FEDERÁLNE ZHROMAŽDENIE ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY 1983
IV. volebné obdobie
PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA
Vyhlasuje
úplné znenie zákona zo 4. decembra 1963 č. 94 Zb. o rodine ako
vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom z 10. novembra 1982
č. 132 Zb.
Zákon o rodine
Vybudovanie socializmu v Československu sa významným
spôsobom prejavilo aj v oblasti rodinného, manželského a
osobného života občanov nášho štátu. Spoločnosť sa všemožne
usiluje o to, aby sa morálka socialistickej spoločnosti stala
základom pre všetky vzťahy v rodine, manželstve a pri výchove
detí. Ochranu manželstva, materstva, rodiny, záujmov všetkých
detí, ako aj zvýšenú starostlivosť o rodiny s viacerými deťmi
uskutočňuje celá naša spoločnosť.
Aby sa tieto zásady vyjadrili v právnom poriadku repub-
liky, uznieslo sa Národné zhromaždenie Československej so-
cialistickej republiky na tomto
Zákone o rodine
Základné zásady
Článok 1
Manželstvo v našej spoločnosti spočíva na pevných
citových vzťahoch medzi mužom a ženou. Obidvaja sú si
- 2 -
v ňom rovní. Hlavným spoločenským účelom manželstva je
založenie rodiny a riadna výchova detí.
Článok II
Rodina založená manželstvom je základným článkom
našej spoločnosti, ktorá všestranne chráni rodinné
vzťahy.
Článok III
Materstvo je najčestnejším poslaním ženy. Spoloč-
nosť poskytuje materstvu nielen svoju ochranu, ale aj
všetku starostlivosť, najmä hmotnou podporou matky i
detí a pomocou pri ich výchove.
Článok IV
Rodičia sú zodpovední spoločnosti za všestranný
duševný a telesný rozvoj svojich detí a zvlášť za ich
riadnu výchovu tak, aby sa jednota záujmov rodiny a
spoločnosti upevňovala.
Článok V
Spoločnosť, dbá o výchovu detí a uspokojovanie
ich hmotných a kultúrnych potrieb, stará sa o ne a
chráni ich prostredníctvom štátnych orgánov, spolo-
čenských organizácií, školy, kultúrnych, osvetových
a zdravotníckych zariadení.
Článok VI
Všetci členovia rodiny majú povinností vzájomne
si pomáhať a podľa svojich schopností a možností za-
bezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne ro-
dinv.
- 3 -
Článok VII
V duchu týchto základných zásad treba používať
ustanovenia tohto zákona a vykonávať práva i povinnos-
ti v ňom upravené.
PRVÁ ČASŤ
MANŽELSTVO
Prvá hlava
VZNIK MANŽELSTVA
§ 1
Manželstvo sa uzaviera na základe dobrovoľného
rozhodnutia muža a ženy vytvoriť harmonické, pevné a
trvalé životné spoločenstvo.
§ 2
Občania, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo,
majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlast-
nosti a svoj zdravotný stav, aby mohli založiť man-
želstvo, ktoré splní svoj spoločenský účel.
§ 3
Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením muža
a ženy pred orgánom štátu, že spolu vstupujú do man-
želstva, a to verejne a slávnostným spôsobom v prítom-
nosti dvoch svedkov.
- 4 -
§ 4
/1/ Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia muž
a žena pred miestnym národným výborom povereným viesť
matriky pre obvod, v ktorom má jeden z nich bydlisko.
/2/ Miestny národný výbor môže z dôležitých dôvo-
dov povoliť uzavretie manželstva pred iným miestnym
národným výborom povereným viesť matriky alebo na kto-
romkoľvek vhodnom mieste.
/3/ Ak je život toho, kto chce uzavrieť manželstvo,
priamo ohrozený, môže sa manželstvo
uzavrieť pred kto-
rýmkoľvek miestnym národným výborom.
§ 5
Československý štátny občan môže v cudzine uza-
vrieť manželstvo aj pred orgánom Československej so-
cialistickej republiky na to splnomocneným.
§ 6
/1/ Občania, ktorí chcú uzavrieť manželstvo, sú
povinní predložiť určené doklady, ako aj vyhlásiť, že
im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manžel-
stva a že obaja navzájom poznajú svoj zdravotný stav.
/2/ Kto chce uzavrieť nové manželstvo, je povin-
ný preukázať, že jeho skoršie manželstvo zaniklo ale-
bo bolo vyhlásené za neplatné.
/3/ Národný výbor, pred ktorým sa manželstvo uza-
viera, môže predloženie určených dokladov odpustiť,
ak je ich zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou
prekážkou.
- 5 -
§ 7
Ak je život toho, kto chce uzavrieť manželstvo
priamo ohrozený, netreba predložiť doklady inak na
uzavretie manželstva potrebné. I v takomto prípade
však občania musia vyhlásiť, že im nie sú známe okol-
nosti, ktoré by uzavretie manželstva vylučovali.
§ 8
/1/ Občania sú povinní pri uzavieraní manželstva
pred sobášiacim národným výborom súhlasne vyhlásiť,
či priezvisko jedného z nich bude ich spoločným
priezviskom, či si ponechajú svoje doterajšie prie-
zviská.
/2/ Ak si ponechajú svoje doterajšie priezviská,
vyhlásia, ktoré z ich priezvisk bude priezviskom spo-
ločných detí.
§ 9
Z dôležitých dôvodov môže okresný národný výbor
povoliť, aby vyhlásenie občana, že vstupuje do man-
želstva, urobil jeho zástupca. Plnomocenstvo sa musí
dať písomne. Občan, s ktorým sa má manželstvo uza-
vrieš, musí byť v ňom presne označený, inak manžel-
stvo nevznikne.
§ 10
Náboženské sobášne obrady nie sú dovolené pred
uzavretím manželstva.
- 6 -
Druhá hlava
OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE UZAVRETIE MANŽELSTVA
§ 11
/1/ Manželstvo sa nemôže uzavrieť so ženatým mužom
alebo vydatou ženou; neplatnosť manželstva vysloví súd
i bez návrhu.
/2/ K výroku o neplatnosti nedôjde a takéto man-
želstvo sa stane platným, len čo skoršie manželstvo
zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.
§ 12
Manželstvo sa nemôže uzavrieť medzi predkami a po-
tomkami a medzi súrodencami; to isté platí o príbuzen-
stve založenom osvojením, pokiaľ osvojenie trvá. Neplat-
nosť manželstva vysloví súd i bez návrhu.
§ 13
/1/ Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý. Výnimočne,
ak je to v súlade so spoločenským účelom manželstva, mô-
že súd z dôležitých dôvodov povoliť uzavretie manželstva
maloletému staršiemu ako šestnásť rokov. Bez tohto povo-
lenia je manželstvo neplatné a súd vysloví neplatnosť
i bez návrhu.
/2/ K výroku o neplatnosti manželstva však nedôjde
a takéto manželstvo sa stane platným, ak manžel, ktorý
bol v čase uzavretia manželstva maloletý, už dovŕšil
osemnásty rok alebo ak manželka otehotnela.
- 7 -
/3/ U maloletého mladšieho ako šestnásť rokov
manželstvo nevznikne.
§ 14
/1/ Manželstvo nemôže uzavrieť občan postihnutý
duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedze-
nie spôsobilosti na právne úkony. Súd môže uzavretie
takéhoto manželstva povoliť, ak je zdravotný stav
občana zlučiteľný so spoločenským účelom manželstva.
/2/ Ak uzavrie manželstvo občan postihnutý takou-
to duševnou poruchou bez povolenia súdu, vysloví súd
neplatnosť tohto manželstva na návrh ktoréhokoľvek
z manželov. K výroku o neplatnosti však nedôjde a man-
želstvo sa stane platným, ak sa zdravotný stav manžela
stal zlučiteľným so spoločenským účelom manželstva.
§ 15
/1/ Ak manželstvo zaniklo, nemožno ho vyhlásiť
za neplatné.
/2/ Ak sa manželstvo uzavrelo so ženatým mužom
alebo vydatou ženou alebo medzi predkami a potomkami
a medzi súrodencami, vysloví sa neplatnosť i po jeho
zániku. To isté platí o manželstve uzavretom medzi
osobami, ktoré sú v príbuzenskom pomere na základe
osvojenia.
§ 16
/1/ Ak sa konanie o vyhlásenie manželstva za
neplatné na návrh niektorého z manželov už začalo,
možno neplatnosť manželstva vysloviť i po smrti dru-
hého manžela.
- 8 -
/2/ Po smrti manžela, ktorý podal návrh na vyhláse-
nie manželstva za neplatné, možno vysloviť neplatnosť
manželstva aj vtedy, ak o to požiadajú do jedného roku
po jeho smrti jeho potomci.
§ 17
/1/ Manželstvo vyhlásené za neplatné sa považuje
za neuzavřete.
/2/ O právach a povinnostiach manželov k spoločné-
mu dieťaťu a o ich majetkových pomeroch po vyhlášení
manželstva za neplatné platia obdobné ustanovenia o prá-
vach a povinnostiach rozvedených manželov k spoločnému
dieťaťu a o ich majetkových pomeroch.
Tretia hlava
VZŤAHY MEDZI MANŽELMI
§ 18
Muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rov-
naké povinnosti. Sú povinní žiť spolu, byt si věrní,
vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostre-
die.
§ 19
O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manžel-
stvom sú povinní sa starať obidvaja manželia podľa
svojich schopností a možností. Za uspokojovanie po-
trieb rodiny sa považuje aj osobná starostlivost o
detí a spoločnú domácnosť.
- 9 -
§ 20
/1/ O veciach rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na ná-
vrh jedného z nich súd.
/2/ Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie
nepotrebuje žiaden z manželov súhlas druhého manžela.
§ 21
/1/ Každý z manželov je oprávnený zastupovať, dru-
hého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho
bežné plnenia.
/2/ Konanie jedného manžela pri obstarávaní bež-
ných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne
a nerozdielne.
/3/ To neplatí, ak druhý manžel tieto účinky pro-
ti inej osobe výslovne vylúčil a ak to bolo tejto oso-
be známe.
Štvrtá hlava
ZÁNIK MANŽELSTVA SMRŤOU, VYHLÁSENÍM
MANŽELA ZA MŔTVEHO
§ 22
/1/ Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením
jedného manžela za mŕtveho. Ak bol manžel vyhlásený
za mŕtveho, manželstvo zaniká dňom, keď rozhodnutie
o tom nadobudne právoplatnosť.
- 10 -
/2/ Ak bude vyhlásené za mŕtveho zrušené, neobno-
ví sa zaniknuté manželstvo, ak medzitým manžel toho,
kto bol vyhlásený za mŕtveho, uzavrel nové manželstvo.
Piata hlava
ROZVOD
5 23
/1/ Štátne orgány v spolupráci so spoločenskými
organizáciami a všetkými občanmi sú povinné napomáhať
upevňovaniu manželstva a rodiny, najmä tým, že pred-
chádzajú príčinám, ktoré by mohli viesť k narušovaniu
pevnosti a trvalosti vzťahov v manželstve a v rodine.
/2/ Ľahkomyseľný pomer k manželstvu je v rozpore
so záujmom spoločnosti. Preto možno k zrušeniu manžel-
stva rozvodom pristúpiť len v spoločensky odôvodnených
prípadoch.
§ 24
Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrá-
tené, že manželstvo nemôže plniť, svoj spoločenský účel.
Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadnuť najmä na
záujmy maloletých detí.
§ 25
Súd je povinný zistiť príčiny, ktoré viedli k váž-
nemu rozvráteniu manželstva. Svoje zistenia uvedie v o-
dôvodnení rozhodnutia.
- 11 -
§ 26
/1/ V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd ich práva a
povinnosti k dieťaťu pre čas po rozvode, najmä určí,
komu dieťa zverí do výchovy a ako má každý z rodičov
prispievať na jeho výživu.
/2/ Rozhodnutie o úprave práv a povinností rodi-
čov k dieťaťu možno nahradiť ich dohodou, ktorá pre
svoju platnosť potrebuje schválenie súdu.
/3/ Súd pri rozhodovaní o právach a povinnostiach
rodičov alebo pri schvaľovaní ich dohody vždy prihliad-
ne na to, aby sa zabezpečili najpriaznivejšie podmien-
ky pre zdarný vývoj dieťaťa na uvedomelého občana.
§ 27
/1/ Dohoda o styku rodičov s dieťaťom nepotrebu-
je schválenie súdu.
/2/ Súd však styk rodičov s dieťaťom upraví, ak
to vyžaduje záujem na jeho výchove.
/3/ Ak je to potrebné v záujme zdravia dieťaťa,
súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho zakáže.
§ 28
Ak sa zmenia pomery, môže súd zmeniť i bez návr-
hu rozhodnutie alebo dohodu rodičov o výkone ich ro-
dičovských práv a povinností.
- 12 -
§ 29
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela,
môže do jedného mesiaca po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode oznámiť národnému výboru poverenému viesť
matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
DRUHA ČASŤ
VZŤAHY MEDZI RODIČMI A DEŤMI
Prvá hlava
VÝCHOVA DETÍ
§ 30
O výchovu detí sa starajú v nerozlučnej jednote
rodičia, štát a spoločenské organizácia, najmä česko-
slovenský zväz mládeže a jeho pionierska organizácia.
§ 31
/1/ Prvoradou výchovnou úlohou je pôsobiť na cito-
vý, rozumový a mravný vývoj detí v duchu zásad morálky
socialistickej spoločnosti.
/2/ Výchova sa musí viesť tak, aby deti získava-
li stále širšie a hlbšie vzdelanie, osvojili si zodpo-
vedný postoj k práci a aby do ich vedomia a konania
prenikli také morálne zásady, ako láska k vlasti, pria-
teľstvo medzi národmi, ochrana spoločenského vlastníc-
- 13 -
tva, podriadenosť osobných záujmov záujmom celku, do-
brovoľné a uvedomelé dodržiavanie pravidiel socialis-
tického spolužitia, úcta k druhým, osobná skromnosť,
čestnosť a obetavosť.
Práva a povinnosti rodičov a detí
§ 32
/1/ Rozhodujúcu úlohu vo výchove detí majú rodi-
čia.
/2/ Rodičia majú byť osobným životom, správaním
sa a vzťahom k spoločnosti príkladom svojím deťom.
§ 33
/1/ Rodičia zodpovedajú spoločnosti za všestranný
vývoj svojich detí, starajú sa sústavne a dôsledne o
ich výchovu, výživu a riadia ich konanie tak, aby
z nich vyrástli zdraví a uvedomelí občania.
/2/ Pri výchove detí je povinný pomáhať i manžel,
ktorý nie je rodičom dieťaťa, žije však s ním v spoloč-
nej domácnosti.
§ 34
/1/ Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja
rodičia.
/2/ Rodičovské práva nepatria tomu z nich, ktorý
nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- 14 -
§ 35
Dieťa, ktoré žije v spoločnej domácnosti s rodič-
mi, je povinné podľa svojich schopností im pomáhať;
pokiaľ má príjmy z vlastnej práce, je povinné prispie-
vať aj na úhradu spoločných potrieb rodiny.
§ 36
Rodičia sú oprávnení a povinní svoje maloleté de-
ti zastupovať a spravovať ich veci.
§ 37
/1/ Dieťa môže zastúpiť ktorýkoľvek z rodičov,
ktorý je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a
nebol pozbavený svojich rodičovských práv.
/2/ Žiadny z rodičov nemôže zastúpiť svoje deti,
ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť
k stretnutiu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi
deťmi navzájom.
/3/ Ak nemôže dieťa zastúpiť žiadny z rodičov,
ustanoví súd dieťaťu opatrovníka, ktorý bude dieťa
v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
§ 38
/1/ Deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo
priezvisko jedného z nich, určené dohodou pri uzavre-
tí manželstva.
/2/ Ak ide o dieťa, priezvisko ktorého nebolo
takto určené a rodičia ktorého majú rôzne priezviská,
dohodnú sa rodičia o priezvisku dieťaťa a oznámia to
národnému výboru poverenému viesť matriky.
- 15 -
/3/ Ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvis-
ku dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, ur-
čí meno alebo priezvisko súd.
§ 39
/1/ Ak uzavrú rodičia manželstvo po narodení svoj-
ho dieťaťa, bude mať dieťa priezvisko určené pre ich
ostatné deti.
/2/ Ak uzavrie manželstvo matka dieťaťa, ktorého
otec nie je známy, môžu manželia pred národným výborom
povereným viesť matriky súhlasne vyhlásiť, že priezvis-
ko určené pre ich ostatné deti bude mať i toto dieťa.
§ 40
Priezvisko dieťaťa sa nemôže podľa prechádzajúcich
ustanovení zmeniť, len čo dieťa nadobudne plnoletosť.
Druhá hlava
ÚČASŤ SPOLOČNOSTI PRI VÝKONE PRÁV
A POVINNOSTÍ RODIČOV
§ 41
/1/ S rozvojom spoločnosti rastie aj jej vplyv
na výchovu dorastajúcej generácie. Spoločnosť pritom
dbá, aby rodičia mohli riadne vykonávať svoje práva
a povinnosti pri výchove detí.
- 16 -
/2/ Ak to vyžaduje riadny výkon práv a povinnos-
tí rodičov, je každý z nich oprávnený dovolať sa pomo-
ci školy, národného výboru, súdu a iných štátnych orgá-
nov i spoločenských organizácií.
§ 42
/1/ Záujem spoločnosti na riadnej výchove detí
oprávňuje občanov i spoločenské organizácie, aby upo-
zornili na závadné správanie detí ich rodičov. Na ta-
kéto správanie detí alebo na vážne porušenie práv a
povinností rodičov môžu občania i spoločenské organi-
zácie upozorniť národný výbor, súd alebo iný štátny
orgán, ktorý je potom povinný urobiť vhodné výchovné
opatrenie.
/2/ Opatrenia, ktorými sa obmedzujú rodičovské
práva, môže urobiť len súd.
§ 43
/1/ Národný výbor v súčinnosti s rodičmi, školou
a so spoločenskými organizáciami zabezpečuje vo svojom
obvode priaznivé podmienky pre výchovu, vzdelanie a
všestranný vývoj maloletých detí a chráni ich záujmy.
/2/ Ak to vyžaduje záujem spoločnosti na riadnej
výchove detí, môže národný výbor urobiť tieto opatre-
nia:
a/ napomenie vhodným spôsobom maloletého, jeho rodi-
čov a občanov, ktorí narušujú jeho riadnu výchovu,
alebo požiada spoločenskú organizáciu, aby toto
opatrenie vykonala sama;
- 17 -
b/ určí nad maloletým dohľad a vykonáva ho za súčin-
nosti školy, spoločenských organizácií v mieste
bydliska alebo na pracovisku;
c/ uloží maloletému obmedzenia, ktoré zabránia škod-
livým vplyvom na jeho výchovu, najmä návštevu pod-
nikov a zábav pre maloletého vzhľadom na jeho oso-
bu nevhodných.
/2/ Tieto opatrenia môže urobiť i súd, ak ich u-
robí národný výbor, nepotrebujú schválenie súdu. Me-
nič alebo zrušovať, takéto opatrenia môže len orgán,
ktorý ich urobil.
§ 44
/1/ Ak bráni rodičom vo výkone ich práv a povin-
ností závažná prekážka a ak to vyžaduje záujem spoloč-
nosti na riadnej výchove detí, môže súd ich rodičov-
ské práva obmedziť.
/2/ Ak neplnia rodičia riadne svoje rodičovské
práva alebo povinnosti a ak to vyžaduje záujem spoloč-
nosti na riadnej výchove detí, súd obmedzí ich rodi-
čovské práva.
/3/ Ak zneužívajú rodičia svoje práva alebo zá-
važným spôsobom zanedbávajú svoje povinnosti, súd
ich pozbaví rodičovských práv.
§ 45
/1/ Ak to vyžaduje záujem dieťaťa, môže súd zve-
riť, diéta do výchovy iného občana než rodiča, ak ob-
čan poskytuje záruku jeho riadne výchovy. Pritom súd
vymedzí rozsah jeho práv a povinností k dieťaťu. Tak-
- 18 -
to možno dieťa zveriť aj do spoločnej výchovy manželom.
Rozvodom manželstva táto spoločná výchova zaniká; ak
zomrie jeden z manželov, zostáva dieťa vo výchove dru-
hého manžela.
/2/ Dieťa sa môže zveriť do pestúnskej starostli-
vosti; podmienky ustanovuje osobitný predpis,
/3/ Ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo
vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k ná-
prave alebo ak z iných závažných dôvodov nemôžu rodi-
čia výchovu dieťaťa zabezpečiť, môže súd nariadiť ús-
tavnú výchovu. Ak je to v záujme maloletého nevyhnut-
né, môže súd nariadiť ústavnú výchovu i v prípade, že
iné výchovné opatrenia nepredchádzali. Z dôležitých
dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú výchovu až na jeden
rok po dosiahnutí plnoletosti.
§ 46
Ak je to naliehavo potrebné, národný výbor je po-
vinný urobiť predbežne i také opatrenie, o ktorom má
právo inak rozhodnúť len súd, ktorému to bez meškania
oznámi; súd rozhodne dodatočne.
§ 47
Národný výbor a súd sústavne sledujú vykonávanie
nimi urobených výchovných opatrení a hodnotia ich účin-
nosť.
§ 48
Občania, ktorým bola národným výborom alebo súdom
zverená ochrana záujmov maloletých, sú oprávnení na-
- 19 -
vštíviť maloletého v byte, zistiť v jeho bydlisku,
škole alebo na pracovisku, či je o neho náležite po-
starané, a vyšetriť výchovné pomery. Štátne orgány,
spoločenské organizácie a rodičia im pritom poskytu-
jú všetku pomoc.
§ 49
Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach
pri výkone svojich rodičovských práv a povinností,
rozhodne súd.
§ 50
/1/ Ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu,
súd i bez návrhu upraví ich práva a povinnosti, naj-
mä rozhodne, komu sa diéta zverí do výchovy a ako
má každý z rodičov prispievať na jeho výživu.
/2/ Ustanovenia § 26 až 28 platia tu obdobne.
Tretia hlava
URČENIE OTCOVSTVA
§ 51
/1/ Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia man-
želstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manžel-
stva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje
sa za otca manžel matky.
- 20 -
/2/ Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, pova-
žuje sa za otca neskorší manžel, i keď sa dieťa naro-
dilo pred uplynutím trojstého dňa potom, keď jej skor-
šie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplat-
né.
/3/ Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci pre
určenie otcovstva, má sa za to, že manželstvo toho,
kto bol vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol
v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň
smrti.
§ 52
/1/ Za otca sa inak považuje muž, ktorého otcov-
stvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
/2/ Súhlasné vyhlásenie rodičov sa musí stať
pred národným výborom povereným viesť matriku alebo
pred súdom.
/3/ Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže
pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania ale-
bo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko
prekonateľnou prekážkou.
§ 53
Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcov-
stvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.
§ 54
/1/ Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vy-
hlásením rodičov, môže ako diéta, tak aj matka navrh-
núť, aby otcovstvo určil súd.
- 21 -
/2/ Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou die-
ťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní,
pokiaľ jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
§ 55
Ak nie je domnelý otec nažive, podáva sa návrh
na určenie otcovstva proti opatrovníkovi, ktorého
súd ustanovil.
§ 56
Ak navrhovateľ za konania zomrie, môže v konaní
pokračovať druhý na návrh oprávnený. Do šesť mesiacov
po smrti dieťaťa môžu podať návrh na určenie otcovstva
aj potomci navrhovateľa, ak preukážu právny záujem na
tomto určení.
§ 57
/1/ Manžel môže do šesť mesiacov odo dňa, keď sa
dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.
/2/ Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úko-
ny a táto nespôsobilosť vznikla pred uplynutím zapie-
racej lehoty, môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník,
a to do šesť mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o naro-
dení dieťaťa, alebo ak vedel o jeho narodení už skôr,
do šesť mesiacov po svojom ustanovení.
- 22 -
§ 58
/1/ Ak sa narodí diéta v čase medzi stoosemdesia-
tym dňom od uzavretia manželstva a trostým dňom po
tom, keď manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za
neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je
vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
/2/ Otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase me-
dzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od umelého
oplodňovania vykonaného so súhlasom manžela matky ne-
možno zaprieť. Otcovstvo však možno zaprieť, ak by
sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak.
/3/ Ak sa narodí diéta pred stoosemdesiatym dňom
od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel
matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo
na súde. To však neplatí, ak manžel s matkou dieťaťa
súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia die-
ťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní,
alebo ak pri uzavretí manželstva vedel, že je tehotná.
§ 59
/1/ Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťa-
ťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden
z nich, voči druhému. Ak nežije ani diéta, ani matka,
toto právo manžel nemá.
/2/ Aj matka môže do šesť mesiacov od narodenia
dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Us-
tanovenia o zapieracom práve manžela platia tu obdob-
ne.
- 23 -
§ 60
Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že neskorší man-
žel nie je otcom dieťaťa znovu vydatej matky, začína
sa šesťmesačná lehota na zapretie otcovstva pre skor-
šieho manžela dňom, keď sa dozvedel o tomto právoplat-
nom rozhodnutí.
§ 61
/1/ Muž, otcovstvo ktorého bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov, môže ho pred súdom zaprieť, len ak
je vylúčené, že mohol byť otcom dieťaťa, a dokiaľ ne-
uplynie šesť mesiacov odo dňa, keď bolo takto otcovstvo
určené; táto lehota sa neskončí pred uplynutím šesť
mesiacov od narodenia dieťaťa.
/2/ Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote za-
prieť, že je otcom dieťaťa muž, otcovstvo ktorého bolo
určené súhlasným vyhlásením rodičov.
/3/ Ustanovenia § 57 ods. 2 a § 59 ods. 1 platia
tu obdobne.
§ 62
/1/ Ak uplynula lehota ustanovená na zapretie
otcovstva jednému z rodičov, môže generálny prokurá-
tor, ak to vyžaduje záujem spoločnosti, podať návrh
na zapretie otcovstva proti otcovi, matke a dieťaťu.
/2/ Ak nie je niektorý z nich nažive, môže gene-
rálny prokurátor podať návrh na zapretie otcovstva
proti ostatným z nich; ak nie je nažive nikto z nich,
môže podať návrh proti opatrovníkovi, ktorého súd
pre túto vec ustanovil.
- 24 -
Štvrtá hlava
OSVOJENIE
§ 63
/1/ Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojen-
com taký pomer, aký je medzi rodičmi a deťmi, a medzi
osvojencom a príbuznými osvojiteľa pomer príbuzenský.
Osvojitelia majú práva a povinnosti rodičov pri výcho-
ve detí /§ 32 až 37/.
/2/ O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
§ 64
/1/ Osvojiteľmi sa môžu stať len občania, ktorí
zaručujú spôsobom svojho života, že osvojenie bude na
prospech dieťaťa i spoločnosti.
/2/ Osvojiteľom nemôže byť ten, kto nemá spôsobi-
losť na právne úkony.
§ 65
/1/ Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť pri-
meraný vekový rozdiel.
/2/ Osvojiť možno maloletého, a to len ak mu je
osvojenie na prospech.
§ 66
/1/ Ako spoločné dieťa môžu niekoho osvojiť len
manželia.
- 25 -
/2/ Ak je osvojiteľ manželom, môže osvojiť len so
súhlasom druhého manžela; tento súhlas netreba, ak dru-
hý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak
je zadováženie tohto súhlasu spojené s ťažko prekonateľ-
nou prekážkou.
§ 67
Na osvojenie treba privolenie zákonného zástupcu
osvojovaného dieťaťa. Ak je toto dieťa schopné posúdiť
dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas, okrem ak
by tým bol zmarený účel osvojenia.
§ 68
/1/ Pokiaľ sú zákonnými zástupcami osvojovaného
dieťaťa jeho rodičia, nie je potrebné ich privolenie:
a/ ak rodičia neprejavia najmenej po dobu šesť mesia-
cov o dieťa opravdivý záujem, ktorý by ako rodičia
prejaviť mali, alebo
b/ ak rodičia dajú privolenie na osvojenie vopred bez
vzťahu k určitým osvojiteľom. Privolenie vopred
možno dať ústne do zápisnice pred súdom alebo pred
národným výborom.
/2/ V týchto prípadoch je potrebné privolenie o-
patrovníka, ktorý bol osvojovanému dieťaťu ustanovený
v konaní o osvojenie.
g 69
/1/ Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť
dieťa najmenej po dobu troch mesiacov v starostlivos-
ti budúceho osvojiteľa, a to na jeho náklad.