Orgány a organizácie SZM majú takto väčšiu
možnosť spolupôsobiť pri príprave
rôznych rozhodnutí štátnych orgánov,
ktoré sa dotýkajú detí a mládeže.
Výsledky, ktoré Socialistický zväz mládeže
a jeho Pionierska organizácia dosiahli od svojho I. zjazdu
v roku 1972, názorne dokumentujú, že pozornosť
a starostlivosť spoločnosti a ich činnosť
sa plne vypláca. Predpokladám, že mladí
poslanci a predstavitelia SZM s dosiahnutými úspechmi,
výsledkami i problémami podrobnejšie zoznámia
dnešné zasadanie Snemovne národov vo svojich
diskusných príspevkoch.
Úprimnú radosť máme z rastu PO SZM,
ktorá k 1. 5. t. r. združovala vo svojich radoch takmer
1,300.000 členov, a to predstavuje 69 % celej detskej populácie
pionierskeho veku.
Oceňujeme prácu PO SZM predovšetkým
v oblasti komunistickej výchovy a v napĺňaní
voľného času detí. V tejto súvislosti
je nevyhnutné sa zmieniť o úlohe socialistickej
školy, národných výborov a závodov
a inštitúcií, ktoré sa podieľali
na kádrovom a materiálnom zabezpečení
činnosti PO.
Uvedomujeme si, že PO doteraz zápasí s radom
problémov, z ktorých najvážnejší
je nedostatok schopných vedúcich. Považujeme
túto činnosť za vysoko spoločensky užitočnú,
o čom svedčí skutočnosť, že
mnohí pionierski vedúci dostali pri príležitosti
osláv 25. výročia vzniku PO vysoké
štátne vyznamenania.
Mládež nie je organizovaná len v SZM. Čo
do počtu mladých členov predstavuje najväčšiu
organizáciu mladých ľudí ROH. Po XIV.
zjazde strany a najmä po VIII. všeodborovom zjazde nastal
skutočný obrat v práci odborov s mládežou.
Predsedníctvo ÚRO prijalo významný
dokument "O úlohách ROH v práci s mládežou",
na základe ktorého sa začala cieľavedomá
práca medzi mladými odborármi s cieľom
posilniť vplyv pracovného prostredia na formovanie
morálnopolitických kvalít mladých
ľudí, najmä mladých robotníkov
a učňov. Odbory spolu so SZM pod vedením
strany prikročili v mnohých závodoch v spolupráci
s hospodárskym vedením k spracovaniu dlhodobých
komplexných programov výchovy mladej generácie.
Prehlbuje sa aj spolupráca federálnej vlády
i vlád republík a národných výborov
s orgánmi Československého zväzu telesnej
výchovy, ktorý vo svojich radoch združuje veľké
množstvo mladých ľudí. Len v žiactve
a doraste (vo veku od 5 do 18 rokov) vzrástol počet
organizovaných od roku 1971 do konca roku 1973 o 21 % a
dosiahol vyše 600 tisíc chlapcov a dievčat.
Štátne orgány podľa svojich možností
podporujú rozvoj činnosti ČZTV medzi mládežou,
najmä rozvoj materiálovej základne tejto činnosti.
V akcii "Z" i v investičnej výstavbe sa
budujú nové ihriská, bazény, zimné
štadióny a športové haly, ako napr. vo
Vracove, Jičíne, Písku, Brne, Kolíne,
Novom Meste nad Metují, podobne je to i na Slovensku. To
všetko má slúžiť predovšetkým
našej mládeži. Výraznou spoločnou
úlohou ČZTV a iných spoločenských
organizácií a štátnych orgánov
je teraz príprava Československej spartakiády
1975, ako významnej súčasti osláv
30. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou
armádou.
Ukazuje sa, že súčinnosť medzi orgánmi
socialistického štátu a spoločenskými
organizáciami bude i v budúcnosti jedným
z kľúčových požiadaviek ďalšieho
rozvoja komplexnej spoločenskej starostlivosti o mladú
generáciu.
Naša spoločnosť má mimoriadny záujem
na tom, aby mladí ľudia účelne využívali
svoj voľný čas, pretože jeho neúčelné
naplnenie vedie k zaháľke, nude a často i protispoločenským
javom.
Mladí ľudia u nás majú mnoho príležitostí
tráviť svoj voľný čas v kultúrnych
zariadeniach, v domoch pionierov a mládeže, v športových
a telovýchovných zariadeniach. V posledných
štyroch rokoch pribudli najmä v mestách ako súčasť
plnenia volebných programov desiatky a stovky kultúrnych
a športových zariadení, ktoré mladí
ľudia plne využívajú.
V poslednom čase značne vzrastá záujem
mladých ľudí o tzv. klubovú činnosť
a pobyt v prírode. Vzniká rad klubov, tanečných,
divadelných, hudobných, speváckych, recitačných
a iných súborov, technických, výtvarných
i odborne zameraných krúžkov. Tak napríklad
len v ČSR sa zúčastňuje na tejto činnosti
okolo 300.000 mladých ľudí v 15.000 krúžkoch.
Významný podiel na tom majú ministerstvá
kultúry a ich zariadenia. Zásluhou SZM sa realizuje
rad zaujímavých športových a telovýchovných
akcií v prírode, ako napríklad Konkurz ducha
i tela, Tatranský projekt prázdnin, lesné
a tábornícke školy Gymnasion, Tour 73, Prázdniny
na objednávku a iné. Zaujímavosť a príťažlivosť
týchto foriem práce má nemalý podiel
na tom, že do radov SZM našlo cestu už vyše
milióna chlapcov a dievčat.
Ale ani táto oblasť života mládeže
nie je bez problémov. Vieme, že chýbajú
kluby, klubovne, najmä v nových sídliskách,
kde je vysoká koncentrácia mladých ľudí.
Úmerne s rozvojom výstavby a motorizmu sa strácajú
detské ihriská, rôzne priestranstvá,
ktoré slúžili spontánnej činnosti
detí; deti sú nútené tráviť
voľný čas doma, v školskej družine
alebo - a to je najhoršie - na ulici. Nemáme ešte
stále dostatok schopných a obetavých dobrovoľných
pracovníkov, skúsených organizátorov
voľného času, atď. Je to tak i napriek
zvýšenej pozornosti, ktorú NV, SZM, ČZTV
týmto otázkam v posledných rokoch venujú.
Prekonanie spomenutých ťažkostí si vyžaduje,
aby sa starostlivosť o voľný čas a o vytváranie
vhodných podmienok pre jeho účelné
využívanie stala ešte viacej záležitosťou
všetkých štátnych orgánov najmä
NV, spoločenských i hospodárskych organizácií,
ale i všetkých občanov. Pritom nejde len o
vytváranie nevyhnutných materiálnych a priestorových
podmienok, ale i o hlbšie poznávanie záujmov
mládeže, o zvýšenie obsahovej úrovne
všetkých programov a akcií, o lepší
výber a prípravu profesionálnych i dobrovoľných
pracovníkov i o zodpovedajúce spoločenské
ocenenie ich práce.
Súdružky a súdruhovia poslanci!
V prvej časti svojho vystúpenia som sa pokúsil
rekapitulovať hlavné črty štátnej
politiky voči mladej generácii, ako ju formuloval
XIV. zjazd KSČ. Snažil som sa v skratke ukázať
i nesporné pokroky, ktoré sa na mnohých úsekoch
starostlivosti o mládež dosiahli.
Činnosť štátu je veľmi bohatá
a rôznorodá, zasahuje do všetkých stránok
života mládeže vo všetkých jej vekových
obdobiach.
Uvedomujeme si však, že sme zatiaľ nedosiahli požadovaný
a potrebný kvalitatívny obrat v práci medzi
mládežou. Na všetkých úrovniach,
vo vládach a i v národných výboroch
treba nám posilniť koordinujúcu a riadiacu
úlohu socialistického štátu pri výchove
mladej generácie, pokročiť vo vytváraní
potrebných vecných, organizačných,
kádrových a inštitucionálnych predpokladov
pre jednotný a koordinovaný postup.
Potrebujeme i naďalej hľadať a nachádzať
možnosti realizácie ďalších opatrení
v prospech mladej generácie, jej výchovy a prípravy.
Potrebujeme pred našich mladých ľudí stavať
nové, náročné ciele a na tieto ciele
ich pripravovať. Závery XIV. zjazdu strany i zasadania
ÚV sú pre nás pevnou orientáciou,
základnou strategickou líniou. Ide o to, napĺňať
túto líniu každodenne, premeniť ju v komplexný
systém riešenia problémov mládeže.
V tom je socialistický štát nezastupiteľný.
Sme presvedčení, že v plnení týchto
úloh i za vašej aktívnej pomoci v nastávajúcom
období ďalej pokročíme.
Dovoľte, aby som sa teraz podrobnejšie zaoberal výsledkami
plnenia záverov júlového pléna ÚV
KSČ v našom školstve.
XIV. zjazd KSČ i zasadnutie ÚV KSČ v júli
m. r. označili školu za hlavný nástroj
socialistickej výchovy a vzdelania mládeže.
Škola ako výchovná inštitúcia je
tiež dôležitým nástrojom ekonomického
rozvoja, upevňovania socialistického zriadenia a
politického systému spoločnosti.
Konečne, bez školy, bez jej kvalitnej práce
by nebol mysliteľný ani trvalý rozvoj kultúry.
Rezolúcia XIV. zjazdu KSČ vyslovuje požiadavku
ďalšieho rozvoja vzdelanosti a komunistickej výchovy
mládeže, žiada, aby sa pre takýto vývoj
vytvorili nevyhnutné podmienky. Zdôrazňuje
ďalej, že treba postupne skvalitňovať celú
školskú sústavu tak, aby bola v súlade
s perspektívami rozvoja socialistickej spoločnosti.
V príprave mladej generácie na povolanie ukladá
rezolúcia zjazdu "lepšie prihliadať na potreby
perspektívnej praxe, najmä však na dlhodobejšie
perspektívy rozvoja ekonomiky, vedy, politickej a kultúrnej
úrovne spoločnosti".
Plenárne zasadnutie ÚV KSČ v júli
m. r. zjazdovú smernicu ďalej rozpracovalo a konkretizovalo.
Úlohy, ktoré určilo plénum ÚV
KSČ v júli m. r. možno stručne zahrnúť
do nasledujúcich bodov:
1. Naďalej všestranne upevňovať socialistický
charakter školy, a to predovšetkým znamená
cieľavedome posilňovať socialistickú výchovnú
funkciu škôl všetkých stupňov a
druhov.
2. Modernizovať a zdokonaľovať obsah i metódy
výchovno-vzdelávacej práce školy.
3. Väčšiu pozornosť venovať efektívnosti
školskej práce a otázku racionalizácie
považovať za významnú aj vo výchovno-vzdelávacom
procese.
4. V súlade so zásadami našej triednej politiky
prehlbovať demokratický charakter nášho
školstva a upevňovať jeho spojenie so životom,
s praxou socialistickej výstavby.
5. Prehĺbiť starostlivosť o všestranný
ideologický, politický i odborný rast učiteľov
ako rozhodujúceho činiteľa školy.
6. Zlepšiť riadenie školstva a vytvárať
pre jeho rozvoj nevyhnutné materiálne podmienky.
Nejde o úlohy ani malé, ani ľahké. Pretože
školstvo je organizmus nesmierne citlivý a každý
neuvážený zásah môže vyvolať
reťaz ďalších negatívnych vplyvov
a komplikácií, veľký význam pri
plnení určených úloh má faktor
času a metóda overovania si jednotlivých
opatrení v praxi. Je jasné, že všetko
nie je možné splniť za rok, ani za dva, že
ide o program dlhodobejší, o proces. Preto prijaté
úlohy bolo treba rozdeliť na tie, ktoré možno
realizovať v najbližšom období, a na tie,
ktoré sú povahy dlhodobejšej. Našou prvoradou
úlohou v súčasnosti je zabezpečiť
dôsledné splnenie línie XlV. zjazdu KSČ
a súčasne si overiť v praxi niektoré
opatrenia zásadnejšej povahy, ku ktorým sa
iste vyjadrí XV. zjazd KSČ. Ide najmä o návrh
a vypracovanie uceleného systému komunistickej výchovy
materskou školou počnúc a vysokými školami
končiac. Ministerstvá školstva na obidvoch
materiáloch pracujú s početným tímom
vedeckých a školských pracovníkov a
práce sú pomerne v pokročilom štádiu.
Hovoriť o týchto otázkach podrobnejšie
už dnes by bolo predčasné. Preto hlavnú
pozornosť budeme venovať tomu, čo sa už
v praxi realizovalo alebo v najbližších
rokoch sa bude realizovať; čo je nesporné a
jasné.
Od júlového zasadania pléna ÚV KSČ
uplynulo niečo vyše roka. Pred Snemovňou národov
možno vyhlásiť, že vlády Českej
a Slovenskej socialistickej republiky a ich ministerstvá,
najmä ministerstvá školstva, ale i federálna
vláda a jej rezorty s celoštátnou pôsobnosťou,
k riešeniu línie určenej stranou pristúpili
zodpovedne.
Federálna vláda i národné vlády
po zasadnutí ÚV KSČ prerokovali postup jednotlivých
rezortov v tejto oblasti a zaoberajú sa aj jednotlivými
najdôležitejšími problémami. Ministerstvá
školstva majú podrobný plán a harmonogram
postupu do XV. zjazdu KSČ, ktorý každoročne
upresňujú. Podobne postupujú krajské
a okresné národné výbory. Okrem toho
sa uskutočnil celý rad aktívov, konferencií,
seminárov a školení o hlavných úlohách
školskej politiky. Na riešenie najzávažnejších
problémov boli ustanovené spoločné
pracovné tímy z obidvoch ministerstiev a im podriadených
inštitúcií.
Povedali sme, že prvoradou a trvalou úlohou našej
školskej politiky je neustále zlepšovať
výchovnú funkciu nášho
školstva, materskou školou počnúc a vysokými
školami končiac, upevňovať tak socialistický
charakter školy.
Táto otázka stojí v poradí úloh
na prvom mieste preto, že výchova smerujúca
k sformovaniu skutočne a všestranne rozvinutej socialistickej
osobnosti bola po dlhé roky slabou stránkou nášho
školstva. Nedostatky v tejto práci sa veľmi názorne
prejavili v krízových rokoch 1968/1969, keď
sa reakcia za pomoci pravicových oportunistov pokúšala
o kontrarevolučný zvrat v ČSSR a keď
tieto sily v boji za uskutočnenie svojich plánov
zámerne sa snažili zneužiť aj školu.
Keď hovoríme o prehĺbení výchovnej
funkcie školy, máme predovšetkým na mysli
tie stránky výchovno-vzdelávacieho procesu,
ktoré zahŕňajú ideovo-politickú
a mravnú výchovu, to jest dôslednú
výchovu v duchu marxisticko-leninského svetového
názoru, politiky KSČ a socialistického štátu,
boj proti prežitkom starej buržoáznej spoločnosti,
ktoré mládež nasáva od starších
v prostredí, v ktorom sa pohybuje. Máme tu
ďalej na mysli pestovanie morálnych čŕt
dorastajúcich generácií, ako je uvedomelý
vzťah k práci, k socialistickému vlastníctvu,
k socialistickej vlasti, ideu proletárskeho a socialistického
internacionalizmu, ktorého hlavným kritériom
je vzťah k Sovietskemu zväzu. Ide ďalej o správny
vzťah ku kolektívu - slovom - o súhrn morálnych
hodnôt, ktoré charakterizujú socialistického
človeka.
Práve tieto stránky robia výchovu v našej
škole výchovou socialistickou, výchovou komunistickou.
Bez takejto výchovy nemožno hovoriť o socialistickej
škole.
Za obdobie, ktoré uplynulo od XIV. zjazdu KSČ a
od zasadnutia ÚV KSČ v júli m. r., došlo
k citeľnému zlepšeniu úrovne socialistickej
výchovy v našom školstve. Ministerstvá
školstva prijali v tomto smere celý rad obsahových,
metodických, organizačných i kádrových
opatrení, ktoré prinášajú pozitívne
výsledky. Spomeniem aspoň niektoré. Urobili
sa zmeny v učebných plánoch a osnovách
občianskej výchovy na základných a
stredných školách a jej zastúpenie vo
vyučovacom procese sa posilnilo. Rovnako k zásadným
zásahom došlo do výuky marxizmu-leninizmu na
vysokých školách. Výukou občianskej
náuky boli poverení učitelia odborne, ideovo-politicky
na tento predmet pripravení. Na vysokých školách,
ktoré pripravujú učiteľov, občianska
náuka sa stala rovnocennou aprobáciou tak ako ktorýkoľvek
iný predmet.
Ministerstvá školstva pripravili ďalej pre učiteľov
občianskej náuky metodické pomôcky
a vydali niektoré nové alebo upravené učebnice.
Vedecké tímy ústavov marxizmu-leninizmu pracujú
na nových učebniciach potrebných pre výuku
marxizmu-leninizmu v r. 1970 na vysokých školách;
aj keď nie sú zatiaľ úplne personálne
dobudované, zabezpečujú výuku marxizmu-leninizmu
úspešne a osvedčili sa. Významnú
pomoc pri výuke marxizmu-leninizmu poskytli nám
sovietski pedagógovia, ktorí na pozvanie ministerstiev
školstva prednášali na čs. vysokých
školách. Do učebných plánov na
vysokých školách pedagogického smeru
boli začlenené prednášky z vedeckého
ateizmu.
Potešiteľné je, že sa otázky výchovy
viac ako kedykoľvek predtým venujú aj učitelia
ostatných predmetov. V mnohých školách
triedni učitelia organizujú triednické hodiny,
záujmovú a verejnoprospešnú činnosť
žiactva a študentov. Československé školy
sa dôstojne a v masovom meradle zúčastnili
osláv 100. výročia narodenia V. I. Lenina,
50. výročia založenia KSČ a ZSSR, 30.
výročia SNP a oslobodenia ČSSR Sovietskou
armádou.
Vysoké školy a fakulty majú rozpracované
vlastné plány výchovnej práce, ktoré
zahŕňajú nielen činnosť učiteľského
kolektívu, ale aj všetkých organizácií
pôsobiacich na školách a fakultách, predovšetkým
ZSM. Vysokoškolskí vedecko-pedagogickí pracovníci
sú poverovaní konkrétnymi úlohami
v práci medzi študentskou mládežou. Na
väčšine fakúlt zaviedli systém
študijných skupín a ročníkových
vedúcich. Ak k tomu všetkému pripočítame
ideovo-výchovnú, politickú, kultúrnu
a záujmovú činnosť SZM a jeho Pionierskej
organizácie, činnosť ROH, ZSČSP i ďalších
organizácií, bohatú verejnoprospešnú
činnosť mládeže, družby medzi českými
a slovenskými školami, bohato rozvinuté družby
medzi čs. školami a sovietskymi školami a školami
po republike i za jej hranicami, brigády, atď., môžeme
konštatovať, že došlo k citeľnému
zlepšeniu socialistickej výchovy v našich školách.