Prirodzene, že v súlade s týmito zámermi bude treba prepracovať i obsah štúdia na gymnáziách, a to tak, aby absolventi gymnázia boli lepšie pripravení nielen pre vysokú školu, ale i pre praktický život, a to pre náročné manuálne povolanie, ak nepôjdu študovať na vysokú školu, a aby najmä absolventi stredných odborných škôl boli lepšie teoreticky pripravení pre štúdium na vysokej škole, pretože veľké percento z nich každoročne pokračuje v štúdiu na vysokých školách. Preto sa pripravuje návrh, aby absolventi odborných škôl nenastupovali ihneď po skončení odbornej školy do praxe na riadiace funkcie, ale aby sa napred zoznámili s praxou, s výrobou, aby v praxi preukázali svoje skúsenosti a potom na základe svojich schopností potom mohli byť rozmiestnení na riadiace, vedúce miesta.

V tomto smere ministerstvá školstva pripravujú už ceý rad konkrétnych návrhov. Podrobne sú tieto otázky rozpracované v materiáli o perspektívnom rozvoji školskej sústavy, ku ktorým sa ešte vrátime.

Za mimoriadne závažnú úlohu označil Ústredný výbor KSČ starostlivosť o všestranný ideologický, politický a odborný rast učiteľov. Môžeme s uspokojením konštatovať, že za posledných 25 rokov sa mnohé v tomto smere vykonalo. Československá socialistická republika ako jedna z prvých krajín na svete zaviedla vysokoškolské vzdelanie učiteľov pre celú povinnú školu a vybudovala potrebnú sieť vysokoškolských učiteľských fakúlt, Ale i stredoškolská odborná príprava učiteliek materských škôl, ako ukazujú doterajšie skúsenosti, je u nás na dobrej úrovni. Preto jednou z hlavných otázok, na ktoré sústreďujú pozornosť obe ministerstvá školstva, sú opatrenia smerujúce na zlepšenie výberu, politickej, odbornej i pedagogickej prípravy a ďalšieho vzdelávania učiteľov.

Pokiaľ ide o učiteľky materských škôl, usilujeme sa o to, aby nielen dobre vychovávali a pripravili deti pre základnú školu, ale aby vedeli dobre spolupracovať i s rodičmi a premyslene ovplyvňovali i rodinnú výchovu detí. Je to neobyčajne dôležité z toho dôvodu, že sa v posledných rokoch výrazne znížila dolná hranica rodičovstva. Pedagogické školy na základe opatrení ministerstiev školstva pracujú už od 1. 9. 1973 podľa nových učebných plánov a osnov, v ktorých sa na tieto úlohy pamätá.

Pre prípravu učiteľov základných škôl sa nie ľahko získavajú kvalitní uchádzači, najmä z radov mužov. Na zlepšenie prípravy a prehĺbenie záujmu o štúdium učiteľstva sa na gymnáziách zavádza predmet pedagogika a psychológia a v školskom roku 1974/75 boli otvorené vo vybraných gymnáziách triedy alebo oddelenia s pedagogickým vzdelaním. To preto, aby sme zavčasu podchytili záujem najmä u chlapcov o učiteľské vzdelanie.

V príprave učiteľov všetkých stupňov škôl sa posilňuje politická a pedagogicko-metodická príprava a spojenie teórie s praxou učiteľskou, najmä oboznamovanie budúcich učiteľov s pokrokovými metódami a formami učiteľskej práce. Aj v príprave učiteľov pre odborné učilištia a učňovské školy v rámci uskutočňovanej prestavby prípravy mládeže na robotnícke povolania dôjde najmä u učiteľov odborných predmetov k výraznému zlepšeniu v tom, že aspoň pre najpočetnejšie učebné odbory sa táto príprava sústredí na vybrané fakulty vysokých škôl technického zamerania a u učiteľov praxe i na vybrané stredné odborné školy.

Súčasťou systému prípravy učiteľov všetkých stupňov sa stáva i ďalšie vzdelávanie učiteľov, ktoré má v účiteľskom odbore, podobne ako v zdravotníctve, už určitú tradíciu. Postgraduálne štúdium učiteľov bude zamerané najmä na oboznamovanie učiteľov s najnovšími poznatkami ich odboru a pedagogickej teórie a na ich prax, najmä na rozširovanie praktických skúseností a na poskytovanie metodickej pomoci učiteľom. Ministerstvá školstva zavedú po vytvorení vhodných kádrových predpokladov i ucelený systém výberu, prípravy a ďalšieho vzdelávania školských inšpektorov, určia ich práva a povinnosti a budú novoformulovať aj ich pracovnoprávne postavenie a odmeňovanie.

Z júlového pléna ÚV KSČ vyplynula úloha podstatne skvalitniť i riadenie škôl a kontrolu ich práce. V súvislosti s tým bol vypracovaný odvetvový systém školskej inšpekcie a štátneho dozoru vrátane zavedenia inšpekcie na vysokých školách. Doterajšia organizácia školskej inšpekcie a štátneho dozoru nedávala dostatočné predpoklady pre kvalitnú a efektívnu prácu inšpekčného aparátu. Školskí inšpektori zabezpečovali pri doterajšom usporiadaní odborov školstva národných výborov všetky pedagogické, organizačné a kádrové úlohy spojené so správou škôl. Na vlastný výkon školského dozoru im zostávalo veľmi málo času. Chýbalo i účinné centrálne pôsobenie na výkon školskej inšpekcie a väzby na jednotlivé stupne riadenia. Na vysokých školách potom v oblasti pedagogického procesu a ideovo-výchovnej činnosti nebola školská inšpekcia vôbec vybudovaná.

Odvetvový systém školskej inšpekcie predpokladá urobiť na všetkých shtupňoch riadenia školstva účelné zmeny, a to v organizácii i v inštitucionálnom usporiadaní školského dozoru. Zároveň vytvorí i kádrové, ekonomické, organizačné a pracovnoprávne podmienky pre účinnú prácu školského dozoru. Bude vypracovaný systém riadiacej i kontrolnej činnosti, vykonávanej riaditeľmi škôl a bude zabezpečené zjednotenie výkonu školského dozoru podľa jednotných zásad a jednotnej obsahovej i metodickej orientácie.

Na ministerstvách školstva je zriadená skupina ústredného školského dozoru, ktorá sa člení na oddelenie ústrednej školskej inšpekcie, na oddelenie ústredného štátneho dozoru a na oddelenie ústrednej inšpekcie vysokých škôl. Táto skupina je priamo podriadená ministrovi školstva. Má kontrolovať a hondotiť plnenie cieľov a úloh školskej politiky v školskej sústave ako celku a na všetkých jednotlivých stupňoch vzdelávania a pripravovať odborné posúdenie kvality práce jednotlivých typov škôl a výchovných zariadení, študijných a učebných odborov a najdôležitejších vyučovacích predmetov.

Na národných výboroch sa vytvára popri pedagogickom oddelení i útvar školského dozoru a posilňuje sa jeho riadenie zo strany ministerstiev školstva, i keď sa jeho podriadenie ponecháva vedúcemu odboru školstva príslušného národného výboru.

Pre zjednotenie metodiky školského dozoru na všetkých stupňoch i jeho zamerania pripravujú ministerstvá školstva jednotné zásady a po dohode s KNV i plán hlavných úloh školského dozoru. Nimi bude celý školský dozor obsahovo i metodicky usmerňovaný. Národným výborom sa tak bude poskytovať účinná pomoc pri jeho uskutočňovaní.

Zabezpečiť priaznivý a trvalo vzostupný rozvoj nášho školstva predpokladá, že budeme naďalej zlepšovať i jeho materiálne podmienky. Obe národné vlády sa pri realizácii záverov júlového pléna niekoľkokrát riešením ekonomických otázok nášho školstva zaoberali. Taktiež federálna vláda venuje ekonomickému zabezpečeniu školstva trvalú pozornosť. Svedčí o tom vysoký podiel školstva na celkových štátnych výdavkoch, ktorý predstavuje 7,66 %. Preto aj pri školách všetkých stupňov a typov dosiahnutý rozvoj je skutočne mimoriadny.

Všetkým je známy veľký rozmach našich predškolských zariadení. Od r. 1948 bolo v oboch republikách vybudovaných 855 materských škôl s 2400 triedami. Základných škôl sa v tomto období vystavalo 2418, a to predstavuje 28 675 tried s miestami pre vyše 1144 tisíc žiakov. Menej je už známe, že napríklad i počet moderne poňatých učňovských zariadení spravovaných podnikmi a štátom sa blíži k tisícovke a že tieto zariadenia umožnia, aby čoraz väčší počet učňov v nich mohol dosahovať i úplné stredné vzdelanie. Počet žiakov gymnázií a stredných odborných škôl sa v povojnovom období prakticky zdvojnásobil, čo umožnila i nová investičná výstavba. Najmarkantnejšie sú výsledky ekonomického zabezpečenia školstva na vysokých školách, kde sa počet poslucháčov len v dennom štúdiu oproti predvojnovému stavu zvýšil viac ako štvornásobne celoštátne a na Slovensku dokonca dvadsaťnásobne. Bol vybudovaný rad vysokoškolských zariadení s výukovou plochou vyše 326 tisíc m². Spomeniem iba nový areál ČVUT v Prahe, ktorého stavebná fakulta sa ešte dostavuje, Vysokú školu poľnohospodársku v Suchdole, nektoré fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, dostavbu VŠE v Prahe, Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre, Vysokú školu technickú v Košiciach a objekty Pedagogickej fakulty v Nitre a Trnave, Vysokú školu strojníckú a textilnú v Liberci, Vysokú školu banskú v Ostrave, Vysokú školu dopravnú v Žiline, ďalej internát na Strahove a na Větrníku v Prahe, internát v Suchdole, v Budějovicach, v Brne, v Ostrave, internátny areál v Mlynskej doline v Bratislave, internát Vysokej školy dopravnej v Žiline, internát v Košiciach, Prešove, atď. Všetky tieto zariadenia poskytujú možnosť ubytovania pre cca 54 tisíc poslucháčov vysokých škôl.

Pravda, to neznamená, že sme s otázkami ekonomického zabezpečenia školstva, najmä so situáciou v oblasti investičnej výstavby spokojní. Vzrastajúce nároky na socialistickú výchovu mládeže a prípravu vysokokvalifikovaných špecialistov pre naše národné hospodárstvo vyžadujú, aby sme prostriekdy, ktoré štát na školstvo vynakladá a ktoré sú najmä na úseku investičnej výstavby limitované našimi súčasnými možnosťami, čo najúčelnejšie využili.

Na úseku predškolských zariadení sa úsilie oboch vlád a ministerstiev školstva zameriava na vytvorenie podmienok, aby do materských škôl mohlo byť zaradených do r. 1975 65 % detí a do roku 1980 70 % všetkých 3-5 ročných detí a pokiaľ možno čo najväčšie percento pěťročných detí, ktoré majú vstúpiť do základnej školy. Je to komplikované tým, že nám do roku 1980 v dôsledku súčasnej populačnej vlny pribudne asi 180 tisíc 3-5 ročných detí. V tomto roku sa narodí v celej ČSSR 290 000 detí. Potrebný počet tried pre tieto deti možno zabezpečiť len novými netradičnými technológiami výstavby, čo obe ministerstvá školstva už riešia. Počítame s tým, že by sme mohli takto získať do konca roku 1975 asi 800 tried. Čo je však bezpodmienečne treba urobiť hneď - zmobilizovať pod gesciou národných výborov i závody, JRD a akcie Z práve na riešenie týchto otázok výstavby jasieľ a materských škôl. V tomto zmysle i federálna vláda prijala rôzne opatrenia pri usmernení akcie Z.

Pokiaľ ide o základné školy, musíme predovšetkým zabezpečiť výstavbu škôl v nových sidliskách a výstavbu za nevyhovujúce objekty, najmä v starých školských budovách. Novou investičnou výstavbou sa bude musieť v blízkej budúcnosti riešiť i pretrvávajúce smenné vyučovanie, o ktorom som už hovoril.

V súvislosti s modernizáciou výchovno-vzdelávacieho procesu sa úsilie ministerstiev školstva, národných výťborov i závodov, pokiaľ ide o gymnáziá, učňovské zariadenia a stredné odborné školy, zameriava na skvalitnenie materiálnych podmienok výuky. Budujú sa laboratóriá, dielne, odborné učebne a školy sa vybavujú modernou prístrojovou a strojovou technikou. V tomto ohľade nemôžeme byť spokojní, lebo tu ešte chýbajú premyslené programy i dostatočné servisné zabezpečenie. Rovnako bude treba oveľa viacej zainteresovať závody na pomoc školám v tomto ohľade.

Pokiaľ ide o technické školy, bude treba, aby sa účelne využívala materiálna báza, aby toto využívanie bolo efektívnejšie, koordinovanejšie a cieľavedomejšie, a to nielen jedným zariadením, ale i ďalšími zariadeniami.

Na investičnú výstavbu vysokých škôl bolo v tejto päťročnici vyčlenených 3 miliardy 150 miliónov Kčs. Nemôžeme byť však spokojní s priebehom výstavby niektorých objektov, napríklad výstavby Matematickofyzikálnej fakulty KU, Stavebnej fakulty ČVUT a s dostavbou Vysokej školy ekonomickej v Prahe, s výstavbou areálu Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a internátov v Mlynskej doline, Vysokej školy dopravnej v Žiline, kde sa konečné termíny výstavby neustále odďaľujú. Je to tým závažnejšie, že ide o vysoké školy, ktoré majú značný význam z hľadiska prípravy kádrov pre predpokladaný rozvoj nášho národného hospodárstva. Bude preto treba prijať účinné opatrenia vo vzťahu k stavebným organizáciám a držiteľom materiálových fondov k školskej výstavbe, a to tak pokiaľ ide o rozsah prevzatej školskej výstavby, ako aj a dodržiavanie plánovaných termínov výstavby, o komplexnú vybavenosť škôl atď.

Vážené súdružky a súdruhovia, myslím, že som o niečo prekročil limit určený pre môj prejav.

Snažil som sa podať vám v tomto prejave prehľad hlavných výsledkov realizácie záverov XIV. zjazdu a júlového pléna ÚV KSČ o socialistickej výchove mladého pokolenia a jeho príprave pre život a prácu v rozvinutej socialistickej spoločnosti.

Nemohol som, samozrejme, zachádzať do podrobností. Veď ide o širokú a zložitú problematiku, na ktorej riešení sa podieľajú najrôznejšie orgány a inštitúcie, spoločenské organizácie, slovom, celá naša spoločnosť. Diskusia, ktorú očakávam tu, v Snemovni národov, nám zaiste ukáže, ako kto pristupuje k plneniu uvedených úloh. Ale už dnes je jasné, že na všetkých príslušných miestach, v rezortoch a národných výboroch sa pristupuje k realizácii záverov XIV. zjazdu v tejto oblasti zodpovedne a s pochopením.

A preto sa už dosahujú dobré výsledky.

Naša mládež ako celok podporuje politiku strany a my k mládeži pristupujeme a budeme pristupovať s dôverou. Budeme jej vytvárať čoraz širší priestor, aby sa mohla dobre pripraviť na život a prácu, až bude z našich rúk preberať osudy a budúcnosť našej socialistickej vlasti.

Vysoko treba oceniť, že i Federálne zhromaždenie venuje týmto otázkam sústavnú pozornosť, že kultúrne, ekonomické, sociálne i ďalšie výbory oboch snemovní priebežne sledujú na svojich schôdzkach i prieskumoch v našich mestách a obciach, ako sa uznesenia zjazdu a ÚV KSČ premietajú do života.

Veríme, že to tak bude i naďalej, lebo práca poslancov v takýchto otázkach je nenahraditeľná.

Dovoľte, aby som vám pri tejto príležitosti v mene federálnej vlády za váš záujem a za vašu spoluprácu úprimne poďakoval.

Všetko naše úsilie a starostlivosť, ktorú venujeme našej mládeži, je cenným vkladom pre budúcnosť celej našej spoločnosti, pre budúcnosť každého z nás, pre budúcnosť našich detí. Majme na pamäti, že vychovávať je vždy ľahšie, ako prevychovávať. A môže byť väčšou hrdosťou nás starších, ako vychovávať zo svojich detí zdravých, pre život všestranne pripravených ľudí a dobrých občanov našej socialistickej vlasti?! (Potlesk.)