Všude, kam jsme přišli, setkali jsme se s velkou
upřímností a otevřeností. Při
těchto společných setkáních
se bulharští soudruzi svěřovali se svými
úspěchy i nedostatky. Poznali jsme na každém
kroku, jak si váží naší spolupráce
mezi našimi zeměmi. Proto věřím,
že schválení konzulárních úmluv
mezi Československou socialistickou republikou a Bulharskou
lidovou republikou, stejně jako mezi ČSSR a Kubánskou
republikou svým obsahem odpovídá stále
se prohlubujícím vzájemným bratrským
vztahům, vytváří podmínky pro
rozvoj hospodářských, kulturních a
jiných styků a pozitivně se rozvíjí
principy mezinárodního práva v podmínkách
bratrské spolupráce spřátelených
států. Proto doporučuji vyslovit souhlas
s vládními návrhy konzulárních
úmluv. - Děkuji za pozornost.
Předsedající předseda SN prof. dr.
D. Hanes: Ďakujem poslancovi Charvátovi. Hovorí
poslanec Juraj Turošík.
Poslanec SN ing. J. Turošík: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, vážení hostia,
vládne návrhy, ktorými sa predkladajú
Federálnemu zhromaždeniu na odsúhlasenie konzulárne
dohovory medzi Československou socialistickou republikou
a Rumunskou socialistickou republikou, medzi Československou
socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou,
spolu s príslušnými protokolmi k týmto
dohovorom, vychádzajú z ďalšieho, vyššieho
kvalitatívneho a kvantitatívneho rozvoja vzájomných
stykov medzi týmito socialistickými štátmi.
Za uplynulé obdobie všetky tieto zmluvné štáty
zaznamenali búrlivý ekonomický a kultúrnopolitický
rozvoj, spoločne s rozširovaním a prehlbovaním
vzájomných stykov vo všetkých oblastiach
spoločenského života. Pokračuje sa i
vo výmene tovaru, ktorá za posledných dvadsať
rokov /1950 - 1970/ dosiahla výšku cez 44 miliárd
Kčs, čo dáva perspektívne predpoklady
ďalšieho posilnenia procesu ekonomickej integrácie
medzi štátmi Rady vzájomnej hospodárskej
pomoci.
Obsah Konzulárneho dohovoru medzi Československou
socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou
zo dňa 21. 5. 1960 bol prekonaný vývojom
vzájomných stykov oboch štátov, a preto
vznikla potreba uzavrieť nový dohovor, ktorý
bude zodpovedať dnešným podmienkam.
Nový konzulárny dohovor má za úlohu
zabezpečiť v prvom rade to, aby právna úprava
konzulárnych stykov v plnej miere zodpovedala nielen dosiahnutej
úrovni vzájomných vzťahov, ale aby súčasne
umožňovala aj ich ďalší rozvoj. Najviac
sa to dotýka oblasti hospodárskej, kultúrnej
a vedeckej spolupráce, i oblasti rozvoja turistického
ruchu, ktorý v súčasnom období hrá
vo vzájomných vzťahoch oboch štátov
významnú úlohu, keď pri hodnotení
celoštátne figuruje na prvom mieste a predstavuje
približne 700 tisíc turistov ročne.
O tejto skutočnosti mali sme možnosť presvedčiť
sa pri nedávnej návšteve našej parlamentnej
delegácie v Rumunskej socialistickej republike, ktorej
som bol i ja členom.
Potreba nového konzulárneho dohovoru vyplývala
i zo skutočnosti, že doteraz platný konzulárny
dohovor bol uzavretý ešte pred prijatím mnohostranného
Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch v roku
1963. Preto nezodpovedá rozvoju medzinárodného
práva v oblasti konzulárnych stykov, k čomu
došlo tak na základe tohto mnohostranného dohovoru,
ako i presadzovania zásad, ktoré v oblasti právnej
úpravy konzulárnych stykov uplatňuje sovietska
teória i prax, ktorá ďalej rozvíja pokrokové
prvky obsiahnuté vo Viedenskom dohovore o konzulárnych
stykoch.
Pre ďalšie upevňovanie a rozširovanie vzájomných
vzťahov medzi Československou socialistickou republikou
a Rumunskou socialistickou republikou je uzavretie nového
konzulárneho dohovoru objektívnou nutnosťou.
Konzulárne styky medzi Československou socialistickou
republikou a Maďarskou ľudovou republikou boli až
dosiaľ upravené konzulárnym dohovorom z roku
1959. Dôvodom, prečo tento dohovor už nevyhovuje,
sú tak isto kvalitatívne a kvantitatívne
zmeny, ku ktorým došlo za toto obdobie.
Rozhodujúci význam pre rozvoj vzájomných
vzťahov medzi Československou socialistickou republikou
a Maďarskou ľudovou republikou na všetkých
úsekoch malo uzavretie Zmluvy o priateľstve, spolupráci
a vzájomnej pomoci dňa 14. 6. 1968 v Budapešti,
ktorá zakotvila základné princípy
vzájomných vzťahov oboch bratských socialistických
štátov a ich ďalší všestranný
rozvoj.
Tomuto rozvoju má napomáhať v oblasti konzulárnych
stykov nový konzulárny dohovor, v ktorom v súčasnej
dobe hrá rozhodujúcu úlohu socialistická
integrácia a kooperácia výroby, oblasť
vedeckotechnickej, kultúrnej i právnej spolupráce.
Význačnú úlohu z hľadiska konzulárneho
dohovoru zohráva i rozvíjajúci sa turistický
ruch, ku ktorému dochádza navzájom medzi
obidvoma štátmi.
I rozvoj konzulárneho práva, ku ktorému došlo
v medzinárodnom spoločenstve najmä po roku
1963, keď bol prijatý mnohostranný Viedenský
dohovor o konzulárnych stykoch a ich pokrokovom rozvoji,
vedie ku kodifikácii tohto konzulárneho dohovoru
a bude prínosom pre oba tieto štáty.
Z týchto dôvodov je preto potrebná náležitá
zmluvná úprava konzulárnych stykov oboch
susedných socialistických štátov, spätých
priateľskými internacionálnymi vzťahmi
a vzájomnou spoluprácou.
Doporučujem preto vysloviť súhlas s konzulárnymi
dohovormi medzi Československou socialistickou republikou
a Rumunskou socialistickou republikou a medzi Československou
socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou,
spolu s príslušnými protokolmi k týmto
dohovorom. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SN prof. dr.
D. Hanes: Ďakujem poslancovi Turošíkovi
za jeho vystúpenie.
Tým sú vyčerpané písomné
prihlášky do rozpravy k týmto vládnym
návrhom.
Hlási sa ešte niekto o slovo? /Nikdo./
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať
o každom konzulárnom dohovore zvlášť.
Zisťujem, že v zasadacej sále je prítomných
poslancov Snemovne národov zvolených v SSR 59, poslancov
Snemovne národov zvolených v ČSR 54 a poslancov
Snemovne ľudu 150. Snemovne sú teda schopné
uznášať sa.
Najskôr budeme hlasovať o návrhu Konzulárneho
dohovoru s Bulharskou ľudovou republikou.
Prosím o hlas ovanie poslancov Snemovne ľudu. Kto
je za tento návrh, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.
Je niekto proti? /Nikdo./
Zdržal sa hlasovania? /Nikdo./
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.
Kto z poslancov Snemovne národov súhlasí
s týmto návrhom, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./
Ďakujem.
Je niekto proti? /Nikdo./
Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./
Pretože obidve snemovne prijali zhodné uznesenia,
konštatujem, že Federálne zhromaždenie súhlasí
s Konzulárnym dohovorom medzi Československou socialistickou
republikou a Bulharskou ľudovou republikou a s Protokolom,
ktorý je jeho súčasťou, ktorý
bol podpísaný v Prahe dňa 16. marca 1972.
Teraz budeme hlasovať o návrhu Konzulárneho
dohovoru s Rumunskou socialistickou republikou.
Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s návrhom,
nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./
Je niekto proti? /Nikdo./
Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem. Teraz
prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.
Kto je za tento návrh? /Hlasuje se./ Ďakujem.
Je niekto proti? /Nikdo./
Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.
Obidve snemovne prijali zhodné uznesenia. Oznamujem preto,
že Federálne zhromaždenie súhlasí
s Konzulárnym dohovorom medzi Československou socialistickou
republikou a Rumunskou socialistickou republikou, ktorý
bol podpísaný v Bukurešti dňa 9. decembra
1972.
Ďalším vládnym návrhom je Konzulárny
dohovor s Kubánskou republikou.
Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s návrhom
uznesenia, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.
Je niekto proti? /Nikdo./
Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.
Teraz hlasujú poslanci Snemovne národov.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne
ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.
Je niekto proti? /Nikdo./
Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.
Môžem konštatovať, že Federálne
zhromaždenie súhlasí s Konzulárnym dohovorom
medzi Československou. socialistickou republikou a Kubánskou
republikou, ktorý bol podpísaný v Havane
dňa 7. apríla 1973.
Teraz hlasujeme o poslednom z prerokúvaných návrhov
Konzulárneho dohovoru s Maďarskou ľudovou republikou.
Kto z poslancov Snemovne ľudu je za tento návrh, nech
zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.
Je niekto proti? /Nikdo./
Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.
Pýtam sa poslancov Snemovne národov, kto je za návrh
uznesenia, ech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.
Je niekto proti? /Nikdo./
Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.
Pretože obidve snemovne prijali zhodné uznesenie,
konštatujem, že Federálne zhromaždenie súhlasí
s Konzulárnym dohovorom medzi Československou socialistickou
republikou a Maďarskou ľudovou republikou a s Protokolom,
ktorý je jeho súčasťou, podpísaným
v Budapešti dňa 17. mája 1973.
Tým sme vyčerpali tento bod programu
Ďalej je na programe
Za vládu Československej socialistickej republiky
odôvodní vládny návrh minister zahraničných
vecí súdruh Bohuslav Chňoupek. Prosím,
aby sa ujal slova.
Ministr zahraničních věcí ČSSR
ing. B. Chňoupek: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci, československá
zahraničná politika využíva k presadzovaniu
zásad politiky mierového spolunažívania
nielen bilaterálne vzťahy, ale aj multilaterálne
nástroje. Z nich najdôležitejším
je Organizácia Spojených národov. ČSSR
a ostatné socialistické krajiny považujú
za prvoradú úlohu OSN, aby táto pomáhala
zabezpečiť mier a bezpečnosť vo svete.
V posledných rokoch sa ukázalo, že okrem hlavných
politických otázok, ktorými sa zaoberá
OSN, vystupujú do popredia taktiež otázky hospodárske
a sociálne. Tento vývoj potvrdilo i XXVIII. Valné
zhromaždenie OSN, ktoré práve prebieha. Významnú
úlohu hrajú rozvojové krajiny, ktoré
vyvíjajú v OSN zvýšenú aktivitu.
Jedným z výrazov ich záujmu o otázky
hospodárske a sociálne sú požiadavky
na rozšírenie zastúpenia rozvojových
krajín v príslušných orgánoch
OSN.
Na tohoročnom XXVIII. Valnom zhromaždení OSN
zvolili ČSSR za člena Hospodárskej a sociálnej
rady OSN. Ide o výraz uznania úlohy, ktorú
ČSSR ako člen socialistického spoločenstva
hrá v medzinárodných hospodárskych
vzťahoch.
Hospodárska a sociálna rada, do ktorej ČSSR
zvolili, je tiež po Bezpečnostnej rade druhým
najdôležitejším stálym orgánom
OSN vôbec. Riadi a koordinuje rozsiahlu oblasť hospodárskej
a sociálnej činnosti OSN, a to tak prostredníctvom
regionálnych hospodárskych komisií pre Európu,
Áziu a Latinskú Ameriku, ako aj prostredníctvom
odborných orgánov a organizácií.
ČSSR sa podieľa na práci niektorých
výborov a funkčných komisií Hospodárskej
a sociálnej rady, predovšetkým na práci
Výboru pre vedu a techniku v prospech rozvoja, Výboru
pre bývanie, výstavbu a plánovanie, Výboru
pre hodnotenie druhej dekády rozvoja, Štatistickej
komisie, Komisie pre sociálny rozvoj a taktiež sa
aktívne podieľa aj na činnosti Európskej
hospodárskej komisie.
Československo privítalo svoje zvolenie do Hospodárskej
a sociálnej rady. Je to ocenenie doterajšej aktívnej
práce ČSSR v orgánoch OSN, ktoré sa
zaoberajú hospodárskymi a sociálnymi otázkami.
Členstvo ČSSR v Rade umožňuje, aby sme
sa aktívne zapojili do činnosti tohto významného
orgánu OSN. Toto miesto môžeme využiť
v prospech rozvoja našich bilaterálnych vzťahov
s rozvojovými krajinami, k nastoľovaniu aktuálnych
politicko-hospodárskych problémov, k propagácii
výsledkov a úspechov, dosiahnutých pri budovaní
socialistického hospodárskeho spoločenstva
nielen v ČSSR, ale aj v ostatných socialistických
štátoch.
ČSSR sa stala členom Hospodárskej a sociálnej
rady v dôsledku toho, že počet jej členov
zdvojnásobili z doterajších 27 na 54. Toto
zdvojnásobenie počtu členov sa dosiahlo na
základe rezolúcie prijatej na XXVI, Valnom zhromaždení
OSN, ktorá mení článok 61 Charty OSN.
Zmena článku 61 nadobudla platnosť v septembri
t. r,, pretože ju ratifikoval dvojtretinový počet
štátov /90/, vrátane všetkých stálych
členov Bezpečnostnej rady OSN. S prihliadnutím
k postoju rozvojových krajín, ktoré sa usilujú
o zvýšenie počtu členov Hospodárskej
a sociálnej rady, socialistické krajiny postupne
ratifikovali zmenu 61 Charty OSN. Dnes už túto zmenu
ratifikovala prevažná väčšina rozvojových
krajín a tiež niektoré kapitalistické
štáty.
Vážený súdruh predseda, vážené
súdružky poslankyne, vážení súdruhovia
poslanci, odporúčam, aby ste s ratifikáciou
zmeny článku 61 Charty OSN na základe článku
36 ústavného zákona č. 143/68 Zb.
o československej federácii v znení ústavného
zákona č. 125/1970 Zb. vyslovili svoj súhlas.