a poľnohospodárskych podnikoch, čo svedčí o ľahostajnom vzťahu k zodpovednosti, najmä u vedúcich hospodárskych pracovníkov. Preto by bolo žiadúce ešte ďalej sprísniť využívanie nariadenia vlády SSR č. 31/1975 Zb. o pokutách za porušovanie povinností, ustanovených na úseku vodného hospodárstva. Národné výbory by mali dôslednejšie postupovať pri schvaľovaní a previerke plánov havarijných opatrení organizácií podľa platných právnych noriem. Bude nutné zabezpečiť, aby k tomu boli dostatočne kádrové vybudované príslušné odbory, najmä na ONV a KNV, kde máme informácie, že chýba zhruba jedna tretina pracovníkov, ktorí by boli potrební podľa odporúčania ministerstva pre kvalitný výkon štátnej správy.

Na záver dovoľte, súdružky, súdruhovia, aby som spomenula i niektoré problémy so zásobovaním pitnou vodou v okrese Žilina, ktorý je mojím volebným obvodom. V našom okrese sa v posledných desaťročiach zaznamenal prudký rast počtu obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov, a to z 27 % v roku 1960 na takmer 66 % v roku 1982. Stúpla i spotreba vody v priemysle. Tak ako inde, aj u nás vznikla značná disproporcia medzi celkovou investičnou a vodohospodárskou výstavbou. Nedostatok pitnej vody sa výrazne prejavil v mimoriadne suchom roku 1982, a to zvlášť v okresnom meste. Čiastočne sa tento problém podarilo riešiť prívodom 30 sekundových litrov vody zo zdroja vo Fačkove. Trvalé riešenie však možno očakávať

až vybudovaním vodárenskej nádrže v Novej Bystrici pri Čadci a stavbou skupinového vodovodu. Realizácii tejto významnej investičnej akcie bude potrebné venovať náležitú pozornosť tak zo strany okresných, krajských, ale aj ústredných štátnych orgánov, aby sa stanovené úlohy plnili v plánovaných termínoch.

Na druhej strane sa aj v okrese Žilina potvrdzuje, že občania s vodou nie vždy hospodárne nakladajú, i keď v tomto čase väčšina obyvateľov pochopila potrebu šetrenia s vodou v zmysle opatrení, ktoré prijali okresné politické a štátne orgány v roku 1982 a začiatkom roku 1983.

V racionalizácii spotreby vody je stále dosť rezerv i v našom okrese. Väčšiu pozornosť by bolo potrebné venovať rekonštrukciám rozvodného potrubia, ale aj domovým inštaláciám, zariadeniam priemyselných i poľnohospodárskych podnikov, v záujme obmedzenia nežiadúceho úniku a straty vody. Za tým účelom vykonávať cyklické previerky stavu vodovodných zariadení.

To bolo zopár problémov, ktoré som chcela nastoliť z hľadiska úloh národných výborov na úseku vodného hospodárstva. Nazdávam sa, že rokovanie Slovenskej národnej rady prispeje k ich urýchlenému riešeniu.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredsedníčka Kretová:

Ďakujem súdružke Vršanskej. Dávam slovo poslankyni súdružke Elene Tkáčovej.

Poslankyňa Tkáčová:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky, súdruhovia!

Som veľmi rada, že mám príležitosť dnes, keď rokujeme o takých závažných otázkach, ako je zásobovanie pitnou vodou a ochrana vôd proti znečisťovaniu, povedať aj niektoré skúsenosti z môjho volebného obvodu z okresu Prešov.

Náš okres, ako je známe, patrí medzi tie, ktoré majú s pitnou vodou veľké starosti. Až vtedy sme pocítili, aký význam má voda pre život ľudí i pre celkové životné prostredie. Zaoberala sa tým i vláda SSR a prijala pre nás významné opatrenia.

Z vodovodnej siete je nateraz zásobovaných 53 % obyvateľov okresu, do konca päťročnice to má byť o 3 % viac.

Zdroje kvalitných podzemných vôd máme už vyčerpané. Hlavná

pozornosť sa teraz sústreďuje na využívanie povrchových vôd, čiže riek a vodných nádrží. Vlani sme uviedli do prevádzky modernú úpravňu vôd v Brezovici, čím sa situácia značne zlepšila. Avšak, jej kapacitné možnosti sa využívajú len na polovicu. Lepšie využitie tejto modernej úpravne, aby plnšie pokrývala potreby, si vyžaduje vybudovať akumulačnú nádrž surovej vody.

Situácia zásobovania Prešova pitnou vodou sa vďaka opatreniam vlády SSR a okresných orgánov značne zlepšila. A môžem povedať, že práve takáto mimoriadne ťažká situácia v zásobovaní vodou nás naučila lepšiemu a účinnejšiemu výkonu štátnej správy. Napríklad po havárii orgány štátnej správy urobili previerku vo vyše 10 tisíc bytoch, pričom sa zistilo vyše 576 závad, ktoré museli bytové podniky okamžite odstrániť. Aj u nás tak, ako sa konštatuje v správe vlády SSR, bola nízka starostlivosť o základné prostriedky a málo aktívne sa presadzovali opatrenia na racionálne hospodárenie s pitnou vodou. Najmä v meste Prešove je staré, opotrebované, popraskané vodovodné potrubie, ktoré spôsobuje veľké straty pitnej vody.

Jedným z významných opatrení orgánov štátnej správy bolo i to, že veľkospotrebitelia vody museli začať postupne budovať vlastné studne. Urobili sa tiež opatrenia aj na náhradu pitnej vody za úžitkovú tam, kde to bolo reálne.

Chcela by som zdôrazniť, že problémy zásobovania pitnou vodou možno čiastočne zmierniť lepšou hospodárnosťou. Ale výstavbou nových bytov i rozvojom potravinárskeho priemyslu, ktorý má v Prešove veľmi silnú základňu, a tým aj veľkú spotrebu pitnej vody, bude problém nedostatku vody narastať. Doteraz jediné riešenie sa ukazuje v dobudovaní vodnej nádrže v Starine, ktorá sa má podľa plánu dokončiť v roku 1986. Podľa našich poznatkov termíny výstavby sa neplnia a obávame sa, že sa zásobovanie vodou ešte zhorší.

Tak, ako sa uvádza v správe vlády SSR i u nás sa kvalita povrchových vôd zhoršuje. Čistiarní odpadových vôd je u nás - tak ako všade - nedostatok. Je známe, že pri výstavbe priemyselných i veľkých poľnohospodárskych podnikov sa budovanie čističiek podcenilo a aj tie, ktoré sa vybudovali, dnes už kapacitne nestačia potrebám.

V súčasnosti staviame dve nové mestské čističky v Prešove a v Sabinove, ale aj na nich sa termíny výstavby neplnia. Nedostatok čističiek a ich predimenzovanosť, ako aj narastanie počtu žúmp pri domoch v obciach ohrozuje čistotu a nezávadnosť povrchových vôd.

Jedným z vážnych znečisťovateľov sú samotné poľnohospodárske podniky. Preto OPS robí opatrenia na zamedzenie prenikania močovky a ropných produktov do vôd. Mrzí ma, že v mojom volebnom obvode ostáva nedoriešená likvidácia hydinového trusu a výkalov na hydinárskej veľkofarme v Šalgoviku.

Súdružky, súdruhovia,

mojím vystúpením som poukázala na niektoré hlavné problémy nášho okresu a ako ich územné orgány riešia v spolupráci s vodohospodárskymi orgánmi. Niektoré sa však nedarí uspokojivo a včas riešiť. Preto prosím, aby Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR i naďalej venovalo nášmu okresu zvýšenú pozornosť a zvážilo možnosť vybudovania akumulačnej nádrže surovej vody - Tichý potok.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredsedníčka Kretová:

Ďakujem súdružke Tkáčovej. Dávam slovo poslancovi Silvesterovi Minarovičovi.

Poslanec Minarovič:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky poslankyne,

vážení súdruhovia poslanci!

Výbor SNR pre obchod, služby a dopravu na svojej schôdzke pri prerokovaní predmetnej správy sa zameral na dva významné okruhy, a to je pitná voda pre obyvateľstvo a na ochranu vodných zdrojov v súvislosti s prevádzkou motorových vozidiel ČSAD. Dovoľte mi, aby som k týmto otázkam tlmočil stanovisko nášho výboru.

Významnou sférou spotreby vody je pitná voda pre obyvateľstvo. Počet obyvateľov v zásobovaní vodou z verejných vodovodov v SSR vzrástol od roku 1960 z 1, 1 mil. na 3, 22 mil. v roku 1980 a špecifická spotreba vody na obyvateľa za deň stúpla z 290 l v roku 1960 na 405 l v roku 1980.

Prudký rast spotreby vody v SSR za posledných dvadsať rokov svedčí o neustálom raste životnej úrovne obyvateľstva.

Zvyšovanie počtu obyvateľov si bude naďalej vyžadovať ďalšie zdroje pitnej vody, čo je v súlade i s perspektívnymi plánmi bytovej výstavby v SSR pre ďalšie obdobie. Avšak vzhľadom na obmedzenú bilanciu vodných zdrojov v SSR je potrebné hľadať rezervy v nehospodárnom využívaní pitnej vody v bytovom hospodárstve. Svedčia o tom i porovnania špecifickej spotreby pitnej vody s niektorými vyspelými štátmi Európy, podľa ktorých spotreba pitnej vody u nás je vyššia viac ako o 100 %.

To len potvrdzuje skutočnosť, že u nás sa využívajú vodné zdroje nehospodárne a niet ani účinnej stimulácie pre úspornú spotrebu vody u obyvateľstva.

Príčinou tohoto stavu bytovom hospodárstve je jednak neuspokojivá údržba celého vodovodného potrubia, vrátane uzáverov odtokov, čo zapríčiňuje veľké straty vody a jednak skutočnosť, že v domácnostiach chýba meracia technika - vodomery. Tým sa stáva, že nehospodárni a nadmerní spotrebitelia vody nie sú postihovaní finančne, pretože pre nedostatky meracej techniky sa ich spotreba nezistí a rozvrhuje sa v bytovom hospodárstve paušálne na všetkých obyvateľov bytov rovnomerne, aj na tých, ktorí vodou šetria. Tento stav trvá dlhú dobu a do povedomia ľudí sa práve pre tieto príčiny nedostala nutnosť úspornej spotreby pitnej vody, ale skôr opačne, vedie obyvateľov k nešetrnej spotrebe. Do tej doby, pokiaľ meracia technika v domácnostiach nebude, nemožno očakávať výrazné zlepšenie stavu a odbúranie značných rezerv v spotrebe pitnej vody.

Vykonal som prieskum vo svojom volebnom obvode v Okresnom podniku bytového hospodárstva v Nitre so zameraním na hospodárenie s pitnou vodou a plnenie opatrení vyplývajúcich z uznesenia vlády SSR č. 335 z roku 1982.

Pre splnenie uvedeného uznesenia vlády SSR ONV uložil vykonať previerku vodovodných zariadení minimálne dvakrát ročne. Okresný podnik bytového hospodárstva má v správe 7870 bytov, z toho za I. polrok 1983 bola urobená previerka vodovodných zariadení v 3300 bytoch, za 9 mesiacov však už v 4920 bytoch. Aj keď počet kontrolovaných bytov sa podstatne zvýšil, pri celkovom počte 21 inštalatérov nie je reálne, aby do konca roka 1983 bolo možné vykonať previerku dvakrát, ale iba raz.

Okresný bytový podnik v Nitre má hospodárskou zmluvou zabezpečenú dodávku vodomerov na I. štvrťrok 1984 a zahrnuté v pláne vybaviť jeden z najväčších obytných domov meraním spotreby vody v jednotlivých domácnostiach. Výsledky tohto experimentu budú vyhodnotené a zovšeobecnené.

V uvedenom bytovom podniku sa dosiahlo v roku 1982 zníženie spotreby vody o 45 tis. m3 oproti roku 1981. Žiaľ, toto zníženie nemožno plne pripísať na konto vykonaných opatrení, ale čiastočne bolo zapríčinené aj častými výpadkami v dodávke vody, ktoré najmä na sídlisku Chrenová od 6. posch. a vyššie sú denné.

Ďalšou závažnou otázkou je riešiť problémy ochrany vodných zdrojov pred znečisťovaním a ochrany hygienických pásiem vodných zdrojov. O potrebe riešenia týchto otázok svedčia i výsledky skupinového poslaneckého prieskumu zameraného na zabezpečenie ochrany spodných a povrchových vôd v Dopravnom závode ČSAD Galanta.

Skupina poslancov SNR v uvedenom závode zistila, že pre ochranu spodných vôd sa už veľa urobilo. Tak napríklad, voda využívaná pre prevádzkové účely, ako aj umývanie vozidiel a súčiastok, sa čistí

v recirkulačnej stanici, kde voda prechádza cez zachytávač oleja do chemickej čističky odpadových vôd a odtiaľ do tzv. čistého vodojemu pre opätovné použitie.

Akosť vypúšťaných vôd je pravidelne mesačne kontrolovaná rozborom v laboratórnom stredisku ČSAD v Novom Meste n/Váhom. Vypúšťané vody do kanalizácie nepresahujú povolené množstvo ropných látok.

Oblasť kalového hospodárstva je na celom dopravnom závode, vrátane prevádzkární nedoriešená a prevažná časť vody vsakuje priamo do pôdy. Kal sa vysúša čiastočne vyparovaním a prevažná časť vody z neho vsakuje priamo do pôdy.

Napriek dobrým dosiahnutým výsledkom v ochrane vodných zdrojov v uvedenom závode, sú tu ešte prevádzky, ktoré nevyhovujú československým štátnym normám a riešenie problémov je ešte pred nimi. Aby závod plne vyhovoval ustanoveniam zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, je žiadúce v závode vybudovať, resp. dobudovať objekty za vyše 36 mil. Kčs. V rozprave na schôdzke výboru sa podľa informácie viacerých poslancov z ich volebných obvodov zistilo, že obdobná situácia je i na ďalších závodoch a prevádzkach ČSAD. Najväčším problémom je uloženie nádrží pohonných hmôt, ktoré nevyhovuje platnej ČSN, podľa ktorej musia byť uložené v nepriepustnej nádrži, aby ich obsah pri poškodení nádrže nevnikol do spodných vôd. Od platností tejto normy neboli realizované tieto úpravy takmer na žiadnom dopravnom závode.

Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na obmedzené vodné zdroje v SSR, ktoré nie sú rovnomerne rozložené na celom jej území a ktorých ďalšie využívanie predstavuje značné finančné prostriedky z celospoločenských zdrojov, neodkladnou úlohou dňa je dosiahnuť maximálnu úspornosť vo využívaní vody u všetkých spotrebiteľov. Na dosiahnutie tohto cieľa sa žiada zdokonaliť meraciu techniku v bytovom hospodárstve a inštalovať ju postupne do každého bytu. Zo strany organizácií bytového hospodárstva sa žiada venovať väčšiu starostlivosť údržbe vodovodného potrubia, vrátane kontroly výpustných uzáverov.

Z výsledkov poslaneckých prieskumov vyplýva, že na ochranu všetkých vodných zdrojov je žiadúce oveľa väčšiu pozornosť venovať celej prevádzke ČSAD, najmä zberu odpadových olejov, odstraňovaniu kalov a ďalšej prevádzke, ktorá súvisí s ochranou vodných zdrojov.

Vychádzajúc z uvedeného Výbor SNR pre obchod, služby a dopravu ma poveril, aby som na tejto schôdzke SNR zdôraznil potrebu nasledovných opatrení:

1. Podstatne zlepšiť údržbu vodovodného potrubia vrátane uzáverov

odtokov v bytovom hospodárstve a zlepšiť dozor nad vodným hospodárstvom v bytoch.

2. Postupne inštalovať v bytoch meraciu techniku za účelom úspor v spotrebe vody.

3. Zlepšenie prevádzkového režimu v podnikoch ČSAD z hľadiska ochrany vodných zdrojov.

4. Podstatne zlepšiť kontrolnú činnosť národných výborov všetkých stupňov v ochrane vodných zdrojov pred znečistením. Zároveň je žiadúca potreba systémového riešenia ekonomickej stimulácie v spotrebe vody u všetkých užívateľov.

Vážené súdružky a súdruhovia,

voda je veľkým bohatstvom každej, teda i našej krajiny, avšak bohatstvom nie nevyčerpateľným. Stále platí tu spomenutá zásada, že bez vody niet života a keďže my chceme túto základnú podmienku pre život zachovať aj pre ďalšie pokolenia, je nutné s vodou rozumne hospodáriť, ale najmä chrániť všetky zdroje vody.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredsedníčka Kretová:

Ďakujem súdruhovi Minarovičovi. Dávam slovo poslancovi Petrovi H r i c k o v i.

Poslanec Hricko:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia!

Národné výbory v okrese Spišská Nová Ves vytvárajú podmienky vo všetkých oblastiach ich pôsobnosti a právomoci pre realizáciu záverov XVI. zjazdu KSČ, ako i uznesení pozjazdových zasadaní ÚV KSS.

Možno konštatovať, že stanovené zámery v plnení úloh plánu 7. päťročnice sa v zásade plnia, o čom svedčí aj plnenie úloh v roku 1983, keď sa v okrese úspešne zabezpečujú úlohy v priemysle, poľnohospodárstve, ako aj v hospodárstve národných výborov.

Pri úspešnom plnení plánovaných úloh existuje množstvo problémov, ktoré je potrebné už dnes, ako aj v ďalšom období riešiť. Jedným z takýchto závažných problémov je vytváranie vhodných podmienok v oblasti životného prostredia. Týmto problémom by som sa chcel vo svojom diskusnom príspevku zaoberať. V celom novoveskom okrese je vybudovaná len jedna vyhovujúca čistiareň odpadových vôd.

Najvypuklejšie je to v meste Krompachy, kde je sústredený banícky, hutnícky a elektrotechnický priemysel, n. p. Kovohuty Krompachy je

výrobcom elektrolytickej medi. Podnik v tomto období realizuje investičnú výstavbu ekologického charakteru, t. j. likvidácia a využitie exhalátov produkovaných pri výrobe medi, s investičným nákladom 250 miliónov Kčs s cieľom znížiť množstvo vypúšťania škodlivín až o 50 %.

V k. p. Slovenské elektrotechnické závody Krompachy, sa v ďalšom období uvažuje s podstatným rozvojom a rastom výroby a s najväčším rozvojom sa plánuje v Železorudných baniach, závod Slovinky, v ťažbe medenej rudy.

Úmerne s rozvojom priemyslu v tomto centre Spiša rastú aj požiadavky na komplexnú bytovú výstavbu včítane technickej a občianskej vybavenosti.

Ako som už v úvode spomenul, mesto a podniky v Krompachoch nemajú doposiaľ vybudovanú čistiareň odpadových vôd, i keď zo strany Východoslovenského KNV a vyšších orgánov bol daný prísľub na jej realizáciu už v 6., ako aj 7. päťročnici.

Na vypúšťanie odpadových vôd bola vládou SSR udelená výnimka podmienená tým, že výstavba čističky odpadových vôd bude zrealizovaná do konca roku 1985.

Vychádzajúc zo súčasného stavu, ale najmä predpokladaného ďalšieho rozvoja spomínaných podnikov i mesta je potrebné tento, u nás v okrese i meste Krompachy, najzávažnejší problém urýchlene riešiť.

Je nutné zdôrazniť, že realizáciou tejto stavby je podmienený ďalší rozvoj našich priemyselných podnikov, ktoré sa významnou mierou podieľajú na výrobe dôležitých strategických surovín i priemyselných výrobkov pre naše národné hospodárstvo.

Nutnosť riešenia tejto stavby vyplýva i z uznesenia vlády SSR č. 71 z 3. marca 1982 o politickoorganizačnom postupe na realizáciu opatrení k ďalšiemu prehlbovaniu sociálnej starostlivosti o životné a pracovné podmienky v baníctve.

Pracujúci revolučného mesta Krompachy sa zaväzujú, že ešte s väčším elánom ako doteraz budú bojovať za splnenie hospodárskych úloh pri realizácii strategickej línie našej komunistickej strany a plnení programu a línie XVI. zjazdu KSČ.

Ďakujem.

(Potlesk. )

Podpredsedníčka Kretová:

Ďakujem súdruhovi H r i c k o v i. Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, mám otázku, či si ešte niekto z vás žiada slovo? (Nikto. )

Mám otázku na ministra lesného a vodného hospodárstva SSR súdruha Vladimíra Margetina, či si žiada slovo.

Minister lesného a vodného hospodárstva SSR Ing. Margetin:

Áno.

Podpredsedníčka Kretová:

Prosím súdruha ministra Margetina, aby sa ujal slova.

Minister lesného a vodného hospodárstva SSR Ing. Margetin:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky poslankyne,

vážení súdruhovia poslanci,

priebeh i rozsah diskusie potvrdil, že prerokúvanie okruhu problémov súvisiacich so zásobovaním vodou a jej ochranou pred znečisťovaním na pôde tohto zákonodarného orgánu, bolo plne odôvodnené.

Z analýzy vývoja plnenia úloh odvetvia vodného hospodárstva vyplynulo, že treba presadzovať a realizovať jeho rozvoj tak, aby bola záruka, že sa voda nestane limitujúcim činiteľom rozvoja národného hospodárstva.

V tejto súvislosti, ako sme sa presvedčili, mimoriadny význam má zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Osobitne si to uvedomujeme

o to viac, že nedostatky na tomto úseku sa prejavujú a charakterizujú ako znižovanie životnej úrovne. Z tohto pohľadu ide potom už o otázku, ktorá má mimoriadne závažný politický význam.

Túto skutočnosť si nesporne všetci uvedomujeme. To nás však potom zaväzuje, aby sme trvalé venovali pozornosť tejto problematike. Náš politický systém nám všetkým poslancom, členom vlády, funkcionárom národných výborov, zástupcom spoločenských organizácií

i všetkým občanom dáva dostatok možností angažované sa zúčastňovať na riešení týchto úloh.

Dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov k diskusii, vysvetlenia a doplnenia. Diskusia bola plne v súlade s tým, čo vláda predložila SNR. Diskutujúci zväčša podporili naše úsilie urobiť také opatrenia, aby sme sa nemuseli s vodou zaoberať ako s problémom, ktorý nás ťaží, ktorí musíme bezpodmienečne súrne riešiť.

Súdruh poslanec Karas sa vo svojom vystúpení dotkol takej základnej otázky, ktorá súvisí so zdrojmi vody ako s prírodnou danosťou. Dovoľte mi, aby som urobil pár slovami výlet do hydrológie, aby sme si objasnili; čím je to dané, že hospodárime s akýmisi kvantami

vody. My na Slovensku sme odkázaní na zdroje vody, ktoré spadnú na toto naše malé územie vo forme zrážok. Jedine rieka Dunaj je pre nás zdrojom vody, ktorý prináša vodu z iného územia, ako je naše územie. Ak si zoberieme naše štvorcové kilometre, koľko ich máme a aký je priemerný úhrnný objem zrážok z dlhodobého pozorovania, tak nám vychádza, že na Slovensku máme k dispozícii, hovorím ešte raz - okrem rieky Dunaj, asi 30 mld. m3 vody. Pozorovaním odtoku na našich riekach zisťujeme, že z tohoto územia radové odtečie okolo 10 miliárd m3, ostatné sa vyparí alebo vsiakne, alebo iným spôsobom nevieme s ním manipulovať. Preto navrhujeme budovanie vodárenských všeužitočných nádrží, a preto chceme využívať vodu niekoľkonásobne, aby sme to množstvo, ktoré máme k dispozícii, vedeli racionálne a rozumne využiť. Preto máme aj veľké objemy našich nádrží.

Naše nádrže spolu, ktoré sme vybudovali od oslobodenia, reprezentujú zásobný priestor s celkovým objemom asi 1, 5 mld. m3. Radové 10 % až 15 % z toho množstva, odteká z nášho územia. Preto máme obrovský záujem na tom, aby naše toky boli čisté, aby sme vodu vedeli niekoľkokrát využiť, aby sme ju mohli využiť na hornom toku, na strednom aj na dolnom, nakoniec na závlahy alebo nejakým iným spôsobom. Množstvá vody, o ktorých hovorím, nie sú malé. Sú veľké a kryjú nám do ďalekej budúcnosti rozumnú, racionálnu spotrebu. Preto stále hovoríme o tom, ako s vodou treba šetriť, ako treba s ňou narábať rozumne, aby nám nebola brzdou v ďalšom ekonomickom a spoločenskom rozvoji. Pravda, problémy máme v tom, že voda nie je rozdelená rovnomerne v čase ani v priestore. Preto ju musíme presúvať na obrovské vzdialenosti, manipulovať s diaľkovými prívodmi a ostatnými vecami, ktoré súvisia s jej správnym rozdelením na územie, na obyvateľov, na priemysel, poľnohospodárstvo a ostatných užívateľov. Toľko som chcel povedať k tomuto problému, ktorý je východiskový a ktorý nám dáva všetky naše základné opatrenia a určuje smery nášho rozvoja.

Súdruhovi poslancovi Mináčovi by som chcel niečo povedať k tým haváriám a postihom. Chcel by som ho ubezpečiť, že za havárie a za nesprávne manipulovanie s vodami, sa uplatnia pokuty, ktoré nie sú plánovateľné. V ekonomickom systéme, ktorý u nás je, naopak, tieto pokuty a penále sa platia z fondu odmien, čo je v podnikoch najcitlivejší fond. Keď sa zistí konkrétna osoba, je osobne postihovaná. Len pre informáciu: za minulý rok podniky z fondu odmien boli postihnuté viac ako 12 mil. Kčs, čo je slušná čiastka, a myslím si, že po osobnom postihu si viacerí ľudia rozmyslia stavať sa nedbanlivo alebo ľahostajne k týmto problémom. Okrem toho spolupracujeme s Generálnou prokuratúrou SSR, ktorej všetky prípady oznamujeme a tiež