Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Svěrčinovi.
Nyní vystoupí poslanec Nejezchleb, připraví
se poslankyně Vacková.
Místopředseda SL RSDr. R. Nejezchleb: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, po Konferencii o bezpečnosti
a spolupráci v Európe sme teraz v období,
v ktorom ide o realizovanie záverečného dokumentu,
konkrétne všetkého toho, čo urobí
mier trvalým a nezvratným. Politická oblasť,
ktorá je určujúca, vytvorila predpoklady
i pre uvoľnenie napätia vo vojenskej oblasti. Najvyšší
predstavitelia socialistických krajín už v
Helsinkách zdôrazňovali, aby sa proces uvoľnenia
zmaterializoval, to znamená, aby sa pokročilo v
rozhovoroch o znížení ozbrojených síl,
v tomto období predovšetkým v strednej Európe
a pri Sovietsko-amerických rokovaniach.
Od prvých dní po skončení druhej svetovej
vojny, keď berieme do úvahy len posledných
tridsať rokov, Sovietsky zväz a neskoršie celé
socialistické spoločenstvo v duchu mierovej politiky
vyzývali k prijatiu opatrení na úplné
a všeobecné odzbrojenie. Nie je našou vinou,
že v období studenej vojny vyvolanej imperialistickými
kruhmi na Západe sa naše návrhy na odzbrojenie
stretli s odmietavými stanoviskami.
Povojnová história zaznamenáva, že počiatkom
šesťdesiatych rokov sa predsa urobili prvé počiatočné
kroky dopredu. V Ženeve začal pracovať zárodok
neskoršieho Výboru pre odzbrojenie, ktorý podľa
pokynov valného zhromaždenia riešil niektoré
dielčie problémy odzbrojenia. Táto skutočnosť
nebola však náhodná. Vyplývala z reálneho
pohľadu na meniaci sa pomer síl medzi socializmom
a kapitalizmom v prospech socializmu a z vedomia, že v dobe
existencie strašných jaderných zbraní
jedinou zahranično-politickou alternatívou je mier.
Bola tiež dôsledkom, tak ako neskoršia Konferencia
v Helsinkách, energickej mierovej ofenzívy Sovietskeho
zväzu a celého socialistického spoločenstva.
Preto v dielčich odzbrojovacích opatreniach mohli
sme zaznamenať určité pozitíva. Rád
by som ich pripomenul, lebo sú dôkazom intenzívnych
bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní
i určitou odpoveďou všetkým tým,
ktorým uvoľňovanie napätia je tŕňom
v oku.
V roku 1961 sa prijal zákaz akýchkoľvek vojenských
opatrení v Antarktíde.
V roku 1963 zákaz skúšok atómových
zbraní v atmosfére, v kozmickom priestore a pod
vodou
V roku 1967 zákaz zneužívania k vojenským
účelom kozmického priestoru.
V tom istom roku zákaz jadrových zbraní v
Latinskej Amerike (tzv. Zmluva Tlatelolco).
V roku 1970 Zmluva o nerozširovaní jadrových
zbraní.
V roku 1972 zákaz rozmiestňovania jadrových
zbraní a ďalších zbraní hromadného
ničenia na morskom dne a pod zemou.
Tohto roku Konvencia o zákaze vývoja, výroby
a skladovania bakteriologických a toxických zbraní
a ich zničení.
Výbor pre odzbrojenie v Ženeve urobil ďalší
krok dopredu a je podstatná nádej na prijatie zákazu
zneužívania životného prostredia pre vojenské
účely.
A ako je už známe, v predvečer XXX. valného
zhromaždenia OSN prišiel Sovietsky zväz s dvoma
ďalšími významnými návrhmi:
1. na úplný zákaz všetkých skúšok
jaderných zbraní, to znamená i pod zemou,
2. na zákaz vývoja a výroby nových
druhov zbrani hromadného ničenia a nových
systémov týchto zbraní.
Tohoročné XXX. valné zhromaždenie OSN
prerokúva vôbec celý rad bodov, ktoré
zasahujú do oblasti odzbrojenia. Je to Deklarácia
o posilnení medzinárodnej bezpečnosti, Návrh
ZSSR na zníženie vojenských rozpočtov
členských štátov Rady bezpečnosti
a využitie časti usporených prostriedkov na
poskytnutie pomoci rozvojovým krajinám.
Očakáva sa tiež, že valné zhromaždenie
povie pozitívne slovo k sovietskemu návrhu z roku
1971 na zvolanie konferencie o odzbrojení. O tomto návrhu,
ako je známe, rokuje výbor ad hoc, v ktorom je Československo
aktívnym členom.
Vieme, že i keď sa tieto návrhy na valnom zhromaždení
stretli s veľkým ohlasom, predsa situácia je
ešte veľmi zložitá, najmä pokiaľ
ide o Svetovú konferenciu, kde bude potrebné vyvinúť
veľké úsilie, aby sa mohla zvolať, urobiť
všetko pre jej pozitívne vyznenie, lebo by mohla riešenie
odzbrojenia posunúť podstatne dopredu. A o akú
vážnu vec ide, o tom hovoril na valnom zhromaždení
i jej generálny tajomník Kurt Waldheim, ktorý
tohoročné výdaje na zbrojenie vo svete odhadol
na 300 miliónov dolárov a pritom sa ďalej pokračuje
v zbrojení a vyvíjaní nových druhov
zbraní.
Stopy k tým, ktorí bránia zvolaniu svetovej
konferencie v tomto prípade nevedú len k vojensko-priemyselnému
komplexu a krajne pravicovým silám vo vyvinutých
kapitalistických krajinách, ale i na druhý
koniec sveta, k Číne, ktorej predstavitelia sa stále
viac, ako už v diskusii bolo povedané, prejavujú
ako zarytí nepriatelia politického uvoľnenia,
akéhokoľvek odzbrojenia, akýchkoľvek rozumných
vzťahov v medzinárodnom súžití.
Na Valnom zhromaždení OSN čínsky predstaviteľ
zvolal: "Nechceme nijakú svetovú konferenciu
o odzbrojení!". Pýtam sa, že prečo
tak urobil? Odpovedáme, pretože maoistická
teória si želá chaos v medzinárodných
vzťahoch, počíta s vojnou a na ňu, ako
sa ukazuje, sa aj pripravuje.
Uvoľňovanie, ktoré sa postupne presadzuje v
Európe, nachádza pozitívny ohlas na celom
svete. A to prináša nádej na ďalší
krok dopredu. Nie je to však len nekonkrétna nádej.
O tom svedčia rokovania medzi Sovietskym zväzom a
Spojenými štátmi o strategických zbraniach
tzv. SALT I. z októbra 1972, ktorý už určil,
akým smerom by sa úprava strategických nosičov
mala uberať; preto sa očakáva, že SALT
II., kde sú všetky predpoklady, aby sa zišiel
ešte tohto roku, prinesú už konkrétne
opatrenia.
Ide o veľmi závažnú otázku, lebo
úprava v oblasti strategických zbraní by
znamenala nielen kvantitatívny, ale predovšetkým
kvalitatívny prínos pre odzbrojenie. Znamenala by
tiež mnoho pre posilnenie dôvery nielen medzi Sovietskym
zväzom a USA, ale i v celom medzinárodnom živote.
Pochopiteľne, že nás v Československu
mimoriadne zaujímajú rokovania vo Viedni o znížení
ozbrojených síl a výzbroje v strednej Európe.
Československo je priamym účastníkov
týchto rokovaní ako krajina ležiaca v oblasti,
ktorej sa to bezprostredne týka. I keď ide o rokovania
veľmi zložité, rozporné a zdĺhavé,
dôležité je, že prebiehajú a máme
informácie, že začína na nich prevládať
atmosféra dobrej vôle a plodnej aktivity. Socialistické
krajiny navrhujú, aby sa do znižovania pojali všetky
druhy zbraní, nielen pozemné vojská, ale
i letectvo a jednotky s jadrovými zbraňami a aby
sa znižovalo rovnako percentne na obidvoch stranách,
ako si to žiada eminentný záujem, udržať
určitú rovnováhu síl, ktorá
sa historicky vytvorila v tejto oblasti. Ide o to, aby sa znížilo
veľké vojenské zoskupenie v strednej Európe.
Pochopiteľne tak, aby to zodpovedalo základnej zásade
prijatej na predbežných konzultáciách,
že sa nesmie poškodiť bezpečnosť nijakej
zo zúčastnených krajín.
V poslednom období sa čoraz viac objavujú
k tejto otázke na Západe i triezve a reálne
hlasy. Časť západnej tlače píše
o tom, že taktické jaderné zbrane by sa mali
zapojiť do viedenských rokovaní. Podľa
tejto tlače túto požiadavku podporujú
nielen tamojšie parlamentné kruhy, niektorí
vládni činitelia, ale i široká verejnosť.
Teda ide tu o určitú kritiku oficiálneho
západného postoja, ktorý sa zatiaľ úporne
snaží obmedziť znižovanie len na pozemné
vojská.
Koniec-koncov táto kritika dáva určité
potvrdenie správnosti našej koncepcie znižovania.
Odzbrojovacie úsilie má teda už svoj pozitívny
vývoj, i keď zatiaľ len v dielčich otázkach.
I tak doterajšie výsledky oceňujeme, hoci ich
nijako nechceme preceňovať. Vieme, že je to len
začiatok, že v ďalšom období bude
treba vynaložiť ešte veľa práce a aktívnej
činnosti a úsilia. Reakčné kruhy na
Západe totiž uvoľňovaniu nejako neprajú.
Robia všetko pre to, aby sa pokračovalo v horúčkovitom
zbrojení a vo zvyšovaní napätia. Radi
by chceli znova získať stratené pozície.
To nás na druhej strane vedie k bdelosti. V záujme
a na podporu našej mierovej politiky, ako pevnej súčasti
obrannej Varšavskej zmluvy budeme súčasne upevňovať
hospodársku a obrannú silu našej socialistickej
vlasti.
Reakčné kruhy na Západe prichádzajú
v poslednom období s rôznymi teóriami; aj
s takými, že v Helsinkách vraj ustúpili
ZSSR a ostatným socialistickým krajinám a
preto v odzbrojení máme ustúpiť my.
Otázka tak však nestojí.
Súdruh Brežnev vo svojom vystúpení v
Helsinkách povedal: "že z konferencie o bezpečnosti
a spolupráci nevychádza nijaký víťaz
ani porazený, že zvíťazil rozum."
Toto víťazstvo je tým viac žiadúce
v odzbrojení, v naliehavej úlohe zastaviť horúčkovité
zbrojenie a zneužitie jadernej energie pre vojenské
účely.
Súdružky a súdruhovia, vypočuli sme
dnes správu československého ministra zahraničných
vecí, v ktorej hovoril tiež o tom, ako naša zahraničná
politika usiluje o pokrok i v politicko-vojenskej oblasti. Stotožňujeme
sa, i náš branný a bezpečnostný
výbor, a podporujeme plne toto úsilie, lebo je v
životne bytostnom záujme nielen nášho
ľudu, ale všetkých obyvateľov celej zemegule.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Nejezchlebovi.
Prosím poslankyni Vackovou. Připraví se poslanec
Tomáš Trávníček.
Poslankyně SN RSDr. O. Vacková: Vážený
súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené
súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, v
prejave ministra zahraničných vecí s. Ing.
Chňoupka sa hovorilo o úspechoch dôslednej
mierovej československej zahraničnej politiky i
o silách reakcie, ktoré proti záujmom ľudu
sa stále stavajú do cesty realizácie zásad
mierového spolunažívania. Jedna z oblastí,
kde sme svedkami aktívneho a iniciatívneho prístupu
československej zahraničnej politiky, je aj oblasť
ľudských práv.
Právne vyjadrenie spoločenských vzťahov
je samozrejme podstatne rozdielne v spoločnosti kapitalistickej
na strane jednej a v socialistickej spoločnosti na strane
druhej. Aj pre dnešnú kapitalistickú spoločnosť
platí objasnenie pojmov "práva človeka
a občana", ako ich vedecky odôvodnil Karol Marx,
i jeho vysvetlenie skutočnej nerovnoprávnosti ľudí
v kapitalistickom zriadení, vyplývajúcej
zo súkromého vlastníctva výrobných
prostriedkov.
Ekonomická nerovnoprávnosť je dôvodom
nerovnoprávnosti v oblasti práv občianskych
a politických, ktoré sú formálne vyhlasované
v buržoáznych ústavách a ktorých
realizácia je iba iluzórna bez zabezpečenia
prepokladov pre ich realizáciu.
Podstatne rozdielny je obsah pojmu - ľudské
práva - v štátoch so socialistickým
zriadením ako vyjádrenie právneho postavenia
človeka v socialistickej a k socialistickej spoločnosti.
V socialistickej spoločnosti ide o skutočnú
rovnoprávnosť ľudí vďaka svetodejinnému
víťazstvu VOSR, ktorej 58. výročie si
v týchto dňoch pripomíname. Odstránenie
súkromého vlastníctva výrobných
prostriedkov a vytvorenie socialistického vlastníctva
výrobných prostriedkov vytvorilo ekonomické
i sociálne podmienky pre zabezpečenie práv
pre všetkých. So skutočnou rovnoprávnosťou
súvisí ďalší podstatný aspekt
ľudských práv v socialistickom zriadení,
a to vzájomná väzba práv a povinností
občana: Človek spoločnosti - spoločnosť
človeku. Socialistické vzťahy sú zároveň
charakterizované jednotou záujmov osobných
i záujmov spoločnosti. Socialistické pojatie
práv človeka znamená vzájomnú
povinnosť občana voči štátu a štátu
voči občanovi. Právo človeka vyjadruje
nielen formálnu možnosť uskutočniť
nejaké subjektívne právo, ale aj povinnosť
socialistického štátu, zabezpečiť
reálnu možnosť uskutočniť dané
právo.
Charakteristickým rysom práv človeka v socialistickom
štáte je skutočnosť, že socialistický
štát na rozdiel od štátu kapitalistického
práva človeka nielen vyhlasuje, ale aj venuje hlavnú
pozornosť reálnym politickým a právnym
zárukám uskutočňovania konkrétnych
práv človeka. Základnou zárukou uskutočňovania
týchto práv je však iba socialistické
spoločenské zriadenie a vedúca úloha
robotníckej triedy. Ústavy a ostatné právne
dokumenty štátov socialistických, na rozdiel
od úprav kapitalistických štátov, kladú
vedľa seba ako rovnako dôležité práva
hospodárske, sociálne a kultúrne okrem práv
občianskych a politických. Medzi obidvoma skupinami
práv je priama súvislosť a podmienenosť.
Bez zabezpečenia práv hospodárskych, sociálnych
a kultúrnych je vyhlasovanie práv občianskych
a politických iba formalitou. Ďalším charakteristickým
znakom v socializme je stále rozvíjanie a prehlbovanie
ľudských práv v súlade s obohacovaním
a rozvíjaním života spoločnosti. Právom
sa hovorí o socialistickom humanizme ako o jednom zo základných
rysov socialistického právneho poriadku, ktorý
je v právnej sfére výrazom starostlivosti
o človeka ako hlavného cieľa snaženia
všetkej činnosti socialistickej spoločnosti.
Socialistický humanizmus sa prejavuje i v zahraničnej
politike socialistických štátov, ktorej vedúcim
princípom je zásada mierového súžitia
štátov s rozdielnym spoločenským zriadením.
Presadzovanie zásady mierového súžitia
súvisí bezprostredne s možnosťou uskutočňovania
ľudských práv. Len v mieri možno realizovať
práva človeka a najmä základné
práva človeka na život a bezpečnosť
a fyzický a psychický rozvoj. V záujme zachovania
mieru treba rozvíjať spoluprácu medzi štátmi
riešením medzinárodných hospodárskych,
sociálnych a zdravotníckych problémov, rozvíjať
súčinnosť v oblasti kultúry a podporovať
úctu k ľudským právam bez rozdielu rasy,
pohlavia, jazyka alebo náboženstva, tak ako to ustanovuje
Charta OSN.