Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu
programu spoločnej schôdzky snemovní, ktorým
je
Prosím zástupcu vlády ČSSR súdruha
ministra Štancľa o zdôvodnenie stanoviska vlády.
Ministr práce a sociálních věcí
ČSSR M. Štanceľ: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, z poverenia vlády Československej
socialistickej republiky predkladám na prerokovanie stanoviská
vlády k dohovorom a odporučeniam, ktoré boli
prijaté na 56. medzinárodnej konferencii práce
v roku 1971.
Táto medzinárodná konferencia sa zaoberala
po prvé ochranou zástupcov pracovníkov v
podniku a úľavami, ktoré by sa im mali poskytnúť
pri výkone ich činnosti, a po druhé ochranou
proti ohrozeniu otravou benzénom.
Dovoľte, aby som k predloženým materiálom
uviedol aspoň niekoľko poznámok.
Československý právny poriadok v zásade
vyhovuje požiadavkám Dohovoru, pokiaľ ide o ochranu
zástupcov pracovníkov v podniku. Československé
právo zabezpečuje funkcionárom Revolučného
odborového hnutia nielen ochranu, ale zaručuje im
práva oveľa širšie. Funkcionári ROH
sa podieľajú okrem iného aj na príprave
a zostavení všetkých plánov organizácie,
na príprave zásadných opatrení v oblasti
odmeňovania práce, vyjadrujú sa o všetkých
opatreniach, ktoré sa týkajú dôležitých
záujmov pracujúcich organizácie, kontrolujú
dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, zabezpečujú
účasť pracujúcich na riadení
a rozvoji výroby. .
Funkcionári Revolučného odborového
hnutia ako členovia závodných výborov
spolu s vedením organizácie priamo spolurozhodujú
v rade otázok. O takýchto právach a o skutočnej
spoluúčasti na riadení nemôže
byť ani reči v kapitalistických krajinách,
kde robotnícka trieda často musí veľmi
tvrdo zápasiť vôbec o to, aby jej predstavitelia
boli uznaní podnikateľmi a rozhodovacími inštitúciami
v pracovných a štrajkových sporoch. Názorný
príklad toho je statočný boj anglických
baníkov v nedávnom čase, ktorý vďaka
rozhodnosti a solidarite celej anglickej robotníckej triedy
bol úspešne zakončený. Tento príklad
som uviedol za mnohé iné. Zmyslom Dohovoru je teda
prinútiť tie štáty, ktorých sa
to týka, k tomu, aby zaručili aspoň minimálnu
ochranu zástupcom pracujúcich, kde takáto
ochrana zatiaľ neexistuje.
Rozdielnosť zabezpečenia práv zástupcov
pracujúcich v socialistických štátoch
a v krajinách kapitalistických vyniká tým
výraznejšie, keď si uvedomíme, že
väčšina práv, ktoré sa Dohovor
Medzinárodnej organizácie práce snaží
zabezpečiť zástupcom pracujúcich, je
v našom socialistickom zriadení zabezpečená
pre všetkých pracujúcich.
Vláda po náležitom zvážení
je však aj napriek tomu toho názoru, že by nebolo
vhodné v súčasnej dobe pristupovať k
ratifikácii Dohovoru. Keby sme totiž Dohovor ratifikovali,
mohli by sme sa dostať do nežiadúceho rozporu
v súvislosti s inými medzinárodnými
dohovormi, ktoré Československá socialistická
republika ratifikovala, ako napr. s Dohovorom o slobode odborov
a o ochrane práva odborov združovať sa alebo
s Dohovorom o vykonávaní zásad práva
organizovať sa a kolektívne vyjednávať.
Uvedené Dohovory s a totiž týkajú zakladania
a slobody akýchkoľvek organizácií zástupcov
pracujúcich, čo by nebolo pre nás ani únosné
ani žiadúce, pretože my v socialistickom Československu
poznáme ako jedinú odborovú organizáciu
Revolučné odborové hnutie.
Tieto dohovory okrem iného ustanovujú, že vnútroštátne
predpisy majú umožňovať zakladanie akýchkoľvek
odborových organizácií bez obmedzujúcich
opatrení zo strany štátnych československých
orgánov. Vláda sa preto domnieva, že nás
nič nezaväzuje, aby sme už teraz pristúpili
k ratifikácii. Máme možnosť túto
otázku posúdiť neskoršie, a to aj v súvislosti
so stanoviskami druhých socialistických štátov
a taktiež v súvislosti s uznesením vlády
č. 135 zo 6. decembra 1972 o ďalšom využívaní
členstva v medzinárodných organizáciách.
Pokiaľ ide o odporúčanie, ktoré preberá
a rozvíja ustanovenia tohto Dohovoru, československý
právny poriadok i súčasná prax sú
v súlade s týmito ustanoveniami. Nie je preto potrebné
prijímať žiadne ďalšie opatrenia na
jeho vykonanie.
Ďalší dokument, t. j. Dohovor a odporučenie
o ochrane proti ohrozeniu benzénom bol vypracovaný
na základe podnetov robotníckej skupiny Správnej
rady Medzinárodného úradu práce, ktorá
bola podporovaná socialistickými štátmi.
Už so zreteľom na to je na mieste uvažovať
o ratifikácii tohto Dohovoru, najmä keď súčasná
československá právna úprava je až
na nepatrné odchýlky v súlade s Dohovorom.
To platí aj pokiaľ ide o odporučenia. Ide len
o menšie úpravy niektorých rezortných
predpisov, ktoré spadajú do právomoci ministerstiev
zdravotníctva Českej socialistickej republiky a
Slovenskej socialistickej republiky. Vláda preto uložila
predsedom vlád Českej socialistickej republiky a
Slovenskej socialistickej republiky urobiť opatrenia, ktoré
umožnia ratifikovať Dohovor Medzinárodnej organizácie
práce o ochrane proti ohrozeniu otravou benzénom.
Predpokladám, že k ratifikácii sa bude môcť
pristúpiť v budúcom roku.
Prosím, vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, aby ste predložené stanovisko
federálnej vlády k Dohovorom a odporučeniam
schválili.
Předsedající předseda SN prof. dr.
D. Hanes: Ďakujem za správu súdruhovi
ministrovi Štancľovi. Za výbory Snemovne ľudu
prednesie spravodajskú správu spravodajca poslanec
Németh. Dávam mu slovo.
Zpravodaj poslanec SL L. Németh: Vážený
súdruh predseda, vážení súdruhovia
poslanci, vážené súdružky poslankyne,
vážené Federálne zhromaždenie,
vláda Československej socialistickej republiky nám
predložila na prerokovanie svoje stanovisko k dohovorom a
odporučeniam, ktoré prijala v roku 1971 56. medzinárodná
konferencia práce v Ženeve. Vláda tak urobila
podľa článku 10 ústavy Medzinárodnej
organizácie práce, podľa ktorého sú
členské štáty povinné predložiť
v určenej lehote dohovory a odporučenia prijaté
Medzinárodnou konferenciou práce na zaujatie stanoviska
ústavným orgánom, ktoré v rámci
svojej právomoci majú premietnuť ustanovenia
medzinárodných dokumentov do vnútroštátneho
zákonodarstva. Stanovisko vlády Československej
socialistickej republiky k týmto medzinárodným
dokumentom prerokovali výbory Snemovne ľudu, a to
Ústavnoprávny výbor, Zahraničný
výbor a Výbor pre sociálnu politiku /tlač
18/.
Medzinárodná konferencia práce v roku 1971
rokovala jednak o ochrane zástupcov pracovníkov
v podniku a o úľavách, ktoré im majú
byť poskytnuté pri výkone ich funkcie, jednak
o ochrane pracovníkov proti ohrozeniu otravou benzénom.
V obidvoch prípadoch prijala Dohovory č. 135 a 136
upravujúce dané otázky a odporučenia,
ktoré Dohovory rozvádzajú a dopĺňajú.
Dohovor č. 135 o ochrane zástupcov pracovníkov
v podniku a o úľavách, ktoré im majú
byť poskytnuté, je prvou medzinárodnou právne
záväznou normou na tomto poli.
Podľa ustanovení tohto Dohovoru zástupcovia
pracovníkov - či už sú to odboroví
funkcionári alebo iní slobodne zvolení zástupcovia
pracovníkov - majú byť chránení
proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodiť
pre ich postavenie alebo činnosť ako zástupcov
pracovníkov. Najdôležitejšia je však
ochrana proti tomu, aby zástupcovia pracovníkov
mohli byť prepúšťaní pre svoje členstvo
a činnosť v odboroch. Tento Dohovor je pozitívnym
krokom Medzinárodnej organizácie práce, lebo
vyžaduje od štátov, aby zástupcom pracujúcich
zaručili aspoň minimálne práva a minimálnu
ochranu.
Tieto ustanovenia existujú v našom práve už
viac ako štvrť storočia. U nás podľa
Zákonníka práce nemôže zamestnávateľ
prepustiť pracovníka bez predchádzajúceho
súhlasu závodného výboru. To sa vzťahuje
nielen na funkcionárov odborov, ale aj na všetkých
pracovníkov vôbec. Ochrana, ktorú sa Dohovor
usiluje zabezpečiť aspoň pre zástupcov
pracujúcich, je teda v našom práve zaručená
všetkým pracujúcim.
Dohovor ďalej ukladá, aby zástupcom pracovníkov
boli poskytované pracovné úľavy, ktoré
im umožňujú rýchly a účinný
výkon ich funkcie.
Aj toto ustanovenie je premietnuté do našich predpisov,
predovšetkým do uznesenia II. všeodborového
zjazdu o závodných výboroch základných
organizácií ROH a do vyhlášky č.
134/1968 Zb. o uvoľňovaní pracovníkov
zo zamestnania na výkon funkcie v ROH.
Vláda však napriek tomu - ako tu už bolo uvedené
- zatiaľ neodporúča, aby sa už teraz prikročilo
k ratifikácii tohto Dohovoru. Podľa nej by sa totiž
pojem zástupcov pracovníkov - vykladaný v
spojitosti s inými medzinárodnými zmluvami
- mal určiť všeobecne. Naše predpisy však
na viacerých miestach hovoria výslovne iba o funkcionároch
ROH. Vláda sa preto domnieva, že možnosť
ratifikácie bude treba posúdiť až po uskutočnení
formálnych zmien v československých právnych
predpisoch.
S týmto stanoviskom vlády možno vysloviť
súhlas. Hoci ide o úlohu, ktorá si zrejme
vyžiada dlhší čas, malo by sa k ratifikácii
pristúpiť až budú pre ňu vytvorené
predpoklady. Takisto Dohovor č. 136 o ochrane proti ohrozeniu
otravou benzénom upravuje otázky, ktoré sú
v socialistickom Československu už dávno vyriešené
v prospech pracujúcich.
Dohovor zaväzuje štáty, ktoré ho ratifikujú,
urobiť opatrenia na ochranu zdravia a života pracujúcich
vo výrobnom procese pred škodlivým pôsobením
benzénových pár. Ukladá im ďalej,
aby tiež kontrolovali, či sa takéto opatrenia
dôsledne robia, a aby sankciami postihovali prípady,
v ktorých sa tak nerobí.
Pre ochranu zdravia osôb pracujúcich s benzénom
je rozhodujúci stupeň koncentrácie benzénových
pár v pracovnom ovzduší. V tomto smere naše
predpisy sú prísnejšie než ustanovenia
Dohovoru. Nesúlad medzi našou právnou úpravou
a Dohovorom je len v tomto: Dohovor vyžaduje, aby sa bezpečnostné
opatrenia na ochranu zdravia pracujúcich robili tam, kde
sa používa benzén alebo výrobky s obsahom
benzénu vyšším než 1 %. Naproti tomu
naša právna úprava predpisuje takéto
opatrenia iba pre pracovisko, kde sa používajú
výrobky obsahujúce viac než 3 % benzénu.
Ide v podstate o formálny rozpor, lebo - ako som už
podotkol - rozhodujúca pre ochranu zdravia je koncentrácia
benzenových pár v pracovnom ovzduší.
Treba preto privítať, že vláda za tohto
stavu uložila príslušným orgánom
uviesť v krátkom čase naše predpisy do
plného i formálneho súladu s Dohovorom a
potom zamýšľa pristúpiť k ratifikácii
Dohovoru.
Dovoľte mi teda na záver svojej spravodajskej správy
vysloviť z poverenia uvedených výborov Snemovne
ľudu odporučenie, aby Federálne zhromaždenie
schválilo stanovisko vlády Československej
socialistickej republiky k Dohovoru a odporučeniam prijatým
na 56. medzinárodnej konferencii práce v roku 1971.
Předsedající předseda SN prof. dr.
D. Hanes: Ďakujem poslancovi Némethovi. Za
výbory Snemovne národov prednesie spravodajskú
správu poslankyňa Marie Churanová, ktorú
prosím, aby sa ujala slova.
Zpravodajka poslankyně SN M. Churanová: Vážený
soudruhu předsedo, vážené soudružky
poslankyně, soudruzi poslanci, vážení
hosté, vláda Československé socialistické
republiky předložila spolu se svým stanoviskem
Federálnímu shromáždění
k projednání úmluvy a doporučení,
jež byly přijaty na 56. Mezinárodní
konferenci práce v roce 1971 v Ženevě.
Stanoviska vlády ČSSR nám byla předložena
v tisku č. 18 a obsahují jednak stručnou
charakteristiku obou úmluv i příslušných
doporučení a jejich porovnání s čs.
právním řádem spolu se závěry,
které k nim federální vláda zaujala.
Jak již uvedl zpravodaj Sněmovny lidu poslanec Németh,
projednávání úmluvy, přijaté
na Mezinárodní konference práce, ve Federálním
shromáždění vyplývá z
ustanovení článku 19 ústavy Mezinárodní
organizace práce, kde je náš stát již
dlouholetým členem.
Povinnost projednání těchto dokumentů
je uložena i článkem 7 odst. 1, písm.
a/ ústavního zákona o čs. federaci
a podle § 53 odst. 2 zákona o jednacím řádu
Federálního shromáždění.
Mezinárodní konference práce se v uplynulém
roce zabývala dvěmi otázkami, jež byly
formulovány v úmluvách č. 135 o ochraně
zástupců pracovníků v podniku a o
úlevách, které jim mají být
poskytnuty a č. 136 o ochraně proti ohrožení
otravou benzénem. Dále byla přijata příslušná
doporučení, která úmluvy rozvádějí
a doplňují.
Úmluva a doporučení o benzénu patří
do okruhu mezinárodních norem vysloveně technického
charakteru, tak jako nedávno přijatá úmluva
o ochraně proti jonizujícímu záření
nebo připravovaná úmluva o předcházení
a kontrole rakoviny z povolání.
Všechny tyto úmluvy se týkají zdrojů
látek, které ve vysoké míře
ohrožují zdraví, eventuálně i
přímo život pracovníků, kteří
jsou vystaveni jejich působení. Mezi tyto látky
patří, jak známo, i benzén, který
se používá jednak jako surovina na výrobu
fenolu a řada jiných látek, které
dnes zaujímají významné místo
v chemickém průmyslu, jednak jako rozpouštědlo.
Vdechování benzénových par může
vést k otravě. Mnohem nebezpečnější
je však dlouhodobé vystavení pracovníků
působení benzénu, které vede k nebezpečným
a často nenapravitelným změnám krevním,
kromě jiného i k leukémii. Úmluva
o benzénu proto ukládá, aby používání
benzénu bylo co nejvíce omezeno a aby benzén
byl pokud možno nahrazován jinými, neškodnými
nebo méně škodlivými látkami.
Tam, kde benzén nemůže být nahrazen,
je třeba určit opatření, která
by zamezila úniku benzénových par do ovzduší,
případně zabezpečila jejich odstraňování
z provozních místností. Pracovníci,
kteří pracují s benzénem, mají
být vybaveni prostředky osobní ochrany proti
ohrožení dotykovému nebo vdechování
benzénových par.
Ráda konstatuji, že čs. právní
úprava jde v ochraně ještě dále,
než požaduje úmluva, a připouští
menší koncentraci benzénových par na
pracovištích, než stanoví úmluva.
Svědčí to jistě o velké a všestranné
péči, kterou naše společnost věnuje
zdraví a životu našich pracujících.
Zatím jen menší odchylky formálního
ráz - u bránily úmluvu ratifikovat.
Úmluva č. 135 o ochraně zástupců
pracovníků v podniku a o úlevách,
které jim mají být poskytnuty, vychází
ze situace, jaká existuje ve většině
zemí nesocialistického světa, včetně
nevyspělých kapitalistických států.
Zástupcům pracujících není
v pracovních řádech poskytována ochrana
v rozhodovacích řízeních pracovních
ani při jednání s podnikateli.
Naopak nejsou výjimečné takové případy,
kdy dokonce bývají pro výkon své funkce
zástupci pracujících trestně stíháni.
Tento pokus, zakotvit ochranu zástupců pracujících
v mezinárodní smlouvě, má velký
politický význam, neboť jde o první
mezinárodně právně závaznou
normu na tomto poli.
Pokud jde o úlevy, které mají být
poskytnuty zástupcům pracujících,
náš právní řád, především
vyhláška číslo 134/1968 Sb., o uvolňování
pracovníků ze zaměstnání a
k výkonu funkcí v Revolučním odborovém
hnutí, zabezpečuje odborovým funkcionářům
ROH úlevy požadované úmluvou.
Přesto však vláda zatím nedoporučuje,
aby se k ratifikaci této úmluvy přistoupilo
už nyní. Podle toho by totiž pojem zástupců
pracovníků, vykládaný v souvislosti
s jinými mezinárodními úmluvami, měl
být stanoven všeobecně. My v našem zřízení
však stojíme na principu jednotné a jediné
odborové organizace a tato zásada je promítnuta
i do našeho práva, které se vysloveně
zmiňuje o Revolučním odborovém hnutí.
Vláda se proto domnívá, že bude nutné
posoudit možnosti ratifikace jedině v souvislosti
s formálními změnami právních
ustanovení v této oblasti.