Perspektivní opatření směřující
k zásadnějším úpravám
nástrojů řízení na sedmou pětiletku,
a to s využitím poznatků a zkušeností
našich i dalších socialistických zemí.
Přípravou těchto perspektivních opatření
byl pověřen Vládní výbor pro
otázky plánovitého řízení
národního hospodářství. Tento
výbor práce na zdokonalení soustavy pro sedmou
pětiletku urychlil tak, aby bylo možno již od
příštího roku některé
nové zásady experimentálně ověřovat,
a to v dostatečně representativním počtu
VHJ ve strojírenství i v obou ministerstvech průmyslu
národních republik.
Opatření přijatá předsednictvem
vlády v srpnu jsou dalším významným
krokem k účinnějšímu prosazování
principů, z nichž vycházelo usnesení
vlády z roku 1973 o dalším postupu v řízení
jakosti výrobků, které zůstává
i nadále plně v platnosti. Nově přijatá
opatření jsou v souladu se soustavou řízení
národního hospodářství platnou
na šestou pětiletku a jsou současně
doplněna o náročná hospodářská
opatření v oblasti přímého
řízení, podle nichž se budou postupně
zavádět komplexní systémy řízení
jakosti ve výrobních hospodářských
organizacích.
Na závěr jednu poznámku: všichni víme,
že nestačí jen přijímat správná
opatření, že vždy je velmi rozhodující,
aby přijatá opatření byla v praxi
důsledně plněna. Tak je tomu i v řízení
jakosti. Je to podmíněno úrovní naší
konkrétní řídící práce
na všech stupních, a to znamená především
úrovní práce a schopnostmi řídících
kádrů. A právě v tomto směru
se musíme vypořádat s tu a tam přežívajícím
sklonem ke kompromisům. Bude to nepochybně v plném
souladu s direktivami XV. sjezdu KSČ a usneseními
ekonomických plén ÚV KSČ, která
se konala po XV. sjezdu. Děkuji za pozornost.
Předseda SL V. David: Děkuji s. ministru
Šupkovi. Ptám se poslance Michalskiho, zda souhlasí
s odpovědí.
Poslanec K. Michalski: Ano.
Předseda SL V. David: Nyní dávám
slovo ministru Bahylovi, aby odpověděl na otázku
poslance Mlynára, která zněla: V jakém
rozsahu a v jakých směrech se počítá
s využitím licencí v šesté pětiletce,
zejména při výrobě spotřebního
zboží.
Ministr Bahyl odpoví zároveň na otázku
poslance Krylla, který se tázal, v jakém
rozsahu počítá jeho resort se získáváním
pracovních sil ze závodů, které mají
útlumové programy. Prosím ministra Bahyla.
Ministr všeobecného strojírenství
ČSSR P. Bahyl: Dovoľte, aby som na dotaz s. Mlynára
odpovedal trochu komplexnejšie, nielen v zameraní
na spotrebný tovar.
Nákup a predaj licencií treba vidieť v rámci
socialistického spoločenstva a obzvlášť
vo vzťahu k ZSSR a ostatným štátom socialistického
spoločenstva, ako aj z hľadiska nutného rozsahu
nákupu licencií z kapitalistického sveta.
My máme veľmi dobré skúsenosti s licenciami
zo ZSSR. Cez tieto sme zdvihli úroveň celých
odborov a podnikov. Okrem oblastí výroby špeciálnej
techniky treba riešiť oblasť letectva, prístrojov,
laserovej techniky, leteckých motorov - tu úzko
spolupracujeme na bázi licencií so ZSSR. Začali
sme spoluprácu v licenciách i v oblasti poľnohospodárskych
a stavebných strojov; od nás do ZSSR, ale i obrátene
zo ZSSR k nám.
Bude potrebné viac skúmať možnosti licencií
v oblasti organizácie a riadenia výroby nákladných
automobilov, kde ZSSR sa stal najväčším
výrobcom na svete. Obdobne je potrebné viac skúmať
možnosti nákupu licencií z NDR v oblasti optiky,
prístrojov, technického skla a ďalšie.
Vidieť teda objektívny vývoj socialistického
spoločenstva na ďalších 10-15 rokov tak,
aby sme dokázali vyrábať dokonalé strojné
systémy v socialistickom spoločenstve.
Je samozrejmé, že nemôžeme čakať
u celého radu výrobkov, kde popredné svetové
kapitalistické firmy dosiahli vysokú úroveň
technického rozvoja a treba využiť tieto výsledky
v našej hospodárskej praxi. Takýto stav je
najviac aplikovateľný v oblasti strojárskeho
spotrebného tovaru, o ktorom hovoril posl. Mlynár.
V oblastí strojárskeho spotrebného tovaru
sme od roku 1971 nakúpili 24 licencií, pričom
15 z nich sme získali v priebehu 5. päťročnice.
Ide napríklad o motorové stroje pre malú
mechanizáciu v poľnohospodárstve, automatické
práčky Tatramat, žiletky s teflonovým
povlakom, automobilový bezpečnostný zámok
Bomoro.
Dôležité je menovať i licencie z oblasti
automobilového priemyslu, ktoré významne
ovplyvňujú úžitné vlastnosti
automobilov. Sú to: združený vypínač
pod volant, trojkefový elektromotor pre stieraciu súpravu
motorových vozidiel, mechanizmus na sťahovanie okien,
stierače pre automobily, uzáver veka motoru a batožinového
priestoru, sklápací mechanizmus operadla sedadla
automobilu, vytvorenie spoja strechy s tokom karosérie.
Väčšina týchto licencií sa výrobne
uplatnila súčasne s nábehom výroby
osobného automobilu Škoda Š 105, 120. Je len
prirodzené, že za takýto rozsah licencií
v tejto oblasti sme boli kritizovaní i na 3. zasadaní
ÚV KSČ, ktoré tiež uložilo zvýšiť
využitie licencií a osobitnú pozornosť
venovať strojárskemu spotrebnému tovaru. Preto
rezort FMVS spracoval program nákupu licencií na
strojársky spotrebný tovar. Na zabezpečenie
záverov 7. pléna ÚV KSČ boli v licenčnej
politike prijaté ďalšie opatrenia. Sú
to opatrenia na aktívne využívanie licencií
v československom priemysle pre podporu inovačného
procesu spotrebného tovaru, na spracovanie konkrétnych
vecných i časových harmonogramov nákupu
týchto licencií.
Program nákupu licencií na strojársky spotrebný
tovar sa sústreďuje predovšetkým na výrobky,
ktoré uľahčujú prácu v domácnostiach,
zvyšujú kultúrnu prípravu jedál,
pomáhajú udržiavať čistotu prostredia,
slúžia pri upratovaní, varení i k ohrievaniu
a výrobky určené pre šport a rekreáciu.
Inovácia týchto výrobkov s využitím
licencií je zameraná na zmenšovanie rozmerov
spotrebičov, termostaty a tepelné omezovače,
na vyššiu úroveň technických parametrov,
k zavedeniu nových technologických procesov, zlepšeniu
povrchovej úpravy, farebného zhotovenia a tvarovaného
riešenia.
Pre najbližšie obdobie sú v rokovaní pre
strojárenský spotrebný tovar tieto licencie:
farebná televízna obrazovka, jednopáková
zmiešavacia batéria, halogénové žiarovky
a pod.
Ďalej je spracovaný súbor týchto námetov
z oblasti strojárskeho spotrebného tovaru: motorčeky
pre gramofóny a magnetofóny, nábytkové
kovanie, kapilárne termostaty, elektromotor programátora,
ekonomizátor pre automatické práčky,
teplovodný kotol pre ústredné kúrenie,
elektrický šporák s trúbou na pečenie,
videogramofón a ďalšie.
Samozrejme, okrem spotrebného tovaru sú rozpracované
ďalšie programy nákupu licencií od západných
firiem, či už je to elektronická telefónna
centrála pre Liptovský Hrádok, turbodmychadlá
pre motory, spojky pre automobily, elektronická súčiastková
základňa a ďalšie.
Problematika je zložitá v tom, že licencie sú
spojené s potrebou devíz, a že môžeme
utratiť toľko, koľko nám umožní
plán a aký priestor v pláne vytvoríme.
Čiže, nie je to len otázka dobrej vôle,
alebo chcenia. Napriek tomu vás ubezpečujem, že
Federálne ministerstvo všeobecného strojárstva
venuje licenčnej politike, v oblasti strojárskeho
spotrebného tovaru, sústavnú pozornosť
nielen v rozsahu rezortného plánu, o ktorom som
sa zmienil, ale tiež v podnikovej sfére pri zabezpečovaní
inovácií výrobkov. Toto bude prebiehať
s maximálnym využitím podnikových zdrojov
a limitov VHJ, v pôsobnosti a zodpovednosti týchto
článkov riadenia.
V našich podnikoch bude nutné výraznejšie
užívať devízovonávratné
úvery po celej riadiacej ose. Je potrebné zvýšiť
aktivitu, v celom plánovacom systéme vytvoreniu
širšieho priestoru pre túto oblasť. Bez
takéhoto prístupu sa v československom strojárstve
vlastnými silami nevysporiadame s oprávnene vzrastajúcimi
požiadavkami na úroveň strojárskeho
spotrebného tovaru.
Toľko k dotazu s. poslanca Mlynára.
Předseda SL V. David: Děkuji ministru Bahylovi.
Ptám se poslance Mlynára, je-li spokojen s odpovědí
soudruha ministra.
Poslanec Š. Mlynár: Áno.
Předseda SL V. David: Děkuji.
Ministr všeobecného strojírenství
ČSSR P. Bahyl: V súvislosti s otázkou
poslanca s. Krylla: S problémom útlmu jednotlivých
programov sme sa zaoberali už v piatej päťročnici
a je treba popravde povedať, že sme dosiahli určitých
čiastočných úspechov ale nedosiahli
sme zásadného zvratu.
Na základe úloh pre šiestu päťročnicu
a hlavne z tretieho zasadnutia Ústredného výboru
strany sme vypracovali konkrétny návrh prvej a druhej
etapy útlmových programov spolu s Ministerstvom
ťažkého strojárstva a tento bol prerokovaný
a schválený vládou v septembri tohto roku.
Spracovaný návrh je prvým krokom k dlhodobému
procesu plánovitého obmedzovania a zastavovania
vybraných útlmových programov. Ktorého
cieľom je znížiť sortiment výroby,
zvýšiť zapojenie do medzinárodnej deľby
práce, získať zdroje pracovných síl
a kapacít prenosné programy. Prác sa okrem
obidvoch strojárskych rezortov zúčastnili
zástupcovia Federálneho ministerstva pre technický
a investiční rozvoj, Federálneho ministerstva
zahraničného obchodu, Federálneho ministerstva
práce a sociálnych vecí, Štátnej
plánovacej komisie, plánovacích komisií
obidvoch republík a výskumných ústavov.
V priebehu spracovania správy sa v rezorte všeobecného
strojárstva preverilo 101 námetov. Po prerokovaní
v koordinačnej skupine a potom v kolégiu bolo do
I. etapy zahrnutých 16 námetov. Tieto námety
po ohodnotení predstavujú asi 1,5 mld Kčs,
t. j. 1,6 % výroby všeobecného strojárstva
v roku 1975. Materiál ďalej obsahuje rad námetov
k overeniu v II. etape. Tieto potom činia zhruba 5 mld
Kčs, t. j. 5,4 % výroby všeobecného
strojárstva oproti roku 1945. Programy navrhnuté
v I. a II. etape zamestnávajú cca 37 tis. pracovníkov
(v I. etape 4 tis. osôb, v II. etape 33 tis. osôb),
t. j. 6,3 % všetkých pracovníkov všeobecného
strojárstva, merané ku stavu v roku 1975.
Na prvý pohľad sa zdá, že efekt I. etapy
v získaní zdroja 4 tis. pracovníkov je neveľkého
rozsahu. Je ovplyvnený predovšetkým tým,
že I. etapa utlmovania znamená prevážne
útlm jednotlivých výrobkov. V druhej etape
uvažujeme v obmedzovaní ísť hlbšie
na vnútroodborovú špecializáciu, prípadne
hľadať možnosti útlmu celých odborov.
Ďalej pri hodnotení treba si uvedomiť zložitosť
riešenia akéhokoľvek návrhu na vypúšťanie
výroby v podmienkach našej ekonomiky. Túto
zložitosť najlepšie dokumentujú výsledky
pripomienkového pokračovania s odberateľmi
výrobkov, ktoré boli navrhnuté k útlmu.
Títo v prevažnej väčšine, a to hovorím
veľmi mierne, dalo by sa však povedať, že
ani jeden nesúhlasil s týmito návrhmi a všetci
odberatelia odmietli naše návrhy na útlm, a
to z rôznych dôvodov, napr. pre nedostatok devízových
prostriedkov, že sa výrobky v krajinách RVHP
nevyrábajú, pre niekoľkonásobne vyššiu
cenu pri dovoze zo socialistických krajín. S týmto
prístupom pochopiteľne nemôžeme súhlasiť,
pretože nie je možné pred ťažkosťami
ustupovať do nekonečna. Preto sme vo vláde
prijali príslušné opatrenia, ktoré smerovali
k tomu, aby sa odberateľské rezorty v budúcnosti
aktívnejšie zapojili do riešenia tohto problému.
Získané pracovné sily využijeme pre
posilnenie rozvojových programov a ďalších
dôležitých výrob. Ja samozrejme mám
tu k dispozícii celý zoznam výrobkov a výrob,
ktoré predpokladáme utlmovať, ale nebudeme
s tým zdržiavať celú Snemovňu.
Túto svoju odpoveď doplním ešte stručnou
informáciou o ďalšom postupe. Všetky programy
navrhnuté k útlmu budú prerokované
postupne s členskými štátmi RVHP, s
cieľom zvýšiť dovoz cestou normálnej
obchodnej výmeny alebo cestou prehĺbenia špecializácie
a kooperácie v strojárskej výrobe. Po tomto
overení vypracujeme vlastný projekt utlmovania toho-ktorého
programu, projekt bude zahrnutý do plánu realizácie.
Chcem však zdôrazniť, že samotný priebeh
realizácie bude rovnako veľmi náročný.
K ich realizácii bude potrebná podpora politických
i odborových orgánov, aby o ich správnosti
boli presvedčené celé pracovné kolektívy.
Predpokladáme tiež, že navrhnuté riešenie
narazí i na nepochopenie v mieste a u pracovníkov
rôznych prevádzok.
Na záver mojej odpovedi by som vás chcel všetkých,
poslankyne a poslancov, poprosiť, aby ste v rámci
svojej pôsobnosti buď tu na pôde Snemovne ľudu,
alebo na svojich pracoviskách podporovali zámery
obmedzovania neúmerne širokého výrobného
sortimentu v strojárskej výrobe a presvedčovali
príslušných pracovníkov i pracovné
kolektívy o správnosti cesty pri formovaní
budúcej štruktúry nášho strojárstva.
Jedine touto cestou môžeme získavať ďalšie
zdroje pracovných síl pre novobudované, moderné,
efektívne výrobné kapacity. Ďakujem.