/Schôdza otvorená o 10.07 hod./
Predseda SN prof. dr. Hanes /zvoní/: Vážená
Snemovňa národov, vážené súdružky
poslankyne a súdruhovia poslanci, vážení
hostia! Otváram 3. schôdzu Snemovne národov.
Vítam všetkých prítomných poslancov,
menovite dovoľte, aby som privítal predsedu Federálneho
zhromaždenia súdruha Alexandra Dubčeka. /Potlesk./
Vítam ďalej členov federálnej vlády
na čele s predsedom vlády Oldřichom Černíkom.
/Potlesk./
Oznamujem, že podľa prezenčnej listiny je v tejto
chvíli prítomné 50 poslancov zvolených
v Českej socialistickej republike a 41 poslancov zvolených
v Slovenskej socialistickej republike, to je v obidvoch častiach
snemovne nadpolovičná väčšina.
Snemovňa národov je teda schopná rokovať
a uznášať sa.
Svoju neúčasť na dnešnej schôdzi
ospravedlnili poslanci: z Českej socialistickej republiky
dr. Císař, Ing. Černovský, Erban,
Ing. Chlup, dr. Kácl, Poláček, Ing. Skopal,
dr. Wichterle, Ing. Červinka, Srb; zo Slovenskej socialistickej
republiky: dr. Colotka, Daubner, Ďurišová. dr.
Falťan, Ing. Ferianc, Humeník, dr. Husák, dr.
Marták, Mindoš, Ing.Píš, Strcula, dr.
Szabó, dr. Zvara, Hraško, Hrib a Barbírek.
Vzhľadom na to, že sa schádzame v prázdninovom
letnom období, uvedení ospravedlnili svoju neúčasť
jednak z tohto dôvodu, jednak z dôvodu iného,
ako nemoc a pod.
Vážené súdružky a súdruhovia,
Predsedníctvo Snemovne národov navrhuje pre dnešnú
schôdzu denný program trochu odlišný
od programu, ktorý je uvedený na pozvánke.
Na dnešnú schôdzu sa dostavila poslankyňa
Jolana Kašičková, ktorá svoju poslednú
neúčasť ospravedlnila, a preto môže
dnes vykonať poslanecký sľub. Predsedníctvo
Snemovne národov preto navrhuje ako prvý bod programu
zloženie sľubu poslankyňou Kašičkovou.
Do pracovného programu navrhujeme zaradiť vládny
návrh uznesenia, ktorým Federálne zhromaždenie
ČSSR schvaľuje štátny záverečný
účet Československej socialistickej republiky
za rok 1968 /tlač 11/ a správu Rozpočtového
výboru Snemovne národov /tlač 11/7 SN/.
Poslanci tohto rozpočtového výboru, ktorému
Predsedníctvo Snemovne národov prikázalo
na prerokovanie štátny záverečný
účet za rok 1968, mali od začiatku k dispozícii
podklady Ministerstva financií a stanovisko Ústrednej
komisie ľudovej kontroly a rokovali o ňom. Ostatným
poslancom Snemovne národov boli tieto podklady predložené
dodatočne. Príslušný návrh uznesenia
predložila vláda ČSSR Federálnemu zhromaždeniu
30. júna. Rozpočtový výbor Snemovne
národov prerokoval vládny návrh a ostatné
podklady na svojej schôdzi 30. júna a predložil
snemovni správu, ktorá odporúča tento
návrh schváliť. Návrh vlády i
rozpočtového výboru máte pred sebou
ako tlač 11.
Predsedníctvo Snemovne národov na svojej schôdzi,
ktorá sa konala dnes o 9,30 hod., sa uznieslo navrhnúť
tento bod dodatočne na program dnešného rokovania.
Úplný program, ktorý vám Predsedníctvo
Snemovne národov navrhuje, je teda tento:
1. Dodatočné zloženie poslaneckého sľubu.
2. Správa o činnosti Predsedníctva SN od
ustavujúcej schôdze do konca júna 1969.
3. Vládny návrh uznesenia, ktorým Federálne
zhromaždenie ČSSR schvaľuje štátny
záverečný účet ČSSR
za rok 1968 /tlač 11/ a príslušná správa
Rozpočtového výboru Snemovne národov
/tlač 11/7 SN/.
4. Vládny návrh zákona o štátnom
rozpočte čs. federácie za rok 1969 /tlač
8/ a príslušná správa Rozpočtového
výboru Snemovne národov /tlač 8/6 SN/.
5. Vládny návrh, ktorým sa predkladá
Federálnemu zhromaždeniu ČSSR na súhlas
Zmluva medzi Československou socialistickou republikou
a Rakúskou republikou o úprave vodohospodárskych
otázok na hraničných vodách, podpísaná
vo Viedni dna 7. decembra 1967 /tlač č. 236/.
6. Otázky a interpelácie poslancov.
Pri tejto príležitosti si dovoľujem upozorniť
poslancov, že pre hlasovanie o bode 3 a 4 podľa §
41 ústavného zákona o čs. federácii
platí zákaz majorizácie. Treba preto o týchto
bodoch hlasovať osobitne v skupine poslancov ČSR a
v skupine poslancov SSR.
Je preto potrebné, aby poslanci neodchádzali v priebehu
schôdze a aby sa v plnom počte účastnili
hlasovania, tak aby snemovňa bola schopná sa uznášať
určeným spôsobom.
Môžeme pristúpiť k prvému bodu programu:
1. Zloženie poslaneckého sľubu
Prosím, aby poslankyňa Jolana Kašičková
predstúpila pred tribúnu. /Stane sa./
Poslanecký sľub podľa článku 48
ústavného zákona o čs. federácii
zloží po prečítaní formuly sľubu
podaním ruky a slovom "sľubujem".
Prosím tajomníka Snemovne národov Jaroslava
Růžu, aby prečítal znenie poslaneckého
sľubu.
/Posl. Kašičková a predseda Snemovne národov
prichádzajú pred poslanecké lavice. Prítomní
povstávajú a tajomník SN číta
text sľubu: /"Slibuji na svou čest a svědomí,
že budu věrná Československé
socialistické republice a věci socialismu. Budu
dbát vůle a zájmů lidu, řídit
se ústavou a ostatními zákony a pracovat
k tomu, aby byly uváděny v život"./ Posl.
Kašičková podaním ruky predsedovi SN
skladá sľub./
Predseda prof. dr. Hanes: Pristúpime k druhému
bodu programu:
2. Správa o činnosti Predsedníctva Snemovne
národov
V predsedníctve sme sa uzniesli, že správu
nebudeme čítať. Písomná správa
bola rozoslaná, mali ste možnosť ju preštudovať.
Môžeme teda otvoriť rozpravu o tejto správe.
Má niekto z prítomných poslancov otázky
alebo pripomienky k predloženej správe? /Nemal./ Pripomienky
nie sú. V mene Predsedníctva Snemovne národov
navrhujem, aby Snemovňa národov schválila
predloženú správu. O návrhu dávam
hlasovať.
Kto súhlasí so správou o činnosti
Predsedníctva Snemovne národov za obdobie od ustavujúcej
schôdze do konca júna 1969, a to v znení,
ktoré bolo schôdzi Snemovne národov predložené
písomne, nech zdvihne ruku. /Stane sa./ Je niekto proti?
/Nikto./ Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikto./ Konštatujem,
že správa o činnosti Predsedníctva Snemovne
národov bola jednomyseľne schválená.
Ďalší bod programu je :
V mene federálnej vlády návrh odôvodní
štátny tajomník v Ministerstve financií
Jozef Gajdošík. Prosím, aby sa ujal slova.
Štátny tajomník vlády ČSSR v
Ministerstve financií J. Gajdošík: Vážené
súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci,
k prerokovaniu štátneho záverečného
účtu za rok 1968 pristupujeme v období sústredeného
úsilia federálnej vlády, národných
vlád a všetkých spoločenských
síl postupne konsolidovať pomery v národnom
hospodárstve, a tak zabezpečiť dosiahnutie
ekonomickej rovnováhy ako neoddeliteľného predpokladu
jeho ďalšieho efektívneho hospodárskeho
rozvoja.
Dovoľte mi, aby som v mene vlády ČSSR podal
výklad k štátnemu záverečnému
účtu za rok 1968, ktorý spracovali v úzkej
súčinnosti federálne a národné
orgány.
1. Celkové výsledky roku 1968
Podľa štátneho záverečného
účtu skončil rok 1968 so schodkom ústredného
rozpočtu vo výške 76 mil. Kčs. Rozpočtové
hospodárenie národných výborov skončilo
s prebytkom 2,589 miliárd Kčs.
Tieto výsledky možno správne posúdiť
len v súvislosti s celkovými výsledkami hospodárstva
a tiež s vývojom situácie v našej spoločnosti.
V roku 1968 sa nepodarilo zastaviť negatívne tendencie
v rozvoji hospodárstva. Naopak došlo k ďalšiemu
prehĺbeniu ekonomickej nerovnováhy a inflačných
tlakov. Pri pomerne rýchlom raste výroby nedošlo
k prekonaniu extenzívnych tendencií rozvoja. Užitie
národného dôchodku bolo vyššie ako
vytvorené zdroje. Zatiaľ čo rast národného
dôchodku činil 7,5%, vzrástla osobná
spotreba o 11,5% a akumulácia o 10,1%. Je zrejmé,
že predstih užitia pred tvorbou bolo možné
dosiahnuť na vrub vzťahov k zahraničiu. Stalo
sa tak znížením našich aktív voči
socialistickým krajinám a ďalším
rastom krátkodobej zadĺženosť voči
kapitalistickým štátom.
Z hľadiska peňažnej rovnováhy a stability
meny treba povedať, že tvorba peňažných
dôchodkov ešte viac predstihla tento vývoj,
čo sa prejavilo predovšetkým na nominálnych
príjmoch obyvateľstva, ktoré vzrástli
o 11,7%, t.j. o 20,22 miliárd Kčs. To samozrejme
- spolu s inými faktormi - zosilňovalo inflačné
tlaky v národnom hospodárstve. Podniky i obyvateľstvo
nenachádzali na trhu požadovaný tovar.
V roku 1968 došlo k nebývalým kumuláciám
požiadaviek na výdavky zo štátneho rozpočtu
nad možnosti ekonomiky. To robilo veľké ťažkosti
pri udržovaní rozpočtovej rovnováhy.
Nebolo prirodzene možné uspokojiť všetky
požiadavky, lebo zdroje spoločnosti sú dané
a obmedzené.
Preto z týchto hľadísk treba hodnotiť
i výsledky štátneho rozpočtu za rok
1968. Je iste pozitívnou skutočnosťou, ak sa
v tak zložitých podmienkach uplynulého roku
podarilo zhruba vyrovnať štátny rozpočet.
Významnou mierou prispelo k tomu i uznesenie Národného
zhromaždenia k štátnemu záverečnému
účtu za rok 1967, ktoré orientovalo hospodársku
politiku predovšetkým na dosiahnutie vyrovnaného
rozpočtového hospodárenia a správne
videlo nutnosť prebudovať systém zdanenia podnikov,
ako i po novom formulovať poňatie štátneho
rozpočtu. Nepodarilo sa však dosiahnuť v ústrednom
rozpočte potrebný prebytok, ktorý by bol
výrazom protiinflačnej politiky a ktorý by
- ako sa to žiadalo - zabezpečil úhradu schodku
z roku 1967.
Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia, aby
som teraz uviedol niektoré skutočnosti, tykajúce
sa priamo záverečného účtu.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu
včítane rozpočtov národných
výborov boli prekročené o 9,1 miliárd
a výdavky o 6,6 miliárd Kčs.
Na prekročení príjmov sa popri neplánovaných
a nadplánovaných príjmoch národných
výborov a prevodoch z fondu rezerv a rozvoja najviac podieľa
daň zo mzdy, dodatočné zdanenie zisku a daň
z obratu.
Prekročenie výdavkov je ovplyvnené mimoriadnymi
opatreniami v sociálnej oblasti, prekročením
dotácií, najmä dotácií k cenám,
prírastkových prémií a deferenciálnych
príplatkov JRD a štátnym poľnohospodárskym
podnikom.
V roku 1968 boli vytvorené niektoré štátne
účelové fondy.
Príjmy fondu vodného hospodárstva sa mierne
prekročili, zatiaľ čo výdavky sa čerpali
zhruba na polovicu plánovanej výšky, keďže
pre nedostatok stavebných kapacít sa neplnili niektoré
úlohy hlavne vo výstavbe čistiarní
odpadových vôd.
Taktiež nebol splnený rozpočet fondu na ochranu
ovzdušia pre nedostatočné množstvo pripravených
akcií.
Cestný fond prekročil plánované príjmy
najmä vplyvom vyšších výnosov odvodov
z motorových vozidiel. Výdavky sa však nečerpali
v plánovanej výške v dôsledku neplnenia
stavebných prác.
2. Hospodárenie podnikov
Rozhodujúci význam pre rozvoj hospodárstva
má samozrejme hospodárenie podnikov. Výroba,
a tým aj tvorba podnikových zdrojov rástla
pomerne rýchle. Predpoklady centra o tvorbe zdrojov v podnikoch
boli reálnejšie ako plány samotných
podnikov, ktoré sa značne podcenili.
Hrubý zisk podnikov sa zvýši oproti skutočnosti
roku 1967 o 8,5 miliárd Kčs, t.j. o 10,6%. Vplyv
na prírastok spôsobil z troch štvrtín
rast výkonov a z jednej štvrtiny zníženie
materiálových nákladov. Podniky majú
ešte stále tendenciu zvyšovať tvorbu zdrojov
skôr rastom výroby než zintenzívnením
výrobného procesu, čo by sa prejavilo väčším
znižovaním nákladov. Materiálové
náklady v priemysle sa znížili s prihliadnutím
na vplyv rastu cien o 1,2%, čo je polovičné
tempo v porovnaní s rokom 1967.
Priemerná mesačná produktivita práce
v priemysle sa zvýšila o 3,9%, zatiaľ čo
plán predpokladal rast o 4,7%. Pritom priemerná
mzda sa zvýšila o 6,4%. Došlo k poklesu smennosti.
Pri raste hrubého zisku o 10,6% oproti roku 1967 vzrástli
odvody do štátneho rozpočtu len o 8,1%.
V roku 1968 bolo zámerom finančnej i úverovej
politiky vyvíjať tlak na zefektívnenie hospodárenia
podnikov a ovplyvňovať celkový dopyt podnikov
na trhu tak, ako to požadovala hospodárska smernica
vlády, ktorá zdôrazňovala nutnosť
protiinflačnej politiky.
To sa podarilo len čiastočne, i keď banka zvýšila
úroky z úverov a i keď zákonom č.
131/68 sa od 4. štvrťroka zaviedli dodatkové
odvody zo zisku. Výsledok tohto daňového
opatrenia v roku 1968 činil 1,6 miliardy Kčs, hoci
sa očakávalo viac o 0,9 miliardy Kčs.
Účinnosť protiinflačnej politiky sa
determinuje rozsiahlym systémom dotácií do
štátneho rozpočtu a redistribúcií
vnútri i medzi VHJ, ktorými sa riešia najmä
deformácie a disproporcie v cenách, ale i neefektívnosť
niektorých výrob.
Rozsah redistribúcie bol v roku 1968 zhruba na úrovni
roku 1967 a v súhrne predstavoval 5,7 miliárd Kčs.
Z toho pripadalo na redistribúciu vnútri VHJ 3,4
miliardy a medzi VHJ /prechádza štátnym rozpočtom/
2,3 miliardy Kčs. Riešenie tohto problému súvisí
jednak s cenami, najmä však so systémom ekonomických
nástrojov. Očakávame, že nová
sústava podnikových daní, ktorá má
vstúpiť do platnosti od roku 1970 - práve tým,
že zohľadňuje výšku rentability -
usnadní postupnú likvidáciu redistribúcie.
V roku 1968 dostali ústredne riadené podniky zo
štátneho rozpočtu neinvestičné
dotácie vo výške 18,3 mld Kčs. Je to
o 2,2 miliardy Kčs viac, ako sa uvažovalo.
Najväčší podiel na prekročení
majú dotácie k cenám, a to 1,1 mld Kčs,
a intervencie k predajným a nákupným cenám
v poľnohospodársko- potravinárskom komplexe.
Ide v podstate o aktívne mimocenové dotácie,
určené vopred sadzbami vo vzťahu k trhovej
produkcii.
Cenové opatrenia, ktoré urobila vláda v máji
tohto roku, prispeli k zníženiu rozpočtových
dotácií. Tento smer budeme ďalej sledovať
vo finančnej a cenovej politike.
3. Investičná výstavba
Charakteristickým rysom roku 1968 bolo vysoké tempo
investičnej výstavby, avšak sprevádzané
ďalším zvýšením rozostavanosti.
Oproti roku 1967 vzrástli investície v roku 1968
o 9,9%.
Tento prírastok je viac ako trojnásobný v
porovnaní s prírastkom za rok 1967, ktorý
činil 2,7%.
V roku 1968 sa otvorilo mnoho nových stavieb. Predpokladalo
sa, že okrem bytovej výstavby v kategórii stavieb
nad 1,5 mil. Kčs rozpočtových nákladov
sa začnú akcie v celkovom rozsahu 25,6 miliárd
Kčs. V skutočnosti to však bolo 34,9 mld Kčs.