ne, ako tu predo mnou súdružka Potočková hovorila. Teda bez telocviční, družín mládeže a školských jedální. Školské jedálne a najmä družiny mládeže v podmienkach tohto volebného obvodu sú veľmi naliehavé z toho dôvodu, že prevažná časť živiteľov rodiny odchádza za prácou mimo bydliska na dlhšie obdobie, čím zaostáva výchova detí v rodinách. Naliehavé riešenie stravovania detí v školských jedálňach v tejto oblasti javí sa aj z hľadiska správnej výživy.

Prieskum zdravotného stavu obyvateľstva Havajsko-olčanskej doliny ukázal, že z celkového počtu vyšetrených detí bolo zistených 21, 8 % chronicky chorých, čo je krajne nežiadúce, a to tým viacej, že ide o mládež. Najnápadnejšie sa prejavuje vysoký počet telesne slabých, podvyživených detí. Detí, ktoré majú podpriemernú váhu v mojom volebnom obvode je 38 %, čo je o 41 % viac než v českých krajoch.

V súčasnom období zdravotnícke služby sa poskytujú v 7 zdravotných obvodoch, ktoré však nie sú dostatočne materiálne a technicky vybavené. Najvážnejšia situácia v materiálovom vybavení je v samotnom centre tejto oblasti, t. - j. v Medzilaborciach, kde sú zdravotnícke služby poskytované v provizórnych, nevyhovujúcich a neúčelových budovách súkromných bytov.

Výstavba novej polikliniky v Medzilaborciach, o ktorej sa toľko hovorí na všetkých riadiacich miestach, bola navrhnutá na rok 1968, a ako som bola informovaná na okresnom národnom výbore, táto akcia pre nedostatok stavebných kapacít by mala byť presunutá až na rok 1969. Zdá sa mi preto, že o riešení zaostalých oblastí sa viac hovorí ako sa v skutočnosti realizuje. Myslím si, že táto akcia by mala byť prednostne zabezpečovaná v pláne ako jedna z akcií vyrovnávania zaostalých oblastí.

Na úseku vodného hospodárstva ani v jednej obci nie je verejný vodovod a kanalizácia. Obyvateľstvo je zásobované pitnou vodou zo studní, ktorých je, ako som zistila na štatistike, 1785, z toho ale 1749 je závadných. V týchto studniach je voda na 90 % bakteriologický závadná, nevhodná pre pitné účely. Prevažná časť obyvateľstva tejto oblasti používa na pitné účely povrchovú vodu. O tomto som už niekoľko ráz hovorila, ovšem zatiaľ nenastala náprava. V niektorých obciach pripadá jedna studňa na 14-15 domov. Tento stav ukazuje na nutnosť riešiť zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, a to vybudovaním gravitačných vodovodov, ktoré sú z hľadiska hygienického výhodnejšie ako budovanie verejných studní.

Tieto niektoré faktá ukazujú na skutočné zaostávanie celej severozápadnej časti Humenského okresu. Prevažná časť obcí v tejto oblasti svojou polohou, komunikačným napojením, s centrom pracovných príležitostí gravituje do mesta Medzilaboriec.

Ak k týmto niektorým faktorom pripočítame aj nízke tempo rozvoja hospodárskej základne v odvetví priemyslu, potom je zrejmé, že celková životná úroveň zaostáva za priemerom ostatných oblastí okresu.

Závod Mostáreň Medzilaborce je jediným závodom, ktorý v najväčšom rozsahu poskytuje pracovné príležitosti v tejto oblasti.

Súčasný rozsah závodu, ako ukazujú poznámky v jeho 6-ročnej existencii, nepostačuje uspokojovať nároky na pracovné príležitosti.

Z hľadiska výrobného je zameraný na výrobu náročnú na plošné priestory, ale menej náročnú na pracovné príležitosti a na pracovníkov.

Pôvodný plán uvažoval s 1113 pracovníkmi, avšak aj napriek tomu, že tento plán z hľadiska riešenia tejto oblasti bol minimálny, aj tento nebude splnený a v roku 1967 v závode bude pracovať len 820 pracovníkov.

Tempo rozvoja uvedeného podniku čo do náročnosti pracovných síl je veľmi nízke a jeho intenzita nielen že nerieši jestvujúcu nezamestnanosť, ale túto ešte výraznejšie ovplyvňuje.

Ako som bola informovaná na Okresnom národnom výbore, všetky doterajšie jednania na úrovni OV KSS a ONV za účasti generálneho riaditeľa súdruha Vĺčka o možnosti rozšírenia závodu v Medzilaborciach v prvých rokoch ďalšej päťročnice bolo bezvýsledné.

Domnievam sa, že ani ekonomické nástroje pre zvýhodnenie zaostalých oblastí nie sú účinné pre odborové riaditeľstvá, preto bude potrebné v tomto smere urobiť účinnejšie opatrenia, aby zaostalé oblasti sa stali zaujímavejšie aj pre odborové riaditeľstvá.

Chcela by som pripomenúť, že v tejto oblasti žije väčšina obyvateľstva ukrajinskej národnosti, ako už spomenul súdruh D én e š, a to veľmi zle psychycky pôsobí.

Osobitným problémom v tejto oblasti je zamestnanosť žien, kde nie sú žiadne podmienky pre zamestnanie mimo poľnohospodárstva. Pracovná jednotka je 3-7 Kčs. V tejto oblasti sa nachádzajú vhodné voľné objekty doteraz nevyužité, o ktorých sa mnoho popísalo aj hovorilo. Je to napríklad bývalý mlyn v Medzilaborciach, ktorý by po vhodnej rekonštrukcii mohol slúžiť pre výrobné účely. Tento objekt bol už ponúknutý niekoľkým rezortom na jeho využitie, avšak bezvýsledne.

Zamestnanosť žien nie je problémom len v oblasti Medzilaboriec, ale prakticky v celom okrese a Východoslovenskom kraji. Niekedy človek nevie pochopiť, prečo sa nedajú realizovať výrobné kapacity tam, kde je dostatok pracovných síl a kde je aj surovina. Uvediem taký jeden príklad. O tomto hovoril aj súdruh S ú l e t y:

Chemlon Humenné vyrába dnes už v celej republike aj v zahraničí polyamidové vlákno, na báze ktorého sa budujú nové výrobné kapacity na druhej strane republiky. Prečo by sa nemohol vybudovať závod priamo v Humennom alebo v blízkom okolí, kde by sa riešil problém zamestnanosti a nemuseli by sa odvážať i stavebné kapacity, suroviny i pracovná sila.

Podľa môjho názoru bola by to výhodná investícia nielen z hľadiska okresu, resp. i kraja vo zvyšovaní podielu spracovateľského priemyslu, ale aj z hľadiska národohospodárskeho, najmä úspor ha doprave a miestne skĺbenie odberateľsko-dodávateľských vzťahov v tomto odvetví.

Súdruhovia v Chemlone Humenné už spracovali podrobnú štúdiu, avšak pochopenie pre jej realizáciu u svojich nadriadených orgánov a Ministerstva spotrebného priemyslu nenašli.

Chcela by som uviesť ešte jeden problém. Je to umiestňovanie a výchova 15-ročného dorastu.

I keď sa nám v tomto roku do určitej miery podarilo umiestiť 15-ročný dorast, to len vďaka tomu, že väčšina žiakov odišla do učilíšť v českých krajoch.

Sú podniky v okrese, ktoré výchovu učňovského dorastu zabezpečujú prakticky po celej republike. Jedná sa konkrétne o Mostáreň v Medzilaborciach. Práve tento závod zápasí s nedostatkom kvalifikovaných robotníkov, čo sa odráža aj v plnení plánovaných úloh.

Závod sa už niekoľko rokov uchádza o výstavbu učňovského strediska, avšak jeho nadriadené orgány to zásadne odmietajú s odôvodnením voľných vyučovacích kapacít v českých krajoch. Myslím si, že to nie je správny názor a že v každom prípade je nutné realizovať výstavbu učňovského strediska v Medzilaborciach.

Tieto iba niektoré faktické údaje a čísla nie sú žiadnou demagógiou.

Napokon, ako som to už úvodom zdôraznila, veľa sa o týchto veciach popísalo aj pohovorilo. Uvedené faktá som chcela opäť iba zdôrazniť zvlášť pri tejto príležitosti, keď najvyšší zákonodarný orgán na Slovensku sa východným Slovenskom zaoberá komplexne.

Iste nebude na škodu veci, ba naopak, pomôže to účinnejšie realizovať prijaté závery, keď podnety z tohto prejednávania budú signalizované najvyšším miestam hospodárskeho riadenia v štáte, vláde, príslušným ministerstvám a iným ústredným orgánom.                                                    

V spoločnej zpráve súdruha predsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Východoslovenského krajského národného výboru sa celkom oprávnene konštatuje na strane 83, že v málovyvinutých oblastiach východného Slovenska sa nezlepšuje do roku 1970 využívanie prírodných a ekonomických podmienok. Z toho vyplýva, že nová sústava riadenia svojimi doterajšími nástrojmi nepodnietila dôsledne záujem odborových riaditeľstiev a podnikov, ktorých prevažná časť má sídlo mimo kraja, podnikať v týchto oblastiach zakladať nové, prípadne ďalšie výrobné linky a závody pri súčasnom využívaní miestnych zdrojov surovín. Takýto stav však naďalej podľa môjho názoru konzervovať nemožno. Logickým dôsledkom odsunu požadovaných kapacít bude iba ďalšie prehlbovanie disproporcií v životnom štandarde obyvateľstva vyvinutých a vyspelých oblastí a obývateľstva so zaostalými oblasťami. A to by nám nemalo byť všetko jedno.

Konečne veľmi nás bolí, keď zaostávajú určité oblasti v afrických, ázijských štátoch a poskytujeme im všestrannú pomoc. Mám za to, že bolo by potrebné aj na túto zaostalú oblasť brať zreteľ.

Som toho názoru, že ústredné orgány riadenia vychádzajúc z materiálov XII. a XIII. sjazdu KSČ budú musieť vhodnými ekonomickými nástrojmi zvýhodniť aspoň pre určitú dobu vklad investícií pre podnikanie v zaostalejších oblastiach, a to výhodnejšími úvermi, prípadne aj zvýšenými dotáciami, ako aj ďalšími vhodnými nástrojmi. Ide totiž o to, že stav, o ktorom dnes hovoríme, je naozaj vážny a nemalo by sa zatvárať pred ním oči. Týmto sa vec nevyrieši.

Ďalšie zvyšovanie existujúcich disproporcií je neúnosné aj z hľadiska politicko-psychologického a sociologického.

Som presvedčená, že tieto moje podnety, ktoré som získala vo svojom volebnom obvode, pomôžu taktiež pri formulácii záverov k prejednávanej otázke.

Podpredseda Kríž: Ďakujem súdružke H i r k o v e j.

Dávam slovo súdruhovi poslancovi Dupejovi. Poslanec Dupej:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Považujem za veľmi správne, že Slovenská národná rada na dnešnom zasadnutí popri iných dôležitých otázkach rokuje o problémoch zaostalých oblastí Východoslovenského kraja a súčasne hľadá riešenie, ako tento kraj a jeho jednotlivé okresy ďalej rozvíjať tak, aby sa doterajšie značné rozdiely postupne a plánovité vyrovnávali.

Rokovanie Slovenskej národnej rady je plne v súlade s uzneseniami XII. a XIII. sjazdu našej strany, keď vo vyspelej socialistickej spoločnosti sa dostáva do popredia otázka riešenia oblastnej proporcionality a tým aj riešenie kultúrnej a životnej úrovne v menej rozvinutých oblastiach ako súčasť opatrení na dosiahnutie ekonomickej rovnováhy v národnom hospodárstve-

Východoslovenský kraj i okres Prešov, za ktorý chcem menovite hovoriť, patrili za kapitalizmu k ekonomicky najzaostalejším oblastiam. V roku 1937 sme v našom okrese zamestnávali v priemysle len okolo 860 pracovníkov, zväčša v tehelniach malých pílach a drobných závodoch potravinárskeho priemyslu.

Možno teda konštatovať, že závody, ktoré tu dnes existujú,, vznikli až po oslobodení a najmä po roku 1948. Vďaka tomu jednes v Prešovskom okrese zamestnaných v priemysle vyše 14 tisíc pracovníkov.

Domnievam sa však, že je na škodu celej veci, že v rámci tohto materiálu nemôžu byť konkrétne prejednané problémy jednotlivých okresov, aby bolo možné objektívne posúdiť a zvážiť možnosti riešenia nadhodených otázok a problémov v konkrétnych súvislostiach.

Takéto spracovanie materiálu o problémoch kraja nedáva možnosti v plnej šírke a hĺbke ukázať na osobitosti problémov, ktoré z hľadiska jednotlivých okresov sú zvlášť pálčivé a naliehavé. Globál za celý kraj nezvrátiteľnými faktami poukazuje, ba núti uvedené problémy riešiť, súčasne však otupuje v rámci celku ostrie hrotov niektorých problémov, ktoré z hľadiska: okresu sa zdajú byť ešte dôležitejšie, avšak v niektorých prípadoch v rámci okresu i kraja v súčasnom období neriešiteľné.

Obdobný materiál, ako dnes prejednávame za Východoslovenský kraj, bol spracovaný za okres Prešov a prejednaný v okresných orgánoch a v Rade Východoslovenského krajského národného výboru. Cieľom tohto materiálu, okrem snahy vytýčiť perspektívne riešenie okresu, bolo upozorniť vyššie orgány, že na Prešov je potrebné pozerať i z iného hľadiska ako len na rezerváciu pracovných síl Košíc a iných oblastí. Faktom je, že Prešov je historicky utvoreným hospodársko-politicko-správnym centrom pre širšiu oblasť ako sú hranice okresu. Služby, či už v školstve, kultúre, zdravotníctve, obchode a nakoniec i v zamestnanosti, poskytuje pre ďaleko širšiu oblasť. Z tohto hľadiska je potrebné, aby boli chápané i požiadavky, ktoré v okrese vznikajú predovšetkým z nedostatočne vytváraných príležitostí pre obyvateľstvo tohto širokého okolia. Tieto orgány jednoznačne konštatovali, že problém ďalšieho ekonomického pozdvihnutia Prešovského okresu využitím jeho prírodných a ekonomických zdrojov a posilnením nevýrobnej sféry presahuje možnosti okresu a kraja a je možné ho riešiť len v širších súvislostiach za účinnej pomoci centra.

Na niektoré problémy, ktoré nás najviac ťažia a ktoré musíme riešiť prv, kým celkom neprerastú rámec možností, chcem vo svojom diskusnom príspevku poukázať.

Za najzákladnejší problém rozvoja ekonomiky Prešovského okresu v tomto čase považujeme nedostatočne rozvinutú ekonomickú základňu a tým aj pomalé vytváranie prírastkov pracovných príležitostí, ktoré sú v rozpore s prírastkami zdrojov pracovných síl. Toto je úzko späté s problémom 15-ročného dorastu, ktorý vzhľadom na takmer najvyššie populačné prírastky v republike začína v posledných rokoch prerastať možnosti riešenia v rámci okresu i Východoslovenského kraja.

Tento problém do roku 1975 ani do roku 1980 nemá výhľadového riešenia a chcem len dokumentovať niektorými číselnými údajmi. Prešovský okres má pomerne vysokú hustotu osídlenia v pomere k ostatným častiam Východoslovenského kraja. Na rozlohe kraja sa podieľa 11, 5 %, pričom na počte obyvateľstva 15-timi %. Z toho vyplýva vysoká hustota osídlenia - 95 obyvateľov na 1 km2, čím sa radí Prešov ihneď za Košický okres. Vyplýva to z vysokých populačných prírastkov, ktoré prevyšujú dokonca i krajský priemer, ktorý je najvyšší v republike, o 1, 2 % za obdobie rokov 1966-1970. Na druhej strane bez ďalšieho spriemyselňovania nášho okresu a stabilizovania výrobných síl na dnešnej úrovni ekonomická základňa sa relatívne zhorší, lebo podiel na priemyslovej výrobe kraja sa zníži z 13, 8 % v roku 1965 na 9, 9 % v roku 1970. Tieto skutočnosti a nízka ekonomická základňa vytvárajú do roku 1980 voľné zdroje pracovných síl. Po odpočítaní všetkých potrieb presunov pre okres Košice a české kraje a potreby pre rozostavané a uvažované kapacity priemyslu v okrese voľné zdroje pracovných síl činia do roku 1980 takmer 18 000 obyvateľov. V bilancii pracovných síl, z ktorej vyplynuli tieto voľné zdroje, sme i pre budúcnosť počítali s vyšším percentom nepracujúceho obyvateľstva v produktívnom veku ako je terajší priemer v republike a na Slovensku. Ak nenájdeme spoločne uspokojivé riešenie, poklesne stupeň ekonomickej aktivity v roku 1980 na 56, 5 % oproti dnes už dosahovanému krajskému priemeru 66, 6 %.

Tento problém určite súvisí i s problémom intenzifikácie poľnohospodárstva, ktorého riešenie sa dostáva do začarovaného kruhu. Chcem poukázať len na jeden problém súvisiaci s využitím voľných zdrojov pracovných síl. Výhľadový plán predpokladal postupne do roku 1980 uvoľnenie 5200 pracovníkov z poľnohospodárstva. Toto uvoľnenie vyplynulo predovšetkým z potrieb intenzifikácie. Ukazuje sa však, že takéto tempo za danej situácie nie je žiadúce vzhľadom na to, že niet dostatok pracovných príležitostí, ktoré by boli schopné zamestnať týchto pracovníkov. Prejavuje sa to už dnes v tom, že i niektoré JRD sa bránia novej technike i príchodu nových kvalifikovaných kádrov, ktoré na súčasnej úrovni poľnohospodárstva by nutne znížili hodnotu pracovnej jednotky.

Chcem zdôrazniť, že v Prešovskom okrese to nie je len problém severozápadnej časti okresu, ale okresu celého. Intenzita priemyselnej zamestnanosti, ktorá činí na 100 obyvateľov za okres iba 7, 1, za Východoslovenský kraj 9, 5 a Slovensko 11, 9, bola analyzovaná i v jednotlivých rajónoch Prešovského okresu. Pri absolútne nízkej priemyselnej intenzite Prešovského okresu v rajóne Lipany, ktorá činí 3. 2, a Sabinove, ktorá činí 5, samotný rajón Prešova nedosahuje v intenzite priemyselnej zamestnanosti ani krajského priemeru, ale len 8, 8. To znamená, že je potrebné riešiť i samotné mesto Prešov a jeho okolie. Dôkaz, že už dnes sa tu vyskytujú problémy so zamestnanosťou hlavne žien, chcem dokumentovať na týchto príkladoch. V júni t. r. bol dávaný do prevádzky nový pivovar vo Veľkom Šariši, ktorý môže zamestnať zhruba 300 pracovníkov. Pivovar obdržal 780 žiadostí o prijatie do zamestnania, pričom ďalšie žiadosti už nepreberal a ani neevidoval. Závody ZVL a ZPA v Prešove prijímali časť zamestnancov na novovytvorené kapacity, pričom žiadosti o prijatie prevyšovali možnosti o vyše 300 pracovníkov, zväčša žien, takže problém ženskej zamestnanosti je potrebné vidieť i v samotnom sídle okresu.

V severovýchodnej časti okresu je situácia ešte horšia. Napríklad závod Agrostroj, n. p. v Sabinove žiadosti o prijatie do zamestnania vôbec neprijíma a neeviduje, aby zbytočne neudržoval v uchádzačoch nádej, že budú môcť byť zamestnaní v tomto závode.

Na problém voľných zdrojov pracovných síl úzko naväzuje problém umiesťovania 15-ročného dorastu. O vytváraní a ťažkostiach hovorila už súdružka poslankyňa Potočková. Dotknem sa preto iba problémov súvisiacich priamo s rozvojom priemyslu v našom okrese. Za posledné dva roky zostalo v našom okrese neumiestených 940 15-ročných chlapcov a dievčat. 1 napriek vládnemu uzneseniu č. 412 z minulého roku, ktoré čiastočne napomohlo riešeniu, ostalo v roku 1967 neumiestených 508 chlapcov a dievčat v okrese.

Pre budúcnosť sa nám táto situácia bude naďalej zhoršovať, predovšetkým vplyvom vyšších populačných prírastkov nasledujúcich ročníkov. V tejto súvislosti je potrebné povedať, že ekonomické nástroje v novej sústave riadenia podporujú úspory pracovných síl a samotná výchova učňov nepriaznivo vplýva na rozdelenie hrubého dôchodku. Dlhodobé stimuly podnikovej zainteresovanosti sa zatiaľ na tomto úseku neprejavili, skôr naopak, pokiaľ išlo o závody v našom okrese v tomto roku, po uplatnení vládneho uznesenia č. 412 prijali nad plánovaný počet viac učňov o 44, 5 %. Avšak závody mimo nášho okresu učňov nechceli prijímať a prijali iba 36, 8 % z plánovaného počtu. Je zaujímavé, že i z takých oblastí, ako sú Košice a konkrétne Východoslovenské železiarne, plánovaný počet učňov bol 509, ktorý najprv z titulu nedostatočnej kapacity učňovského učilišťa bol znížený na 90 a v skutočnosti prijali iba 49 učňov. Ak z tohto aspektu korigujeme naše výhľady, dochádza skutočne k neradostným záverom.

Ozaj neradi by sme našu budúcnosť videli len v úlohe vychovať a v menšej miere odborne zaškoliť mladých ľudí pre veľké podniky v kraji i mimo neho. Toto by sotva pomohlo ďalšiemu ekonomickému a kultúrnemu rozvoju okresu a vzostupu životnej úrovne obyvateľstva.

Tento problém zdôrazňujem, vážené súdružky a súdruhovia, že závody v Prešovskom okrese sú pomerne mladé a nebudú potrebovať v najbližších rokoch priberať pracovníkov z titulu prirodzeného úbytku, pritom nastupujúca vedecko-technická revolúcia, ktorú preferuje i nový model riadenia národného hospodárstva, bude vplývať i v našich závodoch na účelnejšia využívanie pracovných síl. Nebude teda možné riešiť voľné zdroje pracovných síl len rozšírením existujúcich závodov. Pritom je potrebné brať do úvahy, že už v bilanciách do roku 1970 a 1980 sme známe výhľady zohľadnili. Ako ukazuje rok 1967 a úvahy podnikov pri prepočte 4. 5RP na nové ekonomické podmienky, budeme len ťažko dosahovať pôvodné zámery.

Tieto skutočnosti, nedostatočne rozvinutý priemysel, vysoká populácia a nižšia intenzita poľnohospodárstva nepriaznivo vplývajú na životnú úroveň obyvateľstva v našom okrese.

Konkrétne sa to prejavuje v raste príjmov a výdajov obyvateľstva v našom okrese. Príjmy obyvateľstva rastú pomalšie, keďže zárobkové možnosti sú najmä v severozápadnej a severovýchodnej časti veľmi nízke, čo obyvateľov týchto oblastí núti odchádzať za prácou mimo okres. Že príjmy obyvateľstva rastú pomalšie oproti ostatným okresom nielen nášho kraja, ale aj mimo neho, je vidieť z porovnania krajských čísiel, kde príjem na 1 obyvateľa vo Východoslovenskom kraji je 8400 Kčs a v našom okrese iba 7336 Kčs. Podobne je to aj v prepočítaní miezd, kde v krajskom merítku pripadá na obyvateľa 4705 Kčs a v našom okrese iba 3981 Kčs.

Pomalší rast životnej úrovne v našom okrese sa prejavuje aj vo výdavkoch obyvateľstva.

Toto sa odráža v nižších úsporách a väčšej zadĺženosti obyvateľstva. Priemerný stav vkladu na obyvateľa v našom okrese je 1225 Kčs a je najnižší vo Východoslovenskom kraji, na Slovensku činí 1438 Kčs a v ČSSR 2211 Kčs. Zadĺženosť na 1 obyvateľa v našom okrese je 457 Kčs, v kraji 428 Kčs, na Slovensku 304 Kčs a v ČSSR 232 Kčs.

Z uvedeného porovnania vyplýva, že potreby obyvateľstva stále stúpajú a v našom okrese i za cenu neustáleho rastu pôžičiek, keďže príjmy v mnohých rodinách stačia iba na zakrytie najnutnejších životných potrieb. Podrobné porovnania uvádzame vo vybraných problémoch nášho okresu.

Záverom by som chcel poznamenať, že pokladám za správne, aby bolo uložené Slovenskej plánovacej komisii v súvislosti s vypracovaním návrhov riešenia problémov Východoslovenského kraja riešiť najpálčivejšie problémy jednotlivých okresov, hlavne po roku 1970, a to v dostatočnom predstihu.

Ak totiž nebudú vyjasnené zámery a opatrenia v priebehu budúceho roku aspoň na roky 1971-75, je obava, že riešenie celého problému sa môže odsunúť o ďalších 5 rokov, dokedy sa nakopia ďalšie problémy, ktorých riešenie bude podstatne ťažšie. Mohlo by to narobiť aj veľké politické škody, ak by sa zanedbávalo alebo odkladalo riešenie zaradenia voľných zdrojov pracovných síl do pracovného procesu.

V súlade s uznesením Rady Východoslovenského KNV pre severozápadnú časť Prešovského okresu pripravujeme zatiaľ v okrese niektoré opatrenia, ako napríklad výstavbu Kovozávodu ako podniku miestneho priemyslu v Lipanoch a je navrhovaná výstavba nábytkárne v Sabinove. Ak sa má táto výstavba úskutočniť, čo je nevyhnutné, vyžaduje si plnú podporu Slovenskej národnej rady, vzhľadom na potrebu vyššej účasti štátneho rozpočtu na rozvoji týchto závodov. Problémy spojené s ďalším rozvojom výrobných síl však ostávajú i naďalej nedoriešené.

Osobitnú podporu bude potrebovať samotné sídlo okresu Prešova pri riešení rozvoja materiálno-technickej základne spoločenskej spotreby v okrese, menovite zdravotníctva, školstva, dopravy a vodného hospodárstva tak, ako bolo navrhované v materiáloch pripravovaných pre Predsedníctvo SNR orgánmi Prešovského okresu.

Domnievam sa, že by bolo naprosto správne, keby Predsedníctvo SNR pomohlo riešiť tieto problémy vo Východoslovenskom kraji i v okrese Prešov.

Podpredseda, Kríž:

Ďakujem súdruhovi Dupejovi.

Dávam slovo poslancovi súdruhovi Vasilovi Kapišovském u.

Poslanec doc. Kapišovský:

Vážená Slovenská národná rada!

Keby sme chceli porovnávať dnešné východné Slovensko s predvojnovým, zistili by sme, že nezmenená ostáva iba krása nášho kraja. Postupne zmenila sa ekonomika kraja, sociálna štruktúra obyvateľstva, zmenili sa i ľudia.

Po oslobodení v dôsledku industrializácie boli vybudované nové závody temer v každom mestečku východného Slovenska, Nové pracovné možnosti vo všetkých odvetviach národného hospodárstva i v oblasti kultúry, školstva a zdravotníctva umožnili likvidovať dedičstvo kapitalizmu - biedu, žobrotu, negramotnosť, sociálne choroby, vysokú dojčenskú úmrtnosť, emigráciu i register tisíce nezamestnaných.

Doterajší proces industrializácie východného Slovenska a celkový rast úrovne výrobných síl blahodárne vplýval na rast životnej úrovne všetkých pracujúcich východného Slovenska, a to tak v mestách, ako aj na dedinách. Vyjadrujeme vďaku za poskytnutú pomoc odborníkom z českých, ale i zo slovenských, krajov, ktorí prišli na východné Slovensko budovať také pamätníky socializmu, ako sú Východoslovenské železiarne, chemický kombinát v Strážskom - Humennom, elektráreň vo Vojanoch a iné žriedla ďalšieho rastu životnej úrovne obyvateľstva slovenskej, maďarskej i ukrajinskej národnosti v našom Východoslovenskom kraji.

Napriek pozitívnym výsledkom úsilia KSČ, vlády i slovenských orgánov, stretávame sa vo Východoslovenskom kraji s problémami, ktoré nás znepokojujú a o ktorých, myslím si, že i ta na pôde SNR treba otvorene hovoriť. Je to predovšetkým problém ďalšieho ekonomického i kultúrneho vyrovnania východného Slovenska na priemernú úroveň dosiahnutú v ČSSR tak, ako ho nastolil aj XIII. sjazd KSČ.              

Každý uvažujúci občan chápe, že problém vyrovnania ekonomicky málo vyvinutých oblastí, ktorý sa týka medziiným prevažnej väčšiny ukrajinského obyvateľstva, i keď to nie je iba. ukrajinským problémom, nie je možné vyriešiť z jedného dňa na druhý. Je to dlhodobý proces, v ktorom v porovnaní s minulosťou sa už veľa vykonalo. Chceme však vidieť ďalšiu reálnu perspektívu vyriešenia tohto problému.

Do popredia vstupuje aj naďalej otázka vytvárania ďalších pracovných príležitostí.

Tak napríklad v Bardejovskom okrese, ako vyplýva z materiálov, v roku 1965 až 5172 osôb odchádzalo za prácou mimo okresu, čo činí 13, 6 % zo zamestnanosti v okrese a 10, 3 %z obyvateľstva v produktívnom veku. Napriek tak vysokej odchádzke za prácou do iných okresov ešte 4126 osôb nemohlo byť začlenených do pracovného procesu. To znamená, že 9, 3 % zo zdrojov pracovných síl nemohlo uplatniť svoje právo na prácu. Pre presnosť treba poznamenať, že časť tohto počtu tvoria Cigáni a že medzi nimi je určitý počet takých osôb, ktoré sa vyhýbajú akejkoľvek práci. V roku 1980 počet pracovníkov v poľnohospodárstve podľa krajskej výhľadovej bilancie klesne asi o 7300. Preto do roku 1980 treba cca pre 12-13 000 ľudí vytvoriť nové pracovné možnosti v okrese.

Z terajšej štruktúry zamestnanosti v niektorých zvlášť ekonomicky málo vyvinutých oblastiach prejavujú sa pozoruhodné deformácie. Tak napríklad v Bardejovskom okrese na 1000 obyvateľov je 90, 7 pracovníkov zamestnaných v priemysle, avšak až 95, 4 žien, čo je najvyšší podiel dosiahnutý v ČSSR, t. j. absolútne viac zamestnaných žien ako mužov. Je to už tak, a tomu sa asi neubránime ani v budúcnosti, že vyriešením jedného problému vytvárame si nový problém. Poskytli sme zamestnanie napr. vo Svidníku - výstavbou Odevných závodov kpt. Nálepku, kde sú zamestnané okrem vedúcich temer výlučne ženy. Pre mužov pracovných príležitostí skoro niet. A dôsledok? Asi 50 % mladých, a treba povedať zdravých a pekných žien, fluktuuje. V túžbe nájsť si partnera, resp. založiť si rodinu, odchádza preč, lebo v okolí Svidníku voľných mládencov jednoducho niet. Odišli za prácou mimo okres, mimo kraj. Buržoázia si z takého problému starosti nerobila. Okresný náčelník sa dohodol s príslušným vojenským veliteľom, ktorý na potrebné miesto dislokoval vojenskú jednotku a bolo pre buržoáziu po probléme. Socialistická spoločnosť musí podobný problém riešiť v záujme celej spoločnosti na vyššej úrovni. Preto otázka nových pracovných možností najmä pre mužov v okrese Bardejov - zvlášť vo Svidníku - je nanajvýš aktuálna.

Už veľa ráz od oslobodenia sa vynára otázka, že pre hospodárske povznesenie severovýchodných okresov treba budovať železnice, lebo napríklad v okrese Bardejov je iba 17 km železničnej trate. Spomína sa napríklad možnosť výstavby trate z Orlova do Bardejova a ďalej cez Svidník, Stropkov na Vranov, resp. na Medzilaborce. Ďalej spomínala sa možnosť, aby železnicu Snina-Stakčín predĺžili a napojili ju na trať Užhorod-Veľký Berezný. Tieto nahlas vyslovené úvahy vyvolávali u niektorých ľudí iba úsmev. Súdruhovia zo Svidníka dostali od kompetentných súdruhov na takýto dotaz odpoveď, že v najbližšom období podobné úvahy nie sú reálne. Pochopiteľne, že treba rátať s možnosťami nášho národného hospodárstva. Musí sa teda vziať na vedomie, že celá ťarcha osobnej i nákladnej dopravy bude i naďalej spočívať na autobusoch a na nákladných automobiloch. Avšak potom v okresoch bez železničnej trate treba ináč pristupovať k riešeniu cestnej dopravy a nepripustiť, aby cesty v týchto oblastiach - ich sieť, kvalita, ako aj dopravné prostriedky boli na najnižšej úrovni v republike. Konkrétne, hoci na jeden autobus v okrese Bardejov pripadalo 154 398 prepravovaných osôb, teda viac ako je krajský priemer, ktorý činí 145 360 osôb, čakární ani na najdôležitejších križovatkách niet. Denne v okrese je 1088 spojov, ale ani jedno autobusové nástupište. Čo si myslíte zodpovední funkcionári z tohto úseku, že stačí od ľudí vybrať iba cestovné a nič ľudu viac nedať? Pritom treba