Kto z poslancov tejto snemovne súhlasí s návrhov
uznesenia, ako je obsiahnutý v parlamentnej tlači
č. 116, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)
Snemovňa národov uznesenie schválila.
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu.
Kto z poslancov Snemovne ľudu s návrhom uznesenia,
ktorý je obsiahnutý v parlamentnej tlači
č. 116, súhlasí, nech zdvihne ruku. (Hlasuje
se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)
Aj poslanci Snemovne ľudu s návrhom vyslovili súhlas.
Konštatujem teda, že Federálne zhromaždenie
Československej socialistickej republiky súhlasí
s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa
Zmluva medzi Československou republikou a Nemeckou demokratickou
republikou o právnych stykoch v občianskych, rodinných
a trestných veciach zo dňa 11. septembra 1956, podpísaným
v Berlíne dňa 10. decembra 1975.
Tým sme skončili tento bod programu.
Na záver dnešnej schôdzky prerokujeme ešte
Vládny návrh, ktorým sa predkladá
Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej
republiky na súhlas Dohovor o osobitných misiách,
prijatý Valným zhromaždením OSN dňa
8. decembra 1969 (tisk 115).
Výklad k vládnemu návrhu prednesie minister
zahraničných vecí Bohuslav Chňoupek.
Prosím ho, aby sa ujal slova.
Ministr zahraničních věcí ČSSR
ing. B. Chňoupek: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci! Medzinárodné
právo, ktorého pravidlá upravujú správanie
sa štátov a regulujú vzťahy medzi nimi,
má značný význam pre život a
ďalší rozvoj celého medzinárodného
spoločenstva. Preto štáty, ale aj medzinárodné
organizácie, najmä medzinárodné organizácie
univerzálnej povahy, venujú značnú
pozornosť pokrokovému rozvoju medzinárodného
práva a jeho kodifikácii. Významnú
úlohu v tomto smere, uloženú jej priamo Chartou,
má aj Organizácia Spojených národov.
V poslednom období venovala OSN vo svojom kodifikačnom
programe popredné miesto medzinárodnému právu
diplomatickému. Medzi dohovory, ktoré boli v tejto
oblasti v rámci OSN vypracované a ktoré upravujú
dvojstranné styky medzi štátmi, patrí
aj Dohovor o osobitných misiách, ktorý Valné
zhromaždenie OSN prijalo 8. decembra 1969.
Dohovor nadväzuje na Viedenský dohovor o diplomatických
stykoch dohodnutý v roku 1961 a na Viedenský dohovor
o konzulárnych stykoch z roku 1963. ČSSR je zmluvnou
stranou oboch týchto dohovorov. Úpravou otázok
vysielania tzv. misií ad hoc kompletuje tento Dohovor kodifikáciu
medzinárodného práva diplomatického
v oblasti tradičnej dvojstrannej diplomacie.
Pri prerokúvaní návrhu na vyslovenie súhlasu
s prístupom ČSSR k Dohovoru o osobitných
misiách môže vzniknúť otázka,
prečo ČSSR pripravuje prístup k dokumentu,
prijatému v OSN v roku 1969, až teraz. Pritom je známe,
že naša krajina - rovnako ako ostatné socialistické
štáty - vždy podporovala činnosť
smerujúcu k progresívnemu rozvoju a kodifikácii
medzinárodného práva a zaujímala v
nej aktívnu úlohu a že je zmluvnou stranou
oboch predchádzajúcich dohovorov, upravujúcich
dvojstranné styky medzi štátmi. Dovoľte
mi preto, vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, túto otázku objasniť.
Príčinou toho, že ČSSR - rovnako ako
ani jeden zo socialistických štátov okrem SFRJ
- sa doteraz nestala zmluvnou stranou Dohovoru, bola skutočnosť,
že jeho články 50 a 52 obsahujú klauzulu,
ktorá vylučovala niektoré štáty
(vrátane NDR) z možnosti zúčastniť
sa na Dohovore. Tento diskriminujúci charakter bol odstránený
až v roku 1974, keď XXIV. Valné zhromaždenie
OSN prijalo rezolúciu, ktorou sa Valné zhromaždenie
rozhodlo pozvať všetky štáty bez výnimky,
aby sa stali stranami Dohovoru o osobitných misiách.
Tým sa vytvorili podmienky pre to, aby aj ČSSR rovnako
ako ostatné socialistické štáty mohli
k Dohovoru pristúpiť.
Dohovor upravuje právne postavenie, výsady a imunity
tzv. osobitných misií a ich členov. Dohovor
sám chápe pod pojmom "osobitná misia"
delegácie vysielajúceho štátu, ktoré
majú dočasný charakter, sú vysielané
do iného štátu, a to vždy so súhlasom
tohto štátu a ich úlohou je rokovať o
určitých, vopred určených otázkach
s týmto štátom. Úloha, ktorou sú
poverené, sa môže týkať všetkých
oblastí medzištátnych stykov, či už
ide o nadviazanie diplomatických stykov, prípravu
medzinárodných zmlúv, konzultácie
o rôznych otázkach, rokovanie o realizácii
zmlúv a pod.
Dohovor vychádza zo skutočnosti, že štáty
udržiavajú diplomatické styky nielen prostredníctvom
stálych diplomatických a konzulárnych úradov,
ale volia aj iné formy diplomacie.
Vzhľadom na to, že ČSSR má bohaté
styky s mnohými štátmi, vysiela často
osobitné misie na prerokúvanie politických,
hospodárskych, obchodných, právnych, kultúrnych,
zdravotníckych a mnohých iných otázok.
Sú to misie na najrôznejších úrovniach,
vrátane misií na najvyššej úrovni,
ktoré majú na svojom čele hlavu štátu
alebo predsedu vlády, či predsedu Federálneho
zhromaždenia, členov vlád, ministrov alebo
inú osobu vysokého postavenia. Preto naša účasť
na Dohovore bude mať pre nás značný
praktický význam. Dohovor zabezpečuje totiž
ustanovením záväzných medzinárodných
noriem zvýšenú právnu ochranu pre osobitné
misie.
Pokiaľ však osobitnú misiu povedie hlava štátu,
predseda vlády, minister zahraničných vecí,
budú naďalej používať okrem práv
poskytovaných Dohovorom ďalšie a širšie
výsady a imunity, poskytované napr. hlave štátu
pri oficiálnych príležitostiach medzinárodným
právom obyčajovým, ako je napr. právo
na poctu, právo na osobitnú ochranu a pod., resp.
právom medzinárodným.
Vážený súdruh predseda, vážené
súdružky poslankyne, vážení súdruhovia
poslanci! Vychádzajúc jednak z významu Dohovoru
a jeho praktického dosahu pre československú
zahraničnú službu, jednak zo skutočností,
že ČSSR vždy podporovala a podporuje kodifikačné
ciele a úsilie o rozvoj medzinárodného práva,
pokiaľ má progresívny charakter a spočíva
na zásadách suverénnej rovnosti štátov
a vzájomnej spolupráci, odporúčam,
aby spoločná schôdzka Snemovne ľudu a
Snemovne národov vyslovila súhlas s prístupom
ČSSR k Dohovoru o osobitných misiách.
Předsedající předseda SN prof.
JUDr. D. Hanes: Ďakujem súdruhovi ministrovi Chňoupkovi.
Dohovor o osobitných misiách bol prikázaný
na prerokovanie Ústavnoprávnym výborom a
Zahraničným výborom SN a SĽ. Výbory
Snemovne národov poverili prednesením spoločnej
spravodajskej správy poslanca Bedřicha Kačírka.
Prosím, aby sa ujal slova.
Poslanec SN B. Kačírek: Vážený
soudruhu předsedo, vážené soudružky
poslankyně, soudruzi poslanci, Československá
socialistická republika a její zahraniční
politika cílevědomě usilují o mírové
uspořádání vztahů mezi státy,
o další rozpracování programu míru
v souladu s potřebami a zájmy našeho pracujícího
lidu a celého socialistického společenství.
Uskutečňování této zahraničně
politické linie a naše odhodlání aktivně
přispívat k rozvoji mezinárodní spolupráce
ve všech oblastech, při plném respektování
zákonů, zvyklostí a tradic každé
země, znovu potvrdil XV. sjezd KSČ.
Uvedenými principy se řídí naše
zahraničně politická činnost nejen
při realizaci zásad Závěrečného
aktu helsinské konference, ale i mezinárodních
norem, které upravují vztahy mezi státy s
různým společenským zřízením
a napomáhají normalizaci mezinárodní
spolupráce v řadě důležitých
otázek.
Proto má ČSSR stejně jako ostatní
socialistické státy zájem na progresívním
rozvoji mezinárodního práva, jehož pravidla
upravují vztahy mezi státy, a v tomto duchu podporuje
také kodifikační program OSN.
V rámci tohoto programu byla v posledních letech
věnována značná pozornost problematice
tzv. mezinárodního práva diplomatického,
přičemž na přední místo
byla v tomto rámci zařazena úprava klasické
tradiční diplomacie.
Mezi úmluvy, které kodifikují sféru
diplomatické činnosti, patří i úmluva
o zvláštních misích, kterou, možno
říci, je úprava této oblasti diplomatického
práva završována. Úmluva zahrnuje oblast
diplomatické činnosti, která je značně
rozšířena a rozmanitá. Týká
se všech misí a delegací, jejichž úkolem
je projednávání předem stanovených
otázek v některém z jiných států.
Vzhledem k tomu, na jak široké základně
se odehrávají, a jak jsou četné styky
mezi státy vůbec, i vzhledem k bohatosti našich
styků, má předložená úmluva
o zvláštních misích značný
praktický význam nejen pro celé mezinárodní
společenství, ale také pro ČSSR.
Jak uvedl s. ministr Chňoupek, Československá
socialistická republika stejně jako další
socialistické státy se až dosud nestala smluvní
stranou této úmluvy, přestože byla přijata
Valným shromážděním OSN už
v roce 1969. Vedla k tomu skutečnost, že články
50 a 52 úmluvy jsou v rozporu s požadavkem univerzality
mezinárodních kodifikačních dokumentů,
jak ji důsledně prosazují socialistické
státy. Těmito ustanoveními byl omezen podpis
úmluvy a přístup k ní jen těm
státům, které jsou členskými
státy OSN, jejích odborných organizací,
Mezinárodní agentury pro atomovou energii, dále
státům, které jsou účastníky
statutu Mezinárodního soudního dvora, nebo
které budou pozvány Valným shromážděním
OSN, aby se staly stranou úmluvy. To vylučovalo
především Německou demokratickou republiku,
ale i další státy z možnosti účastnit
se úmluvy. I poté, když se Německá
demokratická republika stala členem OSN, zůstal
diskriminující charakter obou uvedených článků
zachován, protože omezoval nezadatelné právo
všech států bez rozdílu stát
se jejími účastníky. Teprve v roce
1974, kdy 29. Valné shromáždění
OSN přijalo rezoluci, kterou rozhodlo pozvat všechny
státy bez výjimky, aby se staly stranami Úmluvy
o zvláštních misích, byl diskriminující
smysl článku 50 a 52 odstraněn. Byly tak
vytvořeny podmínky, aby také Československá
socialistická republika, jakož i další
socialistické státy mohly k úmluvě
přistoupit.
S přihlédnutím k této skutečnosti
i pro značný praktický dosah úmluvy
po podrobném projednávání ve výborech
ústavně právním a zahraničním
Sněmovny národů doporučuji, vážené
soudružky a soudruzi poslanci, abyste s přístupem
Československé socialistické republiky k
Úmluvě o zvláštních misích
vyslovili souhlas.
Protože však články 50 a 52, které
obsahují diskriminační ustanovení,
formálně zůstávají součástí
textu úmluvy, přestože jejich dosah byl, jak
jsem už uvedl, rezolucí 29. zasedání
Valného shromáždění OSN zrušen,
doporučuji rovněž, aby u příležitosti
přístupu ČSSR k úmluvě bylo
učiněno prohlášení, že články
50 a 52 úmluvy jsou v rozporu se zásadou, že
všechny státy mají právo stát
se stranami mnohostranných smluv upravujících
záležitosti obecného zájmu.
Předsedající předseda SN prof.
JUDr. D. Hanes: Ďakujem poslancovi Kačírkovi.
Výbory Snemovne ľudu poverili spravodajskou správou
poslankyňu Máriu Humajovú. Prosím,
aby sa ujala slova.
Zpravodajka poslankyně SL M. Humajová: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
poslankyne, vážení súdruhovia poslanci!
Dovoľte mi, aby som za výbory Snemovne ľudu predniesla
stručnú spravodajskú správu k vládnemu
návrhu, ktorým sa predkladá Federálnemu
zhromaždeniu Československej socialistickej republiky
na súhlas Dohovor o osobitných misiách, prijatý
Valným zhromaždením OSN 8. decembra 1969.
Predložený vládny návrh podrobne odôvodnil
už súdruh minister Chňoupek a v spravodajskej
správe za výbory Snemovne národov ho podporil
poslanec Bedřich Kačírek.
Chcela by som spoločnú schôdzku Snemovne ľudu
a Snemovne národov informovať o tom, že predložený
vládny návrh posúdili orgány Českej
národnej rady a Slovenskej národnej rady, ktoré
konštatovali, že pristúpenie Československej
socialistickej republiky k Dohovoru je v záujme našej
republiky, a vyslovili s návrhom súhlas.
Vládny návrh bol opatreniami predsedu Snemovne ľudu
a predsedu Snemovne národov prikázaný na
prerokovanie ústavnoprávnym a zahraničným
výborom. Výbory vo svojich uzneseniach odporučili
snemovniam vysloviť s návrhom súhlas.
Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci,
dovoľte, aby som vyjadrila plnú podporu pristúpeniu
Československej socialistickej republiky k Dohovoru, ktorý
vychádza zo zásad zvrchovanej rovnosti štátov,
udržania mieru a bezpečnosti medzi národmi
a rozvoja priateľských vzťahov a spolupráce
medzi štátmi bez ohľadu na ich ústavné
a spoločenské zriadenie tak, ako o tom hovorí
preambula Dohovoru.
Pripájam sa preto v plnom rozsahu k stanovisku spoločného
spravodajcu výborov Snemovne národov a odporúčam
Snemovni ľudu za Ústavnoprávny a Zahraničný
výbor vysloviť s predloženým vládnym
návrhom súhlas s tým, že pristúpenie
Československej socialistickej republiky bude doprevádzať
vyhlásenie k článkom 50 a 52 Dohovoru z hľadiska
jeho univerzality. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SN prof.
JUDr. D. Hanes: Ďakujem poslankyni Humajovej.
Súdružky a súdruhovia poslanci, do rozpravy
k tomuto bodu nedošla písomná prihláška.
Praje si niekto slovo? (Nikdo se nehlásil.) Nikto.
Súdruh minister Chňoupek? (Ne.) Tiež nie.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Konštatujem, že v Snemovni ľudu je prítomných
156 poslancov, v Snemovni národov 58 poslancov zvolených
v Českej socialistickej republike a 61 poslancov zvolených
v Slovenskej socialistickej republike.
Obidve snemovne sú spôsobilé sa uznášať.
Najskôr budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu.
Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s pristúpením
Československej socialistickej republiky k Dohovoru o osobitných
misiách s tým, že pristúpenie bude sprevádzať
vyhlásenie k článkom 50 a 52 Dohovoru z hľadiska
univerziality Dohovoru, ako odporučila spoločná
spravodajkyňa, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)
Snemovňa ľudu vyslovila s návrhom súhlas.
Teraz budú hlasovať poslanci Snemovne národov.
Kto súhlasí s predloženým Dohovorom
podľa odporučenia spoločného spravodajcu,
nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)