V Prahe dňa 12. mája 1970

Predseda Snemovne národov

V. Mihálik v. r.

Podľa § 64 zákona č. 56/1969 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia predložilo Predsedníctvo Snemovne národov správu o svojej činnosti 3. schôdzke Snemovne národov, ktorá ju schválila dňa 9. júla 1969.

V nasledujúcom období Predsedníctvo SN vykonávalo ďalej svoju činnosť vymedzenú ústavným zákonom č. 143/1968 Zb. o československej federácii a rokovacím poriadkom Federálneho zhromaždenia, t. j.

- riadilo a organizovalo prácu snemovne,

- zvolávalo schôdzky snemovne,

- koordinovalo plány práce jej orgánov,

- prikazovalo výborom návrhy zákonov a iné návrhy na prerokovanie.

Riadilo sa pritom politickou líniou vytýčenou Komunistickou stranou Československa a konkretizovanou v uzneseniach a smerniciach pléna ÚV KSČ.

Od augusta 1969 do konca apríla 1970 malo Predsedníctvo SN dovedna 8 schôdzok. O svojej činnosti na jednotilvých úsekoch podává v zmysle citovaného ustanovenia rokovacieho poriadku FZ túto správu:

Príprava schôdzok Snemovne národov a prikazovanie návrhov výborom

V II. polroku 1969 zvolalo Predsedníctvo SN 3 plenárne schôdzky snemovne. Po otvorení jarného zasadania Federálneho zhromaždenia prezidentom republiky zvolalo Predsedníctvo SN prvú schôdzku v roku 1970 na koniec mája.

Plenárna schôdzka konaná 15. októbra 1969 zvolila za nového predsedu Snemovne národov zaslúžilého umelca Vojtecha Mihálika. Prvý predseda Snemovne národov prof. dr. Dalibor Hanes, ktorý riadil jej činnosť od ustavujúcej schôdzky, bol po septembrovom pléne UV KSČ kandidovaný a zvolený do funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky.

Na plenárnych schôdzkach koncom roku 1969 a začiatkom roku 1970 prerokúvala Snemovňa národov niektoré otázky vnútornej výstavby svojich orgánov v súlade s prebiehajúcim konsolidačným procesom. Na miesta poslancov, uvoľnené po rezignácii alebo odvolaní poslancov, zvolila Česká národná rada a Slovenská národná rada nových členov Snemovne národov podľa § 2 ústavného zákona č. 117/1969 Zb.

Na základe týchto opatrení národných rád predkladalo Predsedníctvo SN návrhy na doplňovacie voľby členov výborov, prípadne niektorých predsedov výborov SN a členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Príslušné návrhy pripravovalo po politických konzultáciách v orgánoch ÚV KSČ, Národného frontu a v kluboch poslancov. Změny v zložení Snemovne národov v tomto období znamenajú politické upevnenie a rozchod s nositeľmi pravičiarskeho oportunizmu.

Tejto politickej línii dalo Predsedníctvo SN výraz a podporu aj tým, že si plne osvojilo a zabezpečilo iniciatívny návrh Klubu poslancov KSČ, aby na spoločnej schôdzke obidvoch snemovní Federálneho zhromaždenia ČSSR boli odvolané a zrušené nesprávne uznesenia Národného zhromaždenia a jeho předsedníctva z augusta 1968, ako aj niektoré ďalšie dokumenty vydané týmito orgánmi.

Legislatívny program plenárnych schôdzok zabezpečovalo Predsedníctvo SN tým, že prikazovalo návrhy zákonov a medzinárodných zmlúv výborom na prerokovanie, sledovalo priebeh prác vo výboroch a prípravu správ pre schôdzky Snemovne národov.

Mimoriadne organizačné úsilie si vyžiadala 6. schôdzka Snemovne národov v druhej polovici decembra 1969. Vláda ČSSR predložila totiž v priebehu decembra 1969 Federálnemu zhromaždeniu návrhy významných zákonov, pri ktorých celo spoločenský záujem vyžadoval urýchlené prerokovanie a uvedenie do života. Vďaka presnému dodržaniu harmonogramu prác, ktorý Predsedníctvo SN schválilo ako záváznú smernicu pre výbory, bolo možné zvládnuť úlohy. Snemovne národov v tomto období aj v podmienkach mimoriadneho zaťaženia orgánov a poslancov.

Začiatkom roku 1970 pripravovalo Predsedníctvo SN 7. schôdzku Snemovne národov. Osobitnú pozornosť venovalo príprave prerokovania jedného z najvýznamnejších politických dokumentov tohto obdobia - návrhu vlády ČSSR na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a ZSSR, ktorá bola slávnostne podpísaná na Pražskom hrade 6. mája 1970. Predsedníctvo Snemovne národov navrhlo, aby sa k tomuto ústavnému aktu zišli obidve snemovne FZ na spoločnej schôdzke.

Do programu 7. schôdzky SN navrhlo Predsedníctvo SN zaradiť tiež kontrolnú správu ministra ČSSR Ing. Karola Martinku o výsledkoch rozpisu vykonávacieho plánu na rok 1970 v podnikoch a o splnení úloh plánu v 1. štvrťroku. Vyjadrilo tým zameranie poslancov Snemovne národov na aktuálne otázky rozvoja ekonomiky, ktoré označilo plénum ÚV KSČ z januára 1970 za prvoradé. Riadilo sa pritom zásadou, schválenou tiež Predsedníctvom Federálneho zhromaždenia, aby kontrolná činnosť snemovní Federálneho zhromaždenia bola svojím obsahom diferencovaná medzi Snemovňou ľudu a Snemovňou národov.

Celkovú správu o plnení programu vlády ČSSR, ktorú má koncom mája 1970 predložiť predseda vlády, navrhlo Predsedníctvo SN prerokovať na spoločnej schôdzke obidvoch snemovní.

Výstavba orgánov Snemovne národov

V súvislosti so zmenami v zložení delegácií poslancov zvolených v ČSR a SSR rokovalo Predsedníctvo SN o niektorých námetoch na zmenu štruktúry orgánov SN. Opieralo sa pritom hlavne o iniciativne návrhy výborov.

Predsedníctvo SN odporučilo, aby výbory SN zrušili svoje stále komisie a zabezpečovali ich úlohy v prípade potreby ustanovením dočasných komisií alebo pracovných skupín.

Na základe námetu Rozpočtového výboru SN predložilo Predsedníctvo SN plenárnej schôdzke návrh, aby sa tento výbor zmenil na "Výbor SN pre plán a rozpočet".

Po schválení koncepcie ďalšej činnosti Federálneho zhromaždenia v straníckych orgánoch predloží Predsedníctvo SN podľa potreby nový návrh na úpravu štruktúry výborov.

Koordinácia plánu práce orgánov Snemovne národov

Predsedníctvo SN ako riadiaci orgán sa usilovalo o koordináciu plánu práce tak vnútri snemovne, ako aj s pracovnými plánmi Snemovne ľudu, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady, pričom rešpektovalo iniciatívnu úlohu výborov. Spresňovaním plánu svojej vlastnej činnosti, vytváralo podmienky pre kvalitnejšie a sústredenejšie rokovanie na svojich schôdzkach.

Pri schvaľovaní plánu práce orgánov SN na I. polrok 1970 Predsedníctvo SN prenieslo do všetkých orgánov snemovne smernicu Predsedníctva ÚV KSČ a Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, aby poslanci v súčasnom období videli ťažisko svojej práce predovšetkým v politickom pôsobení vo volebných a pracovných obvodoch. Vytváralo pre to postupne aj organizačné podmienky. Na svojej schôdzke 29. apríla 1970 riešilo napr. praktickú stránku uvoľňovania poslancov z pracoviska v súlade s rokovacím poriadkom Federálneho zhromaždenia; zmocnilo predsedu SN, aby v naliehavých prípadoch rozhodol o uvoľnení poslanca a dodatočne podal predsedníctvu správu.

Pri rokovaní o pláne hlavných úloh ÚKĽK v roku 1970 Predsedníctvo SN zdôraznilo, že výbory majú vo svojej kontrolnej činnosti využívať výsledky previerok UKĽK a konfrontovať ich s vlastnými skúsenosťami a poznatkami poslancov.

Koordináciu si vyžiadala aj predběžná príprava rokovania o štátnom záverečnom účte československej federácie za rok 1969. Predsedníctvo SN zásadne schválilo návrh na postup prác vo výboroch, ako ho predložil Rozpočtový výbor SN.

Plán práce orgánov Snemovne národov na I. polrok 1970 charakterizuje skutočnosť, že v ňom nie je konkrétne vyjadrená legislatívrna činnosť. Táto základná činnosť najvyššieho zákonodarného zboru československej federácie nebola pri zostavovaní plánu ani časove, ani obsahove vyjasnená. Pred sedníctvo SN preto rozhodlo, že sa legislatívne návrhy bu dú do plánu práce zaraďovať priebežne tak, ako ich vláda ČSSR alebo ďalší nositelia zákonodárnej iniciatívy budú predkladať Federálnemu zhromaždeniu.

Predsedníctvo SN zdôraznilo v tejto súvislosti význam kvalitného spracovania legislatívnych pravidiel, závazných pre všetky orgány, ktoré sa podieľajú na tvorbe zákonov. Vyžiadalo si správu Ústavnoprávneho výboru SN o stave prác na týchto pravidlách a schválilo rámcovú smernicu pre ich dopracovanie.

Skúsenosti z plánovania činnosti orgánov SN a proble matika účelnej koordinácie s pracovnými plánmi Snemovne ľudu, národných rád a federálnej vlády viedli Predsedníctvo SN k cieľavedomej snahe o zlepšenie metodiky a včasnosti týchto prác. Predsedníctvo SN odporučilo výborom pripraviť plán práce na II. polrok už v máji 1970 tak, aby sa mohol schváliť najneskôr v júli 1970. Námety na hlavné úlohy Federálneho zhromaždenia v II. polroku 1970, ktoré má schváliť Predsedníctvo FZ, budú pritom pre výbory základnou orientačnou smernicou.

Predsedníctvo SN pripisuje osobitný význam spracovaniu analýzy a hlavne koncepcie ďalšej činnosti Federálneho zhromaždenia. Vo svojich plánoch ráta s dôkladným prerokovaním tohto dokumentu.

Kontrolná a iná činnosť Predsedníctva Snemovne národov

Predsedníctvo Snemovne národov prerokovávalo meritórne pomerne málo otázok z oblasti všeobecnej kontrolnej činnosti. Uplatňovalo ustanovenie § 64 zákona o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia v tom zmysle, že predsedníctvu sněmovně prísluší predovšetkým korrdinácia kontrolnej činnosti, ktorej ťažisko je vo výboroch a ktorá v závažných prípadoch vyúsťuje do rokovania pléna. Pravda, tým sa neobmedzovala iniciatíva vyborov, aby sa so svojimi závermi a námetmi mohli obracať na predsedníctvo snemovne. Tak napr. Branný a bezpečnostný výbor SN predložil predsedníctvu svoje závery z kontroly uplatňovania zákonov č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii. Zahraničný výbor SN informoval o príprave rokovania s Poľskou ľudovou republikou o návrhu na zmenu štátnych hraníc v oblasti rieky Dunajca.

Z vlastnej iniciatívy si Predsedníctvo SN vyžiadalo už v septembri 1969 správu o situácii v hromadných oznamovacích prostriedkoch. Po jej prerokovaní rozhodlo, aby tento dôležitý úsek kontroloval naďalej Kultúrny výbor SN za využitia námetov a stanovísk uplatnených v rokovaní predsedníctva. Kultúrny výbor SN spolu s Kultúrnym výborom SĽ po prieskume a besedách s predstaviteľmi rozhlasu, televízie a ČTK vypracovali správu a návrh, ktorý Predsedníctvo SN odporučilo prerokovať v Predsedníctve Federálneho zhromaždenia.

Námety, ktoré vyplynuli z hodnotenia činnosti výborov za rok 1969 a z ich súčasnej činnosti, uplatní Predsedníctvo SN pri rokovaní o koncepcii ďalšej činnosti Federálneho zhromaždenia. Ide hlavne o požiadavky výborov SN,

- aby sa dôslednejšie vymedzili a v praktickej činnosti Snemovne národov cieľavedomejšie dotvárali jej ústavnoprávne specifiká,

- aby sa vlastná, špecifická funkcia Snemovne národov vyjadrila prípadne odlišnou štruktúrou výborov snemovní Federálneho zhromaždenia,

- aby sa zabezpečoval diferencovaný prístup k rokovaniu o totožných návrhoch v snemovniach,

- aby z týchto dôvodov výbory Snemovne národov rokovali na samostatných schôdzkach a iba výnimočne na spoločných schôdzkach a výbormi Snemovne ľudu.

Realizácia týchto požiadaviek výborov SN úzko súvisí s výstavbou orgánov snemovne a jej aparátu.

Výstavba aparátu Snemovne národov

Otázka vlastného aparátu mala od začiatku pre Snemovňu národov mimoriadny význam. Predsedníctvo SN venovalo preto pozornosť prerokúvaniu štruktúry a organizačného poriadku Kancelárie Federálneho zhromaždenia.

Dočasný organizačný poriadok Kancelárie FZ, ktorý po prerokovaní v predsednictvach Snemovne národov a Snemovne ľudu schválilo Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia 4. marca 1970, nadobudol účinnosť ako vnútorná norma dočasného charakteru. Podľa uznesenia Predsedníctva FZ sa zhodnotia princípy organizačného poriadku na základe získaných skúseností a znovu sa posúdia otázky riadenia i vazieb medzi jednotlivými útvarmi, aby sa potom organizačný poriadok mohol podľa potreby novelizovať. Predsedníctvo SN je toho názoru, že zvlášť bude treba zhodnotiť na základe skúseností výborov a poslancov systém jediného tajomníka vždy pre dva zodpovedajúce výbory snemovní.

Na základe pôsobnosti vymedzenej organizačným poriadkom rokovalo Predsedníctvo SN o kádrových otázkach vlastného aparátu snemovne. K 1. decembru 1969 definitívne ustanovilo tajomníkov Ústavnoprávneho, Zahraničného i Branného a bezpečnostného výboru.

K 1. marcu 1970 bol za tajomníka Snemovne národov vymenovaný dr. Ján Gajdoš. Predsedníctvo SN súcasne ustanovilo za tajomníka Výboru SN pre sociálnu politiku Michala Vrábla.

Funkcie tajomníkov ostatných výborov sú zatiaľ obsadené dočasne, aj vzhľadom na dohodu medzi predsedníctvami obidvoch snemovní, že pre niektoré výbory majú byť vymenovaní tajomnící slovenskej národnosti.

Zahraničné styky

Pri organizovaní zahraničných stykov Federálneho zhromaždenia, ktoré patria do pôsobnosti Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, uplatňovalo Predsedníctvo SN svoje námety, ako aj námety a návrhy výborov Snemovne národov. Išlo hlavne o to, aby sa do zahraničia vysielali pracovné skupiny poslancov podľa určitého poriadku a aby sa toto vysielanie účelne koordinovalo s obdobnými pracovnými cestami poslancov národných rád.

Predseda Snemovne národov sa zúčastnil začiatkom roku 1970 významnej a politicky úspešnej návštevy delegácie Federálneho zhromaždenia vo Zväze sovietskych socialistických republík. Tak isto bol členom delegácie Federálneho zhromaždenia, ktorá navštívila Poľskú ľudovú republiku. O zhodnotení výsledkov týchto ciest rokovalo Predsedníctvo SN na svojej marcovej schôdzke. Poslancom odporučilo, aby správu o pobyte delegácie Federálneho zhromaždenia v ZSSR využili v činnosti orgánov Snemovne národov a najma vo svojej politickej práci v obvodoch a na pracoviskách.