Podľa § 64 zákona č.
56/1969 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia
predložilo Predsedníctvo Snemovne národov správu
o svojej činnosti 3. schôdzke Snemovne národov,
ktorá ju schválila dňa 9. júla 1969.
V nasledujúcom období
Predsedníctvo SN vykonávalo ďalej svoju činnosť
vymedzenú ústavným zákonom č.
143/1968 Zb. o československej federácii a rokovacím
poriadkom Federálneho zhromaždenia. t.j.
-riadilo a organizovalo prácu snemovne,
-zvolávalo schôdzky snemovne,
-koordinovalo plány práce jej orgánov,
-prikazovalo výborom návrhy
zákonov a iné návrhy na prerokovanie.
Riadilo sa pritom politickou líniou
vytýčenou Komunistickou stranou Československa
a konkretizovanou v uzneseniach a smerniciach pléna
ÚV KSČ.
Od augusta 1969 do konca apríla 1970
malo Predsedníctvo SN dovedna 8 schôdzok. O svojej
činnosti na jednotlivých úsekoch podáva
v zmysle citovaného ustanovenia rokovacieho poriadku
FZ túto správu:
Príprava schôdzok Snemovne
národov a prikazovanie návrhov výborom
V II. polroku 1969 zvolalo Predsedníctvo
SN 3 plenárne schôdzky snemovne. Po otvorení
jarného zasadania Federálneho zhromaždenia
prezidentom republiky zvolalo Predsedníctvo SN prvú
schôdzku v roku 1970 na koniec mája.
Plenárna schôdzka konaná
15. Októbra 1969 zvolila za nového predsedu Snemovne
národov zaslúžilého umelca Vojtecha
Mihálika. Prvý predseda Snemovne národov
prof. dr. Dalibor Hanes, ktorý riadil jej činnosť
od ustavujúcej schôdzky, bol po septembrovom pléne
UV KSČ kandidovaný a zvolený do funkcie predsedu
Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej
republiky.
Na plenárnych schôdzkach koncom
roku 1969 a začiatkom roku 1970 prerokúvala Snemovňa
národov, niektoré otázky vnútornej
výstavby svojich orgánov v súlade s prebiehajúcim
konsolidačným procesom. Na miesta poslancov, uvolnené
po rezignácii alebo odvolaní poslancov, zvolila
Česká národná rada a Slovenská
národná rada nových členov Snemovne
národov podľa § 2 ústavného zákona
č. 117/1969 Zb.
Na základe týchto opatrení
národných rád predkladalo Predsedníctvo
SN návrhy na doplňovacie voľby členov
výborov, prípadne niektorých predsedov výborov
SN a členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.
Príslušné návrhy pripravovalo po politických
konzultáciách v orgánoch ÚV KSČ,
Národného frontu a v kluboch poslancov. Zmeny
v zložení Snemovne národov v tomto
období znamenajú politické upevnenie a rozchod
s nositeľmi pravičiarskeho oportunizmu.
Tejto politickej línii dalo Predsedníctvo
SN výraz a podporu aj tým, že si plne osvojilo
a zabezpečilo iniciatívny návrh Klubu poslancov
KSČ, aby na spoločnej schôdzke obidvoch snemovní
Federálneho zhromaždenia ČSSR boli odvolané
a zrušené nesprávne uznesenia Národného
zhromaždenia a jeho predsedníctva z augusta 1968,
ako aj niektoré ďalšie dokumenty vydané
týmito orgánmi.
Legislatívny program plenárnych
schôdzok zabezpečovalo Predsedníctvo SN tým,
že prikazovalo návrhy zákonov a medzinárodných
zmlúv výborom na prerokovanie, sledovalo priebeh
prác vo výboroch a prípravu pre schôdzky
Snemovne národov.
Mimoriadne organizačné úsilie
si vyžiadala 6. schôdzka Snemovne národov v druhej
polovici decembra 1969. Vláda ČSSR predložila
totiž v priebehu decembra 1969 Federálnemu zhromaždeniu
návrhy významných zákonov, pri ktorých
celospoločenský záujem vyžadoval urýchlené
prerokovanie a uvedenie do života. Vďaka presnému
dodržaniu harmonogramu prác, ktorý Predsedníctvo
SN schválilo ako záväznú smernicu pre
výbory, bolo možné zvládnuť úlohy
Snemovne národov v tomto období aj v podmienkach
mimoriadneho zaťaženia orgánov a poslancov.
Začiatkom roku 1970 pripravovalo
Predsedníctvo SN 7. schôdzku Snemovne národov.
Osobitnú pozornosť venovalo príprave prerokovania
jedného z najvýznamnejších politických
dokumentov tohto obdobia - návrhu vlády ČSSR
na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľstve, spolupráci
a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a ZSSR, ktorá
bola slávnostne podpísaná na Pražskom
hrade 6. mája 1970. Predsedníctvo Snemovne národov
navrhlo, aby sa k tomuto ústavnému aktu zišli
obidve snemovne FZ na spoločnej schôdzke.
Do programu 7. Schôdzky SN navrhlo
Predsedníctvo SN zaradiť tiež kontrolnú
správu ministra ČSSR Ing. Karola Martinku o výsledkoch
rozpisu vykonávacieho plánu na rok 1970 v podnikoch
a o splnení úloh plánu v 1. štvrťroku.
Vyjadrilo tým zameranie poslancov Snemovne národov
na aktuálne otázky rozvoja ekonomiky, ktoré
označilo plénum ÚV KSČ z januára
1970 za prvoradé. Riadilo sa pritom zásadou, schválenou
tiež Predsedníctvom Federálneho zhromaždenia,
aby kontrolná činnosť snemovní Federálneho
zhromaždenia bola svojím obsahom diferencovaná
medzi Snemovňou ľudu a Snemovňou národov.
Celkovú Správu o plnení
programu vlády ČSSR, ktorú má koncom
mája 1970 predložiť predseda vlády, navrhlo
Predsedníctvo SN prerokovať na spoločnej schôdzke
obidvoch snemovní.
Výstavba orgánov Snemovne
národov
V súvislosti so zmenami v zložení
delegácií poslancov zvolených v ČSR
a SSR rokovalo Predsedníctvo SN o niektorých námetoch
na zmenu štruktúry orgánov SN. Opieralo sa
pritom hlavne o Iniciatívne návrhy výborov.
Predsedníctvo SN odporučilo,
aby výbory SN zrušili svoje stále komisie a
zabezpečovali ich úlohy v prípade potreby
ustanovením dočasných komisií alebo
pracovných skupín.
Na základe námetu Rozpočtového
výboru SN predložilo Predsedníctvo SN plenárnej
schôdzke návrh, aby sa tento výbor zmenil
na "Výbor SN pre plán a rozpočet."
Po schválení koncepcie ďalšej
činnosti Federálneho zhromaždenia v straníckych
orgánoch predloží Predsedníctvo SN podľa
potreby nový návrh na úpravu štruktúry
výborov.
Koordinácia plánu práce
orgánov Snemovne Národov
Predsedníctvo SN ako riadiaci orgán
sa usilovalo o koordináciu plánu práce tak
vnútri snemovne, ako aj s pracovnými plánmi
Snemovne ľudu, Českej národnej rady a Slovenskej
národnej rady, pričom rešpektovalo iniciatívnu
úlohu výborov. Spresňovaním plánu
svojej vlastnej činnosti vytváralo podmienky pre
kvalitnejšie a sústredenejšie rokovanie na svojich
schôdzkach.
Pri schvaľovaní plánu
práce orgánov SN na I. polrok 1970 Predsedníctvo
SN prenieslo do všetkých orgánov snemovne smernicu
Predsedníctva UV KSČ a Predsedníctva Federálneho
zhromaždenia, aby poslanci v súčasnom
období videli ťažisko svojej práce predovšetkým
v politickom pôsobení vo volebných a
pracovných obvodoch. Vytváralo pre to postupne aj
organizačné podmienky. Na svojej schôdzke
29. apríla 1970 riešilo napr. praktickú stránku
uvoľňovania poslancov z pracoviska v súlade
s rokovacím poriadkom Federálneho zhromaždenia;
zmocnilo predsedu SN, aby v naliehavých prípadoch
rozhodol o uvoľnení poslanca a dodatočne podal
predsedníctvu správu.
Pri rokovaní o pláne hlavných
úloh ÚKĽK v roku 1970 Predsedníctvo
SN zdôraznilo, že výbory majú vo svojej
kontrolnej činnosti využívať výsledky
previerok ÚKĽK a konfrontovať ich s vlastnými
skúsenosťami a poznatkami poslancov.
Koordináciu si vyžiadala aj
predbežná príprava rokovania o štátnom
záverečnom účte československej
federácie za rok 1969. Predsedníctvo SN zásadne
schválilo návrh na postup prác vo výboroch,
ako ho predložil Rozpočtový výbor SN.
Plán práce orgánov
Snemovne národov na I. polrok 1970 charakterizuje skutočnosť,
že v ňom nie je konkrétne vyjadrená
legislatívna činnosť. Táto základná
činnosť najvyššieho zákonodarného
zboru československej federácie nebola pri zostavovaní
plánu ani časové, ani obsahovo vyjasnená.
Predsedníctvo SN preto rozhodlo, že sa legislatívne
návrhy budú do plánu práce zaraďovať
priebežne tak, ako ich vláda ČSSR alebo ďalší
nositelia zákonodarnej iniciatívy budú predkladať
Federálnemu zhromaždeniu.
Predsedníctvo SN zdôraznilo
v tejto súvislosti význam kvalitného
spracovania legislatívnych pravidiel, záväzných
pre všetky orgány, ktoré sa podieľajú
na tvorbe zákonov. Vyžiadalo si správu Ústavnoprávneho
výboru SN o stave prác na týchto pravidlách
a schválilo rámcovú smernicu pre ich dopracovanie.
Skúsenosti z plánovania
činnosti orgánov SN a problematika účelnej
koordinácie s pracovnými plánmi Snemovne
ľudu, národných rád a federálnej
vlády viedli Predsedníctvo SN k cieľavedomej
snahe o zlepšenie metodiky a včasnosti týchto
prác. Predsedníctvo SN odporučilo výborom
pripraviť plán práce na II. polrok už
v máji 1970 tak, aby sa mohol schváliť
najneskôr v júli 1970. Námety na hlavné
úlohy Federálneho zhromaždenia v II. polroku
1970, ktoré má schváliť Predsedníctvo
FZ, budú pritom pre výbory základnou orientačnou
smernicou.
Predsedníctvo SN pripisuje osobitný
význam spracovaniu analýzy a hlavne koncepcie ďalšej
činnosti Federálneho zhromaždenia. Vo svojich
plánoch ráta s dôkladným prerokovaním
tohto dokumentu.
Kontrolná a iná činnosť
Predsedníctva Snemovne národov
Predsedníctvo Snemovne národov
prerokovávalo meritórne pomerne málo otázok
z oblasti všeobecnej kontrolnej činnosti. Uplatňovalo
ustanovenie § 64 zákona o rokovacom poriadku Federálneho
zhromaždenia v tom zmysle, že predsedníctvu
snemovne príslušní predovšetkým
koordinácia kontrolnej činnosti, ktorej ťažisko
je vo výboroch a ktorá v závažných
prípadoch vyúsťuje do rokovania pléna.
Pravda, tým sa neobmedzovala iniciatíva výborov,
aby sa so svojimi závermi a námetmi mohli obracať
na predsedníctvo snemovne. Tak napr. Branný a bezpečnostný
výbor SN predložil predsedníctvu svoje závery
z kontroly uplatňovania zákonov č. 82/1969
Zb. o súdnej rehabilitácii. Zahraničný
výbor SN informoval o príprave rokovania s Poľskou
ľudovou republikou o návrhu na zmenu štátnych
hraníc v oblasti rieky Dunajca.
Z vlastnej iniciatívy si Predsedníctvo
SN vyžiadalo už v septembri 1969 správu
o situácii v hromadných oznamovacích
prostriedkoch. Po jej prerokovaní rozhodlo, aby tento dôležitý
úsek kontroloval naďalej Kultúrny výbor
SN za využitia námetov a stanovísk uplatnených
v rokovaní predsedníctva. Kultúrny výbor
SN spolu s Kultúrnym výborom SĽ po prieskume
a besedách s predstaviteľmi rozhlasu, televízie
a ČTK vypracovali správu a návrh, ktorý
Predsedníctvo SN odporučilo prerokovať v Predsedníctve
Federálneho zhromaždenia.
Námety, ktoré vyplynuli z hodnotenia
činnosti výborov za rok 1969 a z ich súčasnej
činnosti, uplatní Predsedníctvo SN pri rokovaní
o koncepcii ďalšej činnosti Federálneho
zhromaždenia. Ide hlavne o požiadavky výborov
SN:
- aby sa dôslednejšie vymedzili
a v praktickej činnosti Snemovne národov cieľavedomejšie
dotvárali jej ústavnoprávne špecifiká,
- aby sa vlastná, špecifická
funkcia Snemovne národov vyjadrila prípadne odlišnou
štruktúrou výborov snemovní Federálneho
zhromaždenia,
- aby sa zabezpečoval diferencovaný
prístup k rokovaniu o totožných návrhoch
v snemovniach,
- aby z týchto dôvodov
výbory Snemovne národov rokovali na samostatných
schôdzkach a iba výnimočne na spoločných
schôdzkach s výbormi Snemovne ľudu.
Realizácia týchto požiadaviek
výborov SN úzko súvisí s výstavbou
orgánov snemovne a jej aparátu.
Výstavba aparátu Snemovne
národov
Otázka vlastného aparátu
mala od začiatku pre Snemovňu národov mimoriadny
význam. Predsedníctvo SN venovalo preto pozornosť
prerokúvaniu štruktúry a organizačného
poriadku Kancelárie Federálneho zhromaždenia.
Dočasný organizačný
poriadok Kancelárie FZ, ktorý po prerokovaní
v predsedníctvách Snemovne národov a
Snemovne ľudu schválilo Predsedníctvo Federálneho
zhromaždenia 4. marca 1970, nadobudol účinnosť
ako vnútorná norma dočasného charakteru.
Podľa uznesenia Predsedníctva FZ sa zhodnotia princípy
organizačného poriadku na základe získaných
skúseností a znovu sa posúdia otázky
riadenia i väzieb medzi jednotlivými útvarmi,
aby sa potom organizačný poriadok mohol podľa
potreby novelizovať. Predsedníctvo SN je toho názoru,
že zvlášť bude treba zhodnotiť na základe
skúseností výborov a poslancov systém
jediného tajomníka vždy pre dva zodpovedajúce
výbory snemovní.
Na základe pôsobnosti vymedzenej
organizačným poriadkom rokovalo Predsedníctvo
SN o kádrových otázkach vlastného
aparátu snemovne.
K 1. decembru 1969 definitívne ustanovilo
tajomníkov Ústavnoprávneho, Zahraničného
i Branného a bezpečnostného výboru.
K 1. marcu 1970 bol za tajomníka
Snemovne národov vymenovaný dr. Ján Gajdoš.
Predsedníctvo SN súčasne ustanovilo za tajomníka
Výboru SN pre sociálnu politiku Michala Vrábla.
Funkcie tajomníkov ostatných
výborov sú zatiaľ obsadené dočasne,
aj vzhľadom na dohodu medzi predsedníctvami obidvoch
snemovní, že pre niektoré výbory majú
byť vymenovaní tajomníci slovenskej národnosti.
Zahraničné styky
Pri organizovaní zahraničných
stykov Federálneho zhromaždenia, ktoré patria
do pôsobnosti Predsedníctva Federálneho zhromaždenia,
uplatňovalo Predsedníctvo SN svoje námety,
ako aj námety a návrhy výborov Snemovne národov.
Išlo hlavne o to, aby sa do zahraničia vysielali pracovné
skupiny poslancov podľa určitého poriadku a
aby sa toto vysielanie účelne koordinovalo s obdobnými
pracovnými cestami poslancov národných rád.
Predseda Snemovne národov sa zúčastnil
začiatkom roku 1970 významnej a politicky úspešnej
návštevy delegácie Federálneho zhromaždenia
vo Zväze sovietskych socialistických republík.
Tak isto bol členom delegácie Federálneho
zhromaždenia, ktorá navštívila Poľskú
ľudovú republiku. O zhodnotení výsledkov
týchto ciest rokovalo Predsedníctvo SN na svojej
marcovej schôdzke. Poslancom odporučilo, aby správu
o pobyte delegácie Federálneho zhromaždenia
v ZSSR využili v činnosti orgánov
Snemovne národov a najmä vo svojej politickej práci
v obvodoch a na pracoviskách.