Som presvedčený, že toto štátoprávne usporiadanie, založené na princípoch federatívneho usporiadania, uplatneného v našich československých podmienkach vo všetkých oblastiach spoločenského života v politike, v hospodárstve, vo vede, v kultúre a na sociálnom poli, lepší než prekonaný tzv. asymetrický model, zodpovie nielen dnešnému stavu vývoja týchto národov a ich spoločnej socialistickej ceste do budúcnosti ale aj odkazu, ktorý národom našej krajiny zanechali ich najlepší synovia ich národní buditelia a revoluční bojovníci. Je to riešenie, ktoré rozvíja československú štátnosť, upevní spoločný štát Čechov a Slovákov a súčasne otvorí nový priestor pre ďalší rozvoj socialistickej demokracie. To preto že v socialistickom štáte, v ktorom žijú viaceré národy a národnosti, je dôsledné uplatňovanie princípu socialistickej demokracie pre národy národnosti nevyhnutným predpokladom plného uplatnenia socialistické demokracie v celom politickom systéme.

Toto riešenie súčasne umožňuje, popri jednotnom usporiadaní spoločných otázok na úrovni federácie, diferencovaný prístup k riešeniu otázok a problémov, ktoré sú rozdielne v Čechách a na Slovensku.

Je to fakt, vyplývajúci nielen z národných osobitostí českého slovenského národa, ale aj z ich mnohostáročného rozdielneho vývoja Posledných 50 rokov spoločného života v Československu zblížilo tieto národy, no neodstránilo, a pokiaľ ide o národnú svojbytnosť, ani nemohol odstrániť uvedené rozdiely. Pred touto skutočnosťou nemožno zatvára oči. A práve diferencované riešenie problémov v jednotlivých republikách podľa môjho presvedčenia viac urýchli vyrovnanie a ešte užší zblíženie ľudu celého Československa na rovnakej spoločenskej úrovni ktorá sa takto skôr dosiahne.

Keď sa v Snemovni národov Federálneho zhromaždenia, v samej jej existencii, v jej zložení i v spôsobe jej práce dostáva do popredia národný aspekt ako aspekt socialistického vlastenectva príslušníkov našich socialistických národov, tým viac sa musí v jej práci a v konkrétnom prístupe každého z nás, členov tejto inštitúcie, pri riešení každej otázky uplatňovať a prejavovať druhá stránka proletárskeho prístupu k národnostnej otázke. A touto druhou stránkou je proletársky internacionalizmus. Nech idey proletárskeho internacionalizmu tvoria pevný základ práce tejto Snemovne vo všetkých aspektoch jej činnosti. Na princípoch proletárskeho internacionalizmu rozvíjajme vzájomnú dôveru a porozumenie medzi príslušníkmi národov a národností Československa, snažme sa, aby vychádzajúc z týchto princípov príslušníci jedného národa pochopili stanoviská príslušníkov národa druhého. Proletársky internacionalizmus nech je základnou riešenia všetkých rozporov, ktoré môžu vznikať z toho, že náš československý štát je štátom viacnárodným a najmä, že je spoločenstvom dvoch národných socialistických štátov, českého a slovenského.

Dôsledne dbajme, aby i zahranično-politická orientácia Československa vždy pevne stála na princípoch proletárskeho internacionalizmu. Aby sme na tejto platforme rozvíjali svoje vzťahy k najväčšej európskej socialistickej krajine a k našej susednej socialistickej veľmoci, k Sovietskemu zväzu, i k ostatným socialistickým krajinám, aby sme trvalo boli pevnou súčasťou spoločenstva socialistických krajín. Dbajme, aby sa na týchto základoch rozvíjala mierová politika nášho štátu, aby sa na nich rozvíjal jej vzťah k všetkým štátom sveta.

Myslím, že by bolo správne, keď by sa aj všetko to, čo sa u nás deje v posledných rokoch, mesiacoch a týždňoch, všetky javy nášho politického a vôbec verejného života viac posudzovali nielen z našich vnútorných národných hľadísk, ale aj z medzinárodných aspektov. Celý ten politický a spoločenský pohyb, ktorý u nás vrcholí v januári 1968 a pokračuje v našom pojanuárovom vývoji až podnes, je reakciou na obdobie osobnej moci a pokriveného vývoja socializmu v tomto období. Súčasne prebieha v posledných rokoch v medzinárodnom robotníckom hnutí určitý teoretický a politický pohyb. Teória marxizmu-leninizmu ako otvorený vedecký systém poznávania a hodnotenia spoločenského vývoja, po rokoch strnulosti, konfrontuje svoje poučky so súčasným vývojom spoločnosti. Takto medzinárodné robotnícke hnutie a jeho vedecká teória zbiera sily k ďalším úspechom v neďalekej budúcnosti. Pokiaľ ide o udalosti a javy, ktoré naplňujú u nás uplynulý, tak významný, ale súčasne aj ťažký rok 1968, i posledné týždne, bolo by potrebné práve z platformy tejto teórie hlbšie a dôkladnejšie tieto javy analyzovať. Treba dôkladnejšie analyzovať, nakoľko sú ony výrazom socialistického vlastenectva a národnej citlivosti nášho ľudu, pokiaľ a nakoľko sú výrazom uvedeného pohybu v medzinárodnom robotníckom hnutí a v jeho teórii, pokiaľ a nakoľko sú ony výrazom svetového boja medzi socializmom a antisocializmom a pokiaľ sú v rámci tohoto boja k nám zanášaných prejavov zo Západnej Európy prenikajúceho anarchizmu, kde toto hnutie vyrastá ako znak vzbury proti prehnanej racionalite modernej buržoáznej európskej spoločnosti. Na základe takejto analýzy hodnoťme jednotlivé javy a trvajme, aby federálna vláda, ktorá je nám za svoju činnosť zodpovedná a ktorá zajtra predstúpi pred nás s programovým vyhlásením a bude sa uchádzať o našu dôveru, na základe takéhoto hodnotenia a diferencovane predovšetkým politickými prostriedkami, ale tam, kde niet inej možnosti, výnimočne aj mocensky a energicky, ako sa na tom uzniesla 24. t. m., sa k týmto javom stavala a vyvodzovala konkrétne praktické dôsledky a opatrenia. Súčasne pôsobme svojím vplyvom na rovnaký postup orgánov obidvoch republík.

Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, táto snemovňa nevznikla priamymi všeobecnými voľbami, ako to pre budúcnosť predpokladá ústavný zákon o československej federácii. Vytvorila sa, ako to predpokladajú prechodné ustanovenia tohto zákona, delegáciou, voľbou v Českej národnej rade a v Slovenskej národnej rade z členov týchto národných rád. Nie je to celkom normálny spôsob vzniku najvyššieho federálneho zastupiteľského orgánu štátnej moci. Je to však zákonné riešenie primerané charakteru doby, v ktorej sa táto snemovňa a celé Federálne zhromaždenie konštituuje. Nie je to ani nič nové v histórii nášho štátu a jeho vrcholných orgánov štátnej moci. Treba len spomenúť vznik Revolučného národného zhromaždenia v buržoáznej Československej republike, vznik Slovenskej národnej rady v časoch Slovenského národného povstania a v prvých mesiacoch a rokoch po oslobodení, vznik a pôsobenie Českej národnej rady v čase Pražského povstania a vznik a činnosť dočasného Národného zhromaždenia pred voľbami v roku 1946. Je potrebné, aby sme v tomto dočasnom zložení zabezpečili fungovanie československej federácie a plnenie jej dôležitých spoločenských úloh. Musíme zabezpečiť, aby sa celá naša činnosť vykonávala v plnom rozsahu tými istými metódami, akoby to bolo v orgáne priamo volenom ľudom. Súčasne však musíme čo najdôslednejšie pripravovať politické podmienky i zákonné a organizačné predpoklady pre vykonanie riadnych volieb do najvyššieho federálneho i republikových zastupiteľských orgánov a do národných výborov všetkých stupňov.

Lebo chceme a môžeme vykonávať svoje štátne funkcie len spolu s naším pracujúcim ľudom a pre tento náš ľud, o dôveru ktorého sa chceme - akonáhle budú pre to vytvorené podmienky - uchádzať na základe výsledkov našej činorodej práce. Na prípravu všeobecných volieb však treba upokojenú politickú situáciu a primeraný čas. To uzná každý uvažujúci občan tohto štátu a preto som presvedčený, že nájdeme v širokých vrstvách našich ľudí pochopenie pre našu situáciu a pre našu činnosť.

Federálne zhromaždenie s jeho dvoma snemovňami je ako najvyšší zastupiteľský orgán štátnej moci federácie kvalitatívne rozdielnou inštitúciou od Národného zhromaždenia, ktoré plnilo funkciu najvyššieho zastupiteľského zboru v unitárnom štáte. To však neznamená, že by Federálne zhromaždenie a Snemovňa národov ako jedna z jeho častí nemohla nadväzovať na všetko to, čo bolo kladné a pokrokové v činnosti Národného zhromaždenia. Bude treba nadviazať najmä na vývoj, ktorým prešlo Národné zhromaždenie v jeho terajšom volebnom období. Tento vývoj priniesol podstatné prehĺbenie postavenia najvyššieho zastupiteľského orgánu v štátnom aparáte, prehĺbenie jeho vplyvu na vznik a uplatňovanie československej politiky, na činnosť výkonných orgánov a pod. V tejto tradícii Národného zhromaždenia, ktorá sa účinne rozvinula v posledných rokoch a najmä počas minulého roku, bude treba v celom Federálnom zhromaždení i v jeho Snemovni národov dôsledne pokračovať.

Federálne zhromaždenie a v rámci neho i Snemovňu národov čaká veľmi namáhavá práca. Dynamika spoločenských premien vo všetkých oblastiach spoločenského života, zmeny, ktoré prináša federatívne usporiadanie Československa, ekonomická reforma a zmeny, s ktorými sa počíta v ostatných oblastiach života spoločnosti, predpokladajú prebudovanie celého právneho poriadku a tým veľmi bohatú a zložitú zákonodarnú činnosť na úrovni republík i na úrovni federácie. Základom tejto činnosti musí byť prísna ústavnosť. Jednou z hlavných úloh celého Federálneho zhromaždenia, ale osobitne aj nasej snemovne, je zabezpečiť dodržiavanie a prehlbovanie princípov československej federácie, štátoprávneho vzťahu vytvoreného medzi republikami a federáciou, starostlivosť o prehĺbenie štátoprávneho a politického postavenia republík a toho integrujúceho postavenia federácie, ktoré jej prislúcha podľa ústavného zákona o československej federácii.

Štruktúra Federálneho zhromaždenia, existencia jeho dvoch snemovní v postavení určenom ústavným zákonom na úrovni federácie túto činnosť robí zložitejšou proti stavu, ktorý tu bol v čase existencie Národného zhromaždenia. Ale súčasne formu tejto činnosti prispôsobuje zložitým vzťahom, ktoré objektívne existujú v našom federálnom štátnom celku. Vytvárajú sa takto súčasne predpoklady, aby táto činnosť a jej výsledky lepšie odrážali objektivitu vzťahov v ňom. Som presvedčený, že ústavným zákonom o československej federácii vytvorený zákonodarný mechanizmus federácie i republík je životaschopný a splní svoju spoločenskú funkciu.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,

Ujímame sa práce v rozvlnených politických podmienkach. Našou prvoradou úlohou bude preto vynaložiť všetko úsilie na konsolidáciu pomerov v štáte, na vytvorenie vzťahov, v ktorých sa naša krajina nebude potácať stále a sústavne na pokraji politických kríz a spoločenskej katastrofy. Našou prvoradou úlohou je vytvoriť takú situáciu, v ktorej sa naša spoločnosť bude môcť postaviť plne tvárou v tvár činorodému riešeniu úloh v ekonomike i v ostatných sférach spoločenskej činnosti. Základ pre takýto postup bol položený akčným programom KSČS, ktorý sa postupne z bodu na bod realizuje, v májovej a najmä v novembrovej rezolúcii pléna ÚV KSČS, ktorá rezolúcia je jedinou možnou základnou pre sústredenie sa spoločnosti na nástojčivé budovateľské úlohy.

Som presvedčený, že náš aktívny podiel na činorodej realizácii tohto programu získa podporu našej širokej verejnosti. Že súčasne napomôže čo najrýchlejšie izolovať krajné živly, ktoré sa stavajú proti tomuto programu.

Opierajme sa v našej práci plne o našu robotnícku triedu, ktorá v dejinách našej spoločnosti už toľkokrát prejavila svoj rozumný, ale rozhodný, bojovný postoj za socialistické spoločenské zriadenie, opierajme sa o naše pracovité, triezve roľníctvo, o rozum našej socialistickej inteligencie. Proti všetkým emocionálnym, krajným, extrémistickym silám a ich ultimatívnym požiadavkám vytvorme neochvejný blok rozumu a triezvosti.

Činorodej práci Snemovne národov i všetkých jej poslancov na tejto platforme rozumu a triezvosti prajem pri tejto príležitosti, v záujme šťastnej socialistickej budúcnosti našej krajiny, mnoho a mnoho úspechov. /Potlesk./

Předsedající prof. dr. Bláha: Děkuji předsedovi Sněmovny národů a prosím ho, aby převzal další řízení schůze.

/Předseda Sněmovny národů prof. dr. Dalibor Hanes se ujímá řízení schůze./

Předseda prof. dr. Hanes: Vážená Snemovňa národov, vážení hostia! Skôr než budeme pokračovať v ustavení orgánov Snemovny národov, prosím, aby najstarší člen našej snemovne, posl. prof. dr. Bláha, zložil do mojich rúk poslanecký sľub. Okrem toho oneskorene prišiel posl. Gärtner, ktorý tiež zloží poslanecký sľub.

Tajemník dr. Kučera /čte text slibu/: "Slibuji na svou čest a svědomí, že budu věren Československé socialistické republice a věci socialismu. Budu dbát vůle a zájmu lidu, řídit se ústavou a ostatními zákony a pracovat k tomu, aby byly uváděny v život." /Poslanci povstávají. Dr. Bláha a Rudolf Gärtner přistupují k předsedovi SN prof. dr. Hanesovi a slovem "slibuji" skládají poslanecký slib./

Předseda prof. dr. Hanes: Teraz môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

Podľa článku 54 ústavného zákona o čs. federácii každá snemovňa volí svoje predsedníctvo, ktoré sa skladá z troch až šiestich členov. Bol vám predložený písomný návrh, aby Snemovňa národov zvolila podpredsedu snemovne a ďalších štyroch členov predsedníctva, takže spolu s predsedom by bolo Predsedníctvo Snemovne národov šesťčlenné.

Má niekto iný návrh? /Neměl./ O počtu členov Predsedníctva Snemovne národov budeme hlasovať zdvihnutím ruky. K rozhodnutiu stačí väčšina hlasov prítomných poslancov.

Kto súhlasí, aby Predsedníctvo Snemovne národov bolo šesťčlenné a aby v tomto počte bol vedľa predsedu jeden podpredseda snemovne, nech zdvihne ruku! /Hlasuje se./ Je niekto proti? /Nikdo./ Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./. Toto rozhodnutie je jednomyseľné.

Tento návrh odôvodní vo svojom vystúpení menom skupiny poslancov - predstaviteľov Národného frontu posl. Falťan. Dávam mu slovo.

Posl. Falťan: Súdružky a súdruhovia! Na základe schváleného počtu členov predsedníctva navrhujem menom Národného frontu ČSSR týchto ďalších členov: za podpredsedu Jindřicha Koubu, predsedu Juhočeského KNV, za ďalších členov predsedníctva dr. Olgu Sobotníkovú, zástupkyňu vedúceho odboru sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva ONV v Břeclavi, Rudolfa Pacovského, tajomníka ÚRO, Olivera Rácza riaditeľa školy v Košiciach a Ondreja Súletyho, podpredsedu ÚV Strany slobody.

Navrhovaní súdruhovia majú bohaté skúsenosti z politickej, praktickej doterajšej práce a som presvedčený, že na čele s predsedom vytvoria dobrý kolektív pre riadenie Predsedníctva Snemovne národov.

Předseda prof. dr. Hanes: Ďakujem s. Falťanovi. Má niekto dotaz? /Nikdo./ Chcem pripomenúť, že schválený volebný poriadok umožňuje zvoliť týchto funkcionárov tajnou voľbou. Voľbu umožňuje uskutočniť na podklade spoločnej kandidátky. Návrh skupiny poslancov na obsadenie uvedených funkcií, ktorým sa zaoberala stranícka skupina poslancov a skupina poslancov bez straníckej príslušnosti, ste počuli. Ako kandidát na funkciu podpredsedu bol navrhnutý posl. Jindřich Kouba za činov predsedníctva Olga Sobotníková, Rudolf Pacovský, Oliver Rácz a Ondrej Súlety. Praje si niekto z prítomných poslancov slovo k tomuto návrhu? /Nikdo./ Ďakujem. Hlási sa niekto do rozpravy k tomuto návrhu? /Nikdo./ Sú pozmeňovacie lebo doplňovacie návrhy na kandidátov pre voľbu podpredsedu a členov Predsedníctva Snemovne národov? /Nikdo se nehlásí./ Konštatujem, že také návrhy nie sú.

Pristúpime teda k tajnej voľbe na podklade spoločnej kandidátky ktorá vám bola predložená tiež ako písomný návrh.

Prosím členov volebnej komisie, aby zabezpečili vydanie hlasovacích lístkov a ujali sa svojich ostatných úloh. /Probíhá volba místopředsedů a členů předsednictva./

Předseda SN prof. dr. Hanes /zvoní/:

Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, prosím aby, ste zaujali svoje miesta.

Došla do predsedníctva správa, že dodatočne teraz došli ďalší poslanci, súdruhovia Zvara, Kompiš, prípadne keď ešte niekto ďalší príde, aby sa mohol zúčastniť aspoň tohto volebného aktu. navrhujem, aby títo poslanci teraz dodatočne najprv zložili poslanecký sľub. Prosím o prečítanie textu.

/Poslanci povstávají./