Po uplynutí dvoch rokov môžeme konštatovať,
že ich bilancia je úspešná. Podarilo sa
nám zabezpečiť plynulý prechod do šiestej
päťročnice a vzrastajúci rozvoj ekonomiky
a životnej úrovne ľudu. Súčasne
si ale uvedomujeme, že cesta k splneniu všetkých
úloh XV. Zjazdu je veľmi náročná
a bude stále náročnejšia. Ťažšie
vnútorné a najmä vonkajšie ekonomické
podmienky ďalšieho rozvoja vyžadujú riešiť
zložité úlohy predovšetkým v hospodárskej
oblasti. Znamená to organizovať cieľavedomý
boj s nedostatkami, podnecovať spoločensky prospešnú
iniciatívu a mobilizovať všetky použiteľné
rezervy.
V oblasti poľnohospodárstva a potravinárskeho
priemyslu je uskutočňovanie týchto zámerov
o to závažnejšie, že toto odvetvie nášho
národného hospodárstva plní pri krytí
rastúcich požiadaviek na spotrebu potravín
nezastupiteľnú úlohu, že v nemalej
miere prispieva dodávkami tradičných výrobkov
i k rozvoju nášho zahraničného
obchodu. Plnenie týchto úloh je preto vecou celej
našej spoločnosti.
Sme hrdí na to, že naše krajiny patria medzi
štáty s vysokou intenzitou rastlinnej a živočíšnej
výroby. Vo vybavení traktormi, kombajnami, elektrickou
energiou a spotrebou hnojív na 100 ha pôdy sme v rámci
krajín RVHP spolu s NDR na poprednom mieste a v tomto
ukazovateli sa približujeme k poľnohospodársky
najvyspelejším štátom sveta. V priemerných
hektárových výnosoch obilnín, najmä
pšenice a jačmeňa, patríme k svetovej
špičke. Tiež výrobou niektorých
poľnohospodárskych produktov v prepočte
na jedného obyvateľa patríme medzi štáty
s vysokou výrobnou kapacitou poľnohospodárstva.
Tak napríklad v produkcii cukrovky na obyvateľa
sme na treťom mieste a vo výrobe jačmeňa
na štvrtom mieste vo svete. Vo výrobe mäsa na
obyvateľa predstihujeme i také štáty ako
je NSR, Taliansko, Veľká Británia a Rakúsko.
Progresívny vývoj československého
poľnohospodárstva, najmä v posledných
10 až 12 rokoch, kedy sa stabilizovali jednotné roľnícke
družstvá a štátne majetky, zďaleka
ešte nedosiahol svoj vrchol. Svedčia o tom niektoré
ďalšie porovnania s krajinami s najvyššou
intenzitou rastlinnej a živočíšnej výroby,
obzvlášť rozdiely v hektárových
výnosoch zemiakov, cukrovky a dojivosti kráv, ktoré
ukazujú na existujúce rezervy a na nutnosť
i možnosť ich mobilizácie pre ďalší
rast.
To isté platí i v porovnaní výsledkov
v jednotlivých poľnohospodárskych organizáciách
v približne rovnakých, resp. Blízkych
produkčných podmienkach, v jednotlivých
krajoch a okresoch. Žiada sa veľmi náročne
analyzovať rozdiely v dosahovaných výsledkoch,
poznávať ich príčiny objektívne
i subjektívne a na základe takéhoto dôkladného
poznania robiť náležité opatrenia s cieľom
neustáleho rastu poľnohospodárskej výroby.
Funkciu stabilizačného a stimulačného
činiteľa pri zabezpečovaní úloh
vo výžive ľudí musia dôsledne plniť
- spoločne s poľnohospodárstvom a potravinárskym
priemyslom - i ostatné priemyselné odvetvia, spadajúce
do sféry poľnohospodársko-priemyselného
komplexu. A ide nám zvlášť o to, aby ju
plnili nielen vo vzťahu k vnútornej štruktúre
nášho národného hospodárstva,
ale i v oblasti jeho zahranično-ekonomických
vzťahov.
Závažnosť tejto požiadavky je daná
tým, že celú jednu štvrtinu všetkých
našich dovozov koncom piatej päťročnice
predstavovali dovozné potreby k zabezpečeniu
výživy a poľnohospodárskych surovín
pre náš priemysel. Tento ich výrazný
podiel z celkových našich dovozov sa podstatne
nemení ani v priebehu prvých dvoch rokov šiestej
päťročnice, pričom sa dá očakávať,
že objemovo a hodnotovo budú tieto dovozy skôr
väčšie než menšie.
Smernica pre hospodársky a sociálny rozvoj ČSSR
v rokoch 1976-1980, schválená XV. zjazdom strany,
uložila poľnohospodárstvu a potravinárskemu
priemyslu - ako hlavnú úlohu - zabezpečovať
ešte všestrannejšie uspokojovanie potrieb obyvateľstva,
dosiahnuť postupne sebestačnosť vo výrobe
zrnín a ďalej zvyšovať našu celkovú
sebestačnosť vo výrobe potravín. K splneniu
týchto úloh je nevyhnutné ďalej pokračovať
vo zvyšovaní intenzity poľnohospodárskej
výroby, všestranne mobilizovať rezervy, využívať
vedeckotechnický rozvoj a rozvíjať nadväzujúce
odvetvia spracovateľského priemyslu.
V tomto roku máme - napriek mimoriadne ťažkým
klimatickým podmienkam pri zbere úrody - bohatú,
ba v mnohých poľnohospodárskych závodoch
rekordnú úrodu. Obetavou prácou poľnohospodárov
a všetkých tých, ktorí im pomáhali,
podarilo sa veľkú nepriazeň počasia
prekonať a zobrať maximum. Avšak i napriek veľmi
ťažkým zberovým podmienkam i v tomto
roku dochádzalo k zbytočným stratám
na poliach, pri doprave a skladovaní. Kapacita moderných
skladov, najmä obilných síl, sa v našej
republike neustále zvyšuje. Staviame ich toľko,
koľko je v našich možnostiach. Preto záleží
i na tom, ako sa ošetrujú plodiny a predovšetkým
obilie, na ktoré ešte tieto moderné sklady
nemáme.
V živočíšnej výrobe boli prekonané
ťažkosti v krmovinovej základni, a štátny
plán nákupu je nielen rovnomerne plnený,
ale je úspešne zabezpečovaná i reprodukcia
v chove hospodárskych zvierat na úrovni zodpovedajúcej
potrebám ďalšieho rozvoja výroby jatočných
zvierat, mlieka a vajec podľa šiesteho päťročného
plánu.
Vláda Československej socialistickej republiky spolu
s vládami republík posudzuje pozorne všetky
hlavné cesty vedúce k realizácii plánovaných
úloh a prijíma k tomu potrebné závery.
V zmysle uznesení XV. zjazdu strany orientuje hospodársku
politiku a konkrétne opatrenia vyplývajúce
zo zjazdových uznesení predovšetkým
na ďalšie posilňovanie materiálnotechnickej
základne poľnohospodárstva a potravinárskeho
priemyslu, na vedeckotechnický rozvoj, zvyšovanie
koncentrácie a prehlbovanie špecializácie poľnohospodárskej
výroby, na zdokonaľovanie vnútorných
väzieb celého poľnohospodársko-potravinárskeho
komplexu, ako aj na rozvoj služieb pre poľnohospodárstvo.
Vláda naďalej považuje za kľúčové
miesto riešenie obilninového problému na základe
komplexných opatrení, zabezpečujúcich
ďalšiu intenzifikáciu výroby obilnín
a zvyšovanie hospodárnosti pri ich spotrebe. Tiež
lepšie využívanie lúk a pastvín
pre výrobu kvalitných objemových krmovín
musí pomôcť usporiť zrno pri kŕmení
zvierat.
Dobrá tohoročná úroda takmer všetkých
plodín - spolu s rozšírením pokrokových
metód pozberového ošetrenia, konzervácie
a skladovania, mali by umožniť dosiahnutie ďalšieho
kroku vpred pri plnení úloh na ceste za sebestačnosťou.
Pritom však bude treba dôsledne dbať na to, aby
sa okrem sušiarenstva, rýchlejšie rozvíjali
predovšetkým také formy a metódy konzervácie
objemových krmovín, ktoré zabezpečia
znižovanie strát a vysokú kvalitu týchto
krmovín pri nižšej spotrebe elektrickej energie
a ušľachtilých palív.
I v budúcom období bude pre naše poľnohospodárstvo
veľmi závažnou úlohou zabezpečiť
maximálne využívanie domácich zdrojov
kŕmnych bielkovín. Zatiaľ sme nútení
tieto krmivá z veľkej časti dovážať,
a to za stále horších a pre nás veľmi
nepriaznivých podmienok na svetových trhoch rybích
a živočíšnych múčok, pokrutín
a pokrutinových šrotov.
Federálna vláda v máji tohto roku prijala
súbor opatrení k dôslednejšej realizácii
dlhodobého programu lepšieho využívania
domácich zdrojov kŕmnych bielkovín. Na ich
realizácii sa má spolu s poľnohospodárstvom
podieľať i hutníctvo, ťažké
strojárstvo a miestne hospodárstvo.
Usilujeme o to, aby boli v rámci plánovaných
investičných prostriedkov dobudované najmä
kapacity pre racionálne spracovanie živočíšnych
odpadov na komponenty pre výrobu kŕmnych zmesí.
Pri zabezpečovaní potrebných technologických
liniek bude musieť zohrať rozhodujúcu úlohu
naše čs. strojárstvo. Rýchlejšie
a účinnejšie treba vytvárať podmienky
i pre rozšírenie výroby sušených
kŕmnych kvasníc z nepoľnohospodárskych
surovín, najmä využívaním odpadových
vôd z celulózok a papierní. Od poľnohospodárskej
výroby požadujeme, aby účinnejšie
než dosiaľ stabilizovala a zvýšila produkcie
u kŕmnych strukovín.
Významným, avšak na kŕmne účely
dosiaľ najmenej využívaným zdrojom, zostávajú
kuchyňské a iné zvyšky. Preto treba
efektívne využívať všetky tieto dostupné
kŕmne zdroje, najmä tiež postupným budovaním
spracovateľských kapacít, ktoré by boli
vybavované technologickým zariadením z našej
vlastnej strojárskej výroby.
Medzi oblasti, v ktorých sú dosiaľ značné
rezervy pre zvyšovanie našej celkovej sebestačnosti
vo výrobe potravín, patrí i rozvoj výroby
ovocia a zeleniny. Možnosti a nutnosť rýchleho
využitia týchto rezerv zdôraznilo 7. Plenárne
zasadanie ÚV KSČ. Federálna vláda
a vlády oboch národných republík tento
rok preto prerokovali upresnenú koncepciu rozvoja na úseku
výroby, nákupu, spracovania a zásobovania
ovocím a zeleninou a prijali súbor konkrétnych
termínovaných opatrení na dôsledné
riešenie nedostatkov, ktoré sa dosiaľ na tomto
dôležitom a citlivom úseku zásobovania
obyvateľstva vyskytujú. Problematikou zabezpečovania
výroby, nákupu a zásobovaní a ovocím
a zeleninou v šiestej päťročnici sa
v marci tohto roku zaoberali tiež výbory Snemovne
ľudu a Snemovne národov pre poľnohospodárstvo
a výživu. Ich rokovanie prinieslo cenné podnety
a námety na prehĺbenie práce štátnych
orgánov riadenia poľnohospodárstva, obchodu
i všeobecného strojárstva.
Doterajšia realizácia krátkodobých opatrení
pre tento rok naznačuje, že sa v ovoci a zelenine
darí o niečo lepšie než v minulých
rokoch zhodnocovať úrodu, znižovať straty
pri zbere, obehu a spracovaní a lepšie organizovať
i priame dodávky do predajní. Spolupráca
výroby, obchodu a spracovateľského priemyslu,
ako i hmotné zabezpečenie účinnejšou
technikou má však stále nedostatočnú
úroveň, ktorú by sme potrebovali pre dôsledné
prepracovanie dlhodobejších zámerov a opatrení
v týchto oblastiach v praxi. To sa týka najmä
koncentrácie, špecializácie a spriemyselňovania
výroby ovocia a zeleniny a zlepšovania dodávok
čerstvej zeleniny a ovocia spotrebiteľom. Vláda
bude samozrejme plnenie týchto prijatých zámerov
a uznesení i naďalej dôsledne zabezpečovať
a kontrolovať.
ČSSR sa radí medzi krajiny s relatívne
najmenšou výmerou pôdy. Na jedného obyvateľa
má len 0,47 ha poľnohospodárskej pôdy,
čo je približne toľko, ako má napríklad
NDR alebo Rakúsko.
Preto zásadný význam pre rozvíjanie
a skvalitňovanie všetkých úsekov rastlinnej
výroby má hospodárne zaobchádzanie
s pôdou a jej náležité využívanie.
Dôležitým prínosom k tomu bolo prerokúvanie
a schválenie tak zákona o užívaní
pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku
pre zabezpečenie výroby, ako aj zákona, ktorým
sa menil a doplnil zákon o ochrane poľnohospodárskeho
pôdneho fondu. Vláda si váži úsilie,
ktoré poslanci Federálneho zhromaždenia, a
v tom i poslanci Snemovne národov, venovali a ďalej
venujú uplatneniu ustanovení týchto zákonov
v každodennom praktickom živote.
Starostlivosť, ktorá sa venuje ochrane poľnohospodárskej
a najmä ornej pôde, umožnila už v roku
1976 spomaliť jej úbytky. Zvýšenú
pozornosť treba však sústrediť predovšetkým
na zníženie výmery pozemkov dočasne
odňatých poľnohospodárskej výrobe
a pozemkov neobrábaných, ktorá dosahuje zhruba
75 tis. ha, a ďalej i na zníženie doterajšieho
rozsahu asi 30 tisíc ha neosiatych plôch.
Pre optimálne využívanie pôdneho fondu
je však rozhodujúca úroveň samotného
hospodárenia v poľnohospodárstve. Vyžaduje
to cieľavedome a plánovite uskutočňovať
programy zúrodňovania pôdy, uskutočňovať
dôsledne intenzifikačné zmeny štruktúr
osevov na podklade riadnej evidencie pozemkov a pravidelnej inventarizácie
ich skutočného stavu. Oveľa zodpovednejšie
treba tiež rozhodovať o vyčleňovaní
poľnohospodárskej pôdy pre poľnohospodársku
investičnú výstavbu a voliť cestu iba
najnutnejších strát pôdy pre vhodné
technologické riešenie.
Je žiadúce, aby i ťažobné organizácie
a podniky ešte viac vystupňovali úsilie pri
rekultivácii pôd uvoľnených dočasne
pre ťažbu. K šetrnejšiemu zaobchádzaniu
s pôdou by malo prispieť i dôsledné
uplatňovanie ustanovenia nového zákona o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku, najmä
pokiaľ ide o výber pozemkov, ktorých strata
má pre spoločnosť z hľadiska poľnohospodárskej
výroby najmenší účinok.
V súvislosti s odhaľovaním a využívaním
rezerv v poľnohospodárstve nieje možné
obísť ani základné problémy živočíšnej
výroby. Ako je známe, pre rast našej životnej
úrovne je charakteristické, že spotrebiteľský
dopyt po mäse a mäsných výrobkoch u nás
pomerne rýchlo a stále vzrastá i napriek
už dosiahnutej ich veľmi vysokej spotrebe na obyvateľa.
Ide o problémy, ktorým vláda venuje trvalo
mimoriadnu pozornosť. Máme dobré predpoklady
k tomu, aby rast živočíšnej produkcie
zabezpečil potrebné dodávky mäsa a mäsných
výrobkov, ako i ostatných potravín živočíšneho
pôvodu nielen v ostávajúcom období
tohto roku, ale i v budúcom roku a pre celú
päťročnicu. To plne potvrdila prognóza
zásobovania mäsom a ostatnými živočíšnymi
výrobkami na 2. polrok tohto roku a výhľad
na 1. Polrok budúceho roku na základe sčítania
hospodárskych zvierat k 1. júlu 1977, ktorú
v septembri prerokovala vláda ČSSR.
V tejto súvislosti by som rád pripomenul, že
treba i od spotrebiteľov požadovať, aby s potravinami
zaobchádzali šetrne a hospodárne. Úroveň
maloobchodných cien základných potravín
v našej krajine je a bude v porovnaní s inými
štátmi a s rastom príjmov obyvateľstva
nízka, pričom ceny celého radu týchto
produktov sú, ako je známe, dotované zo štátneho
rozpočtu. Preto každý občan by si mal
uvedomiť - a tento rok to veľmi názorne ukazuje
- koľko úsilia a namáhavej práce treba
vynaložiť na výrobu poľnohospodárskych
produktov a potravín a že nešetrné zaobchádzanie
s nimi je plytvanie spoločenským bohatstvom,
ktoré poškodzuje každého z nás.
Predpoklady pre sebestačnosť vo výrobe potravín
musíme vytvárať nielen výstavbou a budovaním
modernej veľkovýrobnej materiálno-technickej
základne, ale tiež jej efektívnym využívaním
a pomocou všestranného využívania vedeckotechnického
pokroku na úseku biologických faktorov, chemizácie,
investičnej výstavby a mechanizácie.
Presvedčil nás o tom už celý rad veľmi
úspešných výsledkov a skúseností,
takmer zo všetkých úsekov našej poľnohospodárskej
praxe. Mám na mysli napríklad zvyšovanie podielu
nových, vysoko výkonných odrôd na riešenie
obilninárskeho problému, kde je okrem iného
veľkým prínosom i medzinárodná
spolupráca členských štátov RVHP
v šľachtiteľstve a semenárstve a vo
vzájomnej výmene najvýkonnejších
odrôd. Sú to predovšetkým sovietske odrody
obilnín, ktoré nám pomáhajú
nielen prekonávať nepriazeň počasia,
ale i za týchto ťažkých podmienok dosahovať
vysoké výnosy.
U niektorých plodín, najmä u cukrovky a zemiakov
a u tých, ktoré môžu prispieť k riešeniu
bielkovinového programu, sa však zatiaľ nemôžeme
tešiť z výraznejších úspechov.
Ak chceme i v budúcich rokoch zvyšovať a
skvalitňovať produkciu všetkých poľnohospodárskych
plodín v súlade s pôdnymi a klimatickými
podmienkami, bude treba rozvíjať nielen šľachtiteľskú
prácu, ale i spoluprácu v rámci medzinárodnej
socialistickej integrácie tak, aby sme si trvalo zabezpečili
pre osev všetkých plodín prevažujúci
podiel výkonných odrôd.
V priebehu socialistického vývoja dosiahlo
naše poľnohospodárstvo značné úspechy
na úseku chemizácie, ktorá je i v ďalších
rokoch schopná zvýšiť rozhodujúcim
spôsobom intenzitu poľnohospodárskej výroby
i produktivitu práce.
Ide tu o veľmi široký a rozmanitý program,
ktorý vláda zabezpečuje a z ktorého
má pre poľnohospodárstvo najväčší
význam výživa rastlín priemyselnými
hnojivami. Bezprostredne s tým súvisí
tiež problém racionálneho hospodárenia
s týmito hnojivami, ako aj s ostatnými
chemickými prostriedkami. V minulých rokoch
sa prikročilo k technickému a organizačnému
zabezpečeniu komplexných agrochemických služieb
prostredníctvom postupne budovaných agrochemických
podnikov. Myslím si však, že tieto podniky ešte
celkom neplnia svoje poslanie, najmä pokiaľ ide o lepšie
a účinnejšie využívanie priemyselných
hnojív a agrochemikálií. Tiež hospodárenie
s maštaľným hnojivom nieje na žiadúcej
úrovni.
Vedeckotechnický pokrok v poľnohospodárstve
výrazne prispel a ďalej pomáha nielen pri kvalitatívnej
premene našej poľnohospodárskej výroby
na modernú, vyspelú socialistickú veľkovýrobu,
ale mení v rámci toho i samotného človeka
a jeho postavenie vo výrobnom procese.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, v druhej polovici šesťdesiatych rokov
vstúpilo naše poľnohospodárstvo do ďalšej
etapy vedeckotechnického rozvoja. To sa prejavilo rastom
koncentrácie poľnohospodárskej výroby,
rozvojom kooperačných vzťahov medzi JRD, navzájom
i medzi nimi a štátnymi poľnohospodárskymi
organizáciami, ako i spracovateľskými podnikmi
v rámci poľnohospodársko-potravinárskeho
komplexu.
Došlo k ďalšiemu zospoločenšťovaniu
výroby, rastu výrobných síl a postupnému
zbližovaniu dvoch základných foriem socialistického
vlastníctva.
Rýchle tu pokračuje všestranné vyrovnávanie
pracovných, zárobkových a celkových
životných podmienok družstevných roľníkov
a všetkých pracujúcich v poľnohospodárstve
s ostatnými skupinami obyvateľstva. Rozhodujúce
rozdiely spôsobu života na našej dedine a v mestách
sú dnes v podstate už prekonané a prestíž
poľnohospodárskej práce neustále rastie.