Keď to prepočítame, čo z toho konkrétne môžeme urobiť, tak zistíme, že sumy uvažované napríklad vo Východoslovenskom kraji by mohli tak vystačiť na zakončenie výstavby rozostavaných škôl v roku 1967; celkove asi 320 učební. To znamená, že v roku 1968 napríklad by sme prakticky nemohli zahájiť výstavbu nových škôl a možno ani v ďalších rokoch. K tomu poznamenávam, že v roku 1967 následkom snehových a povodňových kalamít na východnom Slovensku sa dostali do havarijného stavu ďalšie učebne, 416, o ich výstavbe sme v pôvodných zámeroch neuvažovali, a teda o túto úlohu bolo by treba pôvodné zámery zvýšiť.

Ukazuje sa však situácia, že ani pôvodne uvažované zámery nemáme zabezpečené. Činiteľom, ktorý vytvára túto situáciu, je uplatňovaný systém, súhrn rozpočtových cien na novozahajované stavby. Jeho doteraz uvažovaná výška pre národné výbory na Slovensku je tak nízka, že, ako som spomínal, neumožňuje nám prakticky, alebo len v malom počte zahajovať školy v zbývajúcich rokoch päťročnice. Ja chápem, súdružky a súdruhovia, že treba bojovať proti nadmernej rozostavanosti, proti dlhodobému umŕtvovaniu prostriedkov, ktoré neprinášajú národnému hospodárstvu a spoločnosti efekt. Avšak nemôžem pri najlepšom svedomí súhlasiť s tým, aby sa tento ukazovateľ používal mechanicky bez ohľadu na charakter investičnej výstavby. My bežnú školu dnes staviame v priebehu 2 rokov a chceme na báze nových projektov výstavbu škôl urýchľovať. Prečo sa teda má tento ukazovateľ, ukazovateľ súhrnu rozpočtových cien na rozostavané stavby, uplatňovať mechanicky aj v školstve. Prečo sa má stavať toto kritérium rovnako ako na mnohomiliónové a miliardové stavby, dajme tomu v ekonomike, dajme tomu v priemysle.

Preto navrhujem, aby pokiaľ ide o školskú investičnú výstavbu, sa neuplatňoval súhrn rozpočtových cien na novozahajované stavby, ako sa to uplatňuje doteraz, aby sa na tento ukazovateľ dávalo toľko prostriedkov, koľko je možné v tom-ktorom kraji prestavať. Ak sa bude uplatňovať tento systém, ak sa primerane nezvýši rozsah prostriedkov na investičnú výstavbu, ak rokovania nebudú úspešné, tak sa bude opakovať, to hovorím celkom otvorene, história z roku 1962, kedy v súvislosti s bojom proti rozostavanosti znížila sa rozostavanosť v národnom hospodárstve v priemere o 15 %, ale v školstve o 50 %. Ale v poslednom roku sa nám podarilo pri tvrdom úsilí nadobudnúť aké-také tempo v školskej investičnej výstavbe. Keď nezahájime, nemôžeme školy odovzdávať do užívania. Považujem tieto otázky za kľúčový problém, ak máme zabezpečiť ďalší progresívny vývoj v školskej investičnej výstavbe, ak máme vytvárať lepšie materiálno-technické podmienky pre výchovu našich detí.

Podpredseda Kríž:

Ďakujem súdruhovi povereníkovi Lúčanovi.

Dávam slovo predsedovi Okresného národného výboru v Bardejove súdruhovi Jurajovi Paraničovi, ktorý sa ako prizvaný zúčastňuje nášho rokovania.

Predseda ONV Paranič:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky, súdruhovia!

Dovoľte, aby som úvodom svojho diskusného príspevku vyjadril vďaku Slovenskej národnej rade za to, že rieši problémy menej rozvinutých oblastí a konkrétne i nášho okresu. To svedčí o tom, že Slovenská národná rada pristupuje s plnou vážnosťou a zodpovednosťou k riešeniu problémov v týchto oblastiach, problému, o ktorom sa síce dlho hovorí, doposiaľ však zásadné riešenie nebolo.

Vo svojom diskusnom príspevku nemienim rozoberať problematiku celého Východoslovenského kraja, ku ktorej hovorili už mnohí súdruhovia, chcem sa iba v krátkosti dotknúť niektorých problémov Bardejovského okresu, ako jedného z tých, na ktorých možno najlepšie dokumentovať zaostávanie Východoslovenského kraja a nutnosť riešenia tohto základného problému.

Ak hovorím o Bardejovskom okrese ako o málorozvinutej oblasti, do ktorej bol ako celok uznesením vlády zaradený, nechcem znižovať úsilie a vysokú starostlivosť našich straníckych i štátnych orgánov o nápravu krívd minulosti.

Toto úsilie opäť sa najlepšie prejavuje v našom okrese, ktorý vstupoval do oslobodenej vlasti poznačený veľmi nízkou úrovňou ekonomiky reprezentovanej zaostalým poľnohospodárstvom, bez akéhokoľvek priemyslu.

Ekonomickej úrovni zodpovedala i životná a kultúrna úroveň, ktorú stručne možno charakterizovať vysokým stupňom vysťahovalectva, nezamestnanosťou, nízkymi príjmami nedosahujúcimi ani existenčné minimum, nízkou bytovou kultúrou, vysokou úmrtnosťou a značnou negramotnosťou obyvateľstva.

Uplynulé obdobie budovania socialistickej spoločnosti značne zmenilo charakter života i pracujúcich pod Duklou.

Položili sa základy spriemyselnenia okresu vybudovaním troch závodov, dvoch závodov spotrebného priemyslu, jedného strojárskeho, v ktorých našlo pracovné príležitosti 6000 pracujúcich.

Položili sa základy pre socialistickú poľnohospodársku výroba na 66 % pôdy.

Zintenzívnila sa starostlivosť o zdravie pracujúcich.

Podstatne sa zlepšili podmienky výchovnovyučovacieho procesu na úseku školstva.

Obnovou vojnou zničeného bytového fondu štátnou, najmä však individuálnou bytovou výstavbou značne sa vylepšila i úroveň bytovej kultúry a podmienok bývania. Slovom úsilie straníckych a štátnych orgánov za uplynulé obdobie prejavilo sa v raste životnej i kultúrnej úrovne obyvateľov nášho okresu.

Dovoľte, aby som to veľmi stručne dokumentoval niekoľkými údajmi:

Po oslobodení pracovalo v priemysle, ktorý reprezentovali štyri malé súkromné píly, nie viac ako 400 pracovníkov. Dnes pracuje v priemysle okolo 8000 pracovníkov.

Zdravotnícku službu v roku 1945 zabezpečovali 13 lekári. Dnes ich počet dosiahol 127 a počet lôžok za toto obdobie v nemocniciach vzrástol zo 68 na 510. V roku 1967 kojenecká úmrtnosť poklesla zo 146 promíl v roku 1945 na 28, 5 promile v roku 1966.

Podstatne sa zvýšila starostlivosť o výchovu mládeže a vzdelanie pracujúcich. Začala sa budovať a buduje sa sieť škôl a školských zariadení. V roku 1945 ukončovalo školu II. cykla v našom okrese zhruba 30 študentov, dnes každoročne maturuje 400 študentov. Stravovanie v školských zariadeniach, ktorébolo predtým neznámym pojmom, sa dnes poskytuje 5790-tim žiakom.

Od roku 1945 sa postavilo 9163 nových bytov, pravda, podstatná časť s účasťou obyvateľstva, hlavne formou individuálnej bytovej výstavby.

Myslím, že týchto niekoľko údajov dostatočne ukazuje, že úsilie straníckych i štátnych orgánov, úsilie pracujúcich o pozdvihnutie i tohto večne zanedbávaného okresu, nebolo zbytočné. To my všetci pracujúci Bardejovského okresu vysoko oceňujeme.

Dnes, pravda, súdružky a súdruhovia, sú kritériá pre posudzovanie hospodárskej úrovne okresu a životnej úrovne obyvateľstva odlišné ako boli po oslobodení, kedy sme predovšetkým museli zabezpečovať, aby ľudia mali kde žiť a kde bývať, kedy išlo o obnovu toho, čo bolo vojnou zničené, o vytvorenie minimálnych existenčných podmienok obyvateľstva okresu.

Dnes životnú úroveň meriame takými ukazovateľmi ako je priemerný, príjem na obyvateľa vo vzťahu k úrovni cien a podobne. Skutočnosť, že v Bardejovskom okrese priemerný príjem "na obyvateľa je takmer o polovicu nižší oproti celoštátnemu príjmu na hlavu obyvateľa, je to zhruba 55 % úrovne celoštátneho príjmu na hlavu obyvateľa, už sama hovorí o stupni životnej úrovne obyvateľstva v okrese. I tento jediný ukazovateľ, a nechcem podrobne rozoberať rad ďalších, pretože sú nastolené v materiáli, ktorý bol rozdaný poslancom Slovenskej národnej rady a o nich hovorili i súdruhovia poslanci, za čo patrí -úprimná vďaka i Slovenskej národnej rade, že poslala skupinu poslancov do nášho okresu preskúmať podmienky života, práce a problémy, ktoré tam sú.

Treba otvorene povedať, súdružky a súdruhovia, že Bardejovský okres už vzhľadom na svoju geografickú polohu, dopravné možnosti, komunikačnú sieť, neprevedený geologický prieskum, málopočetnú a mladú robotnícku triedu, nikdy nemal na výber pri rozmiesťovaní výrobných síl, a ak chcel riešiť ako-tak tieto najpálčivejšie problémy vyplývajúce hlavne z nedostatku pracovných príležitostí vôbec, bol nútený jednoducho prijímať to, čo sa mu ponúkalo. Táto situácia vyvolala niektoré problémy, ktoré nemožno prehliadať a spočívajú v tom, že v okrese je prakticky iba spotrebný priemysel, prevažne so ženskou zamestnanosťou a s pomerne nízkymi priemernými príjmami. Priemerný zárobok v priemysle nášho okresu činí 1299 Kčs. K týmto problémom sa pridružujú problémy nedostatku pracovných príležitostí pre mužské pracovné sily. I naďalej je vážna situácia v riešení zamerania poľnohospodárskej výroby najmä u jednotlivo hospodáriacich roľníkov, naďalej je veľmi pálčivá problematika v doprave. My, súdružky a súdruhovia, len pre ilustráciu, prepravujeme v našom okrese ročne na 92, resp. 94 autobusoch 14, 250 000 ľudí, pretože železnice nemáme. Ďalej máme problémy v kádrovom obsadení jednotlivých úsekov, i v celkovej životnej úrovni obyvateľstva okresu.

K týmto problémom, súdružky a súdruhovia, chcem povedať niekoľko slov, ako okresné orgány pristupujú k ich riešeniu a tiež k problémom, ktoré bez pomoci orgánov Slovenskej národnej rady i Východoslovenského krajského národného výboru nie sme vstave vyriešiť.

Ide predovšetkým o takú skutočnosť, že prevažná ženská zamestnanosť, ako bolo už spomínané a o ktorej som už ja hovoril, nie je vyvážená primeranými pracovnými príležitosťami pre mužov. V dôsledku toho, najmä v oblasti Bardejova a Svidníka, máme na jednej strane problémy s prebytočnými mužskými miestne viazanými pracovnými silami a na druhej strane s vysokou fluktuáciou mladých ženských pracovných síl, najmä v Odevných závodoch kpt. Nálepku vo Svidníku i v Závodoch 29. augusta v Bardejove.

Bilancia pracovných síl, vypracovaniu ktorej sme venovali veľkú pozornosť, ukazuje, že v budúcnosti prebytočné pracovné sily budú ďalej narastať, najmä z toho dôvodu, že mládež do 14 rokov predstavuje v našom okrese vyše 30 % z celkového počtu obyvateľstva okresu. Pritom nerealizujú sa pôvodne uvažované zámery ďalšieho rozvoja existujúcich závodov, predovšetkým Závodov 29. augusta v Bardejove, kde namiesto 5 plus 3-etážovej budovy stavia sa iba 3-etážová budova za intervencie Slovenskej národnej rady i Východoslovenského KNV. Dôsledok toho je to, že nebude tam zamestnaný uvažovaný počet pracovníkov, ako sme počítali v našej bilancii.

Ďalej nerealizuje sa pôvodný zámer rozvoja Tesly v Stropkove, podľa ktorého mali sa zvýšiť pracovné príležitosti o 600 pracovných síl. A napokon v poslednom období reoptovalo zo Sovietskeho sväzu do nášho okresu takmer 2700 osôb, s ktorými tiež naša bilancia pracovných síl nepočítala. V bilancii plne zohľadňujeme plánovaný odsun pracovných síl z okresu v počte 5200 osôb. Treba však mať na zreteli, že značná časť odsunutých pracovných síl sa do okresu vráti, pretože tu má rodinu, domček i kúsok poľa a nakoniec i cieľ odchodu týchto pracovných síl mimo okres je zabezpečiť si prostriedky na opravu alebo výstavbu rodinného domku. Popracuje 3-4 roky na Ostrave alebo niekde inde, potom sa k nám do okresu vráti, príde k nám a povie: súdruhovia, som si odbrigádoval, mňa tam potrebovali, teraz prosím vás, keby ste mi dali robotu. Vplyvom týchto okolností skutočné prebytky pracovných síl nebudú v roku 1975 okolo 4500, ale najmenej 6500 pracovných síl.

Pretože podstatnú časť príjmov obyvateľstva tvoria príjmy z miezd, považujú okresné orgány za kľúčový problém riešenie pracovných príležitostí v okrese, hlavne pre mužské pracovné sily.

Za tým účelom podnikli sme viaceré kroky, žiaľ, zatiaľ bez úspechu. 15 %-ná dotácia nie je takým činiteľom, ktorý by zainteresoval odborové riaditeľstvá a podniky, aby investovali v malorozvinutých oblastiach.

Konkrétne jednali sme niekoľkokrát s Ústredným sväzom výrobných družstiev vo veci výstavby kapacít v oblasti Svidníka Nemožno povedať, že by zo strany výrobného družstevníctva nebola snaha riešiť tento problém. Veď za posledné roky vytvorili výrobné družstvá v našom okrese 414 nových pracovných príležitostí. I napriek tomu tento problém zatiaľ nie je doriešený, nie je doriešená otázka investora a podobne, a teda, opatrenia, ktoré boli dohodnuté na úrovni kraja, sa neplnia dôsledne.

Jednali sme s odborovými riaditeľstvami, menovite s odborovým riaditeľstvom Tovární strojárskej techniky a odborovým riaditeľstvom Československých automobilových závodov. Ponúkli sme im dokonca rekonštruovaný kovozávod miestnehopriemyslu o výrobnej ploche temer 3000 m2, ktorý by mohol byť základom budúceho strojárskeho závodu. Súdruhovia z odborových riaditeľstiev prisľúbili, že sa na vec pozrú. Aj skutočne pozreli. Záver mali nám oznámiť, žiaľ, od toho času uplynuli dva mesiace, ale odpoveď sme nedostali a pravdepodobne už ani nedostaneme. Nebudem tu vypočítavať všetky jednania v tejto záležitosti, ktorých bolo už mnoho a všetky skončili rovnako. Došli sme k presvedčeniu, že tento kľúčový problém bez pomoci vyšších orgánov vlastnými silami nevyriešime.

Druhým závažným problémom v okrese je otázka poľnohospodárskej výroby. Osobitnosťou okresu z hľadiska poľnohospodárskej výroby je to, že viac ako na jednej tretine pôdy hospodária ešte jednotlivo hospodáriaci roľníci, pritom predovšetkým v horských a podhorských oblastiach. Niet predpokladov pre kolektivizáciu v budúcnosti v týchto oblastiach, pretože nevieme, čo by sme tam v našom poľnohospodárstve pestovali, zatiaľ nám to nikto nevie povedať, čo by sme tam robili. Domnievam sa, že zatiaľ je správne ponechať to tak. Tieto poľnohospodárstva sú prakticky preľudnené, ako to vyplýva aj z rozboru, ktorý poslanci dostali, a priemerná tržná produkcia z hektára činí iba 1218 Kčs. Sú to poľnohospodárske závody, ak ich tak môžeme nazvať, do 3-4 ha.

Sme toho názoru, že by bolo potrebné riešiť otázku diferenčných príplatkov k tržnej produkcii aj u jednotlivo hospodáriacich roľníkov, i keď trebárs by sa im neodovzdávala celá časť, že by určitá časť prostriedkov sústreďovala sa v rozpočte národného výboru, alebo vo vytvorenom pasienkovom spoločenstve a podobne a aby časť týchto prostriedkov mohla byť používaná na zúrodňovanie pôdy, na sceľovanie pozemkov a podobne.

Práve v uplynulom týždni zaoberalo sa i naše plénum OV KSS rozborom stavu v socialistickom poľnohospodárstve a schválilo organizačnú štruktúru poľnohospodárskej výroby so zameraním na jej špecializáciu. Treba vidieť, že i v socialistických formách poľnohospodárskej výroby je v našich podmienkach značne sťažená situácia tým, že mimo ťažkých prírodných a klimatických podmienok pristupuje tu problém schopných, odborne vyspelých kádrov. Stačí uviesť, že v našom okrese na 5-6 družstiev, ktorých výmera pôdy predstavuje vyše 3000 ha, pripadá jeden vysokoškolák. Situácia v kádrovom obsadení nie je podstatne lepšia ani na ostatných úsekoch hospodárstva okresu, keď napríklad v národných výboroch kvalifikáciu splňuje iba 42 % pracovníkov, v školstve iba 78 %, v hospodárstve riadenom národnými výbormi 69 %.

Tieto okolnosti v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňujú celkovú životnú úroveň obyvateľstva. Nemožno ich v tomto krátkom diskusnom príspevku vyčerpať, avšak snažili sme sa ich ukázať v predloženom rozbore.

Rozbor hospodárskej, životnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva okresu skutočne ukazuje na mnohé pálčivé problémy, riešenie ktorých nemožno odkladať. Či je to otázka príjmov na obyvateľa, alebo kúpnej sily, či je to problém príjmov z poľnohospodárstva alebo zadĺženosť obyvateľstva, ktorá je, možno povedať, najvyššia v republike, a či je to samotné životné prostredie, vybavenosť kultúrnymi, zdravotnými a sociálnymi zariadeniami, to sú otázky, na ktoré denne my ako funkcionári musíme odpovedať a ktoré bez pomoci vyšších orgánov tiež nie sme vstave, súdruhovia, vyriešiť i keď v podstate tieto zariadenia budujeme a riešime svojpomocou.

Nemožno nezohľadniť skutočnosť, že v okrese, kde sa bytová výstavba zabezpečuje takmer výlučne formou individuálnej svojpomocnej bytovej výstavby, ťažko všetky verejné zariadenia budovať len svojpomocou. Niektoré otázky, pravdu povediac, je dosť ťažko ľuďom objasniť, pretože sami sa nazdávame, že pri rozdeľovaní prostriedkov sa nezohľadňujú mnohé zreteľahodné skutočnosti. Uvediem len jeden príklad, ktorý ma momentálne napadol. Pri prevádzaní meliorácií sa súčasne regulujú potôčky a jarčeky v extravilárne obce, čo je správne, lebo treba odviesť väčšie množstvo vody. Ťažko je ale pochopiť a vysvetliť našim občanom, prečo niet prostriedkov na reguláciu týchto potokov v obciach, ktoré často práve v dôsledku prevedených meliorácií spôsobujú pri väčších zrážkach, ktoré v podmienkach nášho okresu nie sú zriedkavé, obrovské škody na miestnych komunikáciách, kde prakticky každoročne namiesto vylepšovania komunikačnej siete i životného prostredia odstraňujeme povodňové škody, ktoré v rozpočte národného výboru

doteraz neboli nikdy zohľadnené v plnej výške.

Máme, súdružky a súdruhovia, mnoho prípadov, že ľudia žijú a pracujú v primitívnych podmienkach, že deti sa učia v podmienkach ťažko predstaviteľných, že lekári ordinujú v zariadeniach, aké v dnešnej dobe už sotva kde v republike by sme našli. Napokon súdruhovia poslanci Národného zhromaždenia i Slovenskej národnej rady mali možnosť vidieť dobre i tieto už na dnešnú dobu ozaj primitívne zariadenia a životné podmienky, riešenie ktorých nemožno odďaľovať.

Každý, kto prešiel naším okresom, uznáva, že práca orgánov v takomto okrese je neľahká a že problémov na riešenie je tam veľké množstvo.

Naši ľudia a s nimi i orgány sú optimisticky naladení, majú radi naše spoločenské zriadenie, vysoko oceňujú to, čo doposiaľ sa pre nich vykonalo a veria, že i naďalej tieto pálčivé problémy naša spoločnosť bude riešiť a vyrieši.

Verte, súdruhovia, že žiaden z funkcionárov v týchto podmienkach nepracuje len za peniaze, lebo peniazmi sa ťažko táto práca dá zaplatiť, ale pracuje predovšetkým preto, že k tomuto okresu viaže ho bližší vzťah a snaha pomôcť tomuto ľudu.

Záverom chcel by som povedať, že celú charakteristiku vývoja nášho okresu možno zhrnúť asi takto: veľa sa urobilo, ale ešte viac treba vykonať.

Vieme, že Slovenská národná rada nemôže prijať opatrenia, ktoré by náš okres dostali na priemer republiky v nejakých 2 -3 rokoch. Takto nie sú stavané ani problémy v našom rozbore. Verím však, že Slovenská národná rada schváli opatrenia nami navrhované a pomôže zmierniť tie prílišne veľké rozdiely, za čo pracujúci nášho okresu budú Slovenskej národnej rade nesmierne povďační.

Túto vďaku vyjadrujeme i plnením úloh, ktoré sú na nás kladené a ktoré i v tomto roku pomerne úspešne plníme.

Tým viac ma, súdružky a súdruhovia, prekvapuje, že návrh na uznesenie, ktorý je predložený Slovenskou národnou radou hovorí obecne o Východoslovenskom kraji a že i napriek tomu, že súdruhovia poslanci majú materiál o našom okrese, že tento materiál prerokovalo i Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a že máme tie problémy, o ktorých sme hovorili, že sa o nich v navrhovanom uznesení nehovorí.

Preto znovu prosím Slovenskú národnú radu, aby nami navrhované opatrenia boli pojaté do uznesenia dnešného zasadnutia Slovenskej národnej rady, ak nie v plnom rozsahu, pretože sme súčasťou Východoslovenského kraja, tak aspoň v otázke riešenia problému zamestnanosti mužov.

Verím, že plénum Slovenskej národnej rady zváži oprávnenosť tejto mojej požiadavky a v zaujme riešenia najpálčivejšieho problému Bardejovského okresu bude ju realizovať.

Podpredseda Kříž:

Ďakujem súdruhovi Paraničovi.

O slovo požiadal námestník ministra vnútra súdruh Miloš Jakeš.

Dávám mu slovo. Námestník ministra Jakeš:

Vážená Slovenská národní rado, soudružky a soudruzi!

Dovolte mi, abych k projednávané problematice dnešního plenárního zasedání učinil několik poznámek.

Domnívám se, že zpráva, která je předložena k projednání, je zpracována velmi objektivně a odpovědně, že ukazuje úspěchy politiky a oceňuje úsilí strany a vlády, které přispívalo k rozvoji tohoto kraje, ale ukazuje také existující problémy, které diskuse dál rozvíjela.

Pokud jde o návrh usnesení, reaguje tento návrh na potřeby kraje z hlediska jeho zaostávající části, ovšem nedělá si nároky, aby vše bylo bezprostředně rozhodnuto, poněvadž to není ani možné, protože tyto otázky je třeba posuzovat v celkových souvislostech rozvoje národního hospodářství. Chtěl bych zdůraznit, že úspěchy, kterých bylo dosaženo ve Východoslovenském kraji, byly dosaženy i za aktivní pomoci Slovenské národní rady a také za přispění orgánů NV v tomto kraji, které velmi usilovně a obětavě plnili své úkoly. Svědčí o tom skutečnost, že už několik let, ku příkladu v tak všelidové akci, jako je soutěž národních výborů a akce "Z", se nachází Východoslovenský kraj na jednom z prvních, ne-li na prvním místě v naší republice. Tak je to i v letošním roce.

To svědčí o tom, že občané tohoto kraje i orgány státní moci, stranické organizace, organizace Národní fronty mají vliv, snaží se mobilisovat občany a nachází jejich podporu při řešení všeužitečných a celospolečenských úkolů. Je fakt, že je třeba řešit túto problematiku Východoslovenského kraje a vidět i důvody, které pro to svědčí. Je to jednak v zaostávání tohoto kraje, které je historickým dědičstvím, a změnit takové historické dědičství, které vznikalo desítky i stovky let během krátké doby je velmi složitá operace.

Na druhé straně je třeba vidět, že je to kraj, přes nějž se uskutečňuje spojení s naším nejbližším přítelem a největším spolupracovníkem v oblasti ekonomiky - se Sovětským svazem - vede přes něj olejová i potrubní doprava, a to vytváří základnu pro to, aby s hlediska i tohoto rozvoje hospodářské spolupráce se Sovětským svazem to byl kraj ekonomicky silný.

Je samozřejmé ovšem, že je třeba vidět tyto otázky v širších souvislostech, že ne vše se nám podaří vyřešit rýchle a k úplné spokojenosti. Víte, že řešení těchto otázek je uloženo v řade usnesení sjezdu strany i usnesení vlády a né vždy jsou tak realizovány, aby to odpovídalo těm záměrům. Já bych chtěl zdůraznit, že to není problém typicky československý likvidovat zaostávání ekonomické i kulturní i sociální zaostávání v určitých oblastech. Je to problém, jak zde jedna soudružka správně upozornila, celosvětový. Jenže ten problém je všude v jiných rovinách. Pokud jde o Afriku a tyto země, jde o to, aby lidé se najedli a aby lidé dostali vzdělání, aby uměli číst a psát. Pokud jde o náš socialistický tábor, jde o to vyrovnat tak ekonomiku, aby spolupráce mohla být konkrétní a účinná. A pokud jde o naši zemi jde o to, využit všechny ty materiální lidské sily, které zde jsou, s maximální efektivností rozvíjet národní hospodářství tak, aby postupně došlo k vyrovnání zaostávajících oblastí, i když samozřejmě si nelze činit iluze, že to můžeme absoluti zovat, že dojde k nějakému absolutnímu vyrovnání mezi těmito oblastmi.

My jednak likvidujeme zaostalost oblastí a nové problémy nám přitom vznikají. Ty nové problémy přináší věda, technika, přináší je skutečnost, že staré typické oblasti výroby odchází, že musíme rekonstruovat náš průmysl, jinak ho zaměřit. Když se podíváte řekněme na Ostravsko, docela jinak tam stojí problém než by se rozvíjel ocelářský průmysl a hornický průmysl. Zcela jinak. Z tohoto kraje vlastně se v určitých směrech stala problematická oblast a bude to tak i v případech, kdy budeme zavírát jednotlivé neefektivní provozovny, když budeme jinak zaměřovat výrobu. Bude docházet k tomu, že ne vždy bude hned možnost dát všem tu práci, která by odpovídala jejich přípravě, budou muset být lidé překvalifikování, znovu školení, aby mohli dělat to, co je třeba. Tedy chci tím říct, že jde o problém velmi široký, který je bezprostředně spojen nejen s otázkami historickými, ale i s otázkami budoucího rozvoje a nastupující technické revoluce, jejím uplatněním v praxi, vznikáním nových výrobních oborů a odvětví a zanikáním starých.

Je samozřejmé, že o čem dnes zde jednáme, má v tomto komplexu otázek takové specifické postavení. Tu jde zejména o překonání historicky vzniklé zaostalosti, ale o překonání i z hlediska toho budoucího vývoje, tedy nereprodukovat průmysl a sociální strukturu obyvatelstva na té úrovni a v těch směrech, jak je to obecně zvykem, nebo jak to v průměru v republice vypadá. Je třeba přihlédnout k tomu, že nutno reprodukovat už z hlediska nových podmínek, a tím je to úkol složitější máme-li vidět současně i tuto budoucnost. Upozorňuji na jeden takový moment. Přece nemůžeme dopustit to, co se v průběhu historie stalo, že došlo k vážnému narušení vzhledu krajiny a přírody, aby se reprodukovalo v tomto kraji, kde nastupuje rozvoj průmyslu, to znamená, aby sme dopustili devastaci krajiny, znečištění vodních toků atd., atd.

Ten přístup by měl být zcela jiný. To je už z hlediska těch poznaných skutečností, aby jsme se vyvarovali těch chyb, ke kterým v minulosti došlo.

Chtěl bych zdůraznit, že v tomto procese mají jednu velmi významnou úlohu právě národní výbory, a to krajské národní výbory. Vycházejí ze zákona o národních výborech, protože KNV mají být instituce, které zejména v oblastním plánování mají sehrát významnou úlohu. A mluvíme-li o oblasti plánování máme na mysli racionální využití všech přírodních podmínek i lidských podmínek, které v tom kraji existují. To, že se nám tyto problémy nahromadili a existují a nejsou řešeny s takovou intensitou je právě příčina mimo jiné v tom, že ne dost byli rozvinuty tyto činnosti na krajských národních výborech, řada těchto činností se chtěla řešit přímo z centra a samozřejmě bylo těžko všechny dopady dohlédnout.

Je samozřejmé, že vedle toho mimořádnou úlohou z hlediska Slovenska zde má Slovenská národní rada jako slovenský národní orgán i orgán celostátního řízení a já bych zejména vyzvedl ten způsob řešení této otázky na dnešním pléne, že Slovenská národní rada připravila předložený materiál za účinné součinnosti krajského národního výboru a nejen to, ale skupiny poslanců z jiných krajů slovenských se šli přesvědčit do toho kraje, aby poznali podmínky života a jeho rozvoje a mohli zde říct k dalšímu rozvoji své stanovisko. To je jistě důležitá metoda, významná metoda, která pomáhá sjednocovat naše názory na šírš základně než jen z pozic jednotlivého nebo přímo svého kraje.

Byla zde kritizována otázka oblastní regulace. Myslím, že je správná tato kritika. I nástroje nezabírají dostatečně obecně. Chtěl bych přitom říct, my tu naši republiku nemůžeme vidět jako jednolitou v tom smyslu, že ku příkladu české země jsou. rozvinuty a Slovensko, nebo jeho část zaostává. My tu oblastní proporcionalitu potřebujeme prosazovat ku příkladu i v českých zemích. I v českých zemích jsou velmi zaostalé oblasti, tak jako ku příkladu i na východním Slovensku jsou některé okresy nebo jejich části už s tak vysokou intenzitou rozvoje, že překonávají řadu průmyslově vyspělých částí v Čechách.

Tedy ten problém je širší, i když jeho těžiště pokud jde o intenzitu, je na Slovensku. Ale je tu obecně v naši republice. A samozřejmě, že ty nástroje bude třeba upravit, i když my musíme vidět, že uskutečňujeme novou soustavu za zvláštních podmínek, to je obecného tlaku na snížení investiční činnosti vůbec.

To znamená, přišlo to do doby, kdy snižujeme možnost investovat, rozvíjet, nějak šíře rozšířenou reprodukci v daný moment našeho národního hospodářství cestou nové výstavby, že zdůrazňujeme cestu intenzivního využití stávajících výrobních fondů současně. No a je samozřejmé, že za takových okolností se velmi těžko i nástroje oblastní proporcionality uplatňují. A proto nejsou dost výrazně (těch 15 %, jak zde bylo diskutováno).

Ovšem je třeba vidět, není možné, aby tato politika trvalérestrinkce investic tu existovala nějak trvale, že rozvoj investic, o nějž se opírá rozvoj národního hospodářství, že i ta nová soustava musí přispět k tomu, že tato politika bude změnena,, že se bude víc a účelně investovat, že se bude účelně investovat, i do těchto oblastí. Chtěl jsem tedy tím upozornit, že je tu jedna taková skutečnost, že my chceme použít těch nástrojů za situace, kdy celkově tlačíme na omezení investiční výstavby vůbec. Proto ani ty nástroje nedosahují takového efektu.

Souhlasím, s tím i příslušné orgány ústředního řízení počítají,, že tyto otázky bude třeba přehodnotit a přistoupit k tomu řešení tak, aby ekonomické nástroje měly účinnnejší vliv na to, aby generální ředitelství a podniky investovali i v těchto oblastech, kde má o to z hlediska podmínek společnost jako celek zájem.

Chtěl bych ještě zdůraznit, že samozřejmě za rozvoj Východoslovenského kraje jako všech oblastí nemůže cítit zodpovědnost jenom krajský národní výbor, nebo slovenské orgány. Že správně zde bylo zdůrazněno, že je to věcí vlády, věcí ústředního řízení, aby přihlédla při řešení těchto otázek, protože vaz-