/Schůze zahájena v 8.03 hod./

Předsedající místopředseda FS a předseda SN zasloužilý umělec Mihálik: Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, vážení hostia, otváram prerušené rokovanie 9. spoločnej schôdzky Snemovne ľudu a Snemovne národov.

Zo Snemovne ľudu sa dnes ospravedlnili: Fiala, Filipcová, PhDr. Fojtík, CSc., RSDr. Hajmacher, Chudík, Indra, Ing. doc. Kapek, Koucký, akad. Kožešník, Ing. Krejčí, Lenárt, Litvajová, Majling, Meluzínová, Mináč, Miska, Molnárová, Monczka, Mušal, Nepomucký, Penc, Piller, Solčanyová, Ing. Šimůnek, Štefánik, Toman, Uher, Valo, Vedra, Vejražka, Vondrouš, celkove 31 poslancov.

Zo Snemovne národov sa ospravedlnili poslanci: prof. dr. Colotka, CSc., Černý, Daubner, Ďurkovič, Erban, Fábry, Ing. Faglic, dr. h. c. Horák, Hrib, Ing. Hruškovič, JUDr. Husák, Chorváth, prof. Ing. Kempný, CSc., JUDr. Kiesewetter, Klokoč, Ing. Kompiš, prof. Ing. Löbl, DrSc., Ing. Marko, PhDr. Marták, CSc., PhDr. Matuška, DrSc., Novák, Pelikánová, Pelnář, Ing. Rázl, prof. Ing. Rosa, DrSc., Szabová, Šalgovič, CSc., PhDr. Turek, Zacharová, doc. MUDr. Zvara, DrSc., celkove 30 poslancov.

Podľa prezenčných listín je prítomných 152 poslancov zo Snemovne ľudu a zo Snemovne národov je dosiaľ prítomných 45 poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a 42 poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

Snemovňa ľudu i Snemovňa národov sú teda podľa ustanovenia článku 40 ústavného zákona o československej federácii schopné uznášať sa.

Najskôr prerokujeme podľa schváleného programu

V mene vlády Československej socialistickej republiky odôvodní predložený návrh minister práce a sociálnych vecí ČSSR Michal Štanceľ.

Prosím ho, aby se ujal slova.

Ministr práce a sociálních věcí ČSSR M. Štanceľ: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, rád plním povinnosť, že môžem z poverenia vlády ČSSR zdôvodniť osnovy zákonov, ktoré z hľadiska sledovaných cieľov i okruhu osôb. ktorých sa dotýkajú, majú mimoriadny sociálno-politický význam. Dovoľte mi preto pred podrobnejším vysvetlením predložených osnov zákonov zdôrazniť niektoré otázky súvisiace so sociálno-politickými opatreniami, ktoré vychádzajú zo záverov XIV. zjazdu KSČ a ktoré boli konkretizované septembrovým zasadnutím Ústredného výboru KSČ.

Oblasť starostlivosti o človeka patrí k tým oblastiam, v ktorých sa rozdiel medzi spoločnosťou kapitalistickou a socialistickou prejavuje obzvlášť výrazne. To možno dokumentovať u nás nielen porovnaním jej úrovne so stavom za buržoáznej republiky, ale aj v súčasnom období so systémami najvyspelejších kapitalistických štátov.

V období prvej republiky malo sociálne zabezpečenie výrazne triedny charakter. Slúžilo v prvom rade vládnúcej vrstve. Robotnícke poistenie bolo na veľmi nízkej úrovni. Peňažité dávky v nemocenskom poistení boli nedostačujúce a niektoré vobec neexistovali /napríklad systém prídavkov na deti/. Starobné a invalidné poistenie pre robotníkov bolo zavedené ako posledné až v roku 1926.

Masa pracujúcich roľníkov a drobných živnostníkov nebola pre prípad nemoci, staroby a invalidity zabezpečená vôbec. Len pre ilustráciu možno uviesť, že po takmer 20-ročnom trvaní buržoáznej republiky činil priemerný robotnícky dôchodok 142 Kčs a dôchodok vdovský po robotníkoch 72 Kčs mesačne. Starí robotníci, ktorí neboli v roku 1926 zahrnutí do dôchodkového zabezpečenia, dostávali formou štátnej podpory 550-600 Kčs ročne, t. j. jedenásťkrát menej než je dnešná najnižšia výmera dôchodku. A tento stav tu bol v dobe, keď fondy Ústrednej sociálnej poisťovne činili takmer 5 miliárd Kčs, ktoré namiesto prospechu pre najpotrebnejších ľudí boli používané ako vhodné úverové zdroje pre podnikateľské záujmy.

Buržoázne a reformistické strany zlepšenie sociálnych pomerov pracujúceho ľudu neriešili, i keď robili plané sľuby hlavne pred voľbami. Napríklad v roku 1925 vládnúca agrárna strana z dôvodu volebnej demagógie prišla so zákonom o akomsi dôchodkovom zabezpečení roľníkov. Ale za celé obdobie prvej republiky tento zákon nikdy nebol uvedený do života.

Tzv. parlamentná buržoázna demokracia nebola schopná odstrániť sociálnu neistotu a biedu pracujúcich. Komunistická strana Československa už vtedy zvádzala boj za spravodlivé sociálne zabezpečenie robotníkov, roľníkov i ďalších pracujúcich.

Táto cieľavedomá politika strany mohla však nájsť svoj odraz až po februári 1948, keď mohol byť prijatý zákon o národnom poistení. Postupne a v súlade s ekonomickým rozvojom došlo k rozširovaniu a prehlbovaniu sociálneho zabezpečenia a sociálnej politiky pre všetky skupiny pracujúcich. V našom štáte majú všetci občania nárok na bezplatnú lekársku starostlivosť a osobitnú pozornosť venujeme zdravotnej ochrane matiek a detí. Široko sa rozvinula aj hmotná starostlivosť o rodiny s deťmi. Formou štátneho zabezpečenia sú dnes pre prípad invalidity a staroby zabezpečení všetci pracujúci, ako aj ich pozostalí, ktorí majú nárok na dôchodok pri úmrtí živiteľa. Ak v roku 1930 činil počet vyplácaných dôchodkov necelý milión, dosiahol v roku 1970 už viac ako 3 milióny 300 tisíc dôchodkov. S rastom počtu vyplácaných dôchodkov rástli aj výdavky na dôchodkové zabezpečenie, a to zo 4,9 mld Kčs v roku 1937 na takmer 26 miliárd Kčs v roku 1970.

Značné úspechy sme dosiahli aj na úseku sociálnych služieb. Celoštátne máme viac ako 450 sociálnych ústavov pre dospelých a mládež a stále rozvíjame nové formy pomoci osamelým starým a invalidným občanom.

Náklady na zdravotnú starostlivosť, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie predstavujú celkom 53 miliárd Kčs ročne, tzn. okolo tretiny pracovných príjmov obyvateľstva.

Týmto vývojom sa dostalo sociálne zabezpečenie pracujúcich v Československu na popredné miesto vo svete a svojím rozsahom a úrovňou predstihlo kapitalistické štáty. Napríklad v najvyspelejšej kapitalistickej krajine /v USA/ doteraz neexistuje všeobecné nemocenské poistenie, ktoré by aktívnym pracujúcim a ich rodinám zaručovalo najnutnejšie zdravotnícke služby, o materiálnom zabezpečení počas nemoci ani nehovoriac. Tak isto zabezpečenie pre prípad invalidity a staroby je na nedostatočnej úrovni. Naprostá väčšina kapitalistických štátov má omnoho vyššiu vekovú hranicu pre nárok na starobný dôchodok. Spravidla je to 65 rokov veku a v niektorých krajinách 67 rokov i 70 rokov.

Našou všeobecnou a všestranne rozvetvenou sústavou sociálneho zabezpečenia, opretou o nebývalý rozvoj socialistického priemyslu a poľnohospodárstva, sme dosiahli to, že pracujúci majú istotu ochrany a pomoci vo všetkých životných situáciách, na ktoré jednotlivec a jeho rodina sami nestačia. Dlhoročný zápas robotníckej triedy o túto vymoženosť, vedený komunistickou stranou sa dnes stal samozrejmosťou každodenného života. Je však potrebné, aby sme v tejto oblasti bedlivo sledovali vývoj a aby sa neprehliadali problémy, ktoré treba riešiť. Na tieto problémy upozornil XIV. zjazd strany a naznačil cestu i spôsob, ako k tomuto riešeniu pristupovať.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, predložením osnovy o zvýšení dôchodkov starodôchodcov a niektorých nízkych dôchodkov v sociálnom zabezpečení plní Ústredný výbor KSČ, vláda ČSSR a Ústredná rada čs. ROH prvé úlohy XIV. zjazdu v oblasti sociálnej politiky a zvyšovania životnej úrovne pracujúcich. Skutočnosť, že k tomuto dochádza v pomerne krátkom čase po zjazde, dokazuje správnosť politiky strany nastúpenej v apríli 1969. Obnovením štátneho plánu pri organizácii a riadení nášho národného hospodárstva, prehľbením hospodárskej spolupráce so Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými krajinami a zvýšenou pracovnou aktivitou našich robotníkov, roľníkov a inteligencie došlo nielen k upevneniu, ale aj k vzrastu našej ekonomiky. Priaznivý vývoj pokračuje aj v tomto roku v oblasti priemyslu, stavebnej výroby a poľnohospodárstva. Pritom tento rast bol dosiahnutý takmer plne rastom produktivity práce, ktorý sa stabilizoval v predstihu k rastu priemerných miezd. Za prvých osem mesiacov tohto roku sa zvýšili oproti rovnakému obdobiu minulého roku priemerné mzdy v priemysle o 3,9 % a produktivita práce o 7,2 %.

Napriek týmto priaznivým tendenciám musíme vidieť niektoré nedostatky. Výsledky kontrol vykonávaných ústrednými orgánmi ukazujú, že v rade organizácií nie sú vždy plne rešpektované pravidlá regulácie mzdového vývoja a že sa porušuje mzdová disciplína.

Prejavuje se to napríklad v tom, že realizované výkony, ktoré sú rozhodujúce pre čerpanie mzdových prostriedkov, sú skresľované ekonomicky neúčelnou kooperáciou a škodlivým zvyšovaním materiálovej spotreby. Rezervy v raste produktivity práce sa doteraz skrývajú v oblasti normovania práce, kde zatiaľ nebol docielený potrebný obrat, a v neúplnom využití pracovnej doby. Nízke je aj využitie základných fondov, ako to ukazuje koeficient smennosti, ktorý sa z 1,409 v roku 1962 znížil na 1,351 v roku 1970.

Od toho, ako rýchlo budeme tieto nedostatky odstraňovať - a práve v tejto súvislosti ich spomínam - bude vždy závisieť aj realizácia opatrení v oblasti sociálnej politiky.

Predložený vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov starodôchodcov a niektorých nízkych dôchodkov pomáha riešiť a zlepšuje životnú úroveň našich najstarších a nemocných občanov.

Príčiny rozdielu vo výške starých dôchodkov a dôchodkov neskoršie priznávaných sú v podstate v tom, že dôchodky pracovníkov do konca roku 1956 a družstevných roľníkov do marca 1962 sa priznávali podľa menej výhodných predpisov, než sú predpisy platné po uvedených termínoch. Okrem toho boli staré dôchodky, najmä robotnícke, vypočítavané z kratšej doby poistenia a z nižších zárobkov. V rokoch 1959 až 1968 bol uskutočnený celý rad jednorazových akcií, pri ktorých došlo k zvýšeniu prevažnej časti nízkych dôchodkov, na ktorých sa veľkým percentom podieľali práve dôchodky staré. Ročný náklad na tieto úpravy činí 1,5 mld Kčs. V roku 1969 boli osobitným prídavkom zvýšené všetky dôchodky a bola stanovená nová výška minimálnych dôchodkov, ktorá potom bola opäť zvýšená v októbri 1970.

Všetkými týmito úpravami boli podstatne zmiernené rozdiely medzi starými i novými dôchodkami, najmä v nižších pásmach, ale problém nebol vyriešený komplexne. Zostal aj naďalej znateľný rozdiel v priemernej výške oboch skupín dôchodkov, ktorý sa pohybuje okolo 120 Kčs mesačne v systéme dôchodkového zabezpečenia pracovníkov v pracovnom pomere. U družstevných roľníkov je tento rozdiel menší, pretože ich pracovné odmeny rástli v minulosti miernejšie a značná časť týchto starodôchodcov sa podieľala na uvedenom zvyšovaní nízkych dôchodkov. Na druhej strane treba mať však na zreteli, že celková nižšia úroveň dôchodkov družstevných roľníkov je dôsledok aj rozdielneho vývoja a úrovne ich dôchodkového zabezpečenia a spôsobu odmeňovania.

Starostlivo bolo zvažované, či pri zvyšovaní dôchodkov starodôchodcov má sa viac prihliadať k získaným pracovným zásluhám alebo k sociálnej situácii dôchodcov. Bol správne volený variant, ktorý má prevažne ráz sociálnej úpravy. Z toho dôvodu a tiež aj preto, že je potrebné úpravu vykonať ihneď, bola zvolená jednotná suma zvýšenia 120 Kčs mesačne, a nie zvýšenie určené percentom dôchodku.

Sociálny ráz navrhovanej úpravy formou jednotnej sumy sa prejavuje okrem iného v tom, že u príjemcov nízkych dôchodkov bude zvýšenie relatívne vyššie než u ostatných. Napríklad pri dôchodkoch vo výške 500 Kčs činí zvýšenie o 120 Kčs 24 % dôchodku, pri dôchodku vo výške 1 000 Kčs 12 %. Vo svojom celku je zvýšenie iste nie malé, a to u všetkých príjemcov.

Maximálne hranice výšky dôchodku podľa pracovných kategórií platia aj tu tak ako pri nových dôchodkoch, t. j. I. kategória 2 200 Kčs brutto, II. 1 800 Kčs, III. 1 600 Kčs brutto.

V navrhovanej úprave sa však nezabudlo osobitne zhodnotiť pracovné zásluhy získané prácou namáhavou, zdraviu škodlivou a obzvlášť rizikovou, akú konajú napríklad baníci, letci, pracovníci v hutách, chemických prevádzkach, prašnom alebo infekčnom prostredí, v prostredí škodlivého žiarenia atď. Preto bude zvýšenie dôchodkov odstupňované, a to

1. v prípadoch, kde zodpovedá vykonávaná práca dnešnej I. kategórii /baníci a ďalší/ - 300 Kčs;

2. v II. kategórii - 200 Kčs;

3. v III. pracovnej kategórii, ako som uviedol, 120 Kčs.

Sme si vedomí toho, že výhodnejšie zvýšenie bude niekde obťažnejšie ihneď urobiť, lebo bude treba dokazovať druh týchto prác vykonávaných v dobe dávno minulej, a preto ministerstvá oboch republík a národné výbory zabezpečia citlivý prístup príslušných orgánov k potrebnému konaniu.

Vdovské dôchodky sa zvýšia vo všetkých skupinách o 60 % uvedených súm.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, v súvislosti so zvýšením dôchodkov starodôchodcov bolo rozhodnuté ÚV KSČ, vládou ČSSR a ÚR Čs. ROH riešiť ďalší problém v dôchodkovom zabezpečení, a to novoupraviť - zvýšiť najnižšiu výmeru dôchodkov stanovenú pre dôchodky, ktoré sú jediným zdrojom výživy bez ohľadu na to, kedy boli priznané. Doteraz je stanovená nielen pre starobný, invalidný a vdovský dôchodok, ale aj pre sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa a pre sociálny dôchodok, a to sumou 500 Kčs pre jednotlivca a 850 Kčs mesačne pre dôchodok, ak je naň odkázaný ďalší príslušník rodiny. Tieto sumy sa zvýšia na 550 Kčs, resp. 900 Kčs mesačne. Zvýšenie nízkych dôchodkov zostáva fakultatívne a doterajšie podmienky pre jeho priznanie sa nemenia. Automaticky dostanú toto zvýšenie všetci, ktorým dôchodky boli upravené v októbri 1970.

Pokiaľ ide o ekonomický dosah navrhovanej úpravy, odhaduje sa, že pri úprave dôchodkov starodôchodcov dôjde k zvýšeniu asi 500 tisíc dôchodkov starobných, invalidných a vdovských. Výhodnejšie zvýšenie podľa preferovaných kategórií bude asi v 55.000 prípadoch.

Úprava dôchodkov starodôchodcov si vyžiada zvýšenie proti nákladom plánovaným na dôchodkové zabezpečenie v roku 1971 o 171 mil. Kčs, pokiaľ ide o bývalých pracovníkov a družstevných roľníkov, a sumou asi 10 mil. Kčs, pokiaľ ide o dôchodcov z radov bývalých príslušníkov ozbrojených zložiek, celkom teda sumou cca 699 mil. Kčs. Zvýšenie nákladov na dôchodkové zabezpečenie z tohto titulu predstavuje v ČSR asi tri štvrtiny a v SSR štvrtinu uvedených súm.

Úpravou nízkych dôchodkov bude zvýšených asi 400 tisíc dôchodkov, z toho v ČSR 247 tisíc a v SSR 153 tisíc dôchodkov. Náklady na dôchodkové zabezpečenie sa touto úpravou zvýšia o 52 mil. Kčs v roku 1971 a o 207 mil. Kčs v roku 1972. V ČSR bude zvýšenie nákladov činiť 123 mil. Kčs a v SSR 84 mil. Kčs.