SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
6. schôdzka 18. a 19. novembra 1982
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O SCHÔDZKE SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Návrh Mandátového a imunitného výboru SNR na overenie platnosti voľby novozvolených poslancov Slovenskej národnej rady vo volebnom obvode číslo 35 - Zbehy a vo volebnom obvode 125 - Sobrance
Sľub novozvolených poslancov SNR
Návrh skupiny poslancov na zaradenie novozvolených poslancov SNR do výborov SNR
Vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy
Vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení
Správa vlády SSR o uplatňovaní zákona č. 20/1988 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu
Správa o realizácii podnetov poslancov SNR prednesených na 4. a 5. schôdzke Slovenskej národnej rady
Správa predsedu SNR o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 25. júna do 16. novembra 1982
Otázky poslancov
Bratislava 1982
Slovenská národná rada
VII. volebné obdobie
Stenografická správa
o 6. schôdzke Slovenskej národnej rady v Bratislave 18. a 19. novembra 1982
Prítomní: Predseda SNR Viliam Š a l g o v i č, CSc.;
podpredsedovia SNR Anna Kretová, JUDr. Jozef Polák a Matúš B e n y ó;
138 poslancov podľa listiny o prítomnosti;
členovia vlády SSR: predseda prof. JUDr. Peter Colotka, prvý podpredseda vlády Ing. Július H a n u s, podpredseda vlády Ing. Ján Gregor, minister financií Ing. František M i š e j e, minister priemyslu Ing. Alojz K u s a l í k, minister poľnohospodárstva a výživy Ing. Ján J a n o v i c, CSc., minister výstavby a techniky Ing. Václav Vačok, minister práce a sociálnych vecí Dezider Krocsány, minister vnútra Ing. Štefan Lazar, minister obchodu Ing. Dezider G o g a, minister lesného a vodného hospodárstva Ing. Vladimír Margetin, minister zdravotníctva akademik Emil M a t e J i č e k, minister kultúry národný umelec Miroslav Válek, minister spravodlivosti JUDr. Pavel K i r á l y, minister-predseda Výboru ľudovej kontroly RSDr. Štefan F e r e n c e i;
generálny prokurátor SSR JUDr. Martin Kováč, predseda Najvyššieho súdu SSR JUDr. Ján B e n č u r a;
podpredseda Českej národnej rady Čestmír Adam; vedúci ústredných orgánov štátnej správy SSR. Ospravedlnení poslanci:
18. novembra 1982
Ladislav Abrahám, Mária Balážová, Juraj Buša, Anna Erentová, František H a g a r a, Gabriela Homolová, Karol Martinka, Helena Mihalečková, Jozef Mjartan, Ľudovít P e z l á r, Martin Ušiak, Ladislav V a j á n y i,
19. novembra 1982
Ladislav Abrahám, Viktor Antal, Mária Balážová, Juraj Buš a, Anna Erentová, František H a g a r a, Gabriela Homolová, Emil Kopšo, Miloš Marko, Helena Mihalečková, Jozef Mjartan, Martin Ušiak, Ladislav V a j á n y i.
(Začiatok schôdzky o 14. 00 hod. )
Predseda Šalgovič, CSc.:
Vážené súdružky, súdruhovia poslanci, vážení hostia!
Pracujúci a mierumilovní ľudia na celom svete, komunisti a celý svet socializmu a pokroku v minulých dňoch odprevadili na poslednej ceste a vzdali hold velikému synovi Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a sovietskeho ľudu, generálnemu tajomníkovi Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a predsedovi Prezídia Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík Leonidovi Iľjičovi Brežnevovi.
Pokračovateľ v diele Vladimíra Iľjiča Lenina spočinul v posvätnej zemi národov a národností prvej krajiny socializmu a všetkého pokrokového ľudstva - pod Kremeľským múrom. Veľké činy a neoceniteľný osobný prínos pre definitívne víťazstvo veľkých ideálov komunizmu, všetkým nám drahého komunistu, Internacionalistu a revolucionára Leonida Iľjiča Brežneva, sú v našej myslí a srdciach na tom najčestnejšom mieste.
Jeho nesmierne zásluhy o uskutočňovanie ideí veľkého Októbra, o presadenie leninskej mierovej politiky vo vzťahoch medzi národmi a štátmi, o demokraciu a spoločenský pokrok, o rozkvet socialistického internacionalizmu nás napínajú najvyššou úctou.
Pre nás, poslancov najvyššieho zastupiteľského zboru Slovenskej socialistickej republiky, je mnohoročná činnosť Leonida Iľjiča Brežneva vo funkcii poslanca, a neskôr aj predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík, jeho osobný, teoretický a každodenný prínos pre zdokonalenie a rozvoj socialistickej demokracie žiarivým a vždy inšpirujúcim príkladom.
Pripomíname si aj ostatný prejav Leonida Iľjiča Brežneva pri príležitosti 65. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, v ktorom povedal, citujem: "Vladimír Iľjič Lenin predvídal, že boj za mier, začatý krajinou sovietov, bude ťažký a úporný. Povedal, že medzinárodný imperializmus mobilizuje proti nám všetky sily, ale naše perspektívy sú veľké a priaznivé. Dejiny tieto slová potvrdili. Potvrdzujú ich aj skúsenosti našich dní", potiaľ citát.
Veľká osobnosť, jeden z najvýznamnejších politikov a činiteľov medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia, vrúcny priateľ národov Československej socialistickej republiky, sa o to dejinné potvrdenie neochvejne pričiňoval po celý svoj život. Stal sa symbolom mieru, toho mieru, ktorý nemožno oddeľovať od práce pre komunistický zajtrajšok.
Vzdali sme najvyššiu úctu a hold Leonidovi Iľjičovi Brežnevovi, ktorý sa osobne pričinil o trvalé, v dejinách nevídané zbližovanie a vzájomné obohacovanie sa bratských národov, o rozvoj priateľstva, spojenectva a všestrannej spolupráce medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Prosím, aby sme minútou ticha uctili svetlú pamiatku súdruha Leonida Iľjiča Brežneva.
(Po uctení si pamiatky s. L. I. Brežneva: ) Ďakujem vám. Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa článku 104. ods. 4 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii zvolalo Slovenskú národnú radu na Jesenné zasadnutie dňom 1. októbra 1982. V rámci tohto zasadania otváram 6. schôdzku Slovenskej národnej rady.
Dovoľte mi, aby som i vaším menom srdečne privítal na dnešnej schôdzke členov Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska súdruha Jozefa Lenárta (potlesk) a predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky súdruha Petra C o l o t k u (potlesk).
Vítam ďalších členov Predsedníctva a Sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, podpredsedov a ďalších členov vlády Slovenskej socialistickej republiky.
Srdečne vítam medzi nami podpredsedu Českej národnej rady Čestmíra Adama (potlesk) a poslanca ČNR Václava Měřičku (potlesk) a vítam aj ďalších prizvaných hostí, ako aj vás všetkých prítomných.
Skôr, ako pristúpime k nášmu rokovaniu, dovoľte mi pripomenúť, že od našej poslednej schôdzky opustili naše rady poslanci František Mitana a Andrej Súlety. V oboch súdruhoch naša socialistická spoločnosť stráca obetavých verejných činiteľov, dlhoročných poslancov Slovenskej národnej rady, funkcionárov, ktorí vždy stáli na strane pracujúceho ľudu.
Prosím, súdružky a súdruhovia, aby sme minútou ticha uctili pamiatku zosnulých.
(Po uctení si pamiatky: ) Ďakujem vám.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, podľa zistenia je prítomných na dnešnej schôdzke 138 poslancov, takže podľa článku 109 ústavného zákona o československej federácii Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odporúča schváliť tento program:
1. Návrh Mandátového a imunitného výboru SNR na overenie platnosti voľby novozvolených poslancov Slovenskej národnej rady vo volebnom obvode číslo 35 - Zbehy a vo volebnom obvode číslo 125 - Sobrance
2. Sľub novozvolených poslancov SNR
3. Návrh skupiny poslancov na zaradenie novozvolených poslancov SNR do výborov SNR
4. Vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy
5. Vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení
6. Správa vlády Slovenskej socialistickej republiky o uplatňovaní zákona číslo 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu
7. Správa o realizácii podnetov poslancov SNR prednesených na 4. a 5. schôdzke Slovenskej národnej rady
8. Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 25. júna do 18. novembra 1982
9. Otázky poslancov.
Súdružky a súdruhovia, navrhuje niekto z vás zmenu alebo doplnenie programu?
(Nikto. )
Pristúpime k hlasovaniu. Kto súhlasí s návrhom programu tak, ako som ho predniesol, nech zdvihne ruku! (Hlasovanie. ) Ďakujem. Je niekto proti? (Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila program dnešnej schôdzky.
Prvým bodom programu je
Návrh Mandátového a imunitného výboru SNR na overenie platnosti voľby novozvolených poslancov Slovenskej národnej rady vo volebnom obvode číslo 35 a číslo 125
Správu Mandátového a imunitného výboru SNR ste dostali ako tlač 32.
Prosím člena Predsedníctva SNR a predsedu Mandátového a imunitného výboru SNR súdruha Daniela F u t e j a o prednesenie správy.
Poslanec RSDr. Futej:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,
Mandátový a imunitný výbor Slovenskej národnej rady predložil návrh na overenie platnosti novozvolených poslancov Slovenskej národnej rady vo volebných obvodoch číslo 35 a 125.
Ako je uvedené v návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady
vyhlásilo v uvedených volebných obvodoch doplňovacie voľby, v ktorých boli zvolení za poslancov SNR Silvester Minarovič a Jozef Širotňák.
Slovenská volebná komisia Národného frontu predložila Mandátovému a imunitnému výboru Slovenskej národnej rady volebné písomnosti o výsledku doplňovacích volieb novozvolených poslancov SNR Silvestra Minaroviča a Jozefa Širotňáka.
Mandátový a imunitný výbor Slovenskej národnej rady na svojej dnešnej schôdzke podľa § 55 ods. 1 zákona č. 204/1968 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady, v znení neskorších predpisov preskúmal, či navrhnutí kandidáti sú platne zvolení podľa zákona SNR číslo 55/1971 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady. Pritom nezistil žiadne závady a taktiež mu neboli podané sťažnosti pre porušenie zákonných ustanovení o voľbách do Slovenskej národnej rady. Výbor ma poveril podať Slovenskej národnej rade správu o výsledku jeho rokovania.
Po preskúmaní dokumentov Mandátový a imunitný výbor Slovenskej národnej rady konštatoval, že navrhnutí kandidáti Národného frontu Silvester Minarovič a Jozef Širotňák boli zvolení za poslancov Slovenskej národnej rady v súlade so zákonom SNR č. 55/1971 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady.
Mandátový a imunitný výbor Slovenskej národnej rady odporúča, aby na dnešnej schôdzke Slovenská národná rada prijala toto uznesenie:
"Slovenská národná rada podľa článku 113 ústavného zákona č. 143/ 1968 Zb. o československej federácii
overuje
platnosť voľby poslanca SNR Silvestra Minaroviča, zvoleného v doplňovacích voľbách 17. a 18. septembra 1982 vo volebnom obvode č. 35 Zbehy a poslanca SNR Jozefa Sirotňáka, zvoleného v doplňovacích voľbách 16. októbra 1982 vo volebnom obvode číslo 125 - Sobrance".
Predseda Šalgovič, CSc.:
Ďakujem súdruhovi Futejovi. Má niekto námietky alebo pripomienky k prednesenej správe?
(Nikto. )
Pripomienky nemá nikto.
Kto súhlasí s návrhom na uznesenie, ktorý predniesol súdruh Futej, nech zdvihne ruku! (Hlasovanie. ) Ďakujem. Je niekto proti? (Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada overila platnosť doplňovacej voľby poslanca SNR Silvestra Minaroviča a poslanca SNR Jozefa Širotňáka.
Druhým bodom programu je
Zloženie sľubu poslancov Minaroviča a Širotňáka, ktorý zložia podľa článku 114 ústavného zákona o československej federácii.
Prosím súdruhov Minaroviča a Širotňáka, aby predstúpili pred tribúnu a člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady a predsedu Výboru SNR pre školstvo a kultúru Jána S o l o v i č a, aby prečítal text sľubu.
Prosím, aby ste všetci povstali.
Poslanec zasl. umelec doc. Solovič:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej republike, Slovenskej socialistickej republike, veci socializmu a odkazu Slovenského národného povstania. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi Československej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života. "
Poslanec Minarovič: Sľubujem.
Poslanec Ing. Širotňák:
Sľubujem.
Predseda Šalgovič, CSc.:
Pristúpime k tretiemu bodu programu, ktorým je
Návrh poslancov Slovenskej národnej rady na zaradenie poslancov Minaroviča a Širotňáka do výborov Slovenskej národnej rady.
Návrh ste dostali ako tlač 33.
Súdružky a súdruhovia, má niekto z vás pripomienky k predloženému návrhu?
(Neboli. )
Pristúpime k hlasovaniu.
Kto je za návrh, aby členom Mandátového a imunitného výboru SNR a členom Výboru SNR pre obchod, služby a dopravu bol poslanec Silvester Minarovič a členom Výboru SNR pre školstvo a kultúru bol poslanec Jozef Širotňák?
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Kto sa zdržal hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že súdruhovia poslanci boli zvolení do navrhovaných výborov Slovenskej národnej rady.
Štvrtým bodom programu je
vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy
Návrh ste dostali ako tlač 30 a spoločnú správu výborov SNR ako tlač 30a.
Prosím ministra vnútra SSR súdruha Štefana Lazara, aby za vládu SSR vládny návrh zákona odôvodnil.
Minister vnútra SSR Ing. Lazar:
Vážený prvý tajomník ÚV KSS súdruh Lenárt,
vážená Slovenská národná rada,
súdružky poslankyne,
súdruhovia poslanci,
vláda Slovenskej socialistickej republiky vám predkladá na prerokovanie a schválenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných
výborov na niektorých úsekoch štátnej správy. Dovoľte, aby som z poverenia vlády predložený návrh zákona odôvodnil.
Po prijatí zákona Slovenskej národnej rady č. 52 z tohto roku, ktorým sa novelizoval zákon o národných výboroch s delom rozšíriť pôsobnosť miestnych národných výborov v strediskových obciach, predložená druhá novela tohto zákona je ďalším významným krokom k splneniu úloh v legislatívnej oblasti, vyplývajúcich z dokumentu Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa v roku 1979 o úlohách v ďalšom rozvoji národných výborov, ako aj úloh vyplývajúcich zo záverov 6. zasadania Ústredného výboru KSČ a následného zasadania Ústredného výboru KSS.
Ide o to, aby sa ďalej prehlbovala spoločenská úloha národných výborov ako miestnych orgánov štátnej moci a správy pri upevňovaní a rozvoji nášho socialistického zriadenia, zvyšovala politická a odborná úroveň nimi vykonávanej štátnej správy, aby všetka ich práca zodpovedala nárokom na budovanie rozvinutej socialistickej spoločnosti. Aby sa rozširovala socialistická demokracia, národné výbory lepšie využívali možnosti na uspokojovanie potrieb ľudí, účinnejšie prispievali k realizácii komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov, aby sa ďalej rozširovala účasť občanov na práci národných výborov, zvyšovala úloha volených orgánov a poslancov, prehlbovala spolupráca so spoločenskými organizáciami a orgánmi Národného frontu v rozvíjaní pracovnej a spoločenskej aktivity občanov a v ich socialistickej výchove.
V tomto duchu sa predloženou novelou zákona sleduje v prvom rade posilnenie postavenia národných výborov ako miestnych orgánov štátnej moci a správy. Navrhuje sa posilniť najmä úloha národných výborov pri plánovaní a zabezpečovaní komplexného rozvoja ich územných obvodov, prehĺbiť spoluprácu národných výborov s orgánmi a organizáciami Národného frontu a podstatne zvýšiť koordinačnú a kontrolnú funkciu národných výborov voči ostatným štátnym orgánom, ako aj organizáciám, ktoré neriadia a nespravujú. Podčiarkujem, že v tejto súvislosti nejde iba o otázku dodržiavania socialistickej zákonnosti, ale aj o inú činnosť spomenutých orgánov a organizácií, ktorá sa týka záujmov a potrieb občanov i rozvoja územného obvodu vôbec. Zatiaľ, čo doterajšia právna úprava umožňuje národným výborom vo vzťahu voči iným štátnym orgánom, ako aj organizáciám nimi neriadených dávať len podnety na odstránenie nedostatkov v ich práci, podľa navrhovanej úpravy budú mať národné výbory aj právo požadovať včasné odstránenie nedostatkov. Orgány a organizácie neriadené národnými výbormi budú povinné o tom, čo urobili na odstránenie nedostatkov, národné výbory informovať.
Významný posun v prospech národných výborov sa navrhuje pokiaľ
ide o združovanie prostriedkov a činností národných výborov s inými národnými výbormi a štátnymi, družstevnými a spoločenskými organizáciami na účinnejšie a hospodárnejšie dosahovanie spoločných cieľov. Podľa súčasného právneho stavu môžu národné výbory využívať združovanie prostriedkov len vtedy, ak sa tohto združovania samy zúčastnia a ak dôjde medzi účastníkmi k dohode. Aby národné výbory mohli účinnejšie ako doteraz presadzovať celospoločenské záujmy a komplexne koordinovať ekonomický a sociálny rozvoj svojich územných obvodov, navrhuje sa im oveľa širšia právomoc v otázkach združovania prostriedkov a činností. Ďalej toto rozšírenie právomoci spočíva v tom, že budú môcť navrhovať a koordinovať združovanie prostriedkov a činností aj vtedy, keď sa samy na združovaní nezúčastnia, a že budú môcť uložiť socialistickým organizáciám povinnosť združiť prostriedky a činnosti, ak nedôjde medzi nimi v tomto smere k dohode.
Pri prerokúvaní navrhovaného ustanovenia o združovaní prostriedkov a činností vo výboroch Slovenskej národnej rady bol o túto problematiku, najmä o bližšiu úpravu postupu pri združovaní, živý záujem. Poznamenávam preto, že podľa splnomocnenia pre vládu Slovenskej socialistickej republiky, vláda schváli zásady o postupe národných výborov a socialistických organizácií pri združovaní prostriedkov a činností, pokiaľ tento postup nebude upravený osobitnými predpismi. V zásadách sa okrem iného ustanoví, ako sa bude postupovať v prípadoch, ak organizácia nesúhlasí s návrhom národného výboru na združenie prostriedkov a činností.
V súlade so spomenutými politickými dokumentami sa v novele zákona o národných výboroch zakotvujú viaceré ustanovenia zamerané na zvýšenie úlohy volených orgánov národných výborov, najmä plenárneho zasadania a rady národného výboru s cieľom posilniť vplyv týchto orgánov na riešenie základných otázok ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov. Doterajšia výlučná právomoc plenárneho zasadania národného výboru sa podstatne rozširuje. Plenárne zasadanie bude napr. schvaľovať volebné programy Národného frontu, hodnotiť výsledky socialistickej súťaže národných výborov, schvaľovať základné smery združovania prostriedkov a činností národných výborov s inými organizáciami a koordinovať toto združovanie, schvaľovať ročné plány kultúrno-výchovnej činnosti, prerokúvať vybrané významné investičné zámery, správy o stave socialistickej zákonnosti a verejného poriadku, o úrovni služieb poskytovaných obyvateľstvu, o úrovni práce s vybavovaním sťažností, podnetov a pripomienok občanov a iné.
V súvislosti s navrhovaným rozšírením výlučnej právomoci plenárneho zasadania sa nielen v rámci pripomienkového konania, ale aj
neskôr poukazovalo na to, či je správne, aby o niektorých otázkach rokovalo, prípadne aby niektoré veci schvaľovalo plenárne zasadanie národného výboru. Uvažovalo sa o tom, či by niektoré veci zverené do výlučnej právomoci plenárneho zasadania národného výboru nemali byť ponechané na prerokúvanie iba rade národného výboru. Považujem preto za potrebné zdôrazniť, že návrh je v plnom súlade s politickým dokumentom a že vzhľadom na obsahovú závažnosť spomenutých vecí, ich politický dosah, vzťah k občanom a organizáciám a dosah i z hľadiska rozvoja celého územného obvodu a života v ňom, je plne opodstatnené, aby takéto veci boli vyhradené do výlučnej právomoci plenárneho zasadania.
Pokiaľ ide o radu národného výboru a jej vyhradenú právomoc, navrhuje sa rozšíriť, aby v praxi nevznikali pochybnosti alebo nejasnosti o tom, ktorý orgán národného výboru má o určitej veci rozhodovať. Jednoznačne sa upravuje vzťah rady k plenárnemu zasadaniu, komisiám a odborom národného výboru, výslovne sa ustanovuje, že rada kontroluje a hodnotí výkon štátnej správy orgánmi národného výboru a orgánmi národných výborov nižších stupňov, utvára priaznivé podmienky pre účinnú pomoc poslancom národného výboru, riadi riaditeľov organizácií riadených alebo spravovaných národným výborom, vymenúva a odvoláva hlavných kontrolórov organizácií riadených alebo spravovaných národnými výbormi a iné. Celkove možno povedať, že navrhované ustanovenia týkajúce sa rady sledujú cieľ zvýrazniť a podrobnejšie, v porovnaní s doterajším právnym stavom, ustanoviť úlohy rady a prehĺbiť jej riadiacu činnosť.
Navrhuje sa zvýrazniť aj postavenie komisií národného výboru, konkrétne, rozšíriť ich kontrolnú právomoc, a to aj na kontrolu činnosti správnych komisií a zariadení národného výboru. Ak komisie zistia v činnosti správnych komisií, organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom nedostatky, budú môcť požadovať ich odstránenie. Takúto právomoc majú doteraz komisie národného výboru len vo vzťahu k odborom. Navrhované ustanovenie týkajúce sa kontrolnej činnosti komisií národného výboru vytvára zároveň predpoklady pre ich úzku súčinnosť s občanmi. Preto sa ustanovuje, že komisie sa vo svojej kontrolnej činnosti opierajú o poznatky občanov a spolupracujú s občanmi.
Spresňujú sa aj niektoré ustanovenia o správnych komisiách a ustanovuje sa, koho môže národný výbor zvoliť za člena správnej komisie, kto môže byť predsedom takejto komisie, aké sú jeho povinnosti a akým spôsobom sa komisia uznáša.
Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,
významné doplnenie zákona o národných výboroch sa navrhuje, aj pokiaľ ide o postavenie poslancov národného výboru, ktorí zohrávajú podstatnú úlohu v Činnosti volených orgánov národných výborov. Z praxe je známe, že aktivita volených orgánov národných výborov, rozvíjanie iniciatívy občanov, podiel občanov na správe, upevňovanie socialistickej zákonnosti a pod. závisí v prvom rade na dobrej práci poslancov národných výborov. Preto sa, a to aj po skúsenostiach z iných socialistických štátov, navyše v porovnaní so súčasným právnym stavom navrhuje, aby poslanci národných výborov mohli požadovať od štátnych orgánov a socialistických organizácií, ktoré národný výbor neriadi ani nespravuje, prijatie vo veciach, ktoré súvisia s výkonom ich poslaneckých funkcií a požadovať od týchto orgánov a organizácií informácie a vysvetlenia. Okrem toho sa poslancom zakotvuje právo požadovať od odborov národného výboru, súdu, prokuratúry, štátneho notárstva a hospodárskej arbitráže rady vo veciach, ktoré súvisia s výkonom ich poslaneckej funkcie.
V nadväznosti na tieto oprávnenia poslancov národných výborov sa zároveň navrhuje ustanoviť štátnym orgánom a organizáciám povinnosť poskytovať poslancom pomoc pri plnení ich úloh, zaoberať sa podnetmi, pripomienkami a dotazmi poslancov a informovať v čo najkratšom čase poslancov o ich vybavení a o vybavení sťažností, oznámení a podnetov občanov, ktoré poslanec spomenutým orgánom a organizáciám postúpil.
Doteraz nie je v zákone o národných výboroch ustanovené, za aké obdobie má poslanec skladať účty voličom zo svojej činnosti. Tento nedostatok sa navrhuje odstrániť, a preto sa výslovne ustanovuje, koľkokrát a za aké obdobie skladajú poslanci účty svojim voličom. Pritom sa prihliada na stupne a druhy národných výborov.
V predloženom vládnom návrhu zákona majú osobitné miesto, ako to vyplýva aj z názvu zákona, mestské národné výbory. Už pri odôvodňovaní vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť miestnych národných výborov v strediskových obciach, som tu na pôde Slovenskej národnej rady poukázal na tendenciu v štruktúre osídlenia, na to, že klesá počet obyvateľov v malých obciach a rastie počet obyvateľov v strediskových obciach a najmä v mestách. Táto skutočnosť má, pochopiteľne, svoj vplyv aj na úlohy a prácu národných výborov v mestách. Ak sa zákonom Slovenskej národnej rady č. 52/ 1982 Zb. utvorili predpoklady pre účinnú prácu miestnych národných výborov v strediskových obciach, touto novelou zákona sa sleduje dať mestským národným výborom takú pôsobnosť, aby mohli oveľa účinnejšie ako doteraz ovplyvňovať a koordinovať ekonomický, sociálny a kultúrny rozvoj svojich územných obvodov, účinnejšie zabezpečovať rozvoj služieb obyvateľstvu a chrániť práva a oprávnené záujmy občanov a organizácií.
Posilnenie postavenia mestských národných výborov sa navrhuje vykonať diferencovane, s prihliadnutím na spoločensko-ekonomický význam miest. Preto sa mestské národné výbory začleňujú do troch kategórií.
Do prvej kategórie budú patriť mestské národné výbory v tých mestách, ktoré sú sídlami krajov, ako aj v ďalších významných veľkých mestách, v ktorých je sústredený značný ekonomický potenciál a vo významných kúpeľných mestách. Vzhľadom na význam týchto miest a rozsah pôsobnosti mestských národných výborov, ktoré v nich pôsobia, sa navrhuje, aby zaradenie mestských národných výborov do tejto kategórie vykonávala vláda nariadením, a to na návrh krajských národných výborov. Okrem Mestského národného výboru v Banskej Bystrici, ktorý je sídlom kraja, má byť do tejto kategórie zaradený Mestský národný výbor v Martine, Nitre, Piešťanoch, Prešove, Trenčíne, Trnave a Žiline.
Do druhej kategórie budú patriť mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami okresov, a tie mestské národné výbory, ktoré sú vo významných strediskách osídlenia a sú vybavené rôznymi školskými, kultúrnymi, zdravotníckymi a sociálnymi zariadeniami, s dostatočne rozvinutou sieťou prevádzkární, poskytujúcich služby obyvateľstvu, a to aj obyvateľstvu v spádovom území. Okrem miest, ktoré sú sídlami okresov, pôjde o obce mestského charakteru s počtom nad 10 000 obyvateľov. Navrhuje sa, aby zaradenie mestských národných výborov do tejto kategórie, pokiaľ nepôjde o mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami okresov a ktoré budú patriť do druhej kategórie priamo zo zákona, vykonávali krajské národné výbory všeobecne záväzným nariadením. Teda podobným aktom, akým vyhlasovali krajské národné výbory vybrané obce za strediskové obce.
Napokon do tretej kategórie budú patriť všetky ostatné mestské národné výbory v obciach mestského charakteru s počtom menej ako 10 000 obyvateľov
Ako som už spomenul, pôsobnosť mestských národných výborov sa navrhuje upraviť diferencovane s prihliadnutím na veľkosť miest a s tým súvisiaci rozsah úloh, ktoré budú mestské národné výbory zabezpečovať a napokon i na celkový spoločenský význam miest. Rozširuje sa najmä pôsobnosť mestských národných výborov prvej a druhej kategórie. Tieto mestské národné výbory budú v prípadoch ustanovených v navrhovanom zákone a v prípadoch uvedených v prílohách k tomuto zákonu vykonávať pôsobnosť, ktorá inak patrí okresným národným výborom. Z ďalších významných zmien poukážem aspoň na to, že mestské národné výbory prvej kategórie budú obligatórne