Predseda SN Mihálik: Vážená Snemovňa národov, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, vážení hostia.

Otváram 6. zasadanie Snemovne národov, na ktorom vás srdečne vítam.

Zvlášť medzi nami vítam predsedu Federálneho zhromaždenia s. Hanesa a členov vlády ČSSR.

Podľa prezenčnej listiny je prítomné 47 poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a 47 poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike, teda v obidvoch častiach snemovne nadpolovičná väčšina. Snemovňa národov je schopná uznášať sa.

Na dnešné zasadanie sa ospravedlnili títo poslanci: Kiesewetter, Strcula, Poláček, Pacovský, Erban, Husák, Černovský, Šimek, Šikolová, Zálešák, Pavlenda, Sobotníková, Falťan, Chytil, Malý, Cserge, Kompiš, Matuška, Návorková, Zvara, Košťál, Dubeň, Kolaříková, Matějková, Löbl, Pepich, Himl, Veľká, Holomek, Horák. Ďalej sa ospravedlňuje predseda Ústrednej komisie ľudovej kontroly súdruh Drahomír Kolder.

Podľa § 10 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia menom Predsedníctva Snemovne národov navrhujem schváliť program rokovania, ako bol uvedený na pozvánke.

Podpredseda vlády ČSSR prof. dr. Karol Laco, DrSc., ktorý v mene federálnej vlády bude odôvodňovať návrhy uvedené v programe ako body 7 až 14, požiadal, aby svoju správu mohol predniesť naraz. Navrhujem súhlasiť s týmto spôsobom odôvodnenia spomenutých vládnych návrhov s tým, že snemovňa bude rokovať a hlasovať o každom z navrhovaných zákonov zvlášť. Ďalej odporúčam, aby Snemovňa národov rokovala dnes podľa potreby až do večerných hodín.

Navrhuje niekto zmenu alebo doplnenie programu, prípadne má niekto pripomienku k navrhovanému spôsobu jeho prerokovávania?

Pripomienky ani pozmeňovacie návrhy nie sú.

Kto teda súhlasí s návrhom programu 6. zasadnutia Snemovne národov, a so spôsobom jeho prerokovávania, nech zdvihne ruku. /Hlasuje sa./

Ďakujem. Kto je proti? /Nikto./

Kto sa zdržal hlasovania? /Nikto./

Snemovňa schválila program rokovania svojho 6. zasadnutia podľa návrhu predsedníctva.

Pristúpime k prerokovaniu prvého bodu, ktorým je

Na dnešnom zasadnutí sú prítomní poslanci Olga Pelikánová a inž. Vladimír Ptáček, delegovaní do Snemovne národov doplňovacou voľbou, ktorú vykonala ČNR dňa 26. novembra 1969. Ostatní poslanci zvolení touto voľbou zložili poslanecký sľub na poslednom zasadnutí Snemovne národov 3. decembra 1969. Menovaní poslanci sa na minulú schôdzku Snemovne národov ospravedlnili a preto zložia ústavným zákonom predpísaný sľub dnes.

Prosím poslankyňu Olgu Pelikánovú a poslanca inž. Vladimíra Ptáčka, aby prišli pred tribúnu.

Po prečítaní formuly sľubu podľa čl. 48 ods. 1 ústavného zákona 143/1968 o československej federácii, vykonajú sľub podaním ruky a slovom "sľubujem".

Žiadam o prečítanie sľubu a prosím prítomných, aby povstali.

/Číta sa text sľubu: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej republike a veci socializmu. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života." Poslanci Olga Pelikánová a inž. Vladimír Ptáček podaním ruky predsedovi SN skladajú sľub./

Vážená Snemovňa národov, prerokujeme teraz druhý bod schváleného programu, ktorým je

V mene vlády ČSSR odôvodní návrh zákona o štátnom rozpočte čs. federácie na rok 1970 minister financií Ing. Rudolf Rohlíček.

Minister financií Ing. Rohlíček: Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, vláda predkladá Federálnemu zhromaždeniu štátny rozpočet na r. 1970 v dobe, keď sa začínajú prejavovať opatrenia, ktoré prijali federálne i národné orgány na základe uznesenia májového a septembrového pléna ÚV KSČ. Realizácia záverov ÚV KSČ prináša postupnú normalizáciu života v Československu, dáva ľuďom istotu každodenného života, ktorá bola pôsobením kontrarevolučných síl v priebehu minulého roku a v prvých mesiacoch tohto roku v základoch otrasená. Čím horšie, tým lepšie - to bolo heslo, ktoré síce reakcia nahlas nevyslovovala, ale o to húževnatejšie pracovala na jeho uskutočnení. Internacionálna pomoc piatich bratských socialistických krajín a potom závery aprílového pléna ÚV KSČ znamenajú preto nastúpenie procesu normalizácie a ozdravenia československej spoločnosti a jej ekonomiky.

Z tohto úsilia sme vychádzali a na jeho podporu sme sa zamerali v práci na štátnom rozpočte pre rok 1970, ktorý vám dnes predkladáme.

Sme si pritom plne vedomí miesta, úlohy, a tým aj možností socialistických financií a v ich rámci aj možností štátneho rozpočtu, ktoré môže rozpočet v podmienkach plánovitého riadenia socialistickej ekonomiky plniť. Nepreceňujeme tieto možnosti, ale súčasne si uvedomujeme aj zodpovednosť za kvalitu štátneho rozpočtu a na základe tejto kvality aj za účinnosť jeho vplyvu na reprodukčný proces. Rozpočet sám osebe nemôže vyriešiť všetky problémy a disproporcie, ktoré v našej ekonomike rástli po niekoľko rokov a dosiahli zvlášť výrazné rozmery najmä v uplynulom roku, keď došlo takmer k úplnému rozvratu riadenia nielen ekonomiky, ale aj celej našej spoločnosti.

Riešenie týchto problémov vyžaduje obnovenie úlohy národohospodárskeho plánu pri riadení socialistickej ekonomiky na všetkých stupňoch. Na úrovni centrálnych orgánov to nevyhnutne vyžaduje účinnú koordináciu ich práce, hľadanie optimálnych variantov riešenia a po prijatých rozhodnutiach sústredené úsilie na ich realizáciu. V takom smere organizovala vláda aj práce na štátnom pláne a štátnom rozpočte pre budúci rok. Výsledky týchto prác v oblasti štátnych financií, t.j. štátny rozpočet, sa vám dnes predkladajú. Pri jeho zostavovaní sme vychádzali zo základných dokumentov orgánov vedúcej politickej sily v ČSSR, t.j. z dokumentov a uznesení KSČ.

Sú to predovšetkým uznesenia XIII. zjazdu KSČ, prijaté na základe rozboru situácie, ktoré predstavujú politický obsah činnosti komunistov nielen vo vláde, ale aj na všetkých úsekoch štátneho a hospodárskeho vedenia. Závery XIII. zjazdu KSČ prijali všetky organizácie, združené v Národnom fronte. Nedôslednosti v plnení uznesení XIII. zjazdu KSČ znamenali neustále odkladanie riešenia nahromadených problémov. Pretože v minulom roku došlo prakticky k úplnému odsunu riešenia ekonomických problémov na perifériu záujmov nielen orgánov centrálneho riadenia, ale aj všetkých riadiacich stupňov, stojíme od aprílového pléna ÚV KSČ pred úlohou sústrediť úsilie pracujúcich na splnenie úloh obsiahnutých v hospodárskej smernici pre tento rok. Od výsledkov predchádzajúceho roku vždy závisí, do akej miery sa podarí reálne stanoviť úlohy pre nasledujúci rok.

Chcel by som preto urobiť zopár poznámok k výsledkom hospodárenia v tomto roku. Priebeh hospodárenia v tomto roku je značne rozporný. Pokým v prvom polroku pokračovali silné negatívne tendencie, druhú polovicu roku charakterizuje určité zlepšenie vo vývoji výroby, postupné uplatňovanie plánovitosti a disciplíny ako dôsledku politickej normalizácie. Svoj význam tu majú aj stabilizačné opatrenia vlády, prijaté v zmysle uznesenia májového pléna ÚV KSČ. Avšak aj napriek tomu ciele zapísané v hospodárskej smernici vlády pre rozvoj národného hospodárstva v tomto roku sa nesplnia podľa všetkého v plnom rozsahu.

Tak konkrétne priemyslová výroba vzrastie asi o 5,1 % oproti plánovaným 7 %, produktivita práce vzrastie namiesto uvažovaných 5,8 % len zhruba o 4,5 %. Pritom však priemerné nominálne mzdy, ktoré mali vzrásť o 4,3 %, vzrastú asi o 6,5 %. Poľnohospodárska výroba sa má zvýšiť asi o 0,9 %.

Spomaľuje sa teda oproti predpokladom vlády pre tento rok tvorba národného dôchodku. Naproti tomu nadmerný rast peňažných príjmov obyvateľstva prudko zvýšil tlak na použitie tohto dôchodku. Ak za rok 1968 vzrástli peňažné príjmy obyvateľstva o 20,5 mld Kčs, tak v tomto roku vzrastú o ďalších 23,8 mld Kčs. Tu je základná príčina súčasného napätia na našom vnútornom trhu, ktoré sa vo vzťahu k jednotlivému občanovi-spotrebiteľovi javí ako nedostatok spotrebného tovaru v obchode.

V priebehu prvých troch kvartálov tohto roku sa zvýšili dodávky na vnútorný trh z domácej výroby a z dovozu o 13,1 %, z toho dodávky priemyslového tovaru o 18,5 % a potravín o 8,1 %. Len z domácej výroby sa dodalo do obchodu o 9 mld Kčs viac ako za to isté obdobie minulého roku. Ďalej to bol rýchly vzrast dovozu zo socialistických krajín a okrem bežného dovozu z kapitalistických štátov boli uvoľnené ďalšie mimoriadne devízové prostriedky na nákup potravín a spotrebného tovaru z tejto oblasti vo výške 650 mil. Kčs.

Napriek všetkým týmto opatreniam je situácia na trhu veľmi neuspokojivá. Je však úplne zrejmé, že prakticky žiadna, ani tá najlepšie stabilizovaná ekonomika nemôže bez otrasu vydržať tak obrovský nápor, aký sme u nás zaznamenali v uplynulých dvoch rokoch. Na trhu je nedostatok nábytku; zatiaľ čo vlani za január až september bol na vnútorný trh dodaný nábytok za 2 132 mil. Kčs, v tomto roku sa ho za to isté obdobie dodalo za 2 804 mil. Kčs, t.j. o 31,5 % viacej; hodvábnych tkanín bolo dodané o 23,6 % viacej, jednostopových motorových vozidiel o 28,4 % viacej, cementu o 13,5 % a rozhlasových prijímačov dokonca o 54 % viac. Okrem toho by som mohol uviesť celý rad ďalších takých príkladov. Nie je teda pravda, že sa na vnútorný trh dodáva menej tovaru, hoci je celý rad výrobkov, ktorých dodávky na vnútorný trh stagnujú.

Základná príčina napätia na vnútornom trhu nespočíva v tom, že by sa znižoval prísun tovaru do obchodu, ale v neúmernom raste dopytu obyvateľstva, danom prudkým rastom jeho peňažných príjmov, ktorý nebol podložený produkciou potrebného množstva výrobkov. Dalo by sa povedať, že sme si vybrali preddavok na prácu, ktorá dosiaľ nebola vykonaná, ktorú treba v budúcom roku odviesť. Zmyslom doterajších opatrení, ako aj prípravy plánu a rozpočtu na budúci rok nie je brzdiť vývoj životnej úrovne, ale racionálnou a urýchlenou reguláciou najmä mzdového vývoja za súčasného úsilia o stabilizáciu maloobchodných cien postupne dosiahnuť súlad vo vývoji príjmov obyvateľstva a tvorby úžitkových hodnôt.

Prehĺbenie disproporcií na vnútornom trhu napomohli aj rôzne celkom neopodstatnené povesti o menových opatreniach. Západná propaganda sa aj týmito formami snažila narušiť začínajúcu normalizáciu v našej vlasti. Došlo k neopodstatnenému vykupovaniu tovarov, na ktoré boli použité nielen bežné príjmy, ale aj časť úspor, ktoré si obyvateľstvo vybralo zo štátnych sporiteľní. Vláda chce preto aj pri tejto príležitosti znova ubezpečiť naše obyvateľstvo, že nepripravuje nijaké menové opatrenie, pretože by nebolo ani ekonomickým, a tým menej politickým prínosom pre riešenie našich dnešných úloh. Naopak cieľom vlády je stabilizovať životné podmienky obyvateľstva a na základe toho položiť hlavný dôraz na zvýšenie jeho tvorivého úsilia vo výrobe, na poliach, v školách a na všetkých ostatných úsekoch nášho života, ktoré môžu ako jediné rozhodnúť o tom, či vyriešime naše súčasné úlohy v čo najkratšom čase.

V záujme stability nášho trhu chceme preto podporovať aj záujem našich občanov o sporenie, aby sme získali potrebný čas na preklenutie dnešného stavu, než sa nám podarí ďalším rozvojom výroby zvýšiť prísun tovaru na trh. Počínajúc budúcim rokom bude zaradený nový druh vkladov s 12mesačnou výpovednou lehotou a zúročiteľných 4 %. Dlhodobé vklady úspor obyvateľstva v štátnych sporiteľniach, určené na budúci nákup predmetov dlhodobej spotreby, sú výhodné tak pre obyvateľstvo, ako aj pre štát.

Podstata našich ťažkostí však nie je len v peňažnej sfére. Tá len odzrkadľuje nežiadúce vzťahy v hmotnej oblasti výroby a spotreby. Je nevyhnutné posilniť predovšetkým záujem podnikov a jednotlivých pracujúcich o rast produktivity práce, o vysokú kvalitu výrobkov a pod. Sú to staré a známe pojmy, ktoré sme v posledných rokoch dostatočne nerešpektovali.

Nadmerné mzdové požiadavky a politická licitácia spolu s neopodstatnenou vierou v samočinné pôsobenie ekonomických nástrojov viedli k porušovaniu mzdových relácií a k nivelizácii. Prostriedky na rast miezd získavali podniky aj vymáhaním dotácií a úverov, neopodstatneným rastom cien a pod. Je preto nevyhnutné urobiť poriadok v cenovom a mzdovom vývoji. Pre najbližšie obdobie prijala vláda opatrenie na zamedzenie zvyšovania cien a zároveň na dôslednú reguláciu miezd. Z podnikov sa ozývajú hlasy, že pripravovaná mzdová regulácia povedie k brzdeniu iniciatívy a k nivelizácii. V uplynulých dvoch rokoch, keď prakticky neexistovali nijaké hranice mzdového vývoja, mali sme možnosť zaznamenať ani nie tak rozvoj výroby a pracovnej iniciatívy, ako skôr rozvoj mzdovej nivelizácie. Rozdiely v odmeňovaní v závislosti od množstva a kvality vykonanej práce sa totiž v tomto období nebývalého rastu miezd zmenšovali. Vláda je presvedčená, že zásady, ktoré prijala v záujme regulácie miezd, dovoľujú lepšie odmieňať pri rastúcej produktivite práce a rentabilite. Pravda, je potrebné, aby ministerstvá a generálne riaditeľstvá citlivo využívali možnosti diferencovaného postupu. Treba odstrániť hlavne tie nenormálnosti v hospodárskom vývoji, ktorých sme boli svedkami v tomto i v minulom roku, že práve v podnikoch s najvyšším rastom miezd došlo k najvýraznejšiemu spomaleniu alebo dokonca k poklesu produktivity práce.

Doterajší nerovnomerný rast miezd a zvyšovanie cien vyvolávajú niektoré sociálne problémy. Preto sme sa usilovali zmierniť nepriaznivý vplyv zvyšovania cien predovšetkým na rodiny s deťmi a na dôchodcov. V súvislosti s tým vzrastú sociálne príjmy roku 1969 o 6,6 mld Kčs, t.j. o 21,5 % a predstavujú jednu z najrýchlejšie rastúcich položiek výdavkov štátneho rozpočtu.

Uplynulé obdobie nepotvrdilo správnosť tézy, že väčšia samostatnosť a nezávislosť podnikov na rozhodovaní centra povedie k väčšej rozvážnosti pri vkladaní vlastných zdrojov i úveru do investícií. Naopak rozostavanosť nadobudla dosial nevídané rozmery a zhoršuje sa aj štruktúra investícií. Napríklad podľa stavu v polovici tohto roku bol podiel ťažkého priemyslu na novozapočatých stavbách 30 %, zatiaľ čo podľa hospodárskej smernice mal byť iba 20 %. Podiel spotrebného priemyslu mal byť 20 %, avšak v skutočnosti bol iba 10 %. Vláda a jej orgány síce podnikli určité kroky k zlepšeniu skladby investícií, avšak bez spoločného a sústredeného úsilia všetkých zainteresovaných orgánov a hlavne podnikov sa zlepšenie nedostaví.

Veľmi neuspokojivý je vývoj bytovej výstavby. Z roka na rok klesá počet dokončených bytov. Za január až október 1968 sa dokončilo 47 500 bytov, za tú istú dobu v tomto roku iba 42 800 bytov. Najhoršia je situácia v hlavnom meste Praha, kde sa do konca októbra dokončilo len 1203 bytov, t.j. 40 % oproti rovnakému obdobiu minulého roku. Z finančného hľadiska sú veľmi výrazne podporované všetky formy bytovej výstavby. Zo štátneho rozpočtu sú zabezpečené prostriedky na družstevnú výstavbu a na podporu individuálnej výstavby. Záujem podnikov o bytovú výstavbu podporuje aj nové podnikové zdanenie, a to tým, že 50 % jej nákladov si budú môcť podniky odpočítať zo svojho zisku, t.j. zo základu zdanenia. Pri tak závažných nedostatkoch v hmotnom zabezpečovaní výstavby bytov sú však finančné podnety a zdroje málo účinné.

Nepriaznivý je aj vývoj zásob. Koncom 3. štvrťroku tohto roku sa zvýšili celkové zásoby v štátnych organizáciách o ďalších 14,2 mld Kčs a dosiahli už sumu 175,5 mld Kčs. Najväčší rast zaznamenali priemyslové a stavebné organizácie. Pritom je nám všetkým známy kritický pokles zásob finálnej produkcie hlavne v maloobchode.

V tomto roku sa do určitej miery zlepšila naša platobná bilancia voči kapitalistickým štátom. Tento výsledok sa dosahuje jednak za cenu vývozu málo rentabilných a pre nás nevýhodných vývozov, jednak za cenu nepriaznivej štruktúry našich dlhodobých i krátkodobých záväzkov a pohľadávok. Naproti tomu vzniklo značné pasívum ČSSR voči socialistickým krajinám. Musíme venovať sústavnú starostlivosť zvyšovaniu vývozu a hlavne rentabilnému vývozu, ale zároveň aj čo najhospodárnejšiemu využívaniu dovážaných surovín a materiálov. Skutočnosť, že napríklad patríme medzi krajiny s najvyššou výrobou a spotrebou surového železa, ocele, elektrickej energie, stavebných materiálov a pod., musíme draho platiť. Mnoho sa o tom u nás hovorí, ale o to menej robí v záujme zlepšenia situácie.