Rozvoj ekonomiky je preto orientovaný v jednotlivých
odvetviach tak, aby národný dôchodok rástol
priemerne ročne zhruba o 5 % a aby najmenej 95 % jeho prírastku
bolo zabezpečované rastom spoločenskej produktivity
práce. V budúcich piatich rokoch by tak mal byť
dosiahnutý väčší prírastok
národného dôchodku, než bol celý
objem národného dôchodku, vytvorený
v roku 1948. Zabezpečenie tohto dynamického rozvoja
vyžaduje vyrobiť napríklad v priemysle v roku
1975 naviac oproti úrovni dosiahnutej v roku 1970 ešte
dva a pol násobok objemu celej priemyslovej výroby
z roku 1937. Päťpercentné ročné
tempo rastu národného dôchodku nie je rozhodne
malá úloha. Naopak - vyžaduje urýchlenie
oproti doterajšiemu vývoju. Za posledných 10
rokov bol ročný priemer 4,4 %.
Náročnou úlohou bude zabezpečenie
prírastku výroby produktivity práce. Plán
ukladá zvýšiť produktivitu práce
v priemysle o 29 % a v stavebníctve o 32 %. Nielen v Českej
socialistickej republike, ale i v Slovenskej socialistickej republike
musíme použiť prírastky pracovníkov
predovšetkým na zabezpečenie rozhodujúcich
vybraných rozvojových kapacít.
Splnenie náročných cieľov piateho päťročného
plánu je nemysliteľné bez výraznej intenzifikácie
zapojenia našej krajiny do medzinárodnej deľby
práce predovšetkým v rámci spoločenstva
krajín RVHP. Objektívna potreba urýchľovania
procesu socialistickej ekonomickej integrácie, ktorá
vyplýva pre všetky krajiny nášho spoločenstva
z dosiahnutého stupňa vývoja výrobných
síl a zo súčasnej etapy súťaženia
medzi silami socializmu a kapitalizmu na ekonomickom úseku,
vystupuje v československých podmienkach do popredia
ešte naliehavejšie.
Vyplýva to nielen zo známeho faktu relatívne
sa zužujúcej základne pre krytie rastu našej
výroby potrebnými surovinami, palivom a energiou,
ale predovšetkým z toho, že rýchly rast
produktivity práce v odvetviach spracovateľského
priemyslu, kde sa vytvára najväčšia časť
prírastku národného dôchodku, môžeme
dosiahnuť práve na základe širšieho
zapojenia sa do medzinárodnej deľby práce.
To umožňuje potrebné zhromaždenie výroby,
zvyšuje však i náročnosť na vysokú
technickú a ekonomickú úroveň výrobkov,
bez ktorej nemôžeme na zahraničných trhoch
obstáť. Konečne i všetky významnejšie
programy štrukturálnych zmien v našom priemysle
môžu byť úspešne realizované
len na základe mnohostrannej či dvojstrannej spolupráce
s ostatnými socialistickými krajinami.
Z tohto dôvodu sa Československá socialistická
republika efektívne zúčastnila rozpracovania
komplexného programu ďalšieho prehlbovania a
zdokonaľovania spolupráce a rozvoja socialistickej
integrácie členských krajín RVHP,
prijatého tohto roku v júli na jej XXV. zasadnutí.
Je skutočne naším životným záujmom,
aby sme sa rovnako aktívne podieľali i na jeho realizácii.
Plán sa v tomto smere opiera o výsledky koordinácie
päťročných plánov a už uzatvorenej
dlhodobej obchodnej dohody s členskými krajinami
RVHP, predovšetkým so ZSSR. Najrýchlejšie
rastúcou zložkou československého zahraničného
obchodu bude výmena strojov a zariadení vo vzťahu
k socialistickým krajinám, kde československý
vývoz sa má zvýšiť takmer o 56
% a dovoz o 70 %.
Súčasne so zabezpečovaním úloh
tejto päťročnice musíme už teraz
vytvárať predpoklady pre realizáciu dlhodobejších
zámerov zapracovaných do komplexného programu
ekonomickej integrácie. Platí to tak o spolupráci
so socialistickými krajinami, predovšetkým
so ZSSR, ktorá nám má zabezpečiť
po roku 1975 potrebné množstvo ušľachtilých
druhov energie a niektorých základných surovín,
ako aj o doriešení niektorých komplexných
návrhov na širšie zapojenie významných
odborov spracovateľského priemyslu do medzinárodnej
deľby práce, ako je to napríklad pri perspektívnom
rozvoji výroby a spolupráce v nákladných
a osobných automobiloch a pod.
K efektívnemu rozvoju nášho hospodárstva
bude stále výraznejšie prispievať i realizácia
výsledkov vedeckého výskumu. Päťročný
plán rozvoja vedy a techniky, pre ktorý sú
plánom určené značné prostriedky,
vytvára pre to podmienky. Očakávané
prínosy z realizácie 168 vyriešených
výskumných úloh dosiahnu napríklad
zhruba 13,5 mld Kčs ročných relatívnych
úspor vlastných nákladov, 8,5 mld Kčs
úspor devízových prostriedkov, a to predovšetkým
v chemickom priemysle a v poľnohospodárstve.
Popredné miesto v rozvoji národného hospodárstva
má v piatej päťročnici priemysel. Od výsledkov
práce priemyslu bude závisieť realizácia
potrebných štrukturálnych zmien, či
už vyplývajú zo štrukturálnych
zmien v spotrebe obyvateľstva, zo zamerania investičnej
výstavby alebo zahraničného obchodu.
V realizácii zámerov piateho päťročného
plánu má významnú úlohu metalurgicko-strojársky
priemyslový komplex, ktorého produkcia sa do roku
1975 zvýši takmer o 40 %. Hlavný dôraz
v rozvoji metalurgicko-strojárskeho komplexu v piatej päťročnici
je položený na kvalitatívne zmeny a na vybrané
rozvojové nosné programy. Ide o vytvorenie predpokladov
pre zmenu štruktúry výroby s cieľom zúžiť
sortiment a zvýšiť technickú úroveň
výrobkov.
Progresívne rozvojové strojárske odbory sa
majú podieľať cca 60 % na celkovom prírastku
strojárskej výroby. Pôjde najmä:
- o viac ako dvaapolnásobné zvýšenie
výroby progresívnych technologických a kontrolných
systémov, regulačnej a riadiacej techniky,
- o výrobu najmenej 1000 kusov numericky riadených
strojov v roku 1975 oproti 36 kusom vyrobeným v roku 1970
a o skoro trojnásobné zvýšenie výroby
strojných systémov pre montáž a dokončovacie
operácie a automatických liniek zabezpečujúcich
modernizáciu strojárstva,
- o zabezpečenie mechanizačných prostriedkov
pre poľnohospodárstvo v objeme skoro 20 mld Kčs
za päť rokov,
- o výrobu veľkokapacitných technologických
celkov pre povrchovú ťažbu uhlia, dodávky
zariadení pre nové elektrárne a rozvoj výrobného
programu zariadení atómových elektrární,
- o dvojnásobné zvýšenie výroby
špičkových textilných strojov,
- o zvýšenie výroby nákladných
automobilov na 37 tisíc kusov a osobných a úžitkových
automobilov na 167 tisíc kusov v roku 1975 atd.
V hutníctve sú v päťročnom pláne
vytvárané podmienky pre riešenie výhľadovej
potreby ušľachtilých ocelí, predovšetkým
rekonštrukciou a novou výstavbou v SONP Kladno. Významnou
štrukturálnou zmenou bude zvýšenie výroby
plechov z kvarta 3,5 vo VŽKG Ostrava. Vo VSŽ Košice
bude po dokončení výstavby rozvíjaná
výroba dynamoplechov, pocínovaných, pozinkovaných
a karosárskych plechov a pod.
V palivách a energetike budeme odstraňovať
v 5. päťročnici predovšetkým disproporciu
vzniklú podcenením rozvoja palivo-energetickej základne.
Za roky 1965 - 1969 bola napríklad začatá
výstavba iba jednej elektrárne /Vojany II./. Iba
v roku 1970 a 1971 sme otvorili výstavbu troch veľkých
elektrární /Tušimice II v severočeskom
revíre, Dětmarovice na Ostravsku a vodné
dielo Dalešice na južnej Morave/. Výstavba elektrární
je dlhodobá záležitosť a preto efekt môžeme
očakávať iba v poslednom roku päťročnice.
Elektrinou musíme preto veľmi úzkostlivo hospodáriť
a nezaobídeme sa zrejme bez regulačných opatrení,
najmä v rokoch 1973 a 1974. Nedostatok špičkovej
elektriny sa snažíme zmierniť výstavbou
jednoduchých elektrární so spaľovacími
turbínami dovážanými zo ZSSR.
Z hľadiska budúceho rozvoja je rozhodujúce
začatie výstavby dvoch veľkých priemyslových
jadrových elektrární voronežského
typu, ktoré majú byť uvedené do prevádzky
po roku 1975.
Vysoké tempo rozvoja je plánované v odvetví
chémie /55 %/. Nutnosť chemizácie takmer všetkých
odvetví národného hospodárstva, prehĺbenie
medzinárodnej deľby práce v chémii pri
rastúcom podieli chemických výrobkov na československom
vývoze a zvyšovanie spotreby ropných produktov
v palivovej bilancii takéto tempo vyžaduje. Rozvojové
investície budú sústredené prevažne
na spracovanie ropy, ktorej bude v roku 1975 spracované
takmer 18 mil. ton. Plán ukladá vyrobiť viac
než 500 tisíc ton plastických hmôt. Dvojnásobné
zvýšenie výroby syntetických vlákien
do roku 1975 umožní modernizáciu a rozvoj textilného
priemyslu v podstate bez ďalšieho rastu dovozu textilných
surovín. Zavedieme výrobu priedušnej plastickej
kože, zvýšime výrobu pneumatík
1,7 - krát a pod.
Zvýšenie výroby spotrebného priemyslu
bude zabezpečované predovšetkým intenzívnejším
uskutočňovaním rekonštrukcií
a modernizácie doterajších kapacít.
V textilnom priemysle vzrastie výroba o 26 %. Podstatne
bude rozšírená vlastná surovinová
základňa. Podiel syntetických vlákien
sa zvýši na cca 20 % v roku 1975.
Na úseku lesného hospodárstva a drevospracujúceho
priemyslu bude ďalej zlepšované komplexné
využitie dôležitej tuzemskej surovinovej základne
- dreva. V budúcich piatich rokoch bude uvedený
do prevádzky celulózo-papierenský kombinát
v Štětí, bude rekonštruovaná
celulózka v Žiline a podstatne rozšírená
výroba aglomerovanych dosiek nahradzujúcich deficitné
rezivo.
V priemysle stavebných hmôt vzrastie hrubá
výroba o 47 %. Tým bude zabezpečená
tak štátna investičná výstavba,
ako i potreby obyvateľstva pre individuálnu výstavbu
a pod.
V piatej päťročnici právom prisudzujeme
mimoriadny význam ďalšiemu rozvoju poľnohospodárstva
a výživy. Tieto odvetvia majú v piatom päťročnom
pláne jednu z najnáročnejších
úloh: zabezpečiť prírastok a ďalšie
skvalitňovanie spotreby potravín v podstate vlastnou
poľnohospodárskou a potravinárskou výrobou.
Plán ukladá dosiahnuť zvýšenie
celkovej poľnohospodárskej produkcie o 14 % a trhovej
poľnohospodárskej produkcie do štátnych
fondov o 19 %. Pri vysokej náročnosti sú
to však úlohy reálne, lebo nadväzujú
na dlhé obdobie cieľavedomého budovania socialistickej
poľnohospodárskej veľkovýroby.
Ťažisko plánovaného zvýšenia
poľnohospodárskej výroby je v intenzívnom
obrábaní poľnohospodárskej a ornej pôdy
a v raste hektárových výnosov. Plán
preto zabezpečuje popri ostatných opatreniach rast
dodávok priemyslových hnojív na 1 hektár
poľnohospodárskej pôdy do roku 1975 o 27 %.
Rýchly rast spotreby mäsa ovplyvňuje i zameranie
živočíšnej výroby. Tak napríklad
súčet ročných prírastkov nákupu
mäsa za roky 1971 - 1975 sa rovná celému jednému
ročnému objemu nákupu mäsa v 3. päťročnici.
Pri hydine predstavuje tento prírastok objem, ktorý
sme nakúpili celkove za všetky roky 2. a 3. päťročnice.
Pre rast živočíšnej výroby zabezpečuje
plán zvýšenie výroby krmných
zmesí viac než o štvrtinu. Živočíšna
výroba má umožniť zvýšiť
súčasne pomerne vysokú spotrebu mäsa
na jedného obyvateľa, a to na viac než 78 kg
v roku 1975.
V našich podmienkach obmedzenej výmery pôdy
na 1 obyvateľa máme jedinú cestu k zabezpečovaniu
ďalšieho rastu poľnohospodárskej výroby
a výroby potravín. Je to efektívna intenzifikácia
výrobných procesov v rastlinnej i živočíšnej
výrobe opretá o využitie moderných vedeckotechnických
poznatkov. Už v období štvrtej päťročnice
sme prikročili k špecializácii výroby,
k zvyšovaniu koncentrácie a k rozvoju kooperácie
v našom socialistickom poľnohospodárstve. Len
tento smer rozvoja umožní lepšie využívať
socialistické výrobné vzťahy a vytvárať
cieľavedomé podmienky pre využitie súdobých
a vysokoproduktívnych technologických postupov.
V období piatej päťročnice budeme prebudovávať
materiálno-technickú základňu, a to
tak výstavbou nových kapacít, ako i rekonštrukciami
a uplatňovaním najproduktívnejších
veľkovýrobných technológií. Môžeme
- z hľadiska dlhodobého rozvoja poľnohospodárskej
výroby - určiť za najdôležitejší
vecný faktor piatej päťročnice investície,
a to ani nie tak rozsahom, ako predovšetkým vysokou
technickou úrovňou zodpovedajúcou budúcej
štruktúre poľnohospodárskej výroby.
I keď pochopiteľne hlavná ťarcha povinnosti
plniť úlohy spočíva na našich poľnohospodároch,
je nutné neustále pripomínať povinnosti
ostatných odvetví - dodávateľov, predovšetkým
strojárstva, chémie a stavebníctva.
Súdružky a súdruhovia, kľúčové
postavenie v realizácii päťročného
plánu ako celku bude mať investičná
výstavba. V súlade s materiálnotechnickými
a ekonomickými možnosťami nášho národného
hospodárstva zostáva podiel investícií
na užitom národnom dôchodku stabilizovaný
na úrovni rokov 1970 - 1971 pri priemernom ročnom
tempe rastu 4,6 %.
V piatej päťročnici sa koncentrujú prostriedky
na zabezpečenie programov štrukturálnych zmien
a rozvoja infraštruktúry, vrátane komplexnej
bytovej výstavby, ako napríklad rozvoj petrochémie,
stavebných hmôt, automobilového priemyslu,
výstavba diaľnic, metra, energetické zdroje,
výrobno-technická základňa poľnohospodárstva,
výstavba Prahy a iné.
I pri uskutočňovaní takýchto rozsiahlych
investičných programov pamätá päťročný
plán i na realizáciu drobných investícií
do 1,5 mil. rozpočtových nákladov nevyhnutných
pre modernizáciu a racionalizáciu výrobných
procesov. Pre túto kategóriu investícií
plán uvažuje v priemysle s cca 20 % celkového
objemu prác a dodávok.
Dôležitým ukazovateľom postupu a efektívnosti
výstavby je vývoj rozostavanosti, ktorá sa
- najmä v dôsledku nadmerného zvyšovania
schválených rozpočtových nákladov
stavieb - nevyvíja uspokojivo. Lehota výstavby sa
má skrátiť z 5,5 roka v roku 1970 na 3,5 roka
v roku 1975. Je pochopiteľné, že tomu ešte
musí predchádzať celý rad rozhodných
opatrení u projektantov, investorov a dodávateľov.
Rozhodujúce pre splnenie investičného plánu
piatej päťročnice nebude celkový objem,
ale plnenie v oblastiach sústredenej výstavby. Na
rozdiel od minulých období určuje plán
prvoradé riešenie potrieb výstavby v hlavnom
meste Prahe, v Severočeskom kraji a v hlavnom meste Slovenska
Bratislave. Investičná výstavba v plánovanom
územnom členení sa nezaobíde bez presunu
stavebných kapacít z ostatných krajov ČSR
a SSR. Prosím, aby ste chápali otázku koncentrácie
výstavby v uvedených oblastiach ako veľmi naliehavé
riešenie problémov, ktoré neboli realizované
v minulosti a ktorých riešenie nie je možné
ďalej odkladať.
Uskutočnenie rozsiahleho programu investičnej výstavby
v päťročnici vyžaduje zvýšenie
plánovacej, organizátorskej a riadiacej práce
na všetkých stupňoch riadenia. Bol už
prijatý celý rad významných opatrení.
Ide najmä o vypracovanie menovitých zoznamov stavieb
a obnovenie nadväznosti plánu projektových
prác na plán investičnej výstavby,
o prehĺbenie odberateľsko-dodávateľských
vzťahov, najmä pri spoločensky najvýznamnejších
úlohách, o stanovenie záväzných
úloh pri stavbách dôležitých pre
rozvoj národného hospodárstva, o expertízu
projektovej dokumentácie nových stavieb na jednotlivých
stupňoch riadenia až po štátnu expertízu
pri významných akciách.
Rozsah a obsahová náplň plánu investičnej
výstavby piatej päťročnice sú náročné,
ale reálne. Jeho možnosti sú však dané
a nie je možné pripustiť jeho narušenie
presadzovaním ďalších nereálnych
a neprimeraných požiadaviek, na čo naše
hospodárstvo už doplatilo v minulosti, najmä
v tretej päťročnici.
Súdružky a súdruhovia, realizácia zámerov
piatej päťročnice prispeje k ďalšiemu
vyrovnávaniu ekonomickej a sociálnej úrovne
medzi ČSR a SSR. Tento proces vychádza z prírodných
a ekonomických podmienok oboch republík, opiera
sa o optimálne využitie zdrojov rastu a prihliada
k špecifickým oblastným problémom. Pritom
vždy rešpektuje potreby a záujmy jednotnej československej
ekonomiky.
V priebehu päťročnice vzrastie vytvorený
spoločenský produkt v SSR o 39 %, v ČSR o
24 %. Na tvorbe spoločenského produktu sa bude podieľať
predovšetkým priemysel, ktorého objem výroby
vzrastie v budúcich piatich rokoch v SSR o 55 %, v ČSR
o 28 %. Tieto zámery päťročnice vychádzajú
z reálne ocenených možností oboch častí
štátu. Tak v ČSR, ako v SSR sú úlohy
päťročného plánu vysoko mobilizačné.
Ich náročnosť je znásobená ešte
tým, že v oboch republikách je nutné
riešiť špecifické a pritom zložité
problémy, ako sú napríklad v ČSR výstavba
palivo-energetickej základne pre celú československú
ekonomiku, rozvoj priemyslových aglomerácií
a zvlášť Prahy. V SSR sa bude rýchlo rozvíjať
najmä chemický, strojársky a metalurgický
priemysel: naďalej sa venuje pozornosť vyváženému
rozvoju všetkých oblastí a rozvoju hlavného
mesta Slovenska Bratislavy.
Piaty päťročný plán zabezpečuje
i všetky ďalšie úlohy rozvoja ekonomiky
ČSR a SSR tak, ako ich stanovil XIV. zjazd KSČ.
Súdružky a súdruhovia, v súčasnom
období prebiehajú práce na dokončení
päťročných plánov podnikov a národných
výborov a návrhov plánov na rok 1972. Aká
bude ich kvalita a zladenosť s úlohami štátneho
plánu, taká bude i realizácia päťročnice.
Poznatky získané previerkou prác však
ukazujú, že pri celkovej snahe dôsledne uviesť
do života závery XIV. zjazdu sa vyskytujú stáIe
tendencie, ktoré nie sú v súlade s hlavnými
úlohami a proporciami 5. päťročného
plánu.