Žiaľ, musíme konštatovať, že závery 8. zasadania ÚV KSČ, hoci od jeho konania uplynuli už viac ako štyri mesiace, sa v rezortoch výraznejšie neprejavili v zabezpečovaní tohtoročných úloh plánu vedeckotechnického rozvoja, ani v jeho príprave na rok 1984. Tak napríklad vývoj efektívnych technológií gumárenských chemikálii sa pre nezabezpečenie výstavby poloprevádzky odsúva o 2 roky, výskum využitia biomasy stromov a sekundárnych surovín na agiomerované výrobky sa pre nedostatok investičných a devízových prostriedkov oneskoruje

o 1 rok a obdobne je to vo výskume spracovania lesných štiepok

i v niektorých ďalších prípadoch.

V realizácii výsledkov vyriešených úloh technického rozvoja dochádza síce k podstatnému rastu, z 9 mld. Kčs novej výroby v 6. päťročnici na takmer 26 mld Kčs v 7. päťročnici, t. j. takmer 3-násobne, ale už v prvých dvoch rokoch tejto päťročnice sa v plánovaných termínoch nezrealizovalo 21 výstupov s objemom novej výroby 300 mil. Kčs, najmä pre neplnenie odberateľsko-dodávateľských vzťahov a sklzy v investičnej výstavbe. Situácia nie je lepšia ani v tomto roku, keď Je ohrozené plnenie 14 realizačných výstupov, ako napríklad výroba flutingu z menej hodnotných drevín v hodnote 304 mil. Kčs v n. p. Juhoslovenské celulózky Štúrovo, zavedenie výroby polypropylénových káblikov v n. p. CHZJD Bratislava v hodnote 71 mil. Kčs, výroba cementu v kombináte Záhorie III v hodnote 33 mil. Kčs pre oneskorené využitie automatizovaného systému riadenia technologických procesov a ďalšie nové výroby.

Situácia je o to závažnejšia, že sa tento stav výraznejšie nezlepšil ani v príprave plánu na rok 1984. Návrhy, ktoré predložili rezorty, nezabezpečujú smernicu v novej výrobe na budúci rok o 700 mil. Kčs. Takýto návrh nemôže vláda prijať a musí požadovať a požaduje naplnenie úloh minimálne na úrovni smernice. Rovnako sa nemôžeme uspokojiť s nedostatkom návrhov, ktoré by bolo možné zaradiť do štátneho plánu technického rozvoja a ktoré by výrazným spôsobom ovplyvnili efektívnosť našej ekonomiky v budúcom období.

Situácia nie je lepšia ani v licenčných výrobách, v ktorých mali ústredné orgány preveriť možnosti zvýšenia objemov výroby. Takéto zvýšenie sa zabezpečilo len v ojedinelých prípadoch. Program na roky 1984 a 1985 ukazuje, že v príprave nových licenčných výrob pretrváva malá ujasnenosť a nízka aktivita v návrhoch, v príprave rokovaní so zahraničnými partnermi, ako aj v zabezpečovaní podmienok na ich realizáciu. Oveľa väčšiu aktivitu je potrebné vyvinúť aj v predaji licencií.

Na zabezpečenie úloh štátneho plánu i ostatných plánov technického rozvoja musíme preto mobilizovať celý náš vedeckovýskumný potenciál, medzinárodnú hospodársku i vedeckotechnickú spoluprácu,

zdokonaľovať plánovací proces, hmotné a morálne stimulovanie tvorcov, výrobcov i užívateľov novej techniky, organizáciu a riadenie celého tohto procesu.

Dovoľte bližšie rozviesť aspoň niektoré z týchto otázok.

Vláda ČSSR už svojím uznesením č. 1/1983 a vláda SSR uznesením č. 95/1983 schválili pravidlá overovania opatrení na urýchlenie vedeckotechnického pokroku, na zriadenie investičného fondu a na zvýšenie účinnosti zahranično-ekonomických vzťahov. Opatrenia, ktoré dnes prerokúvame, uvedené uznesenia vlád ČSSR i SSR konkretizujú a určujú spôsob i lehoty ich realizácie.

Podčiarknuť chcem skutočnosť, že všetky opatrenia vychádzajú zo zásady, že plán je a zostáva hlavným nástrojom riadenia a že táto jeho funkcia sa vo vedeckotechnickom rozvoji nielenže nezoslabuje, ale naopak, posilňuje. Ak dnes zdôrazňujeme využívanie ďalších nástrojov riadenia, robíme tak preto, aby plánovitý charakter vedeckotechnického rozvoja ešte viac posilňovali.

Veľkú pozornosť pripisujeme zásluhovosti a výraznejšej diferenciácii v odmeňovaní na základe skutočných výsledkov práce. Opatrenia umožňujú, aby sa za zvlášť úspešné vyriešenie úlohy a za ich realizáciu poskytla mimoriadna odmena tým pracovníkom, ktorí sa o vysokú technicko-ekonomickú úroveň riešenia osobitne zaslúžili. Výška týchto odmien nie je pre jednotlivých pracovníkov podstatne obmedzená a v odôvodnených prípadoch ju možno poskytovať aj nad rozsah prostriedkov určených na mimoriadne odmeny. Obdobne chceme postupovať pri stanovovaní základných platov tvorivým pracovníkom vo výskume, vývoji, konštrukcii a projekcii.

Zodpovedným riadiacim pracovníkom sa tak dali značné možnosti diferencovaného odmeňovania podľa zásluh. Zatiaľ sa však tieto - i iné - možnosti v praxi, žiaľ, dostatočne nevyužívajú. Mnohí vedúci pracovníci pod vplyvom falošného sociálneho pokoja, s odôvodnením nevyvolávať na pracoviskách "zbytočné" konflikty, nemajú dosť odvahy meniť zabehané zvyklosti, smerujúce k rovnostárstvu a nivelizácii. To je ale škodlivá prax, ktorá je v ostrom rozpore so záujmami našej spoločnosti. Treba preto jasne povedať, že bez prekonávania podobných konfliktov sa nepohneme z miesta. Vedúci, ktorí sa konflikty boja riešiť a nie sú v stave diferencované odmeňovanie prebojúvať a objektívne ho v kolektívoch odôvodňovať, nemôžu natrvalo obstáť pred súčasnými kritériami.

Doterajšiu nivelizačnú prax musíme zmeniť. Hlboko sa musíme zamyslieť nad týmto problémom a spoločným úsilím štátnych, hospodárskych a spoločenských orgánov a organizácií podstúpiť každodenný zápas za výraznejšie oceňovanie skutočnej zásluhovosti. Výrazne

od seba odlíšiť kvalitnú a spoločensky prospešnú prácu, od práce zlej, nekvalitnej a podpriemernej.

Obraciam sa preto i na vás, poslancov SNR, aby ste svojim vplyvom napomáhali túto dôležitú zásadu prebojúvať a riešiť. Iba tak bude možné spoločným úsilím docieliť, aby sa do vedeckých, výskumných a vývojových útvarov dostávali najtalentovanejší tvoriví pracovnici, ktorí sú nielen pripravení, ale aj ochotní púšťať sa do veľkých projektov a znášať v nich riziká, podstupovať vytrvalý zápas za vedecko-technický pokrok. Žiada sa poznamenať, že aj pri navrhovaní kolektívnych prác na štátne ceny Klementa Gottwalda, národné ceny SSR, prihlasovaní vynálezov, zlepšovacích návrhov a iných významných ocenení, viazaných na mimoriadne výkony a tvorivé činy, treba prekonávať tendencie, že si tu pripisujú spoluautorstvo pracovníci, ktorí nemajú na ňom žiadnu zásluhu, čo taktiež znižuje iniciatívu a znehodnocuje túto mimoriadne dôležitú formu spoločenského oceňovania. Príslušné komisie a schvaľovacie orgány týmto, tendenciám čelia, ale zamedzovať im treba už pri ich vzniku, pri podávaní návrhov priamo na pracoviskách a účinnejšie tak motivovať tvorivú činnosť.

Pri uplatňovaní uvedených zásad je nevyhnutné na každom pracovisku dodržiavať poriadok, upevňovať technologickú i pracovnú disciplínu, požadovať zodpovednosť od všetkých, osobitne však od tých, čo riadia. Zdôrazňujem to preto, lebo bez uplatňovania týchto elementárnych predpokladov nemôže dobre fungovať ani tá najdokonalejšia sústava riadenia.

Pokiaľ ide o cenovú politiku, v doterajšej praxi sa nám nezriedka stávalo, že cena progresívnej techniky bola pomerne vysoká, nepriaznivo ovplyvňovala celkovú ekonomiku podniku, a tak užívateľ nemal veľký záujem o jej využívanie. V predložených opatreniach počítame s tým, že sa využije uplatňovanie dvojitých cien: jedna pre výrobcu a iná pre užívateľa, a to všade tam, kde by cena novej techniky mohla negatívne ovplyvňovať ekonomiku užívateľa. Rozširujeme aj uplatňovanie stupňovitých, prechodne platných cien, najmä u tých nových výrobkov, ktorých osvojenie vo výrobe trvá pomerne dlho a spojené je s citeľne zvýšenými nákladmi v počiatočnom období.

V rámci systémových opatrení pripravuje sa aj novelizácia vyhlášky o financovaní technického rozvoja. Cieľom pravidiel, obsiahnutých v tejto vyhláške je zjednodušiť spôsob financovania technického rozvoja, umožniť lepšie podmienky pre plynulejšiu nadväznosť výskumu a vývoja na realizáciu a utvoriť tak priestor na zvýšenie právomocí zodpovedných hospodárskych pracovníkov.

Vo výskumnej a vývojovej základni sa nám osvedčilo bezprostredné spájanie výskumu s praxou. Máme už rôzne typy výskumno-výrobných združení, výskumno-projektových organizácií, združených pracovísk

vysokých škôl a SAV s podnikmi, ako i ďalšie integračné zoskupenia. Z ich činnosti sú dobré skúsenosti, a preto budeme v rozširovaní týchto progresívnych foriem spájania výskumu s praxou na základe objektívneho uváženia podmienok citlivo pokračovať. V žiadnom prípade nemienime presadzovať reorganizáciu výskumnej a vývojovej základne za každú cenu a uvádzať zbytočne do pohybu tie úseky, kde nie sú na to vecné dôvody, ale ani predpoklad, že sa novým organizačným usporiadaním dosiahnu výraznejšie efekty. Naďalej je účelné rozvíjať širokú variabilitu spájania výskumu s vývojom, projekciou a výrobou, vyhodnocovať a zovšeobecňovať skúsenosti, zdokonaľovať celý tento proces a kde je to len trochu možné, uplatňovať princípy chozrasčotného spôsobu hospodárenia.

V celej našej ďalšej činnosti pri urýchlenom uplatňovaní výsledkov vedy a techniky v praxi vychádzame z toho, že ciele, ktoré si kladieme, nemôžeme splniť bez úzkej vedeckotechnickej spolupráce so socialistickými štátmi, najmä so ZSSR. Táto spolupráca je dnes už veľmi rozsiahla a priniesla mnohé významné úspechy. Len v roku 1982 organizácie so sídlom v SSR spolupracovali vo výskume na takmer 700 úlohách, obdržali 650 a samy poskytli 551 kompletov vedeckotechnickej dokumentácie. Na konzultácie a iné pracovné stretnutia sme vyslali 2671 a u nás prijali 2300 vedeckovýskumných a Iných pracovníkov.

Dnes však, vážené súdružky a súdruhovia, nám už ani tak nejde o kvantitatívny rast tejto spolupráce, ale predovšetkým o prechod na jej vyššie závažnejšie formy. A práve tento proces prebieha pomaly, stále je ešte nízky podiel zmluvnej spolupráce spojenej so špecializáciou a kooperáciou vo výrobe, stále ešte vo veľkej miere zotrvávame na nezáväzných konzultáciách a výmene skúseností. Z toho hľadiska neuspokojivo postupuje aj rokovanie o vedeckotechnickej spolupráci na rok 1984. Z podkladov predložených rezortami vyplýva, že zo 69 vybraných problémov, určených na sledovanie ústrednými orgánmi pre vedu a techniku, nie sú doposiaľ u viac ako 1/3 dokončené rokovania medzi partnerskými organizáciami a neboli vypracované, ani schválené pracovné plány.

Nevyhnutne treba aj z našej strany spružniť systém na uzatváranie dohôd a zmlúv o vedeckotechnickej spolupráci, ale aj vyvinúť omnoho väčšiu iniciatívu v podnetoch, návrhoch a požiadavkách na jej uskutočňovanie, osobitne so ZSSR. Je predovšetkým naším záujmom, aby sa táto spolupráca rozvíjala na vyššej úrovni, pretože bez nej nemôžeme riešiť a v žiadúcom čase vyriešiť nijakú náročnejšiu úlohu. Vedie nás k tomu aj nevyhnutnosť zužovania veľmi širokého výrobného sortimentu, ktorý nie sme bez prehlbujúcej sa spolupráce so ZSSR a ostatnými štátmi RVHP schopní na primeranej technickej úrovni

zvládnuť. Ani rôznym formám embarga a čoraz viac sa vyskytujúcim diskriminačným opatreniam západných kapitalistických štátov na zahraničných trhoch, by sme nemohli bez tejto spolupráce účinne čeliť. Najvýznamnejšia je však jednotnosť našich záujmov a cieľov, spoločná obrana vymoženosti robotníckej triedy, nášho spoločenského zriadenia a celého socialistického spoločenstva tak, ako to vyplýva z nedávneho vyhlásenia vlády ČSSR k dohovoru medzi vládou ČSSR a Radou ministrov ZSSR. Medzinárodná vedeckotechnická spolupráca zostáva preto jedným z hlavných pilierov našej činnosti a jej závažnosť nás vedie k tomu, aby sme v nej volili účinnejšie nástroje plánovania a riadenia, ktoré by viedli k obratu v doterajších formách spolupráce, k plneniu prijatých záväzkov a premietnutiu jej výsledkov do plánov rozvoja národného hospodárstva.

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci, snažil som sa poukázať na najdôležitejšie opatrenia, ktoré bude uskutočňovať vláda a jednotlivé ústredné orgány štátnej správy SSR na urýchlené uplatňovanie vedy a techniky v praxi v duchu záverov nedávneho 8. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS. Sú to náročné úlohy, vyžadujúce veľké úsilie, rozhodnosť, koncepčnosť a mobilizáciu všetkých dostupných zdrojov a síl. Novovytvorená Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj sa bude pritom sústreďovať predovšetkým na nadrezortné a medziodvetvové úlohy, z čoho vyplýva, že za vedeckotechnický rozvoj v rezortoch, VHJ a podnikoch aj naďalej zodpovedajú jednotlivé ministerstvá a ďalšie ústredné orgány, generálne riaditeľstvá a iné organizácie na príslušných stupňoch riadenia. Rezortné, odborové a podnikové výskumné a vývojové úlohy predstavujú okolo 70 % z celkových nákladov a až 93 % z celkového počtu úloh zaradených do plánov technického rozvoja. Naďalej musíme prebojúvať zásadu, že vedeckotechnický rozvoj je celospoločenský proces a každý, najmä vedúci hospodársky pracovník má zaň svoj diel zodpovednosti. Nebudeme mať pritom k dispozícii viac finančných a devízových prostriedkov a ani iných ľudí. Pracovať musíme s tým, čo máme. Preto musíme dokonalejším riadením, účinnejšou prácou a organizáciou vyťažiť z jestvujúcich zdrojov viac a lepšie výsledky, ako doteraz. V záujme toho musíme profilovať našu VVZ tak, aby zodpovedala novým potrebám štrukturálnej prestavby ekonomiky a rozširujúcej sa socialistickej ekonomickej integrácie. Dôverujeme pritom ľuďom. Obzvlášť vysokú dôveru vkladáme do rúk tvorivých pracovníkov vo vede, výskume, vývoji, vo výrobe i na ostatných úsekoch vedeckotechnického rozvoja. Opierame sa o ich vynaliezavosť a um, spoliehame sa na ich politickú, odbornú a morálnu zaangažovanosť a schopnosť riešiť čoraz náročnejšie úlohy zodpovedajúce dobe, a to aj v oblastiach, kde sa nedá pracovať bez rizika a kde je ťažké vopred zaručiť alebo odhadnúť výsledky.

Dovoľte mi, aby som v mene vlády SSR ocenil aktivitu výborov SNR, s akou sa venovali prerokúvaniu návrhu zákona SNR a správy vlády i priamo zaangažovanosť poslancov, ktorú prejavili pri prieskume o uplatňovaní vedeckotechnického rozvoja vo výrobnej a ostatnej spoločenskej praxi. Z prieskumov vykonaných poslancami a rokovaní výborov SNR vzišlo veľa cenných a podnetných návrhov na ďalšie zvyšovanie rozvoja, dotýkajúc sa tak otázok vlastného výskumu a uplatňovania jeho výsledkov v praxi, ako aj systémových opatrení, ktoré majú urýchliť tento proces. Chcem uistiť poslancov a celú Slovenskú národnú radu, že námety a pripomienky, ktoré vzišli z rokovania výborov a vzídu i z dnešnej schôdzky SNR, starostlivo posúdime a zahrnieme do opatrení vlády a ústredných orgánov štátnej správy SSR tak, aby sme pod vedením KSČ a v prospech všetkého nášho ľudu mohli spoločnými silami splniť náročné úlohy súčasného i budúceho rozvoja našej socialistickej spoločnosti.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Vačokovi za odôvodnenie návrhu zákona a za uvedenie správy.

Súdružky a súdruhovia poslanci, odporúčam, aby sme zvolili komisiu, ktorá by v priebehu rozpravy dopracovala návrh na uznesenie, ktorý pripravil Výbor SNR pre priemysel a stavebníctvo a predložila ho po skončení rozpravy na schválenie Slovenskej národnej rade.

Navrhujem, aby predsedom komisie bol člen Predsedníctva SNR a predseda Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo poslanec Vladimír F a š a n g a ďalšími členmi Jozef Ďurica, Jaroslav Karas, Božena Kiklošová, Ernest Križan, Ján Kurjatko, Karol Lukáč, Viera Martinčičová a Jozef Zachar.

Sú pripomienky k tomuto návrhu?

(Neboli. )

Kto je za návrh, aby bola schválená komisia v tomto zložení, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Ďakujem.

Je niekto proti?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada zvolila komisiu pre dopracovanie návrhu na uznesenie.

Komisia sa zíde počas druhej prestávky v miestnosti číslo 129 na I. poschodí. Prosím poslancov, aby svoje pripomienky odovzdali priamo členom komisie alebo pracovníkom pri prezentácii.

Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov SNR člena Predsedníctva SNR a predsedu Ústavnoprávneho výboru SNR poslanca Jaroslava F i l u, aby podal správu o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch SNR.

Spravodajca prof. JUDr. Filo, CSc.:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky poslankyne,

vážení súdruhovia poslanci!

Predloženým vládnym návrhom zákona SNR sa v právnej oblasti realizujú závery 8. zasadania ÚV KSČ a nadväzujúceho zasadania ÚV KSS. Sleduje sa ním vytvoriť právne predpoklady pre skvalitnenie riadenia vedeckotechnického a investičného rozvoja, účinnejšie presadzovanie výsledkov vedeckotechnického rozvoja v praxi a zvýšenie koordinačnej činnosti a súčinnosti orgánov štátneho riadenia pri uskutočňovaní jednotnej vedeckotechnickej a investičnej politiky.

Návrhom zákona, ako už bolo povedané v odôvodnení podpredsedu vlády, má sa zriadiť Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj ako ústredný orgán štátnej správy SSR. Návrh vhodne rieši kompetenciu pri rozhodovaní komisie v základných a ostatných otázkach a v potrebnom rozsahu upravuje právne vzťahy v súvislosti so zrušením Ministerstva výstavby a techniky SSR. Úlohy komisie, jej zásady činnosti a organizácie budú podrobnejšie určené v štatúte komisie. V súvislosti s potrebou dôsledného uvedenia zákona do praxe bolo by vhodné čo najskôr vydať štatút slovenskej komisie po jeho schválení vo vláde SSR.

Vážené súdružky poslankyne,

vážení súdruhovia poslanci!

Vládny návrh zákona veľmi zodpovedne prerokovali na svojich schôdzkach Výbor SNR pre plán a rozpočet 13. októbra 1983, Výbor SNR pre priemysel a stavebníctvo 21. októbra 1983 a Ústavnoprávny výbor SNR 18. októbra 1983. Možno povedať, že návrh zákona v súlade so závermi 8. zasadania ÚV KSČ a v úzkej spojitosti s novými federálnymi zákonnými úpravami v oblasti vedy a techniky svojou koncepciou i zameraním dostatočne pokrýva potrebu riešiť základné úlohy vyplývajúce pre právnu oblasť z uznesenia 8. zasadania ÚV KSČ a záverov zasadania ÚV KSS. Obdobný návrh zákona včera schválila aj Česká národná rada.

Výbory SNR kladne prijali a ocenili, že predložená novelizácia sa využíva aj na novú právnu úpravu postavenia a zodpovednosti riaditeľa Slovenského geologického úradu. Výbory SNR odporúčajú SNR niektoré úpravy uvedené v spoločnej správe, ktorú ste dostali ako tlač 61 a. V čl. I. v úvodnej vete sa vypustenie zákona SNR č. 70/1989 Zb. navrhuje preto, že tento zákon bol zrušený zákonom SNR č. 150/ /1970 Zb. Navrhovanou úpravou časti vety za čiarkou v čl. I. v ods. 4 sa znenie tohto odseku spresní a súčasne rozšíri o úpravu v tom zmysle, že rozhodovať o ostatných otázkach budú predseda komisie a vedúci pracovníci podľa deľby riadiacich funkcií určenej v štatúte komisie. Napokon navrhovanou zmenou textu druhej vety v čl. II. sa sleduje zosúladenie s obdobným ustanovením v návrhu novely kompetenčného zákona. Takáto úprava bola schválená aj v Českej národnej rade.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Vychádzajúc z kladných stanovísk výborov SNR, odporúčam vládny návrh zákona schváliť s úpravami, ako sú uvedené v spoločnej správe výborov v tlači 61a.

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi F i l o v i.

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, otváram rozpravu o šiestom a siedmom bode programu.

Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásili súdruhovia poslanci

Stanislav Novák Jozef Z a c h a r Štefan Hajduch Miloš Marko Jozef Ďurica Pavol Adamčík Alojz Čmeló Karol Šavel Milan Porubovič Imrich H l a d a Ján Kurjatko.

Dávam slovo prvému z prihlásených rečníkov poslancovi súdruhovi Stanislavovi Novákovi.

Poslanec Ing. Novák, CSc.:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky, súdruhovia,

dnešné rokovanie SNR k správe vlády o plnení úloh vedeckotechnického rozvoja a urýchlenom uplatňovaní jeho výsledkov v praxi má za cieľ posúdiť dosiahnuté výsledky v oblasti vedeckotechnického rozvoja pri realizácii záverov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS, ako aj plnenie zákona SNR č. 128/1981 Zb. o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva SSR na roky 1981 - 1985 a prispieť tak k podstatnému zvýšeniu účinnosti uplatňovania vedy a techniky v rozvoji nášho národného hospodárstva.

8. zasadanie ÚV KSČ a zasadanie ÚV KSS komplexnosťou hodnotenia výsledkov a skúseností z realizácie záverov XVI. zjazdu KSČ v oblasti vedeckotechnického rozvoja výrazne ovplyvnili prácu jednotlivých výborov SNR a tiež ich závery. Prieskumy vykonané skupinami poslancov, ktoré predchádzali príprave tejto schôdzky SNR len ďalej potvrdili správnosť analýzy a záverov 8. zasadania ÚV KSČ a príprava na dnešné zasadanie sa zamerala na konkrétne podnety k urýchleniu vedeckotechnického rozvoja v záujme zvyšovania ekonomickej efektívnosti celého národného hospodárstva.

Predložená správa vlády SSR o plnení úloh vedeckotechnického rozvoja a urýchlenom uplatňovaní jeho výsledkov v praxi poskytuje zásadný podklad pre posúdenie dosiahnutých výsledkov v tejto oblasti, ako aj možnosť kriticky zhodnotiť tieto výsledky.

Výbory SNR, okrem Mandátového a imunitného výboru SNR, vykonali skupinové prieskumy v 11 podnikoch, 9 výskumných ústavoch a na pracoviskách Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl. Okrem toho poslanci vykonali individuálne prieskumy vo svojich volebných obvodoch. Na prieskumoch sa zúčastnili tiež funkcionári SNR. Cieľom týchto prieskumov bolo získať najmä poznatky o realizácii štátnej technickej politiky v praxi, prečo sa vedeckotechnický rozvoj nestal základným obsahom riadiacej, plánovacej a organizátorskej práce, ako i osou národohospodárskeho plánu, a prečo súčasný mechanizmus nevytvára dostatočný tlak na intenzifikáciu národného hospodárstva, a tým aj nie dosť účinne pôsobí na trvalý rast produktivity práce, uspokojovanie potrieb ľudu a zlepšenie zahranično-ekonomických obchodných vzťahov.

Dovoľte mi, vážené súdružky, súdruhovia, aby som tlmočil stručne výsledky rokovaní výborov SNR k tejto problematike.

Ústavnoprávny výbor SNR napr. konštatoval, že Súbor opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva zatiaľ nepôsobí na dlhodobú efektívnosť založenú na uplatňovaní vedeckotechnického rozvoja. Vyslovil presvedčenie, že nová úprava Hospodárskeho zákonníka prispeje k úspešnému využívaniu výsledkov vedy a techniky v praxi. Výbor kladne hodnotil pôsobenie zákona č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyslových vzoroch. Súčasne však poukázal na to, že sa vyskytujú niektoré problémy pri jeho realizácii v dôsledku nie vždy dostatočných kapacít pre riešenie. Problémy sú i pri posúdení novosti, stanovení výšky odmeny i v dôslednom uplatňovaní vnútropodnikovej kontroly a hmotnej stimulácie. Vzhľadom na súčasné množstvo a zložitosť druhotných právnych noriem a rôznych predpisov upravujúcich túto oblasť je potrebné vykonať analýzu ich účinnosti a aktuálnosti s návrhmi na ich počet, potrebnú redukciu, zrušenie alebo novelizáciu.

Výbor SNR pre plán a rozpočet poukázal na potrebu skvalitniť centrálne riadenie vedeckotechnického rozvoja, prehĺbiť činnosť v oblasti dlhodobých prognóz, širšie uplatniť cieľovoprogramový prístup a zdokonaliť sústavu ukazovateľov národohospodárskeho plánu tak, aby účinne pôsobili na kvalitatívne stránky rozvoja výroby. Poslanci výboru zdôraznili nutnosť prispôsobenia celej sústavy ekonomických nástrojov tak, aby stimulovali široké uplatňovanie vedeckotechnického pokroku, urýchlenie inovácií a v tejto súvislosti modernizáciu a rekonštrukciu, a tým i zvýšenie efektívnosti hospodárskeho rozvoja a kvality všetkej práce i exportnej schopnosti.

Výbor SNR pre národné výbory a národnosti sa zaoberal uplatňovaním vedeckotechnického rozvoja, modernizáciou a rekonštrukciou v podnikoch a organizáciách Ministerstva vnútra SSR a národných výborov, zvlášť v miestnom priemysle a komunálnych službách, bytovom a vodnom hospodárstve, ale aj v miestnom stavebníctve, doprave a autoopravárstve. Národné výbory, konštatoval výbor, musia vykonať opatrenia pre účinnejšie presadzovanie zámerov na Intenzifikáciu svojej ekonomiky prostredníctvom vedeckotechnického rozvoja v súlade so zásadami na zdokonalenie plánovitého riadenia hospodárstva národných výborov schválenými Predsedníctvom ÚV KSČ v decembri 1980, ako i vládou SSR. Výbor vo svojich záveroch odporučil ministrovi vnútra SSR zabezpečiť, aby KNV dopracovali doterajšie opatrenia z hľadiska skvalitnenia a zefektívnenia činnosti a hospodárenia organizácií riadených národnými výbormi.

Z rokovania Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo vyplynulo, že vedeckotechnický rozvoj sa neprejavil dostatočne účinne napr. v postupnom znižovaní stratovosti drevospracujúceho, nábytkárskeho a celulózo-papierenského priemyslu, ako i v stavebnej výrobe. Poukázal, že zameranie vedy, výskumu a vývoja, ale aj uplatňovanie ich výsledkov v praxi stále nezodpovedá potrebám rozvoja kľúčových výrobných odvetví. Pociťuje to najmä chemický, drevospracujúci