Predseda Snemovne národov

V. Mihálik v. r.

Podľa § 64 písm. b) zákona č. 56/1969 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia ČSSR (ďalej len "rokovací poriadok") predložilo Predsedníctvo Snemovne národov správu o svojej činnosti na 7. schôdzku Snemovne národov, ktorá ju schválila dňa 27. mája 1970.

V nasledujúcom období Predsedníctvo SN vykonávalo ďalej svoju činnosť v zmysle ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii a podľa rokovacieho poriadku, t. j.

- riadilo a organizovalo prácu snemovne,

- rozhodovalo o zvolaní schôdzok snemovne,

- koordinovalo plány práce orgánov snemovne,

- prikazovalo návrhy zákonov ako aj iné návrhy výborom na prerokovanie.

Vychádzalo přitom z politických smerníc Komunistickej strany Československa, zo záverov prijatých na zasadnutiach ÚV KSČ, najmä z významných uznesení ÚV KSČ z decembra 1970. Predsedníctvo SN sa usilovalo o to, aby sa politika strany ako vedúcej sily socialistickej společnosti premietala do celej činnosti Sněmovne národov.

V duchu směrníc ÚV KSČ organizovalo Predsedníctvo SN činnosť orgánov snemovne tak, aby sa vytvárali podmienky pre intenzívnějšiu masovopolitickú prácu poslancov vo volebných a pracovných obvodoch. V tejto súvislosti uplatňovalo dôslednejšiu plánovitosť a pracovnú ekonómiu v schôdzkovej činnosti všetkých orgánov Snemovne národov.

Od začiatku júna 1970 do 24. marca 1971 malo Predsedníctvo SN 5 schôdzok. O svojej činnosti na jednotlivých úsekoch podáva v zmysle citovaného ustanovenia rokovacieho poriadku FZ túto správu:

Príprava schôdzok Snemovne národov a prikazovanie návrhov výborom

Za posledných 10 mesiacov zvolalo Predsedníctvo SN Snemovňu národov na tri samostatné schôdzky a navrhlo konať tri spoločné schôdzky so Snemovňou ľudu.

Súčasťou prípravy schôdzok snemovne bolo prikazovanie návrhov, ktoré boli predložené Federálnemu zhromaždeniu, na prerokovanie výborom podľa § 42 rokovacieho poriadku. V sledovanom období pridelilo Predsedníctvo SN vyborom dovedna 18 vládnych návrhov zákonov, z toho dva návrhy na ústavné zákony a čtyři návrhy vlády ČSSR na vyslovenie ústavného súhlasu s medzinárodnými zmluvami. Návrh ústavného zákona predložila v tomto období aj Slovenská národná rada. Ďalej boli výborom pridelené dva iniciatívne návrhy zákonov, predložené skupinami poslancov Snemovne národov a Snemovne ľudu.

Okrem toho Predsedníctvo SN prikázalo výborom návrh na schválenie štátneho záverečného účtu za rok 1969 a schválilo postup jeho prerokovania na základe skúseností z predošlého roku.

Predsedníctvo SN sledovalo priebeh rokovania vo výboroch a podľa výsledku navrhovalo program schôdzok snemovne.

Najvýznamnejšie návrhy zákonov v tomto období sa sústredili na záver roku 1970 a na základe zhodného uznesenia oboch snemovní sa stali súčasťou čs. právneho poriadku od 1. januára 1971. Bol to najmä súbor zákonov predložených vládou ČSSR, ktoré vo svojom celku sledujú upevnenie čs. federácie ako marxisticko-leninského riešenia národných a národnostných vzťahov v podmienkach ČSSR.

Predsedníctvo SN dbalo najmä pri tomto súbore zákonov o to, aby orgány a poslanci Snemovne národov mali možnosť dôkladne posúdiť predložené návrhy na podklade skúseností získaných z dvojročného fungovania federácie. Novelizáciu ústavného zákona o čs. federácii a naň nadväzujúce zákony schválila Snemovňa národov zhodne so Snemovňou ľudu vo vedomí, že sa princípy federácie osvědčili a že sa novou úpravou ďalej upevní a prehľbi uplatňovánie funkcií socialistického štátu, ktorého federálne usporiadanie v maximálnej miere zlaďuje záujmy celospolečenské i záujmy oboch národov.

Koncentrácia legislatívnych prác do krátkych časových úsekov spôsobila, že Predsedníctvo SN pri prevažnej väčšine návrhov súhlasilo podľa § 38 ods. 4 rokovacieho poriadku s tým, aby výbory rokovali bezprostredne o paragrafovaných osnovách bez predchádzajúceho posúdenia zásad a politicko-ekonomických rozborov nových alebo novelizovaných právnych noriem. Zásady zákona boli predložené a prikázané výborom počas celého sledovaného obdobia len v dvoch prípadoch.

Potreba hlbšej koordinácie zákonodárnej činnosti vyvolala tiež určité zmeny vo formách a metódach spolupráce výborov i snemovní. Predsedníctvo SN prijalo pre prax zákonodarnej činnosti zásadu, že je účelné prerokúvať totožné programy zodpovedajúcich orgánov oboch snemovní na spoločných schôdzkach. Táto zásada sa stala pravidlom v závere roku 1970 a v roku 1971. Tým sa zjednodušila organizačná a pracovná stránka vzťahov voči federálnej vláde, kým ústavné vzťahy snemovní, Predsedníctva FZ a vlády ČSSR ostávajú bez zmeny.

Zatiaľ čo legislatívny program bol na návrh Predsedníctva SN a po dohode s orgámni Snemovne ľudu prerokúvaný na spoločných schôdzkach snemovní, kontrolná činnosť bola diferencovaná.

Z iniciatívy výborov a Predsedníctva SN prerokovala Snemovňa národov na svojej 9. schôdzke v novembri 1970 správu ministra práce a sociálnych vecí M. Štancľa o pôsobení Zákonníka práce pri upevňovaní pracovnej disciplíny, v boji proti fluktuácii a absencii. Predsedníctvo SN organizovalo rokovanie o týchto dôležitých a citlivých aspektoch rozvoja pracovných síl tak, aby sa čo najlepšie uplatnili pripomienky a skúsenosti výborov a poslancov SN, opreté o prieskumy a besedy s pracujúcimi vo velebných obvodoch. Snemovňa národov na záver zdôraznila, že pozornosť vedúcich pracovníkov na všetkých stupňoch riadenia ako aj pozornosť společenských organizácií, najmä ROH a SSM treba sústrediť na dôsledný postup proti narušovateľom pracovnej disciplíny a proti pracovníkom, poškodzujúcim záujmy spoločnosti nežiadúcou absenciou a fluktuáciou.

Podpořila závery prijaté vládou ČSSR, smerujúce k žiadúcemu zlepšeniu v oblasti pracovnej disciplíny, v rozmiestňovaní a stabilizácii pracovných síl a odporučila ďalej sledovať účinnosť prijatých opatrení, pohyb pracovných síl, ako aj využívanie právnych predpisov.

Podobne organizovalo Predsedníctvo SN prípravu rokovania o úlohách vedeckého a technického rozvoja vo vzťahu k piatej päťročnici a navrhlo zaradiť správu ministra pre technický a investičný rozvoj o týchto otázkach do programu schôdzky Snemovne národov 24. marca 1971.

Vnútorné otázky Snemovne národov

Do programu schôdzok Snemovne národov zaraďovalo Predsedníctvo SN i niektoré vnútorné otázky snemovne.

Proces vnútornej konsolidácie v orgánoch Snemovne národov pokračoval ešte v druhom polroku 1970 a začiatkom roku 1971. Predsedníctvo SN sa v tejto súvislosti zaoberalo zmenami v zložení snemovne, ktoré vyplynuli zo zmien v ČNR a SNR. O rezignáciách niektorých členov snemovne informovalo schôdzky SN v rámci prezidiálnych oznámení.

Na miesta poslancov, uvoľnené v dôsledku rezignácie, zvolila ČNR a SNR nových členov Snemovne národov podľa § 2 ústavného zákona č. 117/1969 Zb.

V spolupráci s příslušnými orgánmi KSČ, Národného frontu a s klubmi poslancov Predsedníctvo Snemovne národov pripravilo pre 10. schôdzku Snemovne národov, zvolanú na 24. marca 1971, návrhy na obsadenie uvoľnených funkcií v orgánoch SN, v Predsedníctve Federálneho zhromaždenia, ako aj návrh na doplňovacie voľby do výborov SN.

Interpelácie a otázky poslancov

V sledovanom období neboli predložené v Snemovni národov žiadne interpelácie poslancov.

Na otázky, ktoré uplatnili poslanci v zmysle rokovacieho poriadku na schôdzkach SN ústne alebo písomne, odpovedali zväčša prítomní členovia vlády ČSSR bezprostredne v záverečnom slove. Pokial to nebolo možné, Predsedníctvo SN sledovalo, aby členovia vlády ČSSR zaslali odpovede v zákonnej lehote písomne. Na svojej schôdzke vo februári 1971 Predsedníctvo SN vzalo na vedomie, že minister práce a sociálnych vecí zaslal odpoveď na otázky týkajúce sa fluktuácie zdravotných sestier súčasne s vyjádrením ministrov zdravotníctva ČSR a SSR. Predsedníctvo SN vzalo takisto na vedomie písomnú odpověď ministra pre technický a investičný rozvoj k niektorým otázkam bytovej výstavby a jej materiálneho zabezpečenia. Pretože v obidvoch prípadoch ide o dôležité celospoločenské otázky, ktoré možno riešiť len postupne a v širších súvislostiach, odporučilo Predsedníctvo SN príslušným výborom, aby odpovede členov vlády ČSSR ďalej využili vo svojej kontrolnej činnosti.

Koordinácia plánov práce orgánov Snemovne národov

Predsedníctvo SN ako riadiaci orgán podobilo pri koordinácii plánov práce tak v snemovni, ako aj vo vzťahu k orgánom Snemovne ľudu. Vychádzalo pritom zo spoločných hlavných úloh Federálneho zhromaždenia, ktoré vytyčoválo Predsedníctvo FZ.

Predsedníctvo SN sa zaoberalo konkretizáciou týchto hlavných úloh a ich politickoorganizačným zabezpečením.

Podobne ako v minulom období nie je v plánoch práce orgánov SN konkrétne vyjadrená zákonodarná činnosť. Návrhy zákonov a medzinárodných zmlúv prideľuje Predsedníctvo SN výborom na prerokovenie tak, ako ich navrhovatelia predkladajú.

Po dohode s orgánmi Snemovne ľudu sa legislatívny program, ako sme už spomenuli, v príslušných výboroch i v snemovniach prerokúva spoločne.

Pokial to navrhujú na základe spoločného záujmu poslanci a korešpondujúce výbory oboch sněmovní, je aj kontrolná činnosť v plánoch práce zaraďovaná do programu společných schôdzok organov SN a SĽ.

Kontrolná a iná činnosť Predsedníctva SN

Vo vlastnej pôsobnosti prerokovalo Predsedníctvo SN jediný bod kontrolného programu, a to správu o stave zásobovania obyvateľstva spotrebným tovarom. Túto správu, předloženú ešte Ústrednou komisiou ľudovej kontroly ako kontrolným orránom FZ, odporučilo Predsedníctvo SN doplniť údajmi o zásobovaní obyvateľstva palivom a dať celý materiál k dspozícii poslancom pre ich prácu vo volebných obvodoch.

Predsedníctvo SN sa ďalej zaoberalo správami výborov o hodnotení a výsledkoch činnosti. Vzalo so súhlasom na vedomie správu o činnosti Branného a bezpečnostného výboru SN, ako aj správu Výboru SN pre sociálnu politiku. V hodnotení práce výborov bude Predsedníctvo SN pokračovať.

Výstavba aparátu Snemovne národov

Podľa Dočasného organizačného poriadku Kancelárie FZ rozhodovalo Predsedníctvo SN o otázkach odborného aparátu, slúžiaceho orgánom Snemovne národov. S účinnosťou od 1. júla 1970 vymenovalo dr. Karla Vencla do funkcie vedúceho sekretariátu predsedu Snemovne národov. S účinnosťou od 15. októbra 1970 vymenovalo do funkcie tajomníka Výbou SN pre hospodársku politiku Ing. Oldřicha Šimečka a do funkcie tajomníka Kultúrneho výboru SN Ing. Jaroslava Kučeru; obidvaja tieto funkcie už predtým zastávali na základe dočasného poverenia.

Zahraničné styky

Funkcionári a poslanci SN sa zúčastňovali zahraničných stykov Federálneho zhromaždenia, ktoré plánovalo a organizovalo Predsedníctvo FZ.

Predseda Snemovne národov zaslúžilý umelec Vojtech Mihálik sa v decembri 1970 zúčastnil ake vedúci československej delegácie na inaugurácii prezidenta Spojených štátov mexických.