Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci! Je známe, že v ostatných rokoch,
došlo k značnému rozvoju športovej a rekreačnej
plavby, čo prinieslo aj niektoré negatívne
vplyvy na životné prostredie, najmä v rekreačných
oblastiach. Vzniká teda potreba novelizovať zákon
a vytvoriť v ňom zákonné predpoklady
pre reguláciu športovej a rekreačnej plavby,
najmä rozšírením evidencie plavidiel i
na športové a rekreačné plavidlá.
Dovoľte mi širšie objasniť dôvody, ktoré
viedli k úprave tejto problematiky tak, ako je vyjádrená
v § 12 ods. 2 vládneho návrhu zákona.
Podľa zásad schválených vládou
ČSSR a prerokovaných vo výboroch Federálneho
zhromaždenia v minulom roku, mal novelizovaný zákon
rozšíriť evidenciu plavidiel (vedenú plavebnou
správou) aj na plavidlá športové, pokiaľ
sú poháňané motorom. Federálne
ministerstvo dopravy malo byť súčasne splnomocnené
na zavedenie evidencie i na ďalšie plavidlá.
Pri prerokúvaní paragrafovaného znenia uvedenej
zásady sa došlo k názoru, že okamžité
zavedenie evidencie všetkých motorových športových
plavidiel by vyvolalo rast administratívy vrátane
intenzívnej kontroly. To znamená, že by vznikli
materiálové a personálne nároky, idúce
nad rámec doterajších možností
plavebných správ.
Preto bude účelnejšie zavádzať
evidenciu uvedených plavidiel postupne, podľa rastúcej
potreby a s prihliadnutím k možnostiam, ktoré
máme v napätej situácii v pracovných
silách pre národné hospodárstvo. Okrem
toho možno predpokladať, že pri rozvíjajúcej
sa plavidlovej technike bude sa meniť aj potreba evidencie
plavidiel.
Za týchto okolností sa vláda ČSSR
rozhodla pre úpravu, ktorá bude môcť
pružnejšie a operatívnejšie reagovať
na danú situáciu.
Ponecháva sa teda zásadne doterajšia zákonná
úprava s tým, ža vláda ČSSR sa
splnomocňuje upraviť svojím nariadením
- podľa postupne vytváraných podmienok - evidenciu
tých plavidiel, ktoré podľa zákona evidencii
nepodliehajú.
Predkladaný návrh zákona vychádza
zo schválených zásad a odporučení
výborov Federálneho zhromaždenia. Bolo vyhovené
najmä odporučeniu, aby vzhľadom na vydanie nového
vodného zákona bola v zhode s týmto zákonom
upravená i v zákone o vnútroštátnej
plavbe otázka náhrady škody spôsobenej
pri orezávaní alebo odstraňovaní stromov
a kríkov na pobrežných pozemkoch v záujme
plavebnej prevádzky i riadnej správy vodných
tokov.
Záverom možno konštatovať, že navrhovaná
novelizácia zákona o vnútroštátnej
plavbe vytvára predpoklady pre posilnenie štátneho
dozoru a usporiadanie organizácie tohto dozoru v plavbe,
čo prispeje k vyššej bezpečnosti celej
vodnej dopravy.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SL V. David:
Děkuji ministru Šutkovi.
Soudružky a soudruzi poslanci, přerušuji jednání
na 20 minut.
Po přestávce bude jednání řídit
místopředseda Federálního shromáždění
Ján Bandžák.
(Jednání přerušeno v 10.28 hod.)
(Jednání opět zahájeno v 10.48 hod.)
(Řízení schůze převzal místopředseda
Federálního shromáždění
ing. Ján Bandžák.)
Předsedající místopředseda
FS J. Bandžák: Vážené súdružky,
vážení súdruhovia, budeme pokračovať
v rokovaní.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej
plavbe, bol pridelený na prerokúvanie výborom
pre priemysel, dopravu a obchod a ústavnoprávným
výborom oboch snemovní.
Spoločnú spravodajskú správu za výbory
Snemovne národov prednesie poslanec Jan Andrýs.
Prosím, aby sa ujal slova.
Zpravodaj poslanec SN J. Andrýs: Soudružky
a soudruzi poslanci, vážení hosté, vládní
návrh zákona, kterým se mění
a doplňuje zákon č. 26/1964 Sb., o vnitrozemské
plavbě, projednaly ústavně právní
výbory a výbory pro průmysl, dopravu a obchod.
Při svém jednání konstatovaly, že
platný zákon č. 26, který byl schválen
před 10 lety, ve své větší části
doposud vyhovuje i pro současné podmínky.
Některá ustanovení však byla technickým
rozvojem i změnou podmínek překonána,
přestávají už vyhovovat a mohla by se
stát i brzdou. Z uvedených důvodů
je účelné provést novelizaci dosavadního
zákona a není nutné celý zákon
rušit. O těchto otázkách diskutovali
zejména poslanci ústavně právních
výborů. Vycházeli přitom ze zkušenosti,
že časté změny anebo novelizace právních
předpisů neprospívají právnímu
řádu a je proto třeba bedlivě zvažovat
jejich nezbytnost.
Zákon č. 26 vyžaduje novelizaci proto, aby
se i v oblasti vnitrozemské plavby promítlo uspořádání
státní správy v souladu s federativním
uspořádáním státu. Těmto
požadavkům nemohl pochopitelně zákon
z roku 1964 vyhovovat.
Dalším z hlavních důvodů novelizace
je posílit vliv státních orgánů
na provádění technické politiky ve
vodní dopravě, zabezpečit státní
dozor nad stavbou i rekonstrukcí plavidel a dozor nad technickým
stavem plavidel při jejich provozu. Nové uspořádání
by mělo také přinést pokud možno
jednoduchý, pružný a úsporný
způsob řízení vnitrozemské
plavby. Poslanci vyjádřili uspokojení nad
tím, že předložený návrh
novely zákona vcelku správně reaguje, pokud
se týká veřejné vnitrozemské
plavby, na vzrůstající nároky na vnitrozemskou
plavbu a na její další předpokládaný
růst.
Rozprava ve výborech ukázala, že k zajištění
bezpečnosti vnitrozemské plavby nestačí
už stávající předpisy a opatření.
Složitější a technicky náročnější
plavidla a plavební zařízení vyžadují
při zvýšené hustotě provozu na
vodních tocích kvalitní technické
provedení, odborně řízené,
obsluhu a údržbu. Kromě toho oprávněné
nároky na udržování čistoty vodních
toků, které slouží nejen pro plavbu,
ale i pro rekreaci, přinášejí zvýšené
požadavky na vybavení plavidel a jejich kontrolu.
Jenom pro názornost bych chtěl uvést, že
veřejná vodní doprava má za období
20 let. tj. od roku 1970 do roku 1990, vzrůst v objemu
4,5násobně a ve výkonech zhruba 2,3krát.
Tomu bude muset odpovídat zvýšení lodního
parku. Jestliže při větším počtu
plavidel nemá docházet k většímu
znečišťování vodních toků
provozem plavidel než doposud, pak musíme mít
daleko větší nároky na technickou úroveň
a technický stav plavidel ve srovnání se
současným stavem. To nehovořím o plavidlech
používaných organizacemi i občany na
vodních tocích určených pro rekreaci,
kde kromě čistoty vod nutno dbát i na čistotu
ovzduší a snížení hlučnosti.
Na tomto úseku ovšem není předložený
návrh plně v souladu se schválenými
zásadami. l když ve výborech byla k těmto
otázkám značná diskuse, nebudu se
o ní podrobněji zmiňovat, protože vás
s těmito otázkami seznámí společný
zpravodaj Sněmovny lid u poslanec Ivanič. Chtěl
bych jenom říci, že podle schválených
zásad měl zákon rozšířit
evidenční povinnost i na sportovní plavidla,
pokud používají k pohonu motor. V předloženém
návrhu se v § 12 navrhuje, aby tyto otázky
byly řešeny vládním nařízením.
Soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, projednávání
vládního návrhu ve výborech ukázalo,
že v novele zákona jde o vážné
otázky, které se netýkají jen ekonomické
oblasti, ale mají dosah i na velké množství
občanů, zejména z hlediska životního
prostředí a rekreace.
Z jednání vyplynulo, že zejména zásady
novelizace nebyly zpracovány na základě kvalifikovaného
rozboru. Proto také v průběhu zpracování
návrhu osnovy byly získány další
poznatky, na základě kterých nebyly v jednom
případě dodrženy schválené
zásady. Výbory tyto důvody uznaly a s navrhovaným
řešením v dané situaci souhlasí
a doporučily, aby předložený návrh
byl schválen ve znění předloženém
vládou.
Jako společný zpravodaj ústavně právního
výboru pro průmysl, dopravu a obchod Sněmovny
národů v souladu se závěry výborů
navrhuji Sněmovně národů schválit
vládní návrh zákona, kterým
se mění a doplňuje zákon č.
26/1964 Sb., o vnitrozemské plavbě (tisk 77) ve
znění předloženém vládou.
Předsedající místopředseda
FS J. Bandžák: Ďakujem poslancovi Andrýsovi.
Za výbory Snemovne ľudu prednesie spravodajskú
správu poslanec Pavol Ivanič. Dávám
mu slovo.
Zpravodaj poslanec SL P. Ivanič: Vážený
súdruh predseda vlády, vážený
súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, súdružky
a súdruhovia poslanci! Predložený návrh
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon čís. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej
plavbe, sa v ústavnoprávnych výboroch a vo
výboroch pre priemysel, dopravu a obchod posudzoval jednak
z hľadiska, ako sa riešia vecné celkové
zmeny, a jednak z hľadiska zásad schválených
v minulom roku. Pretože spoločný spravodajca
výborov Snemovne národov súdruh poslanec
Andrýs hovoril o celkových zmenách a ich
riešení, dovoľte, aby som sa zmienil najmä
o tom, aké názory a stanoviská boli vo výboroch
pri porovnávaní predloženého vládneho
návrhu so schválenými zásadami a ako
sa rešpektovali ich pripomienky.
Zásady predovšetkým počítali
s tým, že štátny odborný dozor
na vnútrozemskú plavbu bude vykonávať
Federálne ministerstvo dopravy a jemu podriadené
štátne plavebné správy v Prahe a v Bratislave
a Československý lodný register. Táto
zásada je plne premietnutá v § 1 a § 2.
Ďalej bolo v zásadách zakotvené právo
správcov prístavov a vodných tokov, aby mali
prístup do obvodu prístavov a na okolité
pozemky v bezprostrednej blízkosti vodných tokov
a mohli vykonávať dozor a prehliadky technických
zariadení. Táto zásada je plne premietnutá
v § 2 odst. 7.
Taktiež zásada č. 3 o stavbe plavidiel a zásada
č. 4 o vymedzení kategórie plavidiel sú
premietnuté do návrhu vrátane pripomienok
uplatnených pri prerokúvaní.
Iba zásada č. 5, ako sa už zmienil súdruh
minister i spravodajca poslanec Andrýs, nie je plne uplatnená.
V zásade č. 5 sa uvádzalo: "Zákon
rozšíri evidenčnú povinnosť na
športové plavidlá, pokiaľ používajú
k pohonu motor". V odôvodnení k tejto zásade
sa vysvetľovalo, že prudký rozvoj športovej
a rekreačnej plavby, najmä v rekreačných
oblastiach je v rozpore so zásadami starostlivosti o bezpečnosť
vo vnútrozemskej plavbe.
Vysvetľovalo sa, že v rekreačných oblastiach
ide tiež o udržiavanie zdravého životného
prostredia. Na dotaz, či evidencia pomerne veľkého
množstva plavidiel si nevyžiada nadmerne mnoho pracovných
síl a prostriedkov, sme dostali odpoveď, že pôjde
asi o 10 pracovných síl a zhruba o pol milióna
korún.
V predloženom návrhu osnovy, ktorý dnes prerokúvame,
v § 12 ods. 2 sa navrhuje splnomocniť vládu,
aby svojím nariadením sama ustanovila, v akom rozsahu
sa budú tieto plavidlá evidovať, a ďalej,
aby určila orgán príslušný na
vedenie tejto evidencie.
V diskusii vo výboroch sa zhodne konštatovalo, že
v čase od predloženia zásad sa nepodarilo vyriešiť
tieto otázky, a preto vláda si necháva možnosť
o tom sama rozhodnúť. Vláda bude mať možnosť
uskutočniť dodatočne podrobný rozbor
a iba potom vec uzavrieť. Poslanci síce kritizovali,
že z uvedeného hľadiska zákon mohol byť
lepšie pripravený, ale súčasne prichádzali
s námetmi na rôzne doriešenie otázok
súvisiacich nielen s evidenciou rekreačných
plavidiel, ale aj zabezpečenia ich technickej úrovne,
prípadne ďalších opatrení, ktoré
by riešili tak otázky bezpečnosti plavby, ako
aj zlepšenia životného prostredia v rekreačných
oblastiach. Dávala sa do úvahy možnosť,
aby evidenciu zabezpečovali orgány ministerstva
vnútra, ktoré by mohli súčasne sledovať
i dodržiavanie pravidiel plavby a bezpečnosť
alebo ČSTV, pretože pre väčšinu športových
plavidiel ustanovuje technické podmienky a parametre, prípadne
národné výbory, ktoré zodpovedajú
za vytváranie dobrých životných podmienok
v rekreačných oblastiach a mohli by vykonávať
i určitú reguláciu počtu motorových
vozidiel, prípadne vymedzenie oblastí, kde sa nesmú
používať.
Súčasne poslanci odporúčali, aby vláda
svoje splnomocnenie využila i na vytvorenie podmienok pre
rozvoj športovej plavby na bezmotorových plavidlách.
Uviedol som len niektoré názory a námety
z diskusie. Mám však za to, že by bolo dobré,
aby vláda zvážila všetky námety
a využila ich pri realizácii zákona.
Na záver sa vo výboroch uvážilo, že
zákon rieši niekoľko závažných
otázok, ktorých rozhodnutie nie je vhodné
odďaľovať. Ďalej, že okrem vyšie
uvedenej zásady je návrh v súlade so schválenými
zásadami. Rešpektujú sa v ňom pripomienky
poslancov. Výbory preto odporúčali schváliť
návrh v znení predloženom vládou.
Aj orgány Slovenskej národnej rady a Českej
národnej rady návrh prerokovali a odporúčili
na schválenie. Česká národná
rada predpokladá pri jeho realizácii úzku
súčinnosť štátnych plavebných
správ a orgánov Verejnej bezpečnosti. To
je taktiež plne v súlade i s požiadavkami výborov
oboch snemovní Federálneho zhromaždenia na
úzku súčinnosť orgánov dopravy,
Verejnej bezpečnosti, obrany, vodohospodárskych
správ a národných výborov pri realizácii
tohto zákona.
Vážené súdružky a súdruhovia!
V súlade so závermi výborov navrhujem ako
spoločný spravodajca Ústavnoprávneho
výboru a Výboru pre priemysel, dopravu a obchod
Snemovne ľudu schváliť vládny návrh,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe (tlač
77) v znení predloženom vládou. Ďakujem
za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS J. Bandžák: Ďakujem poslancovi Ivaničovi.
Písomne sa do rozpravy prihlásili poslankyňa
Jozefa Šurková a poslanec Stanislav Janda.
Podľa poradia došlých prihlášok udeľujem
slovo poslankyni Šurkovej.
Poslankyně SN J. Šurková: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
poslankyne, súdruhovia poslanci! Prerokúvame vládny
návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe,
teda zákon, ktorý platí desať rokov.
Zo skúsenosti všetci vieme, že časté
zmeny neprospievajú stabilite právneho poriadku.
Zhodli sme sa však na tom, že predpis (nevyhnutne treba
zmeniť vždy, keď prestáva životu a
vývoju vyhovovať a keď by sa prípadne
mohol stať i určitou brzdou.
Zákon, ktorý dnes prerokúvame, je príkladom
takej nevyhnutnej zmeny. V roku 1964 bol schválený
zákon a vnútrozemskej plavbe, ktorý riešil
vtedy všetky otázky, ktorých riešenie
bolo nutné. V niekoľkých smeroch sa ani po
tých desiatich rokoch, čo zákon platí,
nezmenilo nič tak významne, že by bolo treba
novoupravovať celú problematiku vnútrozemskej
plavby. Niektoré otázky vnútrozemskej plavby
však vyžadujú nové právne riešenie.
Je to predovšetkým organizačné usporiadanie
štátnej správy vo veciach plavby tak, aby bolo
v súlade s federatívnym usporiadaním štátu.
Tejto požiadavke prirodzene zákon z roku 1964 nemôže
vyhovovať, a preto treba zakotviť v novele zákona
takú právnu úpravu pôsobnosti orgánov
štátnej správy v oblasti vnútrozemskej
plavby, ktorá jednak zodpovedá novému štátoprávnemu
usporiadaniu, a to je prvoradá požiadavka, jednak
zodpovedá i nárokom na pokiaľ možno jednoduchý,
pružný a ekonomicky úsporný spôsob
riadenia.
Druhý okruh otázok, ktorý treba v zákone
riešiť, sú otázky hlbšieho a kvalitnejšieho
štátneho odborného dozoru na technický
stav plavidiel. O tom, aký prudký technický
rozvoj zaznamenala naša vnútrozemská plavba
od vydania starého zákona v r. 1964 a s akými
perspektívami možno v budúcich rokoch rátať,
hovoril vo svojom vystúpení zástupca vlády.
Uvádza to v stručnosti i dôvodová správa.
Nechcem tieto skutočnosti opakovať. Chcela by som
však vysloviť svoj a iste i váš súhlas
s tým, že predložený návrh novely
zákona č. 26/1964 Zb. správne reaguje na
vzrastajúce nároky na vnútrozemskú
plavbu tým, že zabezpečuje i realizáciu
zvýšených nárokov na jej bezpečnosť.
Jedným z prostriedkov, ako to dosiahnuť, je skvalitnenie
štátneho odborného dozoru. Organizačné
predpoklady pre kvalitný výkon štátneho
odborného dozoru sa vytvárajú tým,
že Čs. lodný register ako organizácia
vybavená kvalifikovanými odborníkmi sa prevádza
do rezortu Federálneho ministerstva dopravy. Zákon
však rovnako i teraz priamo ustanovuje úlohy štátneho
odborného dozoru, a okrem iného určuje povinnosť
prevádzkárom podrobiť plavidlo pravidelným
technickým prehliadkam. Táto časť zákona
sa teda týka zabezpečenia riadneho technického
stavu plavidiel, počnúc ich stavbou, za celú
dobu, keď sú v prevádzke. Ak hovoríme
o bezpečnosti, nesmieme zabudnúť ani na bezpečnosť
práce vo vnútrozemskej plavbe. Tú budú
aj naďalej zabezpečovať orgány, zriadené
podľa zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom
odbornom dozore nad bezpečnosťou práce, pôsobnosť
ktorých zostane prijatím prerokúvanej novely
nedotknutá. Pri prerokúvaní zásad
výbory odporučili, aby otázka náhrady
škody bola upravená zhodne so zákonom o vodách;
predložený návrh novely zákona o vnútrozemskej
plavbe toto naše odporučenie prijíma a dôsledne
upravuje i terminologicky zhodne všetky otázky, ktoré
sú obsiahnuté tak v zákone o vnútrozemskej
plavbe, ako aj v zákone o vodách.