Omluveni poslanci:

- Sněmovny lidu

Barčák, Biľak, Cabalková, Černý, Hajko, Hejna, Hermanová, Horáček, Husák, Kancírová, Kapek, Kmeťová, Korčák, Kvasnica, Lovětínský, Löbl, Madarász, Moc, Najmanová, Németh, Niedobová, Ondřich, Pražák, Seidlová, Slavík, J. Šimek, Švestka, Uher, Výbošťoková, Zupka

- Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice

Baryl, E. Erban, Fialková, Fojtík, Kempný, Kučera, Mušal, Petera, Straka, Šmejkalová, Zeleňáková

- Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice

Dráb, Kantorák, Klokoč, Mihálik, Sevejáni, Šalgovič, Turzo, Vojteková

Předsedající předseda SL V. David: Vážené Federální shromáždění, soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, vážení hosté, zahajuji druhý den společné schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů Federálního shromáždění Československé socialistické republiky.

Zjišťuji, že je přítomno 146 poslanců Sněmovny lidu, 55 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice a 62 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice. Jsou splněny podmínky článku 46 ústavního zákona o čs. federaci a sněmovny jsou schopny se usnášet.

Přistoupíme k projednání dalších bodů schváleného pořadu 15. společné schůze sněmoven.

Na pořadu je

Vládní návrh, kterým se předkládá Federálnímu shromáždění Československé socialistické republiky k souhlasu Protokol o změnách Statutu Rady vzájemné hospodářské pomoci a Úmluvy o právní způsobilosti, výsadách a imunitách Rady vzájemné hospodářské pomoci, podepsaný v Sofii dne 21. června 1974 (tisk 76)

Za vládu Československé socialistické republiky odůvodní návrh místopředseda vlády Rudolf Rohlíček; dávám mu proto slovo.

Místopředseda vlády ČSSR doc. ing. R. Rohlíček, DrSc.: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci! K prerokovaniu predložených, politicky i ekonomicky významných návrhov pristupujeme na sklonku roku, v ktorom sa dovŕšilo štvrťstoročie existencie Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, najuniverzálnejšej medzinárodnej ekonomickej organizácie socialistických štátov a jednej z popredných medzinárodných organizácií súčasného sveta vôbec.

Pozdravné posolstvá, ktoré adresovali tohoročnému XXVIII. zasadaniu Rady ústredné výbory komunistických a robotníckych strán. hodnotenia, ktoré boli vyjadrené v prejavoch vedúcich delegácií členských štátov RVHP na tomto zasadaní, i referát sekretára Rady vyzdvihli veľké dielo, ktoré Rada vykonala. ako aj ďalšie, ešte závažnejšie úlohy, ktoré očakávajú RVHP do budúcna.

Uznesenie prijaté na XXVIII. zasadaní Rady pri jej 25. výročí výstižne ukazuje, ako členské štáty RVHP postupne prešli od pôvodnej spolupráce v oblasti zahraničného obchodu, od vzájomných dodávok surovín, potravín, strojov a zariadení, od výmeny skúseností a vedeckotechnických výsledkov k všestrannej súčinnosti v hospodárstve, vo vede a technike, k stabilným hlbokým zväzkom predovšetkým vo sfére materiálovej výroby.

RVHP sa tak vyvinula v skutočné ekonomické spoločenstvo, ktoré organizovane uskutočňuje medzinárodnú socialistickú integráciu.

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci významne prispela a ďalej prispieva k zbližovaniu a tesnej súčinnosti bratských krajín pri výstavbe socializmu a komunizmu.

Vzrastá úloha RVHP pri uskutočňovaní leninskej politiky mierového spolunažívania, ktorá zaznamenáva stále širšie uznanie ako norma medzinárodných vzťahov vôbec. Postupujúce uvoľňovanie medzinárodného napätia je dialekticky späté so všeobecným rozširovaním hospodárskej a inej spolupráce medzi štátmi s rozdielnym spoločenským zriadením. Dokazuje to presvedčivo i rast fyzického objemu obchodu členských štátov RVHP s vyspelými kapitalistickými štátmi.

V spoločenstve štátov združených v RVHP zaujíma osobitné miesto Sovietsky zväz. Je to dané jeho priemyslovým, technickým i kádrovým potenciálom, materiálovým a surovinovým bohatstvom, rozsiahlosťou jeho trhu a mnohými ďalšími faktormi. Je charakteristické, že napr. v rokoch 1966-1970 kryli členské krajiny RVHP svoje potreby ropy, zemného plynu, surového železa takmer výlučne dovozom zo ZSSR, rovnako ako prevažnú časť potreby fosforečných hnojív, neželezných a vzácnych kovov, dreva, bavlny a pod.

Sovietsky zväz je najvýznamnejším obchodným partnerom ostatných členských štátov RVHP a podieľa sa na celkovom zahraničnom obchodnom obrate nášho spoločenstva asi 40 %. Okrem toho je Sovietsky zväz najväčším odberateľom priemyslových výrobkov členských krajín RVHP.

V dôsledku koordinácie národohospodárskych plánov, keď sa v praxi začali uplatňovať nové vyššie formy vzájomných hospodárskych vzťahov, sa tiež naša úzka spolupráca so Sovietskym zväzom ďalej prehĺbila a rozšírila. Nadobudla mimoriadny význam a stala sa rozhodujúcim činiteľom pre realizáciu hospodárskej politiky Komunistickej strany Československa i vlády ČSSR.

Súčasne treba v tejto súvislosti vidieť i celkový hospodársky vývoj v nesocialistickej časti sveta, ktorý v rade smerov - či už ide o menové a cenové aspekty, o energetický a surovinový problém, alebo o otázky sociálnych istôt - má ďaleko k stabilite. V spoločenstve RVHP sú prvé tri roky od prijatia Komplexného programu charakterizované priemerným ročným rastom národného dôchodku o 6,4 %; v dôsledku tohto vývoja za prvé tri roky tejto päťročnice vzrástol národný dôchodok spoločenstva RVHP o 20 % proti 14 % vo vyspelých kapitalistických štátoch a 12 % v štátoch Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Pritom priebeh hospodárskeho vývoja v členských štátoch RVHP je harmonický a plynulý.

Diferenciácia v tempe ekonomického rozvoja jednotlivých štátov RVHP sa oproti predchádzajúcej päťročnici zväčšila predovšetkým zrýchlením tempa rastu národného dôchodku v členských štátoch s nižšou ekonomickou úrovňou. Tým sa zintenzívňuje zbližovanie úrovne ekonomického rozvoja členských štátov RVHP; tento proces je rozvíjaný ako organická súčasť celkového systému plánovitého uskutočňovania medzinárodnej socialistickej deľby práce a dosahovaný pokrok je podstatne výraznejší než v kapitalistickej časti Európy. To všetko, vedie k tomu, že sa zvyšuje medzinárodná autorita RVHP a ekonomická váha jej členov, že ekonomické spoločenstvo členských štátov RVHP je uznávané ako celok; rovnoprávna a otvorená povaha socialistickej integrácie pôsobí zároveň priťažlivo na rad nečlenských štátov.

Celá povojnová orientácia československých zahraničných vzťahov v oblasti politickej i ideologickej je charakterizovaná úsilím o prehĺbenie všestrannej vzájomnej spolupráce so socialistickými krajinami a so Sovietskym zväzom predovšetkým. Československo patrí ku krajinám, ktoré v roku 1949 stáli pri zrode RVHP a od samého začiatku jej činnosti sa aktívne zúčastňovali na jej práci.

Ciele RVHP boli v plnom súlade s generálnou líniou KSČ na výstavbu socializmu v Československu, vytýčenou na IX. zjazde KSČ. Politika socialistickej industrializácie s orientáciou na prednostný rozvoj ťažkého priemyslu a prestavbu štruktúry priemyslu v záujme odstránenia disproporcií zdedených z predvojnového obdobia vytvárala na jednej strane predpoklady pre účinnejšie zapojenie československej ekonomiky do procesu medzinárodnej socialistickej deľby práce a na druhej strane súčasne predpokladala prehĺbenie vzájomných vzťahov so socialistickými štátmi na dlhodobom plánovitom a stabilnom základe.

Spolupráca s krajinami RVHP v rozhodujúcej miere napomáhala zabezpečovať pre ČSSR nevyhnutné suroviny, palivá, materiály a zabezpečením odbytu výrobkov rozvinutého spracovateľského priemyslu vytvárala podmienky pre dynamický rozvoj čs. národného hospodárstva.

Koordinácia úsilia nášho ľudu s plánovitým rozvojom ostatných socialistických krajín umožnila dosiahnutie takých temp ekonomického rozvoja našej republiky, aké jej história nikdy predtým nepoznala. V období rokov 1951-1973 vzrástol v ČSSR národný dôchodok 3,7krát, priemyselná výroba takmer 6krát, poľnohospodárska výroba viac ako 1,5krát a objem zahraničného obchodu 7krát. Došlo k výrazným zmenám v teritoriálnej štruktúre zahraničného obchodu. Výsledky tohto rozmachu sa odrazili v raste životnej úrovne nášho obyvateľstva.

Vďaka úspešnému rozvoju v rámci spoločenstva štátov RVHP sa tiež upevnilo postavenie československej ekonomiky vo svetovom hospodárstve.

Naša aktívna účasť na súčinnosti v bratskom a rovnoprávnom spoločenstve štátov RVHP je zdrojom a zárukou základných politických a ekonomických istôt i úspešného rozvoja socialistického Československa.

Náš záujem na prehlbovaní spolupráce členských štátov RVHP, ktorý je daný okrem sociálno-politických aspektov vysokým stupňom hospodárskeho rozvoja a tradične širokým zapojením do medzinárodnej deľby práce, nevyplýva zďaleka len z obmedzenosti našich surovinových a energetických zdrojov, ale predovšetkým z tej skutočnosti, že optimálne rozmery kapacít a náročnosť na vedu, výskum, vývoj a investície v mnohých smeroch presahujú možnosti jednej krajiny.

V podmienkach súčasnej fázy vedeckotechnickej revolúcie je tento záujem umocňovaný faktorom času a tým, že štrukturálne zmeny v národnom hospodárstve, v jednotlivých odvetviach a odboroch možno s úspechom koncipovať a uskutočňovať len ako súčasť štrukturálnych zmien podmienok vonkajšieho zapojenia ekonomiky.

Zmeny štatútu RVHP a Zmluvy o právnej spôsobilosti, výsadách a imunitách RVHP, zahrnuté v protokole, ktorý bol na odporučenie XXVIII. zasadania RVHP podpísaný v Sofii 21. júna 1974, vyjadrujú ucelene kvalitatívnu premenu RVHP, začatú v roku 1962 a rozvinutú prijatím Komplexného programu ďalšieho prehlbovania a zdokonaľovania spolupráce a rozvoja socialistickej ekonomickej integrácie v roku 1971; sú novým politickým i právnym vyjadrením poslania RVHP.

K cieľom určeným pôvodným Štatútom RVHP z roku 1959 pribúda ďalší dôležitý cieľ: prispievať k rozvoju socialistickej ekonomickej integrácie ako objektívneho a kvalitatívneho vyššieho stupňa súčinnosti.

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci je teda podľa zhodnej vôle členských štátov už nielen organizáciou pre hospodárskú a vedeckotechnickú spoluprácu, ale skutočným, cieľavedome rozvíjaným ekonomickým spoločenstvom.

V súlade s normami, ktoré sa vytvorili medzi členskými štátmi RVHP, a v súlade s formuláciou Komplexného programu, Štatút teraz výslovne vyjadruje zásady socialistického internacionalizmu: rešpektovanie štátnej zvrchovanosti, nezávislosti a národných záujmov, nezasahovanie do vnútorných vecí štátov, úplnej rovnoprávnosti, vzájomných výhod a súdružskej vzájomnej pomoci.

Vzťahy medzi členskými štátmi RVHP spočívajú v duchu týchto zásad na harmonickom spájaní národných a internacionálnych záujmov. Celá prax činnosti RVHP reálne dokazuje, že ide o vzťahy nového typu, že socialistický integračný proces - ako ukazujú jeho výsledky - sa harmonicky uplatňuje bez antagonistických stretov.

V tomto smere má osobitný význam ustanovenie Štatútu RVHP o zainteresovanosti, uskutočňované podľa bližších ustanovení obsiahnutých v oddieli 17 Komplexného programu. Rozhodujúca pri uznášaní v orgánoch RVHP je zhoda tých štátov, ktoré sú na príslušnom opatrení pozitívne zainteresované.

Protokol z 21. júna 1974 vyjadruje závažné zmeny štruktúry RVHP, ku ktorým došlo behom posledných 12 rokov.

Plne sa osvedčili zmeny, ku ktorým dalo podnet XVI. a XVII. zasadanie Rady. Výkonný výbor zohral v uplynulom období významnú organizujúcu úlohu, najmä pri príprave a realizácii Komplexného programu.

Nové usporiadanie zároveň umožnilo, aby sa Zasadanie Rady - ako najvyšší orgán RVHP - plne sústredilo na hlboké hodnotenie najzákladnejších problémov nášho spoločenstva a na určenie ďalších cieľov a smerov jeho rozvoja. Výsledky XXIII. (osobitného) zasadania, konaného v roku 1969 na najvyššej úrovni, i XXIV. až XXVIII. zasadania, konaných v rokoch 1970 až 1974 na úrovni predsedov vlád, sú toho zreteľným dôkazom.

Prehlbovanie integračného procesu v rámci nášho spoločenstva kladie nové požiadavky i na štruktúru orgánov RVHP.

Preto XXV. zasadanie RVHP rozhodlo o vytvorení Výboru RVHP pre spoluprácu v oblasti plánovacej činnosti a Výboru pre vedeckotechnickú spoluprácu.

Na XXVIII. zasadaní bolo rozhodnuté o vytvorení Výboru RVHP pre materiálno-technické zásobovanie.

Tieto opatrenia, predovšetkým zriadenie Výboru pre plánovanie, sú výrazom úsilia o čo najširšie uplatnenie plánovacích prvkov vo vzájomnej súčinnosti.

V tejto súvislosti má nemalý význam vypracovanie mnohostranného plánu integračných opatrení. Ide o spoločný plánovací dokument, v ktorom budú uvedené najdôležitejšie úlohy vzájomnej súčinnosti členských štátov pri zabezpečovaní konkrétnych akcií, ako je napríklad výstavba Kijembajevského kombinátu na ťažbu a úpravu azbestu, výstavba kapacít pre výrobu železnorudných surovín a niektorých druhov ferrozliatín, výstavba elektrického vedenia s napätím 750 kV Vinnica-Západoukrajinska (ZSSR)-Albertirša (MĽR) a výstavba plynovodu Orenburg-západná hranica ZSSR. Do mnohostranného plánu integračných opatrení budú zaraďované aj najzávažnejšie spoločné úlohy vedeckotechnického rozvoja, niektoré zvlášť významné zámery v špecializácii výroby a podobne.

Pôjde o všetky také úseky, kde rozsah prostriedkov a síl členských štátov RVHP, ktoré na sebe viaže realizácia úloh Komplexného programu, objektívne vyžaduje veľmi tesné skĺbenie medzinárodných opatrení s úlohami národných plánov.

Sústava odvetvových a prierezových komisií RVHP, ktorých úlohu úprava Štatútu upresňuje, dáva predpoklady pre náležitú prípravu riešenia dôležitých otázok tak v materiálnej sfére, ako vo sfére hodnotových vzťahov a v rôznych oblastiach nepriamej regulácie integračného procesu.

Okrem toho umožňuje Štatút zriaďovať podľa potreby ďalšie orgány, dočasné i stálé. Napr. v poslednej dobe vzrastá najmä počet i význam orgánov poradnej povahy.

Orgány RVHP sú zároveň miestom pre priame kontakty, výmenu skúseností a konzultácie medzi príslušnými ústrednými orgánmi členských štátov. Nové znenie Štatútu zvýrazní i úlohu orgánov RVHP ako miesta pre dohodovanie jednotlivých opatrení uskutočňovaných potom členskými štátmi autonónomie, ako i ich úlohu pri príprave mnohostranných zmlúv.