Poslankyňa Margita Potočková:

Vážené súdružky poslankyne a poslanci, vedeckí pracovníci Katedry obecnej biológie Prírodovedeckej fakulty P. J. Šafárika ma požiadali tlmočiť niektoré ich pripomienky k tézam správy ministra ČSSR pre technický a investičný rozvoj s. L. Šupku k úlohe vedockotechnického rozvoja.

1. Chýba vymedzenie pojmu československá výskumná a vývojová základňa, takže nevieme presne, či údaje o kádrovej a materiálnej kapacite výskumu sa vzťahujú len na inštitúcie pojaté do tejto základne alebo na celý výskum a vývoj /na str. 6 sa hovorí, že bol tlak na riešenie úloh podnikového charakteru/. Žiadalo by sa, aby v takejto správe bola percentuálne vymedzená účasť jednotlivých rezortov vo vedeckovýskumnej základni.

V tézach sa vôbec nespomínajú vysoké školy, ktoré majú pravdepobne väčšiu kádrovú vedeckú kapacitu ako ČSAV i ktorýkoľvek iný rezort. Je dobre známe, že veda bola materiálne viacej podporovaná v ČSAV i mnohých iných rezortoch ako na vysokých školách /investície i neinvestičné prostriedky na vedu, hlavne devízové, zahraničné styky, mzdové fondy na vedu, podmienky pre využitie obrovskej vedeckej kapacity učiteľov vysokých škôl, ktorí spravidla môžu po splnení všetkých pedagogických povinností venovať viac ako 50 % pracovného času výskumu/ /úväzok profesora a docenta do týždňa 6 hod., asistentov najviac 12 hodín, lektorov a pod. 18 hod./.

Tézy však o tejto krikľavej nerovnoprávnosti mlčia, hoci je logické, že rovnaká odovzdávaná práca by mala byt rovnako dotovaná bez ohľadu na rezort.

Využitie všetkých učiteľov vysokých škôl pre vedecký výskum by prinieslo aj iný úžitok:

a/ bol by to neustály tlak na ich kvalifikáciu /zo strany vedecky menej kvalifikovaných učiteľov sa znovu ozývajú hlasy, že na vysokých školách sa má iba učiť a vychovávať, a nie robiť veda, pravda, při nezvýšených úväzkoch/:

b/ počet učiteľov nemožno znížiť, pretože na vysokej škole aj malý predmet potrebuje špecialistu. Za mzdové fondy, ktoré spoločnosť musí aj tak vynakladať, odovzdalo by sa jej viac hodnôt. Učiteľ môže byť sebekvalifikovanejší, nemôže v prírodných a technických vedách pracovať sám a využiť svoju kvalifikáciu a priestory, ktoré má k dispozícii pre katedru, ústav. Je preto spoločensky veľmi úsporné /mzdové fondy, priestory/ posiľňovať vedecký výskum na vysokých školách vo všetkých vedeckých oblastiach, kde je dosť kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sa už vo svojej špecializácii presadili:

c/ je známe, že na katedrách a ústavoch, kde sa pracuje na dobrej vedeckej úrovni, s a aj dobre vyučuje; moderné vyučovanie vyžaduje značné materiálové vybavenie i kvalifikovaných pracovníkov.

2. V tézach chýba percentuálne vymedzenie /v kapacite i výkone/ zastúpenia základného výskumu a aplikovaného výskumu a vývojových prác vo vedeckej základni. Myslím, že vo vyspelých štátoch je to asi 20: 80 %. Základný výskum i časť aplikovaného výskumu majú byt financované prevažne zo štátneho rozpočtu - to je kladná stránka koncentrácie výskumu. Podľa mojej mienky však väčšia časť aplikovaného výskumu a vývoja by mala byt financovaná príslušnými podnikmi. Riaditeľovi závodu sa v ankete ľahko odpovie, že mu výskum vyhovuje, ak ho neplatí. Keby ho platil, zaujímala by ho efektívnosť oveľa viac a podporoval by ho tým viac, čím viac zisku podniku prináša.

3. Zamýšľané opatrenie v oblasti riadenia vedy /str. 10, 11/ sú dobré. Aj základnému výskumu treba dať priestor pre vytvorenie priamych vzťahov výskumných pracovísk s výrobou a praxou /dôležitý je priamy styk, t.j. riešiteľské pracovisko - prax/. Doterajšie predpisy v tomto smere sú byrokratické a umŕtvovali zo strany riešiteľov akúkoľvek iniciatívu nadviazať styk s praxou.

Neviem, ako rozumieť tomu, že časť terajších organizácií rozpočtových má prejsť od r. 1972 /str. 1/ na organizácie príspevkové. Pre riešiteľov by bol najlepší taký systém, keby všetky prostriedky i mzdové fondy dostávali priamo účelové vedúci riešiteľského pracoviska. Tento problém opäť najviac tlačí riešiteľov na vysokých školách. Jeho väzby na iný rezort sú takéto: riešiteľské pracovisko (tajomník (prodekan (dekan (prípadne vedecká rada fakulty (kvestor (prorektor (rektor (prípadne i vedecká rada univerzity (vysokoškolský odbor Ministerstva školstva (hospodárske oddelenie Ministerstva školstva (rezort užívateľa (užívateľ. Aj keď nie vždy treba prekonať celú túto bariéru v styku riešiteľského pracoviska s užívateľom, je vždy dosť medzičlánkov, kde sa pridelené prostriedky môžu stratiť.

4. Pri budovaní okruhu vedúcich pracovísk /str. 11/ bude treba dbať, aby Slovensko bolo primerane zastúpené, pretože to bude kľúčová otázka. Ak ich bude len jedna pätina na Slovensku, ako je v základni celého výskumu, nebude tu záruka, že budeme dobiehať ČSR.

5. K úspešnému riadeniu výskumu treba urýchlene vypracovať kritériá efektívnosti výskumu. V aplikovanom výskume a vývoji by to pri sledovaní efektívnosti určitej úlohy asi za 5 rokov nemalo byt ťažké, prínos by sa mal dať vyjadriť ziskom podniku alebo zlepšením služieb v spotrebe.

V základnom výskume /optimálne zastúpenie 20 - 25 % sa takéto hmatateľné výsledky jednej úlohy nemusia prejaviť ani za niekoľko desaťročí. Zato však jediný objav na niekoľko 100 - 1000 riešených úloh môže kryt alebo ďaleko prevyšovať náklady na všetky úlohy. V základnom výskume /teda vo všetkých úlohách, kde sa nedôjde k významnejším objavom/ sa postupne, pomaly rozširujú hranice ľudského poznania a jednotlivé výsledky sa spracovávajú do publikácií. Takýto výskum treba udržiavať i preto, lebo je jedným z meradiel kultúry národa.

Kritériom efektívnosti tu môžu byt:

a/ počet publikácií a ich kvalita /ohlas doma a vo svete/

b/ záväznosť a aktuálnosť riešených úloh

c/ počet vychovaných vedeckých pracovníkov a ich kvalita.

6. Počet štátnych úloh je veľmi široký, takže na jednu úlohu je málo prostriedkov. Bolo by potrebné vybrať z nich tie, ktoré sú zo spoločenského hľadiska dôležitejšie a majú lepšie predpoklady na riešenie, prípadne ide v nich o medzinárodnú spoluprácu. Tieto úlohy by potom boli viac dotované. Ani v aplikovanom výskume a vývoji nemôžeme ako malý štát riešiť všetko, čo by naša výroba a život vyžadovali. Treba podporovať výskum v oblastiach, kde máme nádej na svetové originality. Za predaj licencií z týchto oblastí treba potom nakupovať licencie do oblastí, kde výskum nerobíme.

Vzhľadom na malý rast vedeckovýskumnej základne /2 % ročne v pracovníkoch/ nezačínať prácu v tematicky nových oblastiach /pokiaľ to záujmy spoločnosti absolútne nevyžadujú/, ale rozvíjať hlavne to, kde sa už dosiahli určité úspechy.

Tézy v tomto smere správne kladú dôraz na koncentráciu a intenzifikáciu výskumu.

7. Doteraz nechýbali štátne i republikové centrá vedeckej politiky, ktoré by riadili, koordinovali /i dotovali/ výskum podľa jeho produktivity bez ohľadu na rezort.