Najvyšší zastupiteľský orgán Československej socialistickej republiky neraz odsúdil v mene českého a slovenského ľudu americkú agresiu vo Vietname i jej rozšírenie na ďalšie krajiny v Indočíne. Federálne zhromaždenie Československej socialístickej republiky vo svojom vyhlásení z roku 1969 privítalo usporiadanie Parížskej konferencie o mierovom ukončení konfliktu v Južnom Vietname v nádeji, že konferencia prispeje k obnoveniu mieru vo Vietname. Ukázalo se však, že tieto nádeje kladené na konferenciu neviedli ani po jej deväťdesiatom zasadnutí k očakávanému mieru, lebo Spojené štáty americké konflikt neustále stupňujú a rozširujú. Pre svoj hazardný postoj zostávajú aj naďalej agresormi a osnovateľmi vojny.

Nedávno vystúpil prezident Nixon s tzv. plánom na ukončenie vojny v Južnom Vietname, Laose a Kambodži. Tento plán pri nezmenenej taktike a stratégii neprináša nič nové a ani nesleduje spravodlivé usporiadanie vecí v tejto oblasti; preto nemôže byť reálnym návrhom na ukončenie vojny. Agresor ponúka prímerie, avšak súčasne ponechává v Južnom Vietname státisícové kontingenty ozbrojených amerických vojakov a vyhýba sa úplnému stiahnutiu agresívnej armády. Jej prítomnosť v Indočíne je trvalou hrozbou svetového mieru. Právom vietnamskí vlastenci odmietajú Nixonove návrhy, ktoré majú oklamať americkú i svetovú verejnosť a agresorom zlepšiť podmienky pre ďalšie pokračovanie v útočnéj vojne, v neokolonialistickej politike v Indočíne. V záujme udržania pozícií amerického imperializmu v Indočíne snažia sa Spojené štáty americké tzv. vietnamizáciou organizovať bratovražedný boj medzi Vietnamcami a rozšíriť vojnu aj na ďalšie krajiny tejto oblasti.

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky odmieta nedávne Nixonove návrhy, ktoré znamenajú pokračovanie americkej agresie, ako priehľadnú snahu rozšíriť vojnu v Južnom Vietname i v celej Indočíne, a z toho dôvodu sa stotožňuje so stanoviskom Dočasnej revolučnej vlády Juhovietnamskej republiky.

V prejave prezidenta Nixona je očividná snaha zmariť nádeje, ktoré vo svete vyvolal reálny postoj Dočasnej revolučnej vlády Juhovietnamskej republiky, ktorý na zasadnutí Parížskej konferencie dňa 17. septembra t. r. tlmočila ministerka zahraničných vecí tejto vlády Nguyen Thi Binh. Dočasná revolučná vláda opätovne prejavila dobrú vôľu a ukázala cestu k ukončeniu vojny vytvorením širokej dočasnej koaličnej vlády v Južnom Vietname, dokonca za účasti členov dnešnej saigonskéj vlády, očistenej vsak od extrémnych stúpencov vojny - od amerických bábok - od generálov Thieuna, Kya a Kiema. Mierová koalícia, stojaca na zásadách nezávislosti a neutrality štátu a predpokladajúca odchod agresorov koncom júna 1971 by viedla k mieru v Južnom Vietname i v celej Indočíne.

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky znova vyhlasuje, že stojí na strane spravodlivej veci vietnamských vlastencov, ktorým Československá socialistická republika bude aj naďalej poskytovať všestrannú podporu a pomoc. Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa pripája k výzve Najvyššieho sovietu Zväzu sovietských socialistických republík z 15. 7. 1970, aby poslanci zo všetkých krajín i všetci ľudia dobrej vôle rozhodne protestovali a aby sa postavili za úplné, bezpodmienečné stiahnutie vojsk Spojených štátov amerických a ich spojencov z tejto oblasti i za to, aby národom Indočíny bolo zabezpečené právo samostatne a bez cudzieho vmešovania rozhodovať o svojom osude.

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky v mene českého a slovenského ľudu spolu so širokým medzinárodným frontom mierumilovných a slobodumilovných národov vyzýva vládu Spojených štátov amerických, aby prísne dodržiavala Ženevské dohody z roku 1954 a 1962 a aby zachovávala všeobecne uznávané normy medzinárodného práva.

Národy, ktoré bojujú za svoju národnú nezávislosť a ktorých spravodlivú vec podporujú socialistické štáty, musia zvíťaziť.