Pokračovanie 3. schôdzky Slovenskej národnej rady 18. decembra o 9. 00 hodine
Podpredsedníčka Kretová:
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia!
Pokračujeme v rokovaní 3. schôdzky Slovenskej národnej rady, na ktorej vás srdečne vítam.
Zisťujem, že dosiaľ je prítomných 123 poslancov, takže sme uznášania schopní. V rozprave k 1. a 2. bodu programu vystúpia ešte títo poslanci: Vladimír Černušák Ladislav Vajányi a Emil Kucharovič.
Prosím súdruha poslanca Vladimíra Černušáka, aby sa ujal slova.
Poslanec prof. PhDr. Černušák, CSc.:
Vážené predsedníctvo,
vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci!
S úlohami intenzívneho rozvoja národného hospodárstva, rozvoja a upevňovania socialistickej spoločností je úzko späté naše školstvo, výchova a vzdelávanie mladej generácie. Aj na školu sa ale plne vzťahuje strategická línia vysokej efektívnosti a kvality práce.
Hlavné úlohy základných a stredných škôl a školských zariadení v 7. päťročnici - ako vyplývajú zo záverov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS - sú v úspešnom pokračovaní prestavby československej výchovno-vzdelávacej sústavy.
Ministerstvo školstva SSR rozpracovalo veľmi podrobne a myslím, že dôkladne, hlavné úlohy základných, stredných škôl a školských zariadení. Stručne povedané, ide o otázky výchovy a vzdelávania žiakov, komplexnú starostlivosť o pedagogických pracovníkov, zdokonaľovanie systému riadenia a sústavné zlepšovanie materiálno-technických podmienok škôl a školských zariadení.
Z množstva spomínaných úloh chcel by som upozorniť na jednu z kľúčových, a to
ďalšie prehĺbenie pracovnej a morálnej výchovy. Uvedená úloha bola akcentovaná taktiež na XVI. zjazde KSČ, resp. zjazde KSS, a preto Ministerstvo školstva SSR pri rozpracovaní a realizácii uznesení zjazdov venuje predmetnej problematike osobitnú pozornosť.
Formovať a prehlbovať socialistický vzťah k práci, úctu k práci, k jej výsledkom a k pracujúcim, utvárať návyky uvedomelej pracovnej morálky, pracovnej disciplíny, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, rozvíjať polytechnický charakter vzdelávania, technickú tvorivosť a ekonomické myslenie žiakov, zapájať žiakov do produktívnej a spoločensky prospešnej práce, prehlbovať profesijnú orientáciu a adaptáciu mládeže a jej prípravu na kvalifikovanú prácu a povolanie s osobitným zreteľom na robotnícke povolanie, to sú všetko úlohy, ktoré si zaslúžia osobitný zreteľ. Preto opatrenia prijaté ministerstvom školstva na skvalitnenie pracovného vyučovania na základných školách, resp. základov výroby a odbornej prípravy na gymnáziách podľa záverov celoštátnych aktívov v Poprade a Hradci Králové, schválené Predsedníctvom ÚV KSS a Predsedníctvom vlády SSR v novembri 1979, boli správne. V ich postupnej realizácii je celý rad pozitívnych príkladov.
Napr. vo Východoslovenskom kraji vyše 30 ZŠ realizuje pracovné vyučovanie v závodoch. Dobré príklady sú aj v záujmovej činnosti. V Podbrezovej členovia brigád socialistickej práce prevzali patronáty nad technickými záujmovými krúžkami. Súdruhovia zo Sklární v Utekáči pomáhajú stanici mladých technikov a mladých prírodovedcov pri dome pionierov a mládeže.
Základy výroby a odbornej prípravy veľmi dobre zabezpečujú na gymnáziu Gagarina v Trenčíne za pomoci TOS Trenčín, na gymnáziu v Martine so ZŤS Martin, na gymnáziu v Brezne s miestnymi Mostárňami. V Tesle v Bratislave pripravili podmienky priamo vo výrobe pre žiakov 3 bratislavských gymnázií. To sú príklady pre školy, kde sa zatiaľ práca tak nedarí, ale aj pre závody.
Vážené súdružky a súdruhovia,
polytechnizácia vytvára spojenie teórie s praxou. Naučiť sa matematike, fyzike, biológii atď. a nevedieť, kde a ako tieto poznatky uplatniť v praxi, by bolo samoúčelné a neúplné. Práve tak, ako má úzky súvis pracovná výchova s mravnou a ideovou, to znamená osvojené pracovné schopnosti správne uplatniť pre rozvoj socialistickej spoločnosti.
Keďže viac ako 60 % mládeže príslušného populačného ročníka ide po absolvovaní základnej školy do odborných učilíšť a asi 40 % absolventov gymnázií nejde na vysoké školy ale do zamestnania, vystupuje opodstatnenosť pracovnej výchovy, resp. odbornej prípravy plne do popredia.
Pri realizácii prestavby čs. výchovno-vzdelávacej sústavy osobitne dobré výsledky sú na materských školách a v 1. -4. ročníkoch ZŠ. V záujme nadväzného úspešného postupu v plnom rozsahu aj v ostatných ročníkoch základnej školy a na stredných školách na základe podnetov z volebných obvodov, bolo by potrebné venovať pozornosť pripomienkam, poukazujúcim na preťaženosť žiakov, resp. s tým súvisiacu tvorbu učebníc. Ukazuje sa tu totiž snaha napĺňať ich mnohými faktami,
ale už nie dostatočnou orientáciou, aby študent sám prichádzal na rôzne poznatky. Inými slovami, menej zaťažovať pamäť a viac rozvíjať samostatné myslenie.
Vážené súdružky a súdruhovia,
podobne ako v oblasti základných a stredných škôl, rozpracovalo ministerstvo školstva úlohy vyplývajúce z uznesení XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS aj pre oblasť vysokých škôl. Dovoľte niektoré spomenúť.
Prudký rozvoj vedy a zabezpečovanie efektívnejšieho využívania vedecko-výskumného potenciálu na riešenie aktuálnych i perspektívnych problémov spoločenskej praxe vyžadujú, aby vysoké školy prešli rozhodnejšie od kooperácie k integrácii vedeckej činnosti nielen medzi sebou, ale aj s vedeckými pracoviskami ČSAV a SAV a ďalšími rezortami v ČSSR i v ostatných socialistických krajinách, najmä v Sovietskom zväze.
Pozitívne možno hodnotiť spoluprácu vysokých škôl s pracoviskami ČSAV a najmä so SAV, ktorá sa rozvíja v rámci dohody o spolupráci a pomoci uzavretej v r. 1973 medzi ministerstvom školstva a SAV.
Treba privítať návrhy na užšie spojenie vedecko-výskumných pracovísk rezortu školstva SSR a pracoviskami SAV, resp. iných rezortov formou zriaďovania združených spoločných pracovísk. V súčasnosti existuje časový plán na postupné vytváranie 20 združených pracovísk vysokých škôl, SAV a iných rezortov.
Uvedené užšie spojenie vysokých škôl s pracoviskami SAV a ďalších rezortov je potrebné tiež preto, že vysoké školy nie sú dostatočne vybavené modernou prístrojovou a ostatnou technikou využiteľnou tak pre vedecko-výskumnú prácu, ako aj pre modernizáciu pedagogickej činnosti. Je to spôsobené tým, že rezort školstva nie je príslušnou technikou v dostatočnom rozsahu dotovaný, prípadne jej využitie v podmienkach škôl by nebolo plne hospodársky efektívne. Z toho dôvodu má značný význam vytváranie spomínaných združených pracovísk, poskytovanie možností učiteľom a študentom vysokých škôl využívať modernú techniku priamo v prevádzkových podmienkach príslušných organizácií.
Preto je v spoločnom záujme, aby rezorty, VHJ a iné organizácie aktívnejšie pristupovali k pomoci vysokým školám, aj v zmysle zásad schválených vládou ČSSR č. 233 z júna 1980, pri ich materiálno-technickom i celkovom rozvoji a napomáhali tak nielen pri riešení výskumných úloh, ale aj pri napĺňaní nového obsahu a metód štúdia, pri spĺňaní náročných spoločenských požiadaviek na profily absolventov vysokých škôl.
Táto spolupráca má svoj význam aj pre pracoviská rezortov. Napr. Vysoká škola technická Košice v rámci intenzívnej spolupráce s koncernovým podnikom Elektrárne Vojany, Východoslovenských energetických závodov Košice a VSŽ Košice v rámci riešenia problematiky znižovania koróznych strát tepelných energetických celkov a zvyšovania ich prevádzkovej spoľahlivosti dosiahli prínosy z využitia získaných výsledkov v 6. päťročnici celkove cca 25 mil. Kčs a 800 000 devízových korún. Podobne Chemicko-technologická fakulta SVŠT v Bratislave s n. p. Slovnaft, VŠP v Nitre a ďalšie.
Dovoľte upozorniť ešte na jeden problém. Vládne nariadenie číslo 38/1967 Zb. v § 5 ustanovuje nástupnú prax absolventov vysokých škôl. Doterajšia prax však ukazuje, že nie vo všetkých rezortoch, resp. na pracoviskách sa nástupnej praxi venuje dostatočná pozornosť. Je žiadúce, aby sa vo všetkých organizáciách zaužívala a dôsledne uskutočňovala nástupná prax absolventov vysokých škôl a na ňu nadväzujúce obdobie odborného rozvoja absolventov. Táto starostlivosť umožni nielen potrebnú adaptáciu absolventov v organizáciách, ale aj ich širšie praktické uplatnenie a postupnú špecializáciu ich činnosti.
Vážené súdružky a súdruhovia,
pred vysokými školami dnes stojí úloha zabezpečiť, aby sa stali významnými centrami tvorby a urýchľovania vedecko-technického pokroku, aby pohotovo sprostredkovávali najnovšie výdobytky vedeckotechnickej revolúcie študentom i spoločenskej praxi.
Vo výchove treba väčší dôraz položiť na ideovo-politickú a svetonázorovú zložku, na otázky socialistickej morálky a etiky, na otázky socialistického vlastenectva, socialistického a proletárskeho internacionalizmu a na otázky principiálnej kritiky nepriateľov socializmu.
Zákonité súvislosti medzi činnosťami vysokých škôl a dynamickým rozvojom socialistickej spoločnosti v podmienkach vedecko-technickej revolúcie stavajú pred vysoké školy úlohu s náležitým predstihom poskytovať absolventom vysokú úroveň vzdelanosti pre výkon ich povolania v budúcich podmienkach, ale aj s dostatočným predstihom pripraviť kádre pre perspektívne a rozvíjajúce sa odbory národného hospodárstva. K tomu je potrebné tiež cieľavedomejšie využívať systém odborných a spoločensko-politických praxi. Starostlivosť o absolventov vysokých škôl nemôže však končiť ich odchodom do praxe. Ministerstvo školstva a vysoké školy v spolupráci s rezortami musia vytvoriť a realizovať pevný systém ďalšieho vzdelávania svojich absolventov na vysokých školách vo väzbe na ich vysokoškolské štúdium a na potreby spoločenskej praxe.
Vážené súdružky a súdruhovia,
podmienkou dobrej výchovy socialistického človeka je jeho všestranný komplexný rozvoj. A v tomto systéme výchovy by som v závere svojho vystúpenia chcel akcentovať dôležitosť mravnej výchovy v tom leninskom chápaní, že chceme a potrebujeme vychovať odborníka, vedca, ako činorodého človeka, ktorý v práci, v boji s nepriateľskou ideológiou neustále dokazuje, že smeruje so svojím snažením k budovaniu socialistickej spoločnosti, že je nielen odborníkom, ale aj bojovníkom za socializmus.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredsedníčka Kretová:
Ďakujem súdruhovi Černušákovi. Slovo má súdruh Ladislav Vajányi.
Poslanec Vajányi:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky, súdruhovia,
predložený Vládny návrh zákona o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1981-1985 zabezpečuje úlohy a ciele vytýčené v Hlavných smeroch hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československej socialistickej republiky na roky 1981-1985 schválených XVI. zjazdom KSČ a v rezolúcii zjazdu KSS.
Realizácia týchto cieľov bude pre sťažené vonkajšie a vnútorné podmienky mimoriadne náročná. Vyššie zhodnocovanie všetkých vstupov do ekonomiky, vyššia kvalita a efektívnosť spoločenskej práce, to sú takpovediac nástroje na zabezpečenie tých rozsiahlych a náročných úloh v rozvoji národného hospodárstva, v upevňovaní životnej úrovne obyvateľstva a jeho sociálnych istôt.
Vážená Slovenská národná rada,
treba nám taktiež posúdiť tento vládny návrh zákona i z hľadiska toho, či v predloženom návrhu zapracované ciele a úlohy sú úmerné našim potrebám a možnostiam.
Naši občania vedia pochopiť situáciu, v ktorej sa nachádzame, avšak nie vždy vedia pochopiť, prečo mnohé hospodárske organizácie plnia plánované úlohy nerovnomerne a vo viacerých prípadoch sústavne zaostávajú v plnení úloh plánu bez ohľadu na to, aký dopad to bude mať v nadväzujúcich odvetviach. Nemali by sme byť v takýchto prípadoch náročnejší najmä na vedúcich hospodárskych pracovníkov?
chcem vysloviť presvedčenie, že vláda Slovenskej socialistickej republiky v predloženom návrhu zákona nielen vytyčuje smery na zabezpečenie náročných úloh v rozvoji národného hospodárstva, ale v priebehu jeho plnenia bude zapájať všetky sily a zdroje do ich realizácie.
Aj my, poslanci Slovenskej národnej rady, budeme podporovať realizáciu predloženého návrhu zákona a v každodennej práci, v každodennom styku s voličmi, v našich vystúpeniach, vo výsledkoch na pracovisku musíme dokázať, že úlohy sú reálne, predpoklady pre ich zabezpečovanie sú vytvorené, len treba chcieť, treba veriť vo vlastné sily, v reálnosť plánu a v naše schopnosti, treba pravdivo a presvedčivo hovoriť s našimi voličmi - občanmi a viesť ich k tomu, aby pochopili nároky doby, v ktorej žijeme.
Vážené súdružky, súdruhovia,
pracujem na úseku poľnohospodárstva. V mojom volebnom obvode sa nachádza šesť jednotných roľníckych družstiev a dva štátne majetky, ktoré hospodária na poľnohospodárskej výmere 25 tisíc 300 hektárov a v značnej miere ovplyvňujú výsledky v poľnohospodárskej výrobe v okrese Košice-vidiek. Preto budem hovoriť aj o problematike poľnohospodárstva vo svetle 4. zasadania ÚV KSČ a následného
zasadania ÚV KSS a v súlade s tým chcem poukázať i na slabé miesta vedecko-technického rozvoja a na jeho doterajšie uplatňovanie v socialistických poľnohospodárskych podnikoch.
Chcem hovoriť o tom, ako sme pri príprave materiálu na dnešné rokovanie spolu s vedúcimi hospodárskymi pracovníkmi viacerých JRD i okresnej poľnohospodárskej správy dospeli k záveru, že je potrebné hovoriť pri tak vážnom momente, ako je prerokúvanie návrhu zákona o 7. päťročnici, o príčinách, ktoré neumožňujú poľnohospodárstvu vo výrobe dosiahnuť sebestačnosť.
Jednoznačne sme dospeli k názoru, že pri dôslednom dodržiavaní technologickej disciplíny v pestovaní poľnohospodárskych plodín, znamenalo by to v rastlinnej výrobe, bez jednej koruny viac nákladov, minimálne zvýšenie o 8 až 10 % úrody. Vieme a sú všeobecne známe požiadavky, vedecky potvrdené požiadavky na spracovanie pôdy. Situácia je však taká, že k výkonným traktorom nemáme diskové brány, kombinátory, ba ani pluhy na hlbokú orbu. Ďalej vieme, že presnosť sejby je zárukou vysokých úrod. Sejačky, ktoré máme v súčasnej dobe, túto vedeckú požiadavku techniky nespĺňajú. Tak je tomu i pri rozmetaní priemyselných hnojív. Rovnomernosť rozmetania nezabezpečujú súčasné traktorové rozmetadlá.
Nie je to radostné o týchto veciach hovoriť, viackrát opakovať, avšak keď sa to nerieši, je to potrebné.
Nie je to len naša požiadavka, požiadavka poľnohospodárov, je to i v uzneseniach 4. zasadania ÚV KSČ, kde sa hovorí o rozvoji materiálno-technickej základne socialistického poľnohospodárstva a ukladá:,,... zvýšiť zodpovednosť ostatných odvetví národného hospodárstva, osobitne strojárstva na zabezpečenie plánovaných potrieb strojov. "
V predloženom návrhu zákona sa táto požiadavka zakotvuje v bode c/§ 9, kde sa hovorí: "... v rozvoji a štruktúre strojárskej a chemickej výroby a ostatných dodávateľských odvetviach zabezpečovať plánované potreby poľnohospodárstva. " Chceme tomu veriť, že to tak aj bude.
To nás uspokojuje, ale poľnohospodári majú námietky k cenám poľnohospodárskych strojov, považujú ich za vysoké, lebo kvalita týchto strojov nezodpovedá stanoveným cenám.
Návrh zákona o 7. päťročnici veľmi správne v § 9, odsek 3 zdôrazňuje, že je treba zintenzívniť ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Podľa doterajších poznatkov mám obavy, či tento výrok zákona bude dodržaný. V súvislosti s tým uvediem jeden markantný príklad z môjho volebného obvodu.
Jednotné roľnícke družstvo československo-sovietskeho priateľstva Hraničná pri Hornáde, nositeľ Radu práce, leží v údolí Hornádu, kde sa v podorničnej vrstve až do 30 metrovej hĺbky nachádzajú štrkopiesky. Pôdny fond tohto družstva je neustále znižovaný z titulu záberu pôdy pre ťažbu štrkopiesku. V súčasnej dobe sa prevádza ťažba štrkov na výmere 120 ha prvotriednej ornej pôdy a Nerudné bane majú už súhlas na rozšírenie ťažby na ďalších 250 ha tejto prvotriednej ornej pôdy. Toto družstvo chápe celospoločenský význam ťažby štrkopieskov, ale už vonkoncom nevie pochopiť, prečo Nerudné bane ťažia štrk len do hĺbky 8-9 metrov, keď
vrstva štrkov dosahuje až 30 metrov. Zabezpečením ťažby štrku do maximálnej hĺbky by sa mohlo ochrániť a zachrániť až 2/3 už zabranej plochy. Je pravda, že podnik znižuje svoje náklady na ťažbu, ale akú potom hodnotu má u nás 1 ha ornej pôdy v prvej triede bonity? Z doteraz vyťažených - vydolovaných 70 ha je rekultivovaných ku dnešnému dňu iba 9 ha a v rekultivácii sa už nepokračuje.
Pre premiestnenie Slovenských magnezitových závodov z Košíc tomu istému družstvu vyvlastnili len nedávno meliorovanú pôdu vo výmere 225 ha. Družstvo v zmysle zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu s tým nesúhlasilo, ale na odvolanie už nemá právny nárok, preto sa so sťažnosťou obrátilo na ÚV KSČ k s. tajomníkovi Pitrovi o pomoc na záchranu tejto prvotriednej pôdy.
Uvedomujeme si vážnosť situácie v oblasti energie, najmä pohonných hmôt. Súhlasíme aj s opatreniami, ktoré sú zakotvené v návrhu zákona o 7. päťročnici, kde sa predpokladá v rokoch 1981-1985 znížiť spotrebu palív a energie v priemere o 2 % ročne a v neplánovanej závodnej doprave o 20 % oproti skutočnosti dosiahnutej v roku 1980. V súvislosti s tým treba vidieť aj tú skutočnosť, že poľnohospodárske podniky zabezpečovali svojimi nákladnými autami v období vegetačného kľudu technologickú a vnútropodnikovú prepravu a voľné kapacity využívali i pre prepravu cudzím. Len v okrese Košice-vidiek v dôsledku týchto opatrení JRD budú mať o 22-25 mil. Kčs nižší zisk.
Poľnohospodárske podniky okresu už v roku 1981 s výhľadom na rok 1982 dostali limit pohonných hmôt pre svoju potrebu včítane traktorových prác, prác samochodných strojov a nákladných áut znížený o 23 % oproti skutočnosti roku 1980.
Myslím, že sú to vážne úlohy pre rezort poľnohospodárstva, treba sa však s nimi čestne vysporiadať.
V živočíšnej výrobe by som takisto mohol poukázať na celý rad problémov, napríklad: sú vedecky spracované kŕmne dávky, ale aj v dôsledku doterajšieho systému plánovania na tomto úseku, ťažko by vedel poľnohospodársky podnik optimalizovať vo vnútorných väzbách svoju potrebu krmív a zabezpečiť jej krytie.
Dovoľte mi uviesť príklad z nášho košického okresu: pri realizácii tak závažného zámeru, ako je sebestačnosť v teritoriálnom ponímaní, už v prvovýrobe je potrebné bezpodmienečne plniť dodávky pre štátny fond a fond krmív.
Tohoročné dodávky pre štátny fond pre okres činili len u hustosiatych obilnín 56 tisíc ton. To automaticky si vynucuje riešiť fond krmív pre živočíšnu výrobu, ktorú máme predpísanú štátnym plánom, z centrálnych fondov. Či to chceme, alebo nie, podporuje to subjektivizmus, anonymitu, čo sa často prejavuje v úpravách noriem na úkor matričnej hodnoty dodávaných kŕmnych zmesí v priebehu roka. Nepodporuje to, žiaľ, prvovýrobcu rozumne a rovnomerne hospodáriť s týmito krmivami a často mu neumožňuje a nenúti ho samostatne a komplexne riešiť sebestačnosť vo výrobe krmív pre potreby vlastného podniku.
Prečo hovorím o týchto negatívach? Lebo ich riešenie je v našich rukách. Spomínam tieto bolesti a nedostatky poľnohospodárov pri prerokúvaní tohto dôležitého zákona, lebo sú subjektívneho charakteru a riešiteľné. Treba ich
odstrániť, aby nekomplikovali zabezpečovanie náročných úloh, ktoré v týchto zložitých podmienkach máme realizovať.
Vážená Slovenská národná rada,
všetci súhlasíme s tým, že ťažko môžeme obstáť v súťaži s moderným svetom bez aplikácie vedecko-technických poznatkov. Preto naše družstvo, kde som predsedom, v spolupráci s vysokou školou veterinárnou a výskumným ústavom pod vedením profesora Ivanku robí výskum vo výkrme ošípaných so zámerom nahradiť živočíšne bielkoviny a bielkoviny sóje z dovozu za tvrdé valuty bielkovinami z domácich rastlinných zdrojov.
Prvé výsledky výskumu u 60 kusov ošípaných boli už hodnotené. Prvým decembrom sme pripravili ďalších 200 kusov odstavčiat na pokračovanie vo výskume a keby sa výsledok dostavil aj pri tejto veľkej skupine, prejdeme na aplikáciu postupu vo veľkovýrobe u 4000 ks ošípaných.
Prvé výsledky 670 gramových prírastkov pri spotrebe 3, 60 kg jadra sú veľmi pozoruhodné a lákavé, preto venujeme tejto problematike patričnú pozornosť i pri tvorbe plánu na rok 1982.
Plne si však uvedomujeme, že poľnohospodárska výroba bola, je a bude procesom nesmierne zložitým.
Vychádzajúc zo skúseností v praxi, hovoril som v mojom vystúpení kritickejšie o niektorých javoch v našom živote. Dovoľte mi záverom vysloviť presvedčenie, ak sa dôsledne budeme zapájať do realizácie úloh, 7. päťročnica i napriek ťažkostiam je realizovateľná a bude splnená.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredsedníčka Kretová:
Ďakujem súdruhovi Vajányimu. Slovo dávam súdruhovi Emilovi Kucharovicovi.
Poslanec Ing. Kucharovic:
Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, vážení hostia!
Zákon o Štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky i Slovenskej socialistickej republiky na roky 1981 - 1985, vychádzajúci z generálnej línie výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti, z Hlavných smerov hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československej socialistickej republiky schválených XVI. zjazdom KSČ, ukladá náročné úlohy v rozvoji energetického hospodárstva Československej socialistickej republiky a v dosahovaní vyšších úspor a hospodárnejšom využívaní všetkých druhov palív a energie.