PRÍLOHY
56
Návrh
Predsedníctva Slovenskej národnej rady: Uznesenie
Slovenskej národnej rady z..........
k zpráve o stave hospodárstva a perspektívach jeho rozvoja do roku 1970 vo Východoslovenskom kraji s osobitným zreteľom na zaostávajúce oblasti
Slovenská národná rada po prerokovaní zprávy o stave hospodárstva a jeho rozvoja do roku 1970 a v ďalších rokoch vo Východoslovenskom kraji s osobitným zreteľom na ekonomicky málo rozvinuté oblasti
k o n š t a tu j e, že
politika KSČ orientovaná na socialistickú industrializáciu Slovenska sa tiež výrazne prejavila v ekonomickom a kultúrnom rozvoji vo Východoslovenskom kraji.
Vybudoval sa rad priemyselných závodov, ďalšie sa rekonštruovali a modernizovali. Zvlášť intenzívne sa zabezpečoval rozvoj v poslednom desaťročí, kedy boli položené základy novej hutníckej oblasti ČSSR výstavbou VSŽ, ďalšej chemickej základne výstavbou Chemka, vytvorili sa podmienky pre spracovanie drevnej hmoty výstavbou Drevokombinátu Hencovce, rozvinula sa výroba žiaruvzdorných materiálov v Košiciach a v okrese Rožňava, začalo sa s výstavbou závodu na stavebnú keramiku v Michalovciach a pod. Značnú váhu v ekonomike kraja dosahuje strojárska výroba v závodoch Vihorlat Snina, Vagónka Poprad a Východoslovenské strojárne Košice á potravinársky priemysel, ktorý v súčasnom období už spracováva takmer celú poľnohospodársku produkciu kraja. Výrobné odbory spotrebného priemyslu, reprezentované hlavne OZKN v Prešove, Tatrasvitom a druhým obuvníckym centrom Slovenska v Bardejove, vytvárajú dobrú základňu pre ďalší rozvoj
Úpravou Východoslovenskej nížiny vytvárajú sa základné podmienky pre využitie pôdnych a priaznivých klimatických podmienok, umožňujúcich postupný prechod k zmene štruktúry výroby zodpovedajúcej tejto oblasti.
Rozvoj dopravy, najmä dostavbou trate Orlov-Plaveč-Podolinec a Turňa-Rožňava vytvorili sa predpoklady pre intenzívnejšie zapojenie do rozvoja ekonomiky i týchto ekonomicky zaostávajúcich oblastí.
Významný pokrok sa dosiahol aj vo vzdelanostnej úrovni obyvateľstva a v rozvoji kultúry, kde popri rýchlom rozvoji ZDŠ sa podstatne rozšírila sieť stredných všeobecných a odborných škôl, vybudovali sa vysokoškolské strediská v Košiciach a Prešove.
Obdobné priaznivé výsledky sa dosiahli v rozvoji zdravotníctva, kde popri budovaní zdravotníckych stredísk sa dali do užívania nové nemocnice a niektoré špeciálne liečebné zariadenia,, rozvíjali sa zariadenia pre oddych a rekreáciu najmä vo Vysokých Tatrách, Slovenskom raji a Podvihorlatskej nádrži.
Odrazom doterajšieho ekonomického a kultúrneho rozvoja je zvýšenie zamestnanosti a príjmov obyvateľstva.
Zamestnanosť v priemysle v porovnaní s rokom 1948 sa zvýšila viac ako trojnásobne. Za posledné dve desaťročia dalo sa do užívania 126 tis. bytov a v tretej päťročnici vzrástli peňažné príjmy a maloobchodný obrat na obyvateľa takmer o tretinu.
Plánovaný rozvoj ekonomiky vo Východoslovenskom kraji do roku 1970 zabezpečuje tendenciu urýchleného rozvoja, avšak obsahuje v sebe prvky, ktoré nevytvárajú komplexné predpoklady pre využitie niektorých jestvujúcich prírodných a ekonomických podmienok kraja.
Naliehavosť ďalšieho intenzívneho rozvoja zvýrazňuje vysoký prírastok obyvateľstva v produktívnom veku, ktorý do roku 1970 predstavuje 65 tisíc a v ďalšom päťročnom období 75 tisíc osôb.
Prírodné zdroje reprezentujú najmä vysoké zásoby drevnej, hmoty, soli, magnezitu, priemyselne ťažiteľných rudných surovín, pôdny fond a niektoré vodné zdroje.
Vychádzajúc z daných prírodných a ekonomických podmienok, z problémov, ktoré treba riešiť v oblasti spoločenskej spotreby, a zo súčasnej úrovne výrobno-technickej základne, sústreďujú sa problémy ďalšieho rozvoja do týchto úsekov:
- dokompletizácie jestvujúcich základných výrobných fondov v záujme zvýšenia finality a zefektívnenie výroby; zvlášť významná úloha y tomto smere pripadá náväzným výrobám na hutnícku a chemickú základňu,
- ďalší rozvoj spracovateľských odvetví priemyslu, najmä strojárstva, spotrebného a potravinárskeho priemyslu a rozvoja doplnkových výrob cestou výrobných družstiev a miestneho priemyslu,
- intenzívne využitie pôdneho fondu, najmä Východoslovenskej nížiny a koncepčného riešenia poľnohospodárskej výroby v horských a podhorských oblastiach v podstate reprezentovanej súkromným sektorom,
- do hospodárskeho diania zapojiť dosiaľ ekonomicky málo rozvinuté oblasti kraja, v ktorých žije viac ako 44 % obyvateľov kraja,
- vytvoriť konkrétne podmienky pre komplexné spracovanie drevnej hmoty výstavbou drevokombinátov Šariš, Spiš a Hnilec, ako aj závodu na výrobu nábytku v Sabinove,
- využitie zásob soli na rozvoj chlórovej chémie v oblasti Strážske,
- využitie vhodných zásob pre rozvoj výroby stavebných látok predovšetkým ďalšou etapou výstavby Keramokombinátu Michalovce, cementárne v Turni, pórobetónky v Košiciach, tehelne v Hanušovciach a Humennom a ťažobne štrkopieskov v Seni,
- overiť možnosti ťažby a spracovania geologicky preukázaných a priemyselne použiteľných zásob rudných surovín, hlavne sideritov, pyritov, meďnatých, barytových a mangánových rúd, najmä z hľadiska efektívnosti, resp. vytvorenia náhradných pracovných príležitostí,
- do úsekov spoločenskej spotreby, kde treba riešiť najmä smennosť na ZDŠ, rozvoj bytovej výstavby, zdravotníckych zariadení, cestnej siete, vodovodov a kanalizácií, ako aj komplexné podmienky pre zdravé životné prostredie.
Jestvujúca výrobno-technická základňa, prírodné a ekonomické podmienky, ako i žiadúci rozvoj na úseku spoločenskej spotreby umožňujú i naďalej rozvíjať ekonomiku a kultúru vo Východoslovenskom kraji a zbližovať ju s úrovňou ostatných oblastí. Za základný nástroj pre dosiahnutie tohto cieľa i naďalej považuje Slovenská národná rada štátny plán rozvoja národného hospodárstva, k čomu treba vytvárať podmienky tiež v ekonomických nástrojoch a v nástrojoch oblastnej proporcionality.
Za účelom ďalšieho rozvoja ekonomiky a kultúry Východoslovenského kraja Slovenská národná rada
ukladá
1. predsedovi Slovenskej národnej rady
a) predložiť vláde rozbor stavu hospodárstva Východoslovenského kraja a možnosti jeho ďalšieho rozvoja s návrhom opatrení,
b) požiadať príslušné ústredné orgány o pomoc pri vykonávaní praktických záverov pre využitie prírodných a ekonomických podmienok smerujúcich k urýchlenému rozvoju vo Východoslovenskom kraji,
2. podpredsedovi SNR a predsedovi Slovenskej plánovacej komisie
a) zabezpečiť v ďalších prácach na príprave dlhodobého rozvoja ekonomiky Slovenska a vypracovaní smerníc pre piaty päťročný plán ďalší rozvoj výrobno-technickej základne priemyslu vo Východoslovenskom kraji,
b) v ročných plánoch rozvoja národného hospodárstva v spolupráci s predsedom Východoslovenského KNV vytvárať podmienky pre rýchlejší rozvoj bytovej výstavby, školských, zdravotníckych a kultúrnych zariadení a vodného hospodárstva,
c) v súlade s upresňovaním ekonomických nástrojov oblastnej proporcionality a prípadne ďalších zdrojov, postupne riešiť rozvoj ekonomicky málo rozvinutých oblastí,
3. povereníkovi SNR pre poľnohospodárstvo a výživu
urobiť opatrenia na zvýšené využitie pôdnych a klimatických podmienok na Východoslovenskej nížine cestou ďalšej intenzifikácie, najmä riešením vodohospodárskych pomerov a tomu zodpovedajúcou zmenou štruktúry poľnohospodárskej výroby, osobitne koncepčne riešiť postavenie a úlohu poľnohospodárstva v podhorských a horských oblastiach, najmä vo vzťahu k súkromnému sektoru,
4. povereníkovi SNR pre stavebníctvo
a) zabezpečovať kapacitami stavebnej výroby plánovanú a územne, projekčne a finančne zabezpečenú investičnú výstavbu na území kraja. Prednostne zabezpečovať hlavne komplexnú bytovú a občiansku výstavbu, výstavbu vybraných objektov vo Vysokých Tatrách v objeme i jej územnom rozložení,
b) vytvárať prostredníctvom vrchných investorov plánovacie, územné a projekčné podmienky pre začatie výstavby kapacít výroby stavebných látok do roku 1970, menovite cementárne v Turni nad Bodvou, pórobetónky v Košiciach, tehelne v Hanušovciach a ťažobne štrkopieskov v Seni,
5. predsedníčke Výboru SNR pre cestovný ruch v spolupráci s predsedom Východoslovenského KNV
a) spracovať koncepciu dlhodobého rozvoja oblastí I. kategórie cestovného ruchu - Slovenský raj - a spolu s opatreniami pre jej realizáciu prerokovať v orgánoch KNV a SNR do konca júna 1968,
b) v dlhodobých koncepciách rozvoja cestovného ruchu zohľadňovať výnimočné prírodné danosti Východoslovenského kraja (Vysoké Tatry, Slovenský raj, Podvihorlatská Sĺňava a ďalšie vodné nádrže) a zabezpečovať ich primeraný rozvoj v záujme zlepšenia ekonomiky celého kraja,
6. predsedovi Východoslovenského KNV
a) rozvoj hospodárstva národných výborov organizovať v nových podmienkach tak, aby sa zvyšovala tvorba zdrojov národných výborov rozvojom priemyselnej výroby podnikov miestnej výroby, služieb a miestneho stavebníctva,
b) v ekonomicky zaostávajúcich miestach, schválených uznesením vlády číslo 6/1967, vytvárať komplexné podmienky pre urýchlené vybudovanie infraštruktúry ako jednej z rozhodujúcich podmienok pre umiestňovanie výrobných kapacít a koncentráciu osídlenia,
c) v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu v ekonomicky málo rozvinutých oblastiach Východoslovenského kraja vytvárať cieľavedome priaznivé podmienky plánovaným budovaním infraštruktúry,
d) sústavne sledovať a robiť opatrenia na realizáciu plánovaných úloh v investičnej výstavbe vo Východoslovenskom kraji, najmä pri výstavbe bytov, komplexnej vybavenosti škôl a zdravotníckych zariadení,
berie na vedomie, že
a) Východoslovenský krajský národný výbor prijal opatrenia zabezpečujúce rozvoj hospodárstva riadeného národnými výbormi a usiluje o taký ekonomický rozvoj Východoslovenského kraja, ktorý pri využití ekonomických nástrojov novej sústavy riadenia nadväzuje na doterajší rozvoj kraja a usiluje o ďalší optimálny rozvoj,
b) doterajšie skúsenosti a poznatky z uplatňovania novej sústavy riadenia a pôsobnosti ekonomických nástrojov oblastnej proporcionality sa využijú pre ich spresnenie s pôsobnosťou od 1. januára 1968.
V Bratislave 21. októbra 1967.
Predseda
Slovenskej národnej rady: Michal C h u d í k, v. r.
57 Návrh
Predsedníctva Slovenskej národnej rady: Uznesenie
Slovenskej národnej rady z..........
k zpráve o uplatňovaní kontrolnej činnosti orgánmi Slovenskej národnej rady a zvýšení jej účinnosti v nových podmienkach riadenia.
Slovenská národná rada ako slovenský národný orgán a súčasne národný článok celoštátneho politického a hospodárskeho riadenia pre územie Slovenska zúčastňuje sa na tvorbe celoštátnej politiky. Vychádzajúc z tohto ústavného postavenia a z tvorivej aplikácie uznesenia Ústredného výboru KSČ a Ústredného výboru KSS z mája a septembra 1967 a z ďalších uznesení najvyšších straníckych orgánov sa zúčastňuje na príprave, realizácii a kontrole plnenia štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a ďalších celoštátnych opatrení.
Pri plnení týchto úloh sa v činnosti Slovenskej národnej rady a všetkých jej orgánov uplatňuje princíp spätnej väzby kontroly na riadiacu činnosť.
Slovenská národná rada pri uplatňovaní zákonodarnej, výkonnej a kontrolnej činnosti bezprostredne spolupracuje s Národným zhromaždením, vládou, orgánmi centrálneho riadenia a národnými výbormi. Doterajšia spolupráca sa priaznivo odrážala vo výsledkoch kontrolnej činnosti pléna, Predsedníctva a komisií Slovenskej národnej rady. Umožnila zamerať kontrolnú činnosť na rozhodujúce otázky rozvoja ekonomiky a kultúry na Slovensku a aktívne sa podieľať na riešení problémov celého národného hospodárstva.
V zdokonalenej sústave riadenia zvyšujú sa úlohy a zodpovednosť Slovenskej národnej rady a všetkých jej orgánov za vytváranie podmienok pre všestranný a dynamický rozvoj Slovenska v rámci jednotnej ekonomiky ČSSR.
Týmto požiadavkám sa postupne prispôsobuje a v súlade s nimi sa musí naďalej zdokonaľovať aj jej kontrolná činnosť. Bude nutné popri dosiaľ osvedčených metódach a formách kontroly hľadať ďalšie možnosti ako prehlbovať jej účinnosť. Cieľavedomejšie orientovať prácu orgánov Slovenskej národnej rady na kontrolu plnenia rozhodujúcich problémov hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho rozvoja.
Kontrolnú činnosť Slovenskej národnej rady a jej orgánov je nutné rozvíjať v súlade so závermi pléna ÚV KSČ z decembra 1966 a základnými smermi racionálneho usporiadania kontroly schválenými uzneseniami vlády č. 72 z marca t. r.
Pôjde predovšetkým o ďalšie posilnenie a prehĺbenie úrovne a účinnosti spoločenskej a štátnej kontroly, odbornej a rezortnej kontroly, vykonávanej komisiami a poverenictvami Slovenskej národnej rady ako nedeliteľnej súčasti riadiacej práce. To vyžaduje maximálne zabezpečiť, aby kontrola zavčasu signalizovala a umožňovala komplexne poznávať a zovšeobecňovať tendencie vývoja národného hospodárstva, napomáhala presadzovať celospoločenské záujmy a poskytovala podklady na vykonanie účinných opatrení pre zjednanie nápravy a upevnenie socialistickej zákonnosti, štátnej a pracovnej disciplíny. Vo väčšej miere ako dosiaľ dbať o konkrétnosť a adresnosť záverov z jednotlivých kontrolných akcií, presnejšie vymedzovať zodpovednosť a vyvodzovať dôsledky za neplnenie povinností.
Bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť hodnoteniu správnosti a včasnosti plnenia zákonov, uznesení strany, vlády a Slovenskej národnej rady. Zo strany všetkých orgánov Slovenskej národnej rady skúmať a hodnotiť nielen to, ako sa tieto plnia, ale aj iniciatívne predkladať návrhy na ich zmeny tak, aby plne zodpovedali požiadavkám každodenného života a tento aktívne ovplyvňovali.
V plnšej miere je žiadúce rozvíjať demokratické prvky a politicko-výchovné pôsobenie kontroly najmä ďalším prehlbovaním účasti poslancov Slovenskej národnej rady na kontrole v rámci komisií, kde pracujú.
Zabezpečenie komplexného plnenia úloh Slovenskej národnej rady a jej orgánov si vyžaduje sústavne prehlbovať vzájomnú spoluprácu komisií a povereníctiev Slovenskej národnej rady aj v oblasti kontroly. Táto sa musí stať trvalou metódou pri rozvíjaní ich kontrolnej činnosti.
V súlade s týmito Slovenská národná rada ukladá
A. povereníkovi-predsedovi Komisie ľudovej kontroly SNR
1. činnosť Komisie ľudovej kontroly SNR ako odborného kontrolného orgánu Slovenskej národnej rady orientovať v ďalšom období predovšetkým na kontrolu dodržiavania zákonov, uznesení vlády, Slovenskej národnej rady, jej Predsedníctva a realizáciu uznesení ÚV KSČ z mája a septembra t. r.;
2. v rámci kontrolnej činnosti hodnotiť úroveň kontroly vykonávanej štátnymi a hospodárskymi orgánmi a organizáciami na Slovensku ako nedeliteľnej súčasti ich riadiacej práce a dbať na to, aby tieto dôsledne uplatňovali zodpovednosť za plnenie úloh;
3. v záujme komplexného hodnotenia problémov zistených kontrolou a ich účinného riešenia, naďalej prehlbovať spoluprácu s komisiami a povereníctvami Slovenskej národnej rady a podľa povahy zistení tieto prerokovávať na spoločných zasadnutiach s príslušnými komisiami slovenskej národnej rady;
4. v kontrolnej činnosti venovať osobitnú pozornosť ochrane záujmov spotrebiteľov;
5. zapájaním širokých más pracujúcich do kontrolnej činnosti prehlbovať jej účinnosť a výchovné poslanie.
B. všetkým predsedom komisií a povereníkom Slovenskej národnej rady
1. pri zabezpečovaní kontrolnej činnosti dôsledne vychádzať z uznesení XIII. sjazdu KSČ, sjazdu KSS a záverov Ústredného výboru KSČ z decembra 1966 o racionalizácii kontrolného systému a ďalšom zvyšovaní účinnosti kontroly;
2. kontrolnou činnosťou, ako dôležitou súčasťou riadenia, dôsledne napomáhať intenzívnemu rozvoju hospodárstva a kultúry a zabezpečovaniu celospoločenských záujmov;
3. v súlade s požiadavkami novej sústavy riadenia, uzneseniami straníckych a štátnych orgánov orientovať kontrolnú činnosť najmä na
a) uplatňovanie a celkové pôsobenie celoštátnych zákonov a zákonov Slovenskej národnej rady, uznesení strany, vlády a Slovenskej národnej rady, cieľom ktorých je riešiť kľúčové otázky celospoločenského významu.
b) dôsledné hodnotenie pôsobenia ekonomických nástrojov
riadenia, uplatňovanie poznatkov vedy a techniky, progresívnych foriem organizácie a riadenia výroby, podnikovej a osobnej hmotnej zainteresovanosti a zodpovednosti za výsledky práce,
c) dôslednú ochranu životného a pracovného prostredia, zabezpečovanie práv občanov a dodržiavanie socialistickej zákonnosti,
d) sústavné analyzovanie správnosti tvorby a rozdeľovania hrubého dôchodku, cenového vývoja, správnosti tvorby a dodržiavania cien, ako aj na hodnotenie a kontrolu mzdového vývoja, predovšetkým výraznejším uplatňovaním diferenciácie v odmeňovaní podľa množstva, kvality a spoločenského významu práce;
e) uskutočňovanie efektívnej investičnej výstavby, intenzívnejšie využívanie jestvujúcich základných fondov, znižovanie nadmernej rozostavanosti stavieb a skracovanie doby výstavby,
f) zabezpečovanie zvyšovania žiadúcej výroby z hľadiska potrieb vývozu investičnej výstavby a trhových fondov;
4. dôsledným uplatňovaním zodpovednosti za plnenie úloh upevňovať disciplínu, zvyšovať účinnosť a autoritu kontroly;
5. sústavne prehlbovať účinnosť kontroly, najmä dôsledným plnením záverov prijatých na jej základe a predchádzať takto vzniku nedostatkov pri plnení úloh rozvoja hospodárstva a kultúry;
6. zapájaním poslancov - členov komisií Slovenskej národnej rady a širokých más pracujúcich do kontroly ďalej rozvíjať jej demokratičnosť.
V Bratislave 21. októbra 1967.
Predseda
Slovenskej národnej rady: Michal C h u d í k, v. r.
58
Návrh
Predsedníctva Slovenskej národnej rady na voľbu dočasnej komisie pre úpravu návrhu uznesenia k zpráve o stave hospodárstva a perspektívach jeho rozvoja do roku 1970 vo Východoslovenskom kraji podľa výsledkov rokovania pléna SNR.
Predsedníctvo SNR navrhuje za členov komisie zvoliť týchto poslancov SNR:
Ing. František Barbírek - predseda
Matej B e r n í k
prof. MVDr. Koloman B o ď a, DrSc.
Vojtech D a u b n e r
František D é n e š
Irena Ď u r i š o v á
Jozef G a j d o š í k
doc. Vasiľ Kapišovský, CSc.
Ing. Ladislav K o m p i š
Jozef Kríž
pplk. Ladislav Pittner
Anton Ťažký
Ing. Petronela Višňovcová
doc. MUDr. Vladimír Zvara, CSc.
V Bratislave 17. novembra 1987.
Predseda
Slovenskej národnej rady: Michal C h u d í k, v. r.
59
Návrh
Predsedníctva Slovenskej národnej rady na voľbu dočasnej komisie
pre úpravu návrhu uznesenia k zpráve o uplatňovaní kontrolnej činnosti orgánmi Slovenskej národnej rady a zvýšení jej účinnosti v nových podmienkach riadenia podľa výsledkov rokovania pléna SNR.
Predsedníctvo SNR navrhuje za členov komisie zvoliť týchto poslancov SNR:
Ján Š t e n c l - predseda
prof. dr. Peter C o l o t k a, CSc.
Vojtech D a u b n e r
Štefan F á b r y
Jozef G a j d o š í k
Stanislav H o l l ý
Ing. Albert K o š ť á l
Justín P o l á k
Viliam Š a l g o v i č
Vilma Zacharová
V Bratislave 17. novembra 1967.
Predseda
Slovenskej národnej rady: Michal C h u d í k, v. r.
Z p r á v a
o vybavovaní návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených dňa 19. októbra 1967 na rokovaní Slovenskej národnej rady k zpráve ministra zahraničného obchodu o vývoji situácie v zabezpečovaní exportných úloh podnikmi a výrobnohospodárskymi jednotkami na Slovensku
V rozprave na rokovaní Slovenskej národnej rady 19. októbra 1967 k zpráve ministra zahraničného obchodu o vývoji situácie v zabezpečovaní exportných úloh podnikmi a výrobno-hospodárskymi jednotkami na Slovensku vystúpilo a prednieslo svoje návrhy, podnety a pripomienky 12 poslancov. Na niektoré z nich odpovedali v závere rokovania minister zahraničného obchodu Hamouz a povereník SNR pre poľnohospodárstvo a výživu prof. Boďa, a to:
- poslancovi P í š o v i vo veci poskytovania účelových úverov na zvyšovanie exportnej činnosti aj v poľnohospodárstve, k otázke vzťahov medzi výrobou a zahraničným obchodom, k uplatňovaniu kádrov zo Slovenska v zahraničnom obchode a k cenám dovážaných investičných strojov;
- poslancovi D é n e š o v i k otázke, aké opatrenia sa robia, aby naše ovocie nehnilo pri súčasnom dovoze ovocia zo zahraničia.
K ostatným návrhom, podnetom a pripomienkam poslancov môžem oznámiť, že niektoré z nich už boli predmetom rokovania príslušných orgánov a u niektorých sa skúmajú aspekty ich ďalšieho uplatnenia a využitia. Po ich zhodnotení a doriešení možností realizácie oznámim súdruhom poslancom naše stanovisko.
Pripomienku poslanca M a r e j k u, že pri lepšom prieskume Ministerstva zahraničného obchodu bolo by možné exportovať drevené chaty a okná aj do kapitalistických štátov možno upresniť v tom smere, že podnik zahraničného obchodu Ligna vyváža napríklad chaty už niekoľko rokov bežne do kapitalistických štátov. Nie sú však vždy k dispozícii na výrobu chát materiály požadované zahraničnými partnermi (kovanie, veľkoplošné materiály a pod. ). V priebehu posledných rokov sa podarilo export nielen zvýšiť, ale v niektorých prípadoch aj novozaviesť vývoz našich chát i do najnáročnejších kapitalistických štátov - Švajčiarska, Francúzska, Talianska a NSR. Výroba prefabrikovaných chát je v kapitalistických štátoch na vysokom stupni, takže sa tieto štáty značne bránia dovozu chát licenčnými obmedzeniami alebo clami, ktoré majú často prohibičný ráz.
Horšia situácia je vo vývoze našich dverí, ktoré nezodpovedajú kvalitou konkurenčnému tovaru, najmä pokiaľ ide o lisované drevovláknité dosky. Z týchto dôvodov bolo napríklad treba pri predaji dverí do Belgicka zabezpečiť uvedené dosky dovozom z kapitalistických štátov. Obchodnepolitická situácia je podobná ako pri chatách, takže v niektorých prípadoch nie je možné presadiť sa cenove týmito vývozmi. (Vo Francúzsku je napr. clo 45 %. ) Ak chceme v budúcnosti zvýšiť vývoz týchto materiálov, bude treba bezpodmienečne zvýšiť kvalitu výrobkov používaním dokonalých materiálov (PVC, upravované laky, špeciálne kovanie a pod. ).
Na zahraničných trhoch sa bežne vykonáva prieskum odbytu v úzkej spolupráci s pracovníkmi výroby. Tak napr. v minulom roku vycestovalo na akvizičné a prieskumné cesty na náklady PZO Ligna zo Slovenska 12 pracovníkov, a to len pokiaľ ide o vývozy chát a dverí.
Súdruh poslanec H o r v á t h poukázal na to, že výrobcovia lodného zariadenia sa len veľmi málo zúčastňujú vykonávania akvizičnej činnosti prostredníctvom jednotlivých podnikov zahraničného obchodu. Ministerstvo zahraničného obchodu však nemôže celkom s týmto názorom súhlasiť, keď v roku 1967 sa uskutočnilo 5 ciest do kapitalistických štátov, ktorých sa zúčastnilo 9 pracovníkov výroby a len 2 pracovníci z podnikov zahraničného obchodu. Rovnako je to pri cestách do socialistických štátov. Akvizičná činnosť na lodné zariadenia sa vykonáva po dohode s Generálnym riaditeľstvom Závodov ťažkého strojárenstva v Martine.
Pokiaľ ide o pripomienku k technickým a cenovým opatreniam, tieto sa vykonávajú v spolupráci s výrobou a podľa zložitosti prerokovaného objektu sú rokovania zdĺhavé alebo rýchle vybavené. Lodné objekty sú investičného charakteru a technicko-cenové otázky sú veľmi zložité. Podnik zahraničného obchodu bez súhlasu výroby zahraničnú cenu neuzatvára. Každá cena je teda vopred dohodnutá alebo spoločným rokovaním so zahraničným zákazníkom prispôsobená.
Pokiaľ ide o už uzavretú cenu na loď MNL 2700 v roku 1965.
Rokovania sa viedli za účasti zástupcov výroby a trvali pol roka a v konečnej fáze sa ich nemohli zástupcovia z výroby zúčastniť, ale boli o výsledkoch rokovaní informovaní. V súčasnej dobe kritizovanú cenu prijali s uspokojením. Podľa zrovnateľnej dokumentácie je cena docielená pri lodi MNL 2700 na úrovni svetových cien. Ceny do SSSR sú podľa RVHP, pokiaľ nedôjde k technickým zmenám, nemenlivé do roku 1970.
S diskusným príspevkom súdruha poslanca Horvátha boli oboznámení podnikový riaditeľ Slovenských lodeníc Komárno s. Rajnoch a obchodný námestník s. Skrieška, ktorí súhlasili so stanoviskom Ministerstva zahraničného obchodu.
K príspevku poslanca Belovického vo veci neplnenia exportných úloh v sklárskych výrobkoch zo závodu Zlatno treba konštatovať, že v súvislosti s dodávkami sklárskych výrobkov na export sa vyskytujú viaceré problémy, ako neplnenie dodacích lehôt, nedostatky v kvalite, farbe skloviny, krištálov a pod. V tomto smere sa uskutočnili už viaceré rokovania, a to aj na úrovni PUS Nový Bor.
K neodvolaniu vianočných ozdôb z výrobného družstva Okrasa Čadca. - Vzhľadom na charakter výrobkov a tým aj na predajnú sezónu, je pravdou, že vianočné ozdoby nie sú obyčajne odvolávané v I. polroku a vyvážajú sa prevažne koncom II. a v priebehu III. štvrťroka.
Z týchto dôvodov sa v I. polroku t. r. realizovalo namiesto plánovaných 1559 tis. Kčs len 1098 tis. Kčs, Iná je už situácia v realizácii za obdobie január až október t. r., kedy namiesto plánovaných 2640 tis. Kčs sa realizovalo 2804 tis. Kčs. Z hľadiska celého roka sú predpoklady, že sa prekročí vývoz o cca 660 tis. Kčs.
K pripomienke o neodvolávaní dodávok bezdrevného papiera na vývoz zo Severoslovenských papierní a celulóziek Ružomberok.
Na bilančný prídel I. polroka 1967 vo výške 7630 ton bezdrevného papiera bol odvolaný tovar v množstve 7663 ton. Okrem toho zahraničný obchod požadoval na I. polrok 1967 55 % celoročného plánu, zatiaľ čo uvedený bilančný prídel zodpovedá necelým 51 %.
Obdobne tak zabezpečuje podnik zahraničného obchodu Ligna bežné výrobné kvóty v priebehu II. polroka a tento podnik by mohol vyviezť až 300 ton bezdrevného papiera do konca tohto roku nad stanovený bilančný prídel.
K pripomienke poslanca P í š a o neplnení vývozných úloh Odevných závodov Trenčín a Prešov a n. p. Merina Trenčín a Makyta Púchov.
Nepriaznivá situácia na tomto úseku je známa. Najmä nie sú využívané skladové zásoby metráže Odevných závodov Trenčín, lebo tento podnik nemá k dispozícii metráž požadovanú zahraničnými zákazníkmi a súčasne nie je schopný dodávať v lehotách schopných konkurencie. Z týchto dôvodov bol tiež PZO Centrotex nútený siahnuť v niektorých prípadoch k práci vo mzde vzhľadom na nedostatok zákaziek.
Pokiaľ ide o diskusný príspevok s. P í š a, uložilo Ministerstvo zahraničného obchodu generálnemu riaditeľovi PZO Centrotex, aby znovu rokoval s Odevnými závodmi Trenčín za účelom pokiaľ možno urýchleného vyriešenia situácie.
K pripomienke o problémoch vývozu Chirany, n. p. Stará Turá je stav k 17. novembru t. r. takýto:
Objednávky podnikov zahraničného obchodu Kovo pokrývajú objem dohodnutých dodávok na rok 1967 viac ako na 100 %. V niektorých prípadoch sa zabezpečoval so závodom vhodnejší sortiment oproti pôvodne dohodnutej bilancii, a to z dôvodov reklamácií (oceľové fľaše pre narkotizačné prístroje, CHIREX (CH) alebo zmeny obchodnej situácie v socialistických krajinách.
Ekonomický efekt z vývozu sa prejavuje v závode takmer vo všetkých výrobkoch zdravotníckej techniky okrem sortimentu injekčných striekačiek a ihiel. Tento výrobok sa pre svoju značnú konkurenciu v zahraničí a vysokú cenu stáva v kapitalistických štátoch postupne nepredajný. Konkurencia v kapitalistických štátoch (USA, Japonsko, Anglicko, Švédsko a i. vyrába už okrem klasických striekačiek aj striekačky z umelej hmoty v bohatom sortimente, veľmi dobrej akosti, hlavne za nízke ceny.
K pripomienke o efektívnosti vývozu obrábacích strojov, vyrábaných v n. p. TOS Trenčín, informovanosti podniku o zahraničných cenách a konkurenčnej schopnosti týchto strojov na zahraničných trhoch vyjadril svoje stanovisko generálny riaditeľ podniku zahranič. obchodu Strojimport s. Štrougal v obšírnom liste z 18. 11. 1967 č. j. 01/857 podnikovému riaditeľovi s. A. F i l í p k o v i.
Poslanec povereník B o ď a poukázal na možnosti zvýšenia