Vláda ČSSR považuje upevňovanie orgánov socialistického štátu za jednu zo základných úloh a za významnú súčasť úsilia o dokončenie konsolidačného procesu, ktorý sme nastúpili po aprílovom pléne ÚV KSČ.

V úsilí vedenom Komunistickou stranou Československa, ktorého cieľom je v danej etape vylúčiť zo života našej krajiny chaos a živelnosť, odstrániť nebezpečenstvo vzniku nových kríz a postupne vytvárať v spoločnosti podmienky. ktoré umožnia sústrediť celú pozornosť na plnenie pozitívneho programu, musia orgány nášho štátu zohrať svoju významnú úlohu, splniť svoje politické, ústavné, právne a spoločenské poslanie.

Charakteristickým rysom pre súčasnú etapu konsolidačného procesu je priebeh boj a s protisocialistickými a pravičiarskymi oportunistickými silami. Vytvárajú sa predpoklady pre perspektívnu a koncepčnú prácu na pozitívnych úlohách našej spoločnosti. Potrebujeme práceschopné, plne reprezantívne orgány, ktoré by túto prácu v celom rozsahu a obsahu uskutočnili vo všetkých oblastiach svojho ústavného oprávnenia, pôsobnosti a poverenia.

Ide nám o to, aby orgány socialistického štátu pôsobili a fungovali ako skutočné orgány moci robotníckej triedy a pracujúceho ľudu, aby naozaj a v celom rozsahu plnili úlohy orgánov socialistického štátu.

Najdôležitejším článkom upevňovania orgánov socialistického štátu zhora nadol sú zastupiteľské orgány na všetkých stupňoch. Od nich závisí a práve od nich sa rozvíjajú základné postoje, aktivita a zodpovednosť ostatných štátnych orgánov pri zabezpečovaní našich súčasných úloh.

So zreteľom na súčasnú politickú situáciu, na akútnosť úloh, na potrebu sústrediť sa bezprostredne na dôsledné plnenie funkcií, na nevyhnutnosť konať, pokladáme za nutné, aby doterajšie zastupiteľské orgány dostali ústavné oprávnenie na ďalší výkon svojich kompetencií, pretože ich funkčné obdobie zakrátko končí. Takisto pokladáme za nutné, aby sa zastupiteľským orgánom zabezpečila možnosť udržať, respektíve získať plnú pracovnú spôsobilosť a aktivitu, tak ako to predpokladajú a vyžadujú príslušné právne normy. V tom je hlavný zmysel predkladaného návrhu na ďalšie predľženie volebného obdobia zastupiteľských zborov a na prijatie systému, umožňujúceho na návrh orgánov Národného frontu uskutočniť v nevyhnuteľnom rozsahu i zmeny v zastupiteľských orgánoch, a to cestou doplňovania týchto zborov voľbou nových poslancov, prípadne zbavením funkcie v prípadoch, ktoré návrh ústavného zákona taxatívne vypočítava.

Chcem zvlášť zdôrazniť, že tieto prechodné mimoriadne opatrenia, s ktorými predstupujeme pred Federálne zhromaždenie, majú umožniť uzavrieť provizóriá a pripraviť predpoklady, aby sa mohli v plnej šírke uplatniť a rozvinúť všetky princípy socialistickej demokracie. Ide o to, aby doterajšie volené orgány vedeli doviesť konsolidáciu do patričných záverov, aby dokázali na vlastných skutkoch správnosť politickej línie, a tak vytvorili normálne podmienky pre všeobecné voľby.

Rád by som vás, vážené súdružky a vážení súdruhovia poslanci, aspoň v hrubých črtách zoznámil s niektorými názormi, ktoré mali členovia na navrhovaný rozsah a formu jednotlivých ustanovení predkladanej osnovy ústavného zákona.

Predľženie volebného obdobia všetkých zastupiteľských orgánov a stanovenie maximálnej lehoty tohto predľženia dnom 31. 12. 1971 je základným ustanovením navrhovaného ústavného zákona. Naliehavosť riešenia narastajúcich úloh a nevyhnuteľnosť riešiť ich v patričnom poradí, umožní politickým a štátnym orgánom pripraviť všeobecné voľby do zastupiteľských orgánov tak, ako to vyžaduje ich význam a zmysel. Nejde len o organizačné a technické zaistenie volieb, ale predovšetkým o serióznu koncepciu celej volebnej sústavy, aby zodpovedala marxisticko-leninskému chápaniu štátu, zmenám v našom politickom a štátnom živote a socialistickým princípom volebného práva. I tomuto zákonodarnému zboru je dobre známe, že práve volebné zákony v uplynulých obdobiach vyvolávali pokračujúce polemiky, vzájomne si odporujúce diskusie a pod. Sama príprava nových volebných zákonov si nepochybne vyžiada určitý čas.

Predpokladáme, že k voľbám pristúpime po XIV. zjazde KSČ. Vyvinieme všetko úsilie, aby v súlade s direktívou prijatou na májovom pléne ÚV KSČ, uvedenou v referáte prvého tajomníka ÚV KSČ dr. Husáka, vše- obecné voľby do zastupiteľských zborov boli dôstojné, demokratické a úspešné z hľadiska KSČ a aby boli výrazným dovŕšením konsolidácie v našej zemi.

Pri úvahách o predľžení volebného obdobia zastupiteľských zborov uplatňovali sa aj názory, či by vzhľadom na problémy súvisiace s uskutočnením volieb nebolo účelné predľžiť volebné obdobie bez uvedenia konkrétneho termínu. Odporúčame, súdružky a súdruhovia, stanoviť pevný termín dnom 31. 12. 1971. Tento termín má všetky predpoklady, že bude termínom konečným a že umožní, aby sa voľby uskutočnili riadne, okrem iného i bez tlaku a spechu vyvolaného príliš krátkym termínom, prípadne pod tlakom, že inak by sa muselo ešte robiť mimoriadne opatrenie, akým predlžovanie volebného obdobia iste je.

Predľženie volebného obdobia bez uvedenia konkrétneho termínu nepokladáme za vhodné ani politicky, ani právne.

Už pri predchádzajúcich úpravách ustanovení, týkajúcich sa volebných období zastupiteľských zborov, najmä národných výborov, vyskytol sa problém s doplňovaním týchto zborov na počet stanovený zákonom, resp. na minimálny počet poslancov v prípadoch, keď sa tento počet z akéhokoľvek dôvodu znížil. Ustanovenie o doplňovacích voľbách poznáme i z našich platných právnych predpisov, ktoré pripúšťajú, aby v poslednom roku pred uskutočnením volieb sa doplňovacie voľby nekonali. Vzhľadom na to, že od volieb v r. 1964 uplynul už dlhší čas, treba ústavne upraviť zodpovedajúcu možnosť, spôsob i podmienky, aby sa zastupiteľské zbory doplnili na najnutnejší počet.

Navrhovaný ústavný zákon formuluje v § 2 realizáciu tohto výnimočného spôsobu voľby členov zastupiteľských zborov ako možnosť. Vyplýva to z dikcie "ak to vyžaduje riadny chod zastupiteľského zboru". Nestanovujeme teda povinnosť doplniť zastupiteľský zbor, kde je síce počet poslancov znížený, ale zastupiteľský zbor je stále dostatočne reprezentatívny, práce schopný, jeho orgány aktívne, spôsobilé urobiť zadosť kompetenčným normám, ak považujeme, samozrejme správne, kompetenciu nielen za právo, ale i za povinnosť štátneho orgánu. Toto ustanovenie navrhovaného ústavného zákona zabezpečuje teda i výnimku z príslušných ustanovení zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch i minimálnych počtoch poslancov, ako aj výnimku z ustanovenia ústavného zákona o československej federácii , pokiaľ ide o počty poslancov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady a oboch snemovní Federálneho zhromaždenia.

Návrh ústavného zákona vychádza z toho, že realizácia uvedených ustanovení závisí od politickej úvahy príslušných politických a štátnych orgánov. Z povahy veci vyplýva, že v každom prípade bude treba zvážiť vhodnosť, nutnosť, potrebu i rozsah použitia tohto výnimočného spôsobu voľby u jednotlivých zastupiteľských zborov. Tam, kde na to sú alebo sa vytvoria podmienky, ráta predložený návrh ústavného zákona s možnosťou uskutočniť doplňovaciu voľbu podľa predpisov volebných zákonov.

Návrh ústavného zákona vychádza ďalej z toho, že tak ako pri doplňovacej voľbe, žiada sa citlivý postup aj pri aplikácii ustanovení ústavného zákona o zbavení poslancov ich poslaneckej funkcie. Myslím, že netreba bližšie zdôvodňovať politickú nutnosť a charakter tohto opatrenia. Máme v živej pamäti priebeh rokovania posledného plenárneho zasadnutia ÚV KSČ, ako aj jeho závery, z ktorých tiež vychádzajú navrhované ustanovenia ústavného zákona. V zmysle návrhu ústavného zákona viaže sa zbavenie funkcie poslanca jednak na návrh príslušného orgánu Národného frontu, jednak na podmienky uvedené v ústavnom zákone. Poslanca možno zbaviť poslaneckej funkcie vtedy, ak bez vážneho dôvodu neplní po dlhší čas svoju funkciu, alebo keď svojou činnosťou narúša politiku Národného frontu.

Vláda predpokladala a aj diskusia na spoločnej schôdzi ústavnoprávnych výborov obidvoch snemovní Federálneho zhromaždenia potvrdila, že v praxi sa toto ustanovenie s vážnym dosahom použije v odôvodnených prípadoch výnimočne. Orgány Národného frontu, zastupiteľské zbory, ktoré budú rokovať o odôvodnenosti prípadných návrhov na zbavenie poslaneckej funkcie, budú k tomu istotne pristupovať s pocitom politického dosahu svojho rozhodnutia a jeho závažnosti. Netreba preto požadovať - uplatňovali sa aj také návrhy - kvalifikovanú väčšinu na rozhodnutie zastupiteľského zboru v takomto prípade.

Poslaneckej funkcie bude ďalej možné zbaviť toho, kto bol právoplatne odsúdený pre trestný čin - to je nepochybene oprávnené.

Návrh zákona počíta ako so samozrejmosťou s právom poslanca vzdať sa svojho mandátu. Vyplýva to z povahy tohto práva. Nežiada sa pre to výslovné uvedenie v ústavnom zákone.

Ustanovenie o počte poslancov Snemovne národov Federálneho zhromaždenia v súvislosti s možnosťou rezignácie, prípadne zbavenia poslaneckej funkcie treba v praxi uplatňovať v úzkej náväznosti na princíp paritného zastúpenia obidvoch republík v tejto snemovni. Navrhovatelia predpokladajú politické ústavné rešpektovanie princípov československej federácie aj v tomto prípade.

Pri príprave návrhu ústavného zákona sa zvážila aj forma a spôsob, ako predľžiť termín pre voľbu sudcov Najvyššieho súdu, krajských, okresných a vojenských súdov, stanovený ústavným zákonom č. 112/1967 Zb. na rok 1969. Po diskusiách sa došlo k záveru, že je nevhodné viazať termín volieb sudcov na termín volieb zastupiteľských zborov. Problematika volieb sudcov má svoje významné, vecné i politické odlišnosti od volieb poslancov zastupiteľských zborov a bude sa riešiť v súvislosti s prípravou a prerokovávaním ústavného zákona o súdoch a prokuratúrach, ktorého vydanie predpokladá čl. 145 ústavného zákona o československej federácii a ktorého návrh je vo vysokom stupni pripravenosti. Návrh ústavného zákona neobsahuje ustanovenie o doplňovaní súdov a odvolávaní sudcov. Doterajšie predpisy obsahujú dostatočnú úpravu tejto problematiky.

Vláda pripravila predložený návrh ústavného zákona, prerokovalo ho a odporučilo ho Predsedníctvo ÚV NF na svojej schôdzi 10. októbra t. r., 13. októbra prerokovali návrh aj predsedníctva Českej a Slovenskej národnej rady a vyslovili s ním zásadný súhlas. S ich stanoviskami sa zoznámili ústavnoprávne výbory obidvoch snemovní Federálneho zhromaždenia na spoločnej schôdzi toho istého dňa. Pokiaľ odporučili úpravy textu niektorých ustanovení, ide všade o odôvodnené návrhy, s ktorými môžu navrhovatelia súhlasiť. Zmeny odôvodní spravodajca ústavnoprávnych výborov poslanec Červinka.

Návrh ústavného zákona znamená prechodné opatrenie. Ako je priamo uvedené v § 8, stratí svoju účinnosť dňom, keď sa uskutočnia všeobecné voľby do zastupiteľských zborov, najneskoršie 31. decembra 1971. Hlavným poslaním navrhovaného ústavného zákona je preklenúť zbývajúce obdobie, ktorým musíme prejsť na ceste k úplnej normalizácii a konsolidácii politických a hospodárskych pomerov v ČSSR. Vodidlom pre nás zostáva politický smer formulovaný na poslednom zasadaní ÚV KSČ, zabezpečenie slobodného a demokratického života, sociálnej a občianskej istoty v socialistickom štáte pre všetkých jeho občanov.

Vážené súdružky poslankyne. vážení súdruhovia poslanci Federálneho zhromaždenia, v mene vlády ČSSR a poslancov, ktorí v zmysle stanoviska ÚV NF ČSSR podporili návrh ústavného zákona, odporúčam. aby ste s návrhom ústavného zákona vyslovili súhlas a dali mu ústavnú sankciu. /Potlesk./

Predseda FZ prof. dr. Hanes: Ďakujem podpredsedovi vlády prof. dr. Lacovi za jeho výklad. Stanovisko ústavnoprávnych výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov. ktorým bol ústavný zákon prikázaný na prerokovanie, prednesie spoločný spravodajca poslanec V. Červinka.

Zpravodaj posl. V. Červinka: Vážené Federální shromáždění, soudružky a soudruzi poslanci, připojuji se k odůvodnění, které zde přednesl zástupce vlády - její místopředseda prof. dr. Laco.

Ve smyslu jednacího řádu byl vládní návrh ústavního zákona zaslán k vyjádření oběma národním radám, jejichž předsednictva sdělila svá stanoviska. Obě národní rady vyjádřily souhlas, aby Federální shromáždění vydalo tento ústavní zákon, kterým se kromě prodloužení volebního období všech zastupitelských sborů a soudů umožňuje na přechodnou dobu doplňovat počet poslanců těchto zastupitelských sborů a zprostit jejich poslance jejich poslanecké funkce z důvodů zákonem stanovených.

Návrhem ústavního zákona se zabývalo též předsednictvo ÚV NF ČSSR a ve svém dopise, jehož opis byl rozdán všem poslancům, vyjádřilo plnou podporu vládnímu návrhu. Zdůrazňuje zejména, že řešení současné složité situace si vyžádá ještě čas a že volby do zastupitelských sborů je nutno připravit zodpovědně v době, kdy nejnaléhavější politické problémy v našem státě budou vyřešeny.

K vládnímu návrhu se připojila i skupina poslanců, která schválení vládního návrhu zákona též doporučila. Stanovisko skupiny poslanců bylo také všem poslancům rozdáno.

Nyní dovolte, abych jako společný zpravodaj výborů - ústavně právního výboru Sněmovny lidu a ústavně právního výboru Sněmovny národů - vyjádřil stanovisko k navrženému vládními návrhu ústavního zákona. Než přistoupím k odůvodnění jednotlivých úprav, chtěl bych seznámit společnou schůzi obou sněmoven s některými zásadními otázkami. kterými se výbory zabývaly.

Důkladně byla zvažována otázka termínu odložených voleb. Výbory pokládají za politicky vhodné stanovit nejzažší termín, do kdy mají být volby provedeny, jak je to uvedeno v § 1 vládního návrhu. Vyslovili jsme přesvědčení, že pod vedením ÚV KSČ dojde ke konsolidaci našeho života a že budou v poměrně krátké době vyřešeny nejpalčivější politické a ekonomické problémy. Po jejich vyřešení se bude moci Národní fronta zabývat volebním systémem a připravit řádné provedení voleb do všech zastupitelských sborů.

Nám poslancům a občanům obou našich národů je dobře známo, že na základě rozhodnutí ÚV KSČ byly připravovány volby na rok 1968 na základě zákonů přijatých na podzim roku 1967. Zákony přinášely mnohé pozitivní prvky, jako např. systém vícemandátových obvodů, stanovení náhradníků a další. Bohužel přes veškerou snahu komunistické strany, vlády, Národní fronty a Národního shromáždění volby nemohly být provedeny. Mnozí málo zasvěcení lidé se mohou ptát proč. Bylo tomu tak proto, že proti těmto zákonům rozpoutaly zběsilou kampaň sdělovací prostředky a nepřátelské antisocialistické živly. Již v tomto období začaly útoky proti vedoucí úloze KSČ, proti jejím osvědčeným funkcionářům a někdy i proti funkcionářům jiných politických stran nebo funkcionářům bezpartijním. Největší útoky byly už tenkrát soustředěny na poslance národních výborů, kteří poctivě, svědomitě a bezplatně plnili své funkce v nejtěžších chvílích polednového období. Myslím, že je na místě. abychom těmto funkcionářům co nejupřímněji poděkovali. /Potlesk./

Nátlakové skupiny prosazovaly např. samostatné kandidátní listiny pro každou politickou stranu, požadovaly, aby pořadí poslanců a náhradníků bylo určováno podle počtu odevzdaných hlasů pro jednotlivé kandidáty, což by znamenalo nerespektování pořadí stanoveného orgány Národní fronty a odstranění nejschopnějších funkcionářů. Prosazovaly se názory dát dokonce kandidátní listiny několik dnů před volbami do rodin, aby si voliči mohli upravit kandidátní listiny doma, pochopitelně proto, aby antisocialistickým silám bylo možno tyto voliče ovlivňovat. Byly uplatňovány i jiné nepochopitelné návrhy. Již tenkrát bylo zřejmé, oč šlo nátlakovým skupinám a jejich duchovním vůdcům. Taková byla v té době situace a politická atmosféra. Nehorázná štvavá kampaň sdělovacích prostředků a protikomunistických, antisocialistických a pravicových skupin volby v roce 1968 znemožnila.

Jak probíhaly protisocialistické, protistranické a protisovětské akce od ledna loňského roku všichni dobře víme. Víme to z materiálů ÚV KSČ, z uveřejněných dokumentů, z referátů našich předních představitelů - soudruha dr. Husáka a dalších. Známe také, kam směřovala výzva 2000 slov, která jistě měla vliv na útoky na poctivé funkcionáře.

Je proto zřejmé, že za této neutěšené vnitropolitické situace volby nelze ani v současné době uskutečnit, což už bylo zdůvodněno s. Lacem. Bude to možné až po politické a hospodářské normalizaci a po řádném XIV. sjezdu KSČ.

Zatím jsou v naší společnosti mimořádné poměry a na základě toho je třeba chápat i smysl navrhovaného zákona. Buďme si však vědomi toho, že nepřátelské síly doma i v zahraničí se vynasnaží tento ústavní zákon znevážit a politicky zneužít. Budou hovořit o jeho nesprávnosti, nedemokratičnosti apod., budou působit na naše méně uvědomělé občany a antisocialistické živly.