Súdružky a súdruhovia, odjakživa sa vzťahy
medzi štátmi rozvíjali v troch hlavných
rovinách: v politickej, hospodárskej a vojenskej.
Ak vezmeme do rúk Záverečný akt z
Helsínk, dotýka sa každej z týchto oblastí,
pravda v rozdielnej miere, najmenej sféry vojenskej. Ale
v tomto dokumente sa obšírne hovorí ešte
o jednej oblasti, skrátene nazvanej "tretí
koš". Ide o ďalšiu oblasť zahraničnej
politiky, ktorá nadobúda čoraz väčší
význam. Mám tu na mysli oblasť ideologickú.
Jej rola v súčasných medzinárodných
vzťahoch natoľko vzrástla, že teoretici
začali hovoriť o "štvrtom rozmere"
zahraničnej politiky.
Dnes už aspoň realistickí predstavitelia buržoáznych
vládnúcich kruhov akceptovali myšlienku o neprijateľnosti
vojny ako prostriedku riešenia sporných medzinárodných
problémov. Mierové spolužitie však vylučuje
iba jednu formu boja medzi socializmom a kapitalizmom -
priame vojenské konflikty. Preto v kapitalistickom svete
zákonite rastie záujem o nevojenské prostriedky
boja. Medzi ne patrí samozrejme oblasť ideologická.
Ona sa premenila na bojové pole neľútostných
triednych stretnutí súčasnosti.
O um a srdcia ľudí sa rozvinul taký intenzívny
boj, že naše stroročie nazvali storočím
presviedčania. Naši ideoví protivníci
sa usilujú o organizovaný vplyv na rozum a city
našich ľudí, na celé skupiny nášho
obyvateľstva, na verejnú mienku v snahe aspoň
nepriamo ovplyvňovať našu politiku.
Umožňuje im to rozvoj elektronických komunikačných
prostriedkov v posledných desaťročiach, ktorý
dovoľuje oslovovať masové skupiny obyvateľstva
cez hranice štátov a ponad hlavy vlád a nadväzovať
rafinované informačné kontakty na obrovské
vzdialenosti.
Poznanie, že ideológia sa stala oblasťou najaktívnejšieho
triedneho boja, nie je pre nás nové. Ide o zákonitosť
formulovanú už Leninom. Treba však vždy
s ňou rátať a brať ju do úvahy
pri uskutočňovaní nasej zahraničnej
politiky, aj v ideologickej práci. Čoraz rafinovanejšie
a premyslenejšie ideologické protiútoky imperializmu
sú dnes reálnym činiteľom medzinárodných
vzťahov. Tu nevystačíme s chlácholivou
tézou, že imperializmus je beztak historicky odsúdený
k zániku a že jeho úsilie je aj tak márne.
Nedokáže samozrejme zastaviť postup socializmu,
ale ak by sme boli ľahostajní, mohol by nám
spôsobiť nejednu ťažkosť a nemalé
problémy. Ostražitosť je tu nanajvýš
na mieste, liberalizmus vonkoncom neželateľný
a ofenzívnosť maximálne potrebná.
V rozpore s duchom Záverečného aktu sa rozvíja
na Západe široko založená kampaň
a jeho prekrútený výklad. Istý falzifikátor
tohto typu meditoval nedávno, že "v medzinárodnom
meradle niet náhrady za ono vzájomné zasahovanie,
ktoré je obsiahnuté v požiadavke slobodnej
výmeny ľudí, myšlienok a informácii"
a etapu po Helsinkách považuje za "preverovanie
toho, čo je zakázané zasahovanie a čo
je nepotlačiteľný záujem, nevyhnutná
účasť".
Intendant vysielacieho mamutu Deutsche Welle Walter Steigner,
skúsený propagandista ešte z Göbbelsových
čias, tieto myšlienky nedávno ďalej rozviedol
v reči o "rozhlase prekračujúcom hranice".
Nehanebne tvrdil, že "povinnosťou rozhlasu je,
aby zasahoval", že "práve rozhlas je na
to vhodným prostriedkom, pretože nepozná hranice".
V bezhraničnej arogantnosti tento pán Steigner dokonca
hovoril varovne do vlastných radov, že "vidí
nebezpečenstvo skôr v nezasahovaní ako v zasahovaní"
a káral aj svojich amerických a britských
spojencov vyhlásením: "Kto sa chce vymaniť
z tejto povinnosti z úsporných dôvodov alebo
dokonca z iných príčin, zanedbáva
svoju povinnosť, ktorá bola raz navždy uložená
rozhlasu".
Sú to nezodpovedné reči a vyslovené
boli mesiac po tom, čo spolkový kancelár
Helmuth Schmidt dal svoj podpis menom NSR pod Záverečný
akt v Helsinkách. Ako úprimne bol vlastne mienený
tento podpis, keď si generálny riaditeľ Deutsche
Welle môže dovoliť urobiť takéto vyhlásenie
bez toho, aby ho vláda vzala na zodpovednosť?
V Spojených štátoch utvorili zasa vlani akýsi
Americký výbor pre medzinárodné vysielanie
ako sprostredkovateľa medzi Kongresom a rozhlasovými
stanicami Slobodná Európa a Sloboda. Jeho trúfalosť
(či naivita) je nemenej zarážajúca.
Vo svojej správe prezidentovi Fordovi a Kongresu píše,
že by uvítal, keby vládne úrady a Kongres
USA pomohli vo svetle Záverečného aktu z
Helsínk vysvetliť vládam Sovietskeho zväzu,
Československa, Poľska, Bulharska, že rozhlasové
stanice Slobodná Európa a Sloboda prispievajú,
a neprekážajú zmierneniu napätia medzi
USA a socialistickými krajinami. Áno, súdružky
a súdruhovia, nepočujete zle, presne toto spomínaný
výbor žiadal minulý týždeň.
Existenciu takýchto diverzných centrál zdôvodňujú
údajnou potrebou poskytovať pravdivé informácie
nášmu obyvateľstvu. Nezodpovedné reči
o informovanosti či neinformovanosti obyvateľstva
socialistických krajín - to je snáď
najväčší podvod našej súčasnosti.
Človek musí iba žasnúť, ako možno
takúto drzú lož prezentovať celému
svetu bez najmenšej hanby a studu.
Trénovaní manipulátori verejnej mienky, ktorí
do svojich novín, rozhlasu, do svojej televízie
nepustia jedinú vecnú, nechcem úmyselne použiť
slovo pravdivú, informáciu o socialistických
krajinách, pripisujú hriechy svojho čierneho
žurnalistického svedomia nám, socialistickým
krajinám. Nech pánovia z Frankfurter Allgemeine
Zetiung, ktorí si toľko potrpia na povesť serióznosti
a ktorí nám vyčítali porušovanie
Záverečného aktu, nech si títo pánovia
prelistujú svoje vlastné noviny hoci za celý
tento rok a spočítajú si, čo vôbec
uverejnili o našej krajine. Nenájdu tam nič
o našich úspechoch v ekonomike a kultúre, nič
o raste životnej úrovne a sociálnych opatreniach.
Zato horlivo publikujú slaboduché úvahy a
škandáliky účelovo pripravované
pre potrebu antikomunistickej propagandy našimi pravičiarmi.
My sa ani za obsah ani za rozsah nášho informovania
o dianí v kapitalistickom svete hanbiť nemusíme
- je neobyčajne obšírne, vecné
a pravdivé.
Hoci boj ideí považujeme za objektívny jav
súčasnej epochy a nehovoríme pokrytecky o
uvoľňovaní v ideologickej súťaži
ako poniektorí predstavitelia Západu, nikdy sa však
neznížime, aby sme v tomto zápase používali
rovnako špinavé metódy, aké sa používajú
proti nám. Ideologický boj nesmie obsahovať
lži, demagógiu, nedôstojné útoky
a osobné urážky, nesmie roznecovať nevraživosť
a nepriateľstvo medzi národmi. Ideový zápas
sa musí viesť korektne, formami zodpovedajúcimi
slušným normám spolužitia medzi národmi
a štátmi.
Vieme si napokon vysvetliť, hoci nie ospravedlniť, prečo
v poslednom čase, paradoxne práve v Helsinkách,
tak vzrástla agresivita buržoáznej propagandy
proti reálnemu socializmu. Hovorím preto o reálnom,
konkrétne existujúcom socializme v ČSSR,
ZSSR a iných socialistických krajinách, lebo
oni sú práve proti nemu a vonkoncom nie proti akémukoľvek
socializmu. Práve naopak. Hoci sami propagandisti buržoázie
a kapitalizmu sú horlivými propagátormi rozličných
socializmov, napríklad aj akéhosi socializmu dubčekovského
typu.
Takéto socializmy však buržoázii nevadia,
naopak, dobre by jej poslúžili. Vadia im však
konkrétne úspechy reálne existujúceho
socializmu a vadia čím ďalej tým viac
najmä teraz, v čase, keď celým kapitalistickým
svetom lomcuje triaška hospodárskej krízy.
Zúrivé kampane proti nám sa vedú hlavne
pro domo, pre vlastnú domácu potrebu. Masy pracujúcich
ruinované krízou, rozhorčené rastom
cien, znehodnocovaním peňazí, vyhadzovaním
z práce, sa môžu vo zvýšenej miere
začať zaujímať, prečo takéto
procesy neprebiehajú v socialistických krajinách.
Mohli by neraz zisťovať, že socialistická
orientácia by bola vhodná aj pre nich. Preto chcú
socializmus zoškliviť svojim pracujúcim, diskreditovať
ho za každú cenu. Sú, pravda, radi, ak sa aj
u nás, v socialistických krajinách nájdu
nepevní ľudia, čo im vo svojej naivite uveria
alebo zo zlomyseľnosti ich idey aj rozširujú.
Ak sú teda najširšie vrstvy pracujúcich
kapitalistického sveta cieľavedome držané
na takejto "redukčnej informačnej diéte",
potom z toho vyplýva povinnosť pre nás kričať
na plný hlas do celého sveta pravdu o socializme.
Práve my, socialistickí žurnalisti, máme
nielen právo, my máme povinnosť byť ofenzívnymi.
Máme povinnosť informovať o úspechoch
socializmu, informovať pravdivo, a to nielen nie je v rozpore,
to naopak predpokladá Záverečný akt
podpísaný v Helsinkách. Ďakujem za pozornosť.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Riškovi.
Hovoří I. místopředseda FS s. Marko.
Připraví se poslanec Svěrčina.
I. místopředseda FS ing. J. Marko: Súdruh
predseda, súdružky a súdruhovia, prerokúvaním
otázok vývoja medzinárodnej situácie
a zahraničných vzťahov Československa
plní Federálne zhromaždenie jednu zo svojich
základných pôsobností a úloh
vyplývajúcich pre náš najvyšší
zastupiteľský orgán z ústavného
zákona o československej federácii.
Jednotlivé oblasti československej zahraničnej
politiky sú predmetom sústavnej starostlivosti Predsedníctva
Federálneho zhromaždenia, zvlášť
však zahraničných výborov obidvoch snemovní,
tiež Československej skupiny Medziparlamentnej únie
a jej teritoriálnych záujmových skupín.
Aktivita Federálneho zhromaždenia v oblasti zahraničných
vzťahov je rozmanitá a jej formy a metódy sú
adekvátne cieľom a politickému významu
príslušnej relácie, účelnosti,
vhodnosti i zvyklostiam v oficiálnych či polooficiálnych
alebo v pracovných stykoch.
Plenárne rokovanie o týchto otázkach je vyvrcholením
mnohostrannej činnosti Federálneho zhromaždenia,
ktorú vykonávajú jeho jednotlivé orgány
na úseku rozvíjania medzinárodných
vzťahov v zmysle uznesení XIV. zjazdu Komunistickej
strany Československa.
Súdružky a súdruhovia poslanci, štyri
roky práce nás poslancov Federálneho zhromaždenia
v tomto volebnom období a najmä blížiaci
sa XV. zjazd Komunistickej strany Československa sú,
ako to ukazuje aj priebeh nášho dnešného
rokovania, príležitosťou k tomu, aby sme sa hlbšie
zamýšľali nad tým, aký je príspevek
Federálneho zhromaždenia k uskutočňovaniu
línie a naplneniu smernice XIV. zjazdu Komunistickej strany
Československa v zahraničnej politike.
Smernica zjazdu, ako je známe, pre oblasť zahraničných
vzťahov stanovila vynakladať všetko úsilie
na ďalší všestranný rozvoj spolupráce
s bratskými socialistickými krajinami, na prehlbovanie
jednoty socialistického spoločenstva národov,
prispievať k upevňovaniu obrannej Varšavskej
zmluvy, neochvejne strážiť pevné priateľstvo
a spojenectvo Československa so Sovietskym zväzom.
Smernica obsahuje okrem iného aj úlohu aktívne
sa usilovať o uskutočnenie konferencie o európskej
bezpečnosti a spolupráci a tiež úlohu
ďalej rozvíjať v duchu leninskej politiky mierového
spolunažívania politické, hospodárske
i kultúrne styky s kapitalistickými krajinami pri
rešpektovaní zásad rovnoprávnosti a
vzájomných výhod.
Prvoradou úlohou novozvoleného Federálneho
zhromaždenia v medzinárodnej oblasti bolo nadviazanie
kontaktov s najvyššími zastupiteľskými
zbormi Sovietskeho zväzu a všetkých ostatných
členských štátov Varšavskej zmluvy,
ako aj s parlamentmi ďalších socialistických
krajín. Zvlášť významné
a vzájomne užitočné boli návštevy
delegácie Federálneho zhromaždenia v Sovietskom
zväze v apríli 1972 a delegácie Najvyššieho
sovietu u nás v septembri lanského roku.
Priebeh tejto, ako aj všetkých ostatných návštev
prispel k ďalšiemu prehĺbeniu bratských
vzťahov, spolupráce a výmeny skúseností.
Znovu sme sa utvrdili v tom, že dnes niet vyššej
povinnosti než prispievať k ďalšiemu rozvoju
svetovej socialistickej sústavy, k upevňovaniu jej
moci, zomknutosti a jednote na zásadách marxizmu-leninizmu
a socialistického internacionalizmu.
Výmena skúseností z parlamentnej činnosti
potvrdzuje rastúcu úlohu najvyšších
zastupiteľských zborov v socialistických krajinách
a takisto ich stále intenzívnejšiu medzinárodnú
aktivitu.
V súlade s úsilím o realizáciu mierového
programu XXIV. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu,
ktorý program prijali za svoj spolu s nami aj ďalšie
bratské socialistické krajiny, rozvíjalo
Federálne zhromaždenie styky s parlamentmi nesocialistických
štátov. Pochopiteľne, hlavná pozornosť
sa sústreďovala pritom na otázky uvoľnenia
napätia, upevnenia mieru a spolupráce v Európe,
ďalej voči rozvojovým krajinám a podpore
úsilia o likvidáciu ohnísk napätia zvlášť
na Strednom východe a vo Vietname.
Za dôležitý zahraničnopolitický
akt Federálneho zhromaždenia treba považovať
Vyhlásenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia
k Deklarácii o mieri, bezpečnosti a spolupráci,
prijaté vo februári 1972, ktoré v tom čase
predstavovalo významný podnet k uskutočneniu
myšlienok mierového spolužitia. Takisto významným
politickým aktom bolo prijatie stanoviska Federálneho
zhromaždenia k Vyhláseniu Ústredného
výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, Prezídia
Najvyššieho sovietu a vlády Sovietskeho zväzu
k národom, parlamentom a vládam pri príležitosti
30. výročia víťazstva nad fašizmom
a prijatie spoločného dokumentu predstaviteľmi
parlamentov členských štátov Varšavskej
zmluvy pri príležitosti jej 20. výročia.
V otázkach európskej bezpečnosti a spolupráce
významný prínos znamenal priebeh a výsledky
rokovaní dvoch regionálnych konferencií Medziparlamentnej
únie v Helsinkách a Belehrade.
V roku 1972 už samotné prebojovanie myšlienky
o potrebe a účelnosti stretnutia a rokovania poslancov
všetkých európskych parlamentov, USA a Kanady
považovali sme - a právom - za veľký
politický úspech. Vďaka mierovej ofenzíve
Sovietskeho zväzu a koordinovanému úsiliu socialistických
krajín o rok neskôr a tiež vlani podarilo sa
prijať na tomto fóre uznesenia, ktoré včas
a pozitívne prispeli k myšlienke zvolania európskej
konferencie o bezpečnosti a spolupráci na najvyššej
úrovni, ako aj ku koncepčnému poňatiu
predmetu a obsahu jej rokovaní v zmysle návrhov
vlád socialistických štátov.
Pre rozšírenie a prehĺbenie bilaterálnych
stykov zvlášť a k podpore a realizácii
československej zahraničnej politiky vôbec
za významný prínos treba považovať
návštevy oficiálnych parlamentných delegácií,
ako sa uskutočnili napríklad s Fínskom, Nórskom,
Dánskom, Holandskom, Veľkou Britániou, Belgickom,
Luxemburskom a Japonskom. K jednotlivým politicky závažným
kontaktom došlo tiež so Spojenými štátmi
americkými a Nemeckou spolkovou republikou. Užitočné
a politicky významné boli styky s parlamentmi rozvojových
krajín, napr. Indie, Sýrie, Iránu, Argentíny,
Mexika a Kolumbie.
Pri oficiálnych parlamentných návštevách
a tiež v stykoch našej skupiny Medziparlamentnej únie
sa už dokázala ich vzájomná užitočnosť.
Táto činnosť medziiným pomáhala
tiež prekonávať a odstráňovať
predsudky i ohovárania nášho socialistického
zriadenia. Poslanci z kapitalistických štátov
sa na vlastných očiach presvedčujú
o úspechu budovania socializmu u nás a o skutočných
podmienkach života našich pracujúcich. V mnohých
prípadoch tieto kontakty úspešne pomohli vytvoriť
podmienky pre rozvíjanie vzťahov na vyššej
úrovni.