Úspěšné výsledky práce
našeho lidu v oblasti hmotné výroby umožnily
uskutečnit významná opatření
ve zvyšování životní a kulturní
úrovně, v posílení sociálních
jistot obyvatelstva, které se příznivě
odrážejí ve vztahu občanů k našemu
společenskému zřízení.
Pozitivní výsledky dosahované v národním
hospodářství a dalších úsecích
našeho života přispívají k upevnění
mezinárodního postavení a zvyšování
autority ČSSR v celém světě.
Další společenský rozvoj oslabují
některé nedostatky naší ekonomiky, bránící
plnému uplatnění velkých předností
socialistického způsobu hospodaření.
Proto je nutné soustředit nyní větší
pozornost zejména na plynulost a efektivnost investiční
výstavby, zvýšení účinnosti
a plné využívání základních
výrobních prostředků, na další
snižování spotřeby materiálu,
paliv a energie, zabezpečení nezbytných strukturálních
změn, pružnější uplatňování
výsledků vědy a techniky v práci,
na soustavné zvyšování kvality a celkové
úrovně všech výrobků.
Federální shromáždění
oceňuje dosavadní výsledky rozvoje československé
ekonomiky a podporuje opatření, která vláda
provádí k zajištění cílů,
vytyčených ve státním plánu
a státním rozpočtu ČSSR.
Zhodnocení všech výsledků ukazuje, že
při vytváření nezbytných předpokladů
k dosažení stanovených cílů pětiletého
plánu, je naléhavé zvýšit náročnost
na řídící a organizátorskou
práci na všech stupních řízení,
energičtěji překonávat všechna
slabá místa v našem národním
hospodářství.
Považujeme za správné, ještě důsledněji
požadovat intenzívnější využívání
všech zdrojů a orientovat přitom naši
ekonomiku na využívání komplexní
socialistické racionalizace, vědecko-technického
pokroku, mezinárodní socialistické integrace,
zvyšovat přitom pracovní iniciativu, všestrannou
péči o pracující a růst jejich
kvalifikace.
Federální shromáždění
vyjadřuje přesvědčení, že
cíle, vytýčené pro rok 1974, důležité
pro další úspěšný rozvoj
naší socialistické společnosti, najdou
plnou podporu našeho lidu.
Obrací se proto na všechny pracující,
dělníky, družstevní rolníky,
příslušníky inteligence, ženy a
mládež s výzvou, aby na počest 30. výročí
Slovenského národního povstání,
Pražského povstání a 30. výročí
osvobození naší vlasti Sovětskou armádou
rozvinuli novou, vlasteneckou iniciativu ve stále dokonalejších
formách socialistického soutěžení,
zaměřených na řešení rozhodujících,
zejména kvalitativních úkolů.
Federální shromáždění
bude podporovat úsilí vlády o další
rozvoj výchovy, vzdělání a kultury,
její pozornost masovému rozvoji tělovýchovy
a sportu a branné přípravy, vytváření
podmínek socialistického stylu života.
Oceňuje úsilí vlády o postupnou realizaci
závěrů červencového pléna
ÚV KSČ k přípravě mladé
generace na život a práci v moderní rozvinuté
socialistické společnosti, k postupnému zdokonalování
výchovy a výuky na školách a učňovských
zařízeních na důsledně socialistických
principech tak, aby výchovná a vyučovací
praxe byla v souladu s progresivními cíli socialistické
výchovy a vzdělání našeho lidu.
Stále rostoucí náročné úkoly
ekonomiky i dalších oblastí rozvoje společnosti
bude možno úspěšně zabezpečovat,
jestliže se bude ještě v širším
měřítku rozvíjet iniciativa národních
výborů, společenských organizací
a celé Národní fronty při realizaci
volebních programů, zvyšovat účast
občanů na řízení a správě
státu, upevňovat socialistická zákonnost,
prohlubovat naše socialistická demokracie.
Všichni poslanci i orgány Federálního
shromáždění budou iniciativně
přispívat k úspěšné realizaci
všech úkolů, stanovených závěry
XIV. sjezdu Komunistické strany Československa.
Federální shromáždění
plně podporuje zahraničně politickou činnost
vlády, Vítá pozitivní změny
ve světě, odevírající perspektivu
trvalého míru, mezinárodní spolupráce
a společenského pokroku. Vysoce oceňuje ofenzívní
mírovou politiku Sovětského svazu, která
se rozhodující měrou zasloužila o tento
příznivý vývoj. Československá
socialistická republika se aktivně a iniciativně
podílí na společném boji proti agresivním
útokům a záměrům imperialismu,
přináší svůj vklad veliké
věci míru a pokroku.
Hlavním a trvalým úkolem československé
zahraniční politiky je všestranné upevňování
bratrských vztahů se Sovětským svazem
a dalšími socialistickými zeměmi. ČSSR
bude současně pokračovat v rozvíjení
styků se státy s rozdílným společenským
zřízením, založených na principech
mírového soužití, bude usilovat o mezinárodní
bezpečnost, dorozumění a plodnou spolupráci.
Federální shromáždění
ČSSR se bude svou vlastní činností
aktivně podílet na plnění zahraničně
politické linie našeho státu, bude pevně
a jednotně stát na pozicích míru,
pokroku a socialismu.
Předsedající předseda SN prof. dr.
D. Hanes: Ďakujem súdruhovi Vedrovi za prednesený
návrh uznesenia.
Má niekto, súdružky a súdruhovia, k
tomuto návrhu pripomienky alebo doplnky? /Nikdo se nehlásí./
Keď nie sú pripomienky ani doplňky, pristúpime
k hlasovaniu o návrhu uznesenia.
Dovoľte, aby som vás pred hlasovaním oboznámil
so stavom prezencie poslancov v tejto chvíli. V Snemovni
ľudu je prítomných 163 poslancov, v Snemovni
národov je 62 poslancov zvolených v Českej
socialistickej republike a 61 poslancov v Slovenskej socialistickej
republike. Konštatujem, že snemovne sú spôsobilé
sa uznášať.
Dávam hlasovať o návrhu uznesenia. Najprv budú
hlasovať poslanci Snemovne ľudu.
Kto z poslancov Snemovne ľudu je za prednesený návrh
uznesenia, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.
Je niekto proti? /Nikdo./ Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.
Kto z poslancov Snemovne národov je za návrh uznesenia,
nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.
Je niekto proti? /Nikdo./
Zdržal sa hlasovania? /Nikdo./
Konštatujem, že obe snemovne Federálneho zhromaždenia
jednomyseľne prijali zhodný návrh uznesenia
k správe vlády Československej socialistickej
republiky o plnení jej programového vyhlásenia.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, celý
priebeh rokovania o tomto bode programu je presvedčivým
dôkazom toho, že Federálne zhromaždenie
prerokúvaním správy vlády o plnení
vládneho programu plní významnú časť
svojej ústavnej funkcie a svojho poslania socialistického
zastupiteľského zboru ČSSR.
I v tomto roku sme sa snažili svojimi špecifickými
formami činnosti najvyššieho orgánu štátnej
moci, ktoré sú vlastné povahe našej
činnosti, politickou prácou vo volebných
obvodoch, činnosťou výborov snemovní,
plén snemovní aj prácou ostatných
orgánov snemovní Federálneho zhromaždenia
presadzovať politiku KSČ.
Keď sa pozrieme na túto bohatú činnosť,
môžeme s uspokojením konštatovať,
že naša starostlivosť o to, aby sa dôsledne
rozvíjali smery, ktoré pre rozvoj spoločnosti
určil XIV. zjazd KSČ, aby sa realizovala konkretizácia
týchto smerov v súlade s uzneseniami plén
ÚV KSČ, nevynakladala sa nadarmo.
Máme preto všetci úprimnú radosť
z toho, že reálna, triezva, v záujme ľudu
vykonávaná politika KSČ nachádza stále
väčšiu podporu našich pracujúcich.
To sú záruky, že aj pri všetkej náročnosti
sa úspešne splnia ciele uvedené v programovom
vyhlásení vlády ČSSR zo dňa
17. decembra 1971.
Ďalším bodom nášho rokovania sú
4 vládne návrhy, ktorými sa predkladá
Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej
republiky na súhlas
- Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou
republikou a Bulharskou ľudovou republikou a Protokol, ktorý
je jej súčasťou, ktorý bol podpísaný
v Prahe dna 16. marca 1972 /tisk 42/,
- Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou
republikou a Rumunskou socialistickou republikou, podpísaný
v Bukurešti dňa 9. decembra 1972 /tisk 47/,
- Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou
republikou a Kubánskou republikou, ktorý bol podpísaný
v Havane dňa 7. apríla 1973 /tisk 48/,
- Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou
republikou a Maďarskou ľudovou republikou a Protokol,
ktorý je jeho súčasťou, podpísaný
v Budapešti dna 17. mája 1973 /tisk 54/
Navrhujem, aby minister zahraničných vecí
odôvodnil všetky štyri konzulárne dohovory
naraz a aby aj spoloční spravodajcovia predniesli
spravodajské správy ku všetkým dohovorom
naraz.
Sú k tomuto návrhu pripomienky?
Ak nie sú, udeľujem slovo ministrovi zahraničných
vecí súdruhovi Bohuslavovi Chňoupkovi.
Ministr zahraničních věcí ČSSR
ing. B. Chňoupek: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci, predseda
federálnej vlády s. Štrougal vo svojom dopoludňajšom
expozé podal okrem iného aj rozsiahly výklad
o výsledkoch československej zahraničnej
politiky za uplynulý rok. Zdôraznil pritom na poprednom
mieste, že nosným pilierom nášho zahraničnopolitického
úsilia je jednota a zomknutosť krajín socialistického
spoločenstva, ktoré tvorí najlepšiu
základňu pre úspešné presadenie
mierového programu, vyhláseného XXIV. zjazdom
KSSZ, ku ktorému sa jednoznačne prihlásil
aj XIV. zjazd KSČ.
Jedným z konkrétnych prejavov tohto úsilia
v tomto smere v zmluvnoprávnej oblasti bolo aj uzavretie
celého radu konzulárnych dohovorov so socialistickými
krajinami, z ktorých dnes niektoré vláda
ČSSR predkladá na vyslovenie súhlasu Federálneho
zhromaždenia. Sú to konzulárne dohovory dojednané
s Bulharskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou
republikou, Kubánskou republikou a Maďarskou ľudovou
republikou.
Pre tieto konzulárne dohovory je spoločné
predovšetkým to, že sme ich uzavreli so socialistickými
štátmi, s ktorými nás spájajú
spoločné ciele a spoločné úsilie.
Bližší pohľad na vzájomné
vzťahy medzi ČSSR a týmito socialistickými
štátmi ukazuje, že k rozvoju a prehĺbeniu
vzájomnej spolupráce dochádza v najrôznejších
oblastiach života.
Základný význam pre rozvoj vzájomných
vzťahov a spolupráce medzi nami a Bulharskou ľudovou
republikou majú rokovania straníckych a vládnych
delegácií na najvyššej úrovni v
januári 1971 v Sofii a v marci 1972 v Prahe. Výsledky
obidvoch rokovaní významnou mierou prispeli k ďalšiemu
prehĺbeniu a rozšíreniu spolupráce medzi
obidvoma štátmi. Jednota a zhoda názorov na
všetky zásadné otázky výstavby
socializmu, na vývoj a súčasnú situáciu
v medzinárodnom robotníckom hnutí, ako aj
na hodnotenie medzinárodnej situácie sa znova potvrdila
pri neoficiálnej návšteve prvého tajomníka
ÚV Bulharskej komunistickej strany a predsedu Štátnej
rady Bulharskej ľudovej republiky súdruha Živkova
v Prahe na jeseň tohto roku.
Hlavnou udalosťou v československo-rumunských
vzťahoch v tomto roku bola priateľská návšteva
generálneho tajomníka Rumunskej komunistickej strany
a predsedu Štátnej rady Rumunskej socialistickej republiky
súdruha Ceausesca v Prahe. Pracovný a konštruktívny
charakter rokovania vytvoril vhodné predpoklady pre pozitívne
výsledky v rade oblastí vzájomných
vzťahov, ktoré sme dosiahli medzi ČSSR a Rumunskou
socialistickou republikou.
V súčasnom období sme aj svedkami dynamického
rozvoja a prehlbovania našich stykov s Kubánskou republikou.
Rozširovanie tejto spolupráce zasahuje do rôznych
oblastí našich vzájomných vzťahov.
Významným medzníkom v tomto procese bola
návšteva československej straníckej
a vládnej delegácie na Kube začiatkom apríla
t. r. Počas nej došlo aj k podpisu Konzulárneho
dohovoru medzi ČSSR a Kubánskou republikou.
K všestrannému rozvoju spolupráce došlo
aj medzi ČSSR a Maďarskou ľudovou republikou.
V decembri 1969 a v júli 1972 sa stretol generálny
tajomník ÚV KSČ súdruh Husák
so s. Kádárom. V júli 1971 vykonal prezident
republiky s. L. Svoboda oficiálnu priateľskú
návštevu Maďarskej ľudovej republiky a vo
februári t. r. navštívil ČSSR predseda
Rady ministrov Maďarskej ľudovej republiky s. Jenö
Fock. Pochopiteľne, že všetky tieto stretnutia
priniesli nové podnety k rozšíreniu hospodárskej
a kultúrnej spolupráce, spolupráce v oblasti
vedeckých stykov a v oblasti školstva. Podobne ako
vo vzťahoch k Bulharskej ľudovej republike a ČSSR
s Rumunskou socialistickou republikou, aj v našich vzťahoch
k Maďarskej ľudovej republike má stále
väčšiu úlohu turistický ruch.
Konzulárne styky ČSSR s Bulharskou ľudovou
republikou upravoval až doteraz Konzulárny dohovor
z 27. mája 1959, konzulárne styky ČSSR s
Rumunskou socialistickou republikou Konzulárny dohovor
z 21. mája 1960 a konzulárne styky ČSSR s
Maďarskou ľudovou republikou Konzulárny dohovor
z 27. marca 1959.
Tieto konzulárne dohovory nevyhovovali novým podmienkam
doby, ktorú charakterizuje mohutný kvantitatívny
rozvoj spolupráce ČSSR s týmito socialistickými
štátmi a ktorá sa vyznačuje predovšetkým
tým, že vzájomné vzťahy získavajú
nový charakter, kvalitatívne sa menia a vyžadujú
preto nové formy. Tento proces zasahuje všetky oblasti,
teda aj oblasť konzulárnych stykov. Konzulárne
dohovory prekonali aj samotný rozvoj medzinárodného
práva v oblasti konzulárnych stykov. Došlo
k nemu hlavne v dôsledku mnohostranného Viedenského
dohovoru z roku 1963 a prehĺbením a rozvinutím
pokrokových zásad konzulárneho práva
v praxi socialistických štátov. Z týchto
dôvodov sme museli doterajšie konzulárne dohovory
nahradiť novými zmluvnými dokumentami, ktoré
zodpovedajú novým podmienkam a súčasne
poskytujú dostatočný priestor pre rozvoj
vzťahov medzi ČSSR a socialistickými štátmi.
V konzulárnych stykov ČSSR s Kubánskou republikou
chýbala až doteraz dvojstranná zmluvná
úprava. Preto sme tieto styky uskutočňovali
iba na základe mnohostranného Viedenského
dohovoru z roku 1963. Takáto všeobecná mnohostranná
právna úprava však už nemohla byť
dostatočným právnym základom pre konzulárne
styky v súčasnej dobe. Preto bolo potrebné
uzavrieť dvojstranný konzulárny dohovor, ktorý
by odrážal špecifiku a potreby našich vzájomných
vzťahov a ktorý by ich premietal do oblasti konzulárnych
stykov.
Ako som už uviedol, základnou spoločnou črtou
prerokúvaných konzulárnych dohovorov je skutočnosť,
že ide o zmluvné dokumenty dohodnuté so socialistickými
štátmi. Ich cieľom vyjadreným v preambule
všetkých štyroch dohovorov je pomáhať
rozvoju priateľských vzťahov a spolupráce
medzi zmluvnými štátmi. Stávajú
sa preto dôležitým prostriedkom realizácie
zásad, ktoré upravujú vzťahy medzi našimi
štátmi.
Pre všetky štyri konzulárne dohovory je charakteristické,
že nielen vychádzajú z pokrokových zásad,
ktoré priniesol Viedenský dohovor, ale že tieto
zásady ďalej prehlbujú a rozvíjajú.
Môžeme to dokumentovať na príklade dvoch
oblastí: oblasti výsad a imunít konzulárnych
úradov a ich členov a oblasti konzulárnych
funkcií. V oblasti výsad a imunít dochádza
k ich rozšíreniu v podobnej miere, v akej sa poskytujú
diplomatickým misiám a ich personálu. Poklal
ide o oblasť konzulárnych funkcií, pri výkone
týchto funkcií sa zdôrazňuje spätosť
obidvoch jej stránok - tak ochrana práv a záujmov
vysielajúceho štátu a jeho občanov,
ako aj pomoc rozvoju priateľských vzťahov medzi
vysielajúcim a prijímajúcim štátom.
Obidve stránky konzulárnej činnosti navzájom
úzko súvisia a vzájomne sa dopĺňajú.
Tieto zásady sa plne uplatňujú v obsahu konzulárnych
dohovorov s BLR, RSR, Kubánskou republikou a MĽR.
Obsah sa dotýka právnej úpravy zriaďovania
a postavenia konzulárnych úradov, výkonu
konzulárnych funkcií a postavenia členov
konzulárneho úradu. Konzulárne funkcie, ktorých
výkon tvorí obsah vlastnej konzulárnej činnosti,
zahŕňajú úkony notárske, matričné,
úkony v oblasti pasov a víz a cestovných
dokladov, rodinného práva, poskytovania pomoci občanom
vysielajúceho štátu, a to tak fyzickým,
ako aj právnickým osobám, pomoci lodiam a
lietadlám vysielajúceho štátu a ďalšie.