Poslankyně M. Felcmanová: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci! Náš socialistický priemysel potrebuje na svoj stály rozvoj kvalifikovaných pracovníkov, a to hlavne robotníkov a technikov. Preto strana a vláda neustále zvyšuje starostlivosť o výchovu kvalifikovaných robotníkov i ostatných pracovníkov v priemysle a iných odvetviach národného hospodárstva. Svedčia o tom predovšetkým závery XlV. zjazdu KSČ, z ktorých treba vychádzať, aby sme splnili požiadavky, ktoré sú kladené na výchovu budúcich robotníkov zo strany rastúcej techniky a technológie výroby. Naša socialistická spoločnosť potrebuje politicky uvedomelých, vysoko kvalifikovaných pracovníkov.

Príprava týchto kádrov sa uskutočňuje různymi spôsobmi. Jedným z hlavných zdrojov prípravy robotníkov sú odborné učilištia a učňovské školy. V týchto učňovských zariadeniach podnikov a závodov sa najväčšia pozornosť venuje odbornému výcviku, ktorý spolu s teoretickou výukou a mimoučebnou výchovou tvorí základ celého systému výchovy k odbornému a politickému rastu učňov. Význam kvalifikovaných a politicky uvedomelých robotníkov kladie vysoké požiadavky na všetkých výchovných pracovníkov. Vychovať kvalifikovaných a politicky vyspelých robotníkov môžu len vysoko politicky a odborne fundovaní výchovní pracovníci s dobrou pedagogickou prípravou. Sú to predovšetkým majstri odborného výcviku, učitelia, vychovávatelia a vedúci učilíšť. Dovoľte, aby som sa o ich práci i problémoch podrobnejšie zmienila.

Našu učňovskú mládež v súčasnej dobe vychováva viac než 32 tisíc výchovných pracovníkov z povolania. Z toho viac ako 15 tisíc majstrov odborného výcviku, 10 tisíc učiteľov a 4 tisíce vychovávateľov. Kvalifikačná štruktúra výchovných pracovníkov je neuspokojivá, keďže viac než 50 % majstrov odborného výcviku nemá zodpovedajúce odborné a pedagogické vzdelanie, iba 43 % učiteľov všeobecnovzdelávacích predmetov má kvalifikáciu pre školy druhého cyklu. Priaznivejšia situácia je u učiteľov odborného výcviku, z ktorých viac než 20 % má vysokoškolské vzdelanie a ostatní vzdelanie stredoškolské.

Veľmi nepriaznivý stav z hľadiska kvalifikácie je u vychovávateľov, kde dosiaľ sa prejavuje nízke spoločenské i hmotné ocenenie.

Aký je podiel jednotlivých skupín výchovných pracovníkov na výchove učňov? Podľa môjho názoru najťažšie a najzodpovednejšie postavenie má majster odborného výcviku. Najmä on je zodpovedný za splnenie úloh, ktoré všetkým výchovným pracovníkom uložila naša strana: vychovať pre našu socialistickú spoločnosť zdravých, politicky uvedomelých a kvalifikovaných robotníkov, ktorí zvládnu novú techniku a budú propagovať nové metódy práce.

Ťažisko výchovného pôsobenia majstra odborného výcviku na učňa nespočíva v tom, že tento výchovný pracovník mimo vzdelávacích úloh plní nejakú "čisto výchovnú" prácu naviac, ale spočíva prevažne na vyššej kvalite uskutočňovania daných vzdelávacích, prevádzkových a politických úloh. Táto vyššia kvalita je charakterizována najmä tým, že majster berie na vedomie zvláštnosti týchto mladých ľudí, ich záujmy a potreby tak, ako patria k jednotlivým malým i väčším sociálnym skupinám, v ktorom prostredí by sa mal mladý človek najviac uplatniť. Vyplýva z toho nutnosť rozvíjať v nich také vlastnosti, od ktorých závisí utváranie žiadúcich vzťahov medzi ľuďmi v našej socialistickej spoločnosti.

Majster odborného výcviku musí byť vždy pracovník, ktorý je vyučený, má potrebnú prax a pozná dokonale pracovnú činnosť, ktorú sa majú učni naučiť. Okrem toho má mať ďalšie predpísané odborné i pedagogické vzdelanie a samozrejme, také osobné vlastnosti, ktoré mu umožňujú viesť mladých ľudí i pôsobiť na nich.

Ako človek z praxe má spravidla k učňom bližšie ako ostatní výchovní pracovníci, môže preto ich prirodzený záujem o odborný výcvik a pracovnú činnosť úspešnejšie rozvíjať, ako napr. učiteľ, vychovávateľ, ktorý rozvíja záujem o všeobecnovzdelávacie predmety. Dobrý majster je odborník, rozumie práci, vie učňom poradiť a pomôcť, vie, čo sa má urobiť, a pozná spôsob, ako a čím tú prácu vykonať. Je predstaviteľom učebno-výrobnej skupiny. Zastupuje ju pred vedením OU, je otcom a tvorcom ich ideológie. Učni sa na neho môžu s dôverou obrátiť i s osobnými problémami a na ňom záleží, aké názory budú učni prijímať za svoje, ktoré hodnoty budú uznávať a čo budú považovať za záväzné normy, ktorými sa budú riadiť v živote a práci. Majster je pre mladých ľudí i sudcom, ktorý rozvážne udeľuje odmeny, ale i tresty na základe dokonalej znalosti veci, jednotlivcov i celej skupiny, je vzorom, ktorý učni napodobňujú a snažia sa mu vyrovnať.

Pomerne veľké ťažkosti vznikajú pri výbere majstra odborného výcviku, kde zo strany podnikov, závodov, ako aj jednotlivých prevádzok sú rôzne názory napr. že funkciu majstra odborného výcviku môže zastávať každý dobrý pracovník z výroby. Niekedy sú zase vyslovované názory v jednotlivých prevádzkárňach - cechoch, že ten či onen kvalifikovaný pracovník sa nemôže pre funkciu majstra uvoľniť, že ho je pre túto prácu škoda a prevádzkáreň ho nemôže uvoľniť. Pri týchto uvahách sa zabúda na to, že každý majster odovzdáva svoju kvalifikovanosť 20-25 mladým ľuďom, ktorí ho v budúcnosti úspešne nahradia.

Bolo by žiadúce, keby riaditelia podnikov a závodov, ako aj celozávodné výbory strany venovali mimoriadnu pozornosť pri výbere pracovníkov do výchovy, najmä u majstrov odborného výcviku, kde dosiaľ táto otázka je pomerne hrubo zanedbávaná. Tým, že dosiaľ nemáme vo funkciách majstrov odborného výcviku a vychovávateľov schopných ľudí, ktorí sú 100 % oddaní veci socializmu, vznikajú pre našu socialistickú spoločnosť veľké škody, a to tým, že nie vo všetkých učňovských zariadeniach je výchova na takom stupni, ako nám ukladajú závery XIV. zjazdu našej strany. Isteže záleží celej našej spoločnosti na tom, aby naša mládež a najmä robotnícka mládež bola pre praktický život čo najkvalitnejšie pripravená. Každý z nás vie, že budúcnosť našej spoločnosti a budúcnosť nášho socialistického štátu je závislá od prípravy a schopnosti mladej generácie, ktorá po nás povedie kormidlo riadenia hospodárskeho i kultúrneho života. Z toho dôvodu nám nemôže byť ľahostajné, kto nám výuku vykonáva a ako ju vykonáva.

Keďže výchovu robotníckej mládeže najviac formuje a usmerňuje majster odborného výcviku, mala by táto funkcia byť dostatočne spoločensky docenená a do týchto funkcií musia byť dosadzovaní najschopnejší a najuvedomelejší pracovníci z našich podnikov a závodov.

V súčasnej dobe je skutočnosť taká, že učitelia sú zamestnancami školskej správy a ostatní výchovní pracovníci, ako majstri a vychovávatelia, sú zamestnancami podniku, čo sa nepriaznivo prejavuje v rozdielnom riešení pracovnoprávnych otázok, a to najmä pri spôsobe odmeňovania, pri dĺžke zákonnej dovolenky, dĺžke vyučovacej povinnosti a podobne.

Odmeňovanie majstrov odborného výcviku, vychovávateľov a vedúcich pracovníkov v odborných učilištiach závisí od ekonomickej situácie v podniku. To sa pochopiteľne nepriaznivo prejavuje aj na celkovej výchove učňov. Práca vychovávateľa nadväzuje na výchovné pôsobenie majstra a učiteľa vo všetkých zložkách výchovného procesu.

Špecifickým poslaním vychovávateľa je naučiť mladých ľudí účelne využívať voľný čas. Organizuje spolu so SZM také mimopracovné využitie učňov, ktoré by pre nich znamenalo obnovenie fyzických síl a posilňovalo ich schopnosti a túžbu získať ďalšie nové poznatky.

Dbá o upevňovanie súdružského spolunažívania učňov v kolektíve a vedie ich k trvalým návykom čistoty a poriadku. Osobným príkladom ich vedie k čestnosti, vysokým mravným hodnotám, národnej hrdosti a vlastenectvu tak, aby sa po absolvovaní učebného pomeru plne uplatnili v spoločenskom živote. K jeho hlavným povinnostiam patrí: politická, pracovná, kultúrna a estetická výchova. Majstri a vychovávatelia by mali byť spolupracovníkmi, ktorí si navzájom majú pomáhať, i keď ich pracoviská a spôsob práce sú rozdielne. Nie je to tak vždy a všade. Niektorí majstri a učitelia podceňujú prácu vychovávateľov a berú ju ako dozor v internátoch a domoch mládeže.

O funkciu vychovávateľa v súčasnej dobe je málo záujemcov, najmä takých, ktorí majú na to patričné schopnosti a vzdelanie, z tých dôvodov, že výchovná činnosť sa vykonáva prevažne v odpoludňajších hodinách a takisto vo voľných sobotách a nedeliach. Prieskum ukázal, že najväčšia fluktuácia výchovných pracovníkov je na úseku mimoškolskej a mimopracovnej výchovy, nakoľko väčšina pracovníkov funkciu vychovávateľa vykonáva z núdze, dočasne, pokiaľ sa mu nenaskytne lepšia pracovná príležitosť. Tento stav je ďalej neúnosný. Musíme vytvoriť také podmienky, aby sa povolanie vychovávateľa stalo atraktívnejšie, musíme ho spoločensky i hmotne oceniť tak, aby sme za vychovávateľa mohli získať vysokokvalifikovaných pracovníkov.

Hovorila som obšírnejšie o vychovávateľoch a majstroch odborného výcviku preto, že tam sú podľa môjho názoru vážne problémy. Je však pochopiteľné, že nesmieme zabúdať ani na problematiku učiteľov a vedúcich učilíšť, kde pôjde aj o skvalitnenie a doriešenie niektorých miestnych problémov.

Pre zvýšenie účinnosti výchovy robotníckeho dorastu by som chcela dať ešte jedno odporúčenie. Podľa môjho názoru by veľmi prospelo, keby funkcionári straníckych i odborových, prípadne ďalších spoločenských organizácií, najmä z výrobných závodov častejšie navštívili odborné učilištia a v neformálnych besedách pohovorili s učňami o rôznych politických otázkach, o problémoch a podmienkach rozvoja našej spoločnosti, o medzinárodných problémoch a pod.

Obdobne odborní pracovníci zo závodov, ako napr. konštruktéri, projektanti, technológovia i ekonómovia by mali na priateľských besedách s učňami hovoriť o novinkách v danom odbore, o tom, čo sa tvorí, o výrobkoch, ktoré budú zavádzané do výroby, a vyvolávať tak odborný záujem a niekedy možno aj účasť na riešení technických otázok. Tieto besedy by nemali byť jednorazové, ale mali by sa stať organickou súčasťou náplne voľného času i pracovnej doby učňov. Súčasne by to bola aj významná pomoc pre výchovných pracovníkov.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci! Vo svojom vystúpení som poukázala najmä na nedostatky a prekážky, ktoré stoja v ceste pri výchove robotníckeho dorastu. To však neznamená, že by prevažovali negatívne stránky. Naopak, najmä na základe úloh z júlového pléna ÚV KSČ dochádza k výrazným pozitívnym zmenám aj v tejto oblasti starostlivosti o mladú generáciu. Som presvedčená, že statočná a obetavá práca tisícov komunistov a ostatných pracujúcich, ktorí sa podieľajú na výchove robotníckej mládeže pri plneních úloh júlového plána, prinesie ďalšie výrazné úspechy v skvalitnení prípravy našej mladej generácie. Ďakujem vám za pozornosť.

Předseda SN prof. dr. D. Hanes, DrSc.: Ďakujem poslankyni Felcmanovej. Slovo má poslanec Juraj Turošík a pripraví sa poslankyňa Alžbeta Zamkovská.

Poslanec Ing. J. Turošík: Vážený súdruh predseda, súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia! Výchova mladých ľudí v komunistickom duchu je jedným z najušľachtilejších cieľov a súčasne veľkou vymoženosťou našej socialistickej spoločnosti. Najväčšiu pozornosť v tejto súvislosti však treba venovať výchovnému pôsobeniu na školách, pretože škola je najlepšie organizovanou inštitúciou socialistického štátu v tomto smere a má teda pre cieľavedomú a sústavnú výchovu najlepšie predpoklady.

Riadiace školské orgány na všetkých stupňoch štátnej správy k problematike výchovy mladej generácie prijali konkrétne opatrenia a vyvinuli maximálne úsilie, aby všetci učitelia a výchovní pracovníci boli dôkladne oboznamovaní s obsahom a cieľmi komunistickej výchovy a aby sa úlohy vyplývajúce z júlového pléna na všetkých školách v každodennej výchovnej práci dôsledne realizovali.

V hlavnom referáte nás súdruh dr. Lúčan, podpredseda federálnej vlády ČSSR, informoval, že sa počíta s postupnou a experimentálne overenou prestavbou nášho školstva. Aby sme mohli pristúpiť k tejto plánovanej prestavbe prvého stupňa ZDŠ, musíme zabezpečiť organickú nadväznosť predškolskej výchovy na prvý stupeň ZDŠ v celej komplexnosti výchovného a vzdelávacieho pôsobenia už na deti predškolského veku. Ak sa má však táto nadväznosť dôsledne zabezpečiť, treba už teraz urobiť včasné a účinné opatrenia na úseku materiálnom i kádrovom. Ak máme dosiahnuť do roku 1975 zaškolenie 65 % detí v materských školách a postupne percento zaškolených detí v nich zvyšovať s cieľom zaškoliť všetky školopovinné deti, musíme cieľavedomejšie ako doteraz hľadať zdroje, pokiaľ ide o výstavbu materských škôl, a zaistiť rovnomerné využitie všetkých existujúcich materských škôl. Pri urýchlení výstavby materských škôl by veľmi pomohla väčšia pomoc zo strany závodov, podnikov, JRD a štátnych majetkov. Pri prieskume sa ukázalo, že výstavba závodných a družstevných materských škôl neprebieha všade žiadúcim tempom a že v niektorých okresoch stagnuje. Treba však jednoznačne povedať, že bez širokého hnutia v akcii "Z" a bez realizácie plánov závodných výborov, by sme dostatok materských škôl nezabezpečili. V niektorých krajoch už túto myšlienku pochopili. Napr. vo Východočeskom kraji ju úspešne ovplyvňujú aj zásadou, že si závody musia najprv postaviť materské školy a až potom im bude povolená výstavba rekreačných chát. Túto výstavbu pre usmerňovanie investičnej výstavby by mali od Východočechov prijať všetci, ktorí doteraz konajú inak. Kapacity tých materských škôl, ktoré nie sú plne vyťažené, bolo by možno využiť organizovaným a bezpečným zvozom detí. Ďalej sa ukazuje, že máme ešte veľký nedostatok učiteliek materských škôl. Vítame preto, že sa už teraz na niektorých pedagogických školách a gymnáziách zavádza dvojročné nadstavbové štúdium pre túto spoločensky dôležitú profesiu.

Materská škola má v systéme komunistickej výchovy významné poslanie. Kladie základy charakterových vlastností a zabezpečuje harmonický rozvoj dieťaťa v predškolskom veku so zreteľom na prípravu pre vstup do ZDŠ. Preto v predškolskej výchove rodičia i učitelia musia zvýrazniť predovšetkým pedagogické poslanie materskej školy a až v druhom rade jej sociálnu funkciu. Zatiaľ, ako zišťujeme, je to v praxi prevažne obrátene.

Väčšiu pozornosť na materských školách treba venovať práci s rodičmi v rámci ZRPŠ. Tu ide o mladých rodičov, u ktorých sú lepšie predpoklady pre zabezpečenie jednoty výchovy v škole a rodine, najmä pre zjednotenie výchovného vplyvu v oblasti svetonázorovej výchovy. Vyžaduje to však premyslený systém práce s rodičmi. Aj v tomto smere sa dosahujú už pozitívne výsledky, treba však prácu s rodičmi i naďalej rozširovať a prehlbovať.

Keď sledujeme plnenie výchovných úloh v základnom školstve, môžeme na základe zistení konštatovať, že aj na tomto úseku zaznamenávame pozitívne výsledky. Učitelia vo väčšej miere ako doteraz vysvetľujú spoločenský pohyb z triednych pozícií, premyslenejšie pestujú medzi žiakmi lásku k robotníckej triede a ku Komunistickej strane Československa. Zvýšená aktivta učiteľov a výchovných pracovníkov pri ideovo-politickom pôsobení na žiakov i vo verejnosti našla plnú podporu v straníckych a spoločenských organizáciách Národného frontu, čo sa úspešne prejavuje v dosiahnutých výsledkoch. Pozitívne sa to odrazilo v znižovaní počtu žiakov prihlásených na nepovinnú náboženskú výchovu aj v takých oblastiach, kde ešte náboženská zaťaženosť dospelých je pomerne vysoká. Napríklad vo Východoslovenskom kraji proti minulému školskému roku sa znížil počet prihlásených detí o 6,1 %. I keď to nie je ešte konečné meradlo výsledkov svetonázorovej výchovy, vytvárajú sa týmto priaznivé predpoklady pre úspešné vypestovanie marxistického svetového názoru.

Dobré výsledky pozorujeme aj vo výchove k socialistickému vlastenectvu a proletárskemu internacionalizmu. Potvrdzuje to skutočnosť, že všetky školy a výchovné zariadenia veľmi podnetne využívajú ideový obsah významných výročí, ako napr. v minulom školskom roku 30. výročie Karpatsko-duklianskej operácie a 30. výročie oslobodenia našej vlasti slávnou Sovietskou armádou. Týmto v nemalej miere prispievajú k ďalšiemu spojeniu školy so životom a prácou nášho ľudu. Účinnou formou vo výchovnej práci, je budovanie kútikov a izieb revolučných tradícií, ktoré našim deťom približujú hrdinské boje oslobodenia a víťazstvo socializmu v našej vlasti. Úspešne sa rozvíjajú družovné styky medzi slovenskými a českými školami, čím sa už v mladom veku upevňujú úprimné bratské vzťahy medzi žiakmi našich škôl a žiakmi ZSSR a ostatných bratských socialistických krajín.

Trvalo zložkou komunistickej výchovy na našich školách sa stala pracovná výchova, ktorá tiež v nemalej miere pomáha ovplyvňovať myslenie našich žiakov, vytvára v nich pocit spoluzodpovednosti za dosahované výsledky a umožňuje orientovať sa i v školopovinnom veku pre budúcu voľbu povolania. I keď školské orgány úroveň polytechnického a pracovného vyučovania sledujú a ovplyvňujú, získané poznatky ukazujú na niektoré nedostatky, najmä priestorového a materiálneho zabezpečenia.

V tomto smere by bola žiadúca väčšia aktivita a záujem zo strany závodov, JRD a štátnych majetkov, aby sa za ich pomoci žiaci mohli čo najkonkrétnejšie oboznámiť s rôznymi druhmi prác potrebnými pre ďalší všestranný rozvoj našej socialistickej spoločnosti.

Viac starostlivosti treba venovať aj prechodu z prvého stupňa na druhý stupeň ZDŠ, aby sa aj tu zabezpečila plynulosť a nadväznosť vyučovania. Viac pozornosti treba venovať diferencovanosti požiadaviek, aby neboli pre jednu časť žiakov nadmerné, zatiaľ čo druhá časť žiakov by nebola plne vyťažená.