problémy, ktoré vyplývajú z uplatnenia i z využívania ekonomiky, ekonomických nástrojov, a to tak dlhodobého i operatívneho charakteru, ako aj oblastnej proporcionality.

Štruktúra priemyslu vo Východoslovenskom kraji neodpovedá jeho potrebám a jeho možnostiam. Nové závody vybudované v kraji vyrábajú prevažne polotovary. Finálna výroba predstavuje z celkového objemu len niečo cez 30 %. Podniky centrálne riadené nemajú z týchto dôvodov možnosť tvorby zdrojov v takom rozsahu, ako podniky v iných oblastiach, kde kombinácia i kooperácia dosahuje podstatne vyššiu úroveň. Naše kombináty nie sú dobudované.

Druhá, nie menej závažná oblasť, ktorú osobitne v zpráve rozvádzame, je oblasť spracúvania rudných a nerudných surovín. Prvý krok k využívaniu nerudných surovín bol položený zahájením keramokombinátu v Michalovciach. Sme však toho názoru, že terajšia štruktúra výroby, založená pri výstavbe tohto závodu, nezodpovedá potrebám národného hospodárstva a tamojším surovinovým možnostiam. Som toho názoru, že je nutné uvažovať o kombinátnom spracovaní tejto suroviny v oblasti Michaloviec a rozšíriť sortiment výroby keramokombinátu o  ďalšie účelné potrebné výrobky.

Nedoriešená je aj otázka železných rúd. Sme toho názoru, že i tu sa efektívnosť prepočítava zdĺhavo, často podľa subjektívneho názoru jednotlivcov.

V oblasti vedy a techniky sú známe vo svete prípady, dokonca i  u krajín bohatých na suroviny, že cestou peletizácie využívajú ďaleko chudobnejšie železné rudy na obsah železa, ako je na- príklad Nižná Slaná. I v tomto smere žiadame, aby tieto problémy výkonné orgány štátu objektívne posúdili, aby sa mohlo prikročiť k realizácii predpokladaných zámerov. Uviedol som, že štruktúra priemyselnej výroby v našom kraji neodpovedá potrebám spoločnosti i možnostiam, ktoré v kraji máme.

Sme toho názoru, že na základe dosiahnutých skúseností i poznatkov, dosiahnutej úrovne pracujúcich, môžeme reálne dnes uvažovať o zavádzaní i náročnejšej, finálnej výroby v záujme rastu životnej úrovne i v tých oblastiach, o ktorých ešte dnes hovoríme ako o ekonomicky zaostávajúcich. Ekonomické pravidlá, mám na mysli zvýhodňujúce dotácie k investičnej výstavbe v ekonomicky málo rozvinutých oblastiach, i stabilizačné odvody nepôsobia v súčasnom období a všetky naše jednania s generálnymi riaditeľstvami dosiaľ vyzneli negatívne. Zdá sa, že je výhodnejšie investovať v centrách i s nedostatkom pracovných síl ako plniť náročnú úlohu vytýčenú XIII. sjazdom KSČ: zabezpečiť proporcionálny rozvoj i oblastných ekonomík. Je žiadúce, aby SNR podporila našu snahu na zmenu ekonomických pravidiel, aby dotácia štátu pri investovaní v ekonomicky málorozvinutých oblastiach bola zvýšená. Je známe, že touto cestou idú i ďalšie vyspelé krajiny, kde štát vhodnou finančnou politikou usmerňuje rozvoj výrobných síl. V našich, podmienkach by išlo hlavne o rozšírenie výroby na báze drevnej hmoty, to je nábytok, prípadne drevotrieskové dosky, rozvoj výroby obalov na báze plechov vo Východoslovenských železiarňach, rozvoj spotrebného priemyslu, predovšetkým pletárskeho, ktorý je možné rozvíjať i bez nákladných stavebných, investícií.

Súdružky a súdruhovia,

bolo by možné rozvádzať i ďalšie problémy a vyslovovať námety na ich riešenie. Opakujem znovu, že sme si vedomí toho,, že i v budúcnosti bude záležať predovšetkým na organizátorskej schopnosti funkcionárskych kádrov kraja, ako dokážeme správne realizovať uznesenia strany a vlády v praxi.

Zpráva objektívne rozoberá tie problémy, na ktoré sily kraja nestačia a kde v záujme vyrovnávania životnej úrovne ľuduje potrebná pomoc centrálnych orgánov. Prosím i vás o posúdenie predloženého rozboru i návrhov na riešenie týchto problémov, i o vašu aktívnu pomoc.

Podpredseda Kríž:

Ďakujem súdruhovi Gabriškovi. Súdružky a súdruhovia,

bol vám rozdaný návrh uznesenia k zpráve o stave hospodárstva a perspektívach jeho rozvoja do roku 1970 vo Východoslovenskom kraji. Prosím, aby ste svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu uznesenia odovzdali predsedovi dočasnej komisie súdruhovi podpredsedovi SNR Ing. Barbírkovi, alebo predniesli v rámci rozpravy.

Prikročíme k rozprave, do ktorej sa zatiaľ prihlásili poslanci:

Ing. Emil P í š, Margita Potočková,

František D é n e š, Jozef Malina, Ondrej S ú l e ty, Anna H i r k o v á, Peter D u p e j, Vasil Kapišovský, Ladislav P i tt n e r.

Dávam slovo súdruhovi poslancovi Ing. Emilovi P í š o v i. Poslanec Ing. Píš:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

Na základe uznesenia Predsedníctva, Slovenskej národnej rady vykonala skupina poslancov: Prečúch, Križan, Píš spolu s poslancami Východoslovenského KNV a pracovníkmi ONV v Rožňave prieskum v oblasti Rožňava-Revúca v dňoch 14. 18. novembra 1967.

Dovoľte, aby som vás v diskusnom príspevku oboznámil s výsledkom prieskumu, koncipovaným z osobných poznatkov, prehliadok a diskusií i materiálov ONV Rožňava, MsNV Revúca, Dobšiná, Jelšava a MNV Plešivec, Slavošovce a Jablonov, ako i z návštev v niektorých závodoch, školách atď.

Rožňavský okres zaberá juhozápadnú časť Východoslovenského kraja. S počtom obyvateľov je okres na poslednom mieste v kraji s podielom 6, 9 %. Mesto Rožňava je siedme najväčšie mesto v kraji.

Okres má priemyselný charakter s bohatstvom železných rúd i neželezných kovo- a stavebných surovín. Skoro 30 % pracovníkov priemyslu okresu pracuje v banských závodoch s ťažbou železnej rudy. Najväčšie z nich sú v Rožňave a v Nižnej Slanej., Podiel okresu na produkcii kraja v odvetví čiernej metalurgie, včítane ťažby rúd, železných kovov, dosahuje viac ako tretinu. Ďalším významným odvetvím je priemysel stavebných hmôt s podielom 31, 1 %. Z bohatých ložísk magnezitu sa ťaží na niekoľkých miestach, z nich najväčším je Lubeník. Na produkcii priemyslu sa podieľa odvetvie papiera a celulózy 19, 0 % v Slavošovciach a v Gemerskej Hôrke. Textilný priemysel je zastúpený pradiarňou a trepárňou ľanu v Revúcej. Intenzitou zamestnanosti v priemysle je okres na prvom mieste v kraji.

Rozlohou sa rozprestiera okres na ploche 1619 km2. Z tejto plochy je 56, 9 tis. ha poľnohospodárskej pôdy, z toho len 20, 5 tis. ha ornej pôdy.

Okres zahrňuje množstvo cenných a pamiatkových objektov, ako Betliar, Krásna Hôrka, Krásnohorské Podhradie, známych jaskýň, ako Domica, Gombasecká jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, ktoré sú základňou turistického ruchu. Svojou rozlohou patrí okres k najmenším v kraji s nízkou hustotou osídlenia, lebo na 1 km2 pripadá 50, 4 obyvateľov.

Zamestnanosť má stúpajúcu tendenciu predovšetkým zamestnanosťou v priemysle. Ťažisko priemyslu je v podnikoch a závodoch Ministerstva hutí a rudných baní, a to Slovenské magnezitové závody Lubeník, Jelšava, Kunová Teplica, Železorudné bane Rožňava, Nižná Slaná, Ministerstvo chemického priemyslu, a to Východoslovenské papierne a celulózky v Slavošovciach a v Gemerskej Hôrke.

Doterajšiu priaznivú krivku zamestnanosti, spôsobenú rozvojom magnezitového priemyslu, ovplyvní pripravované zastavenie ťažby železorudných baní pre ich údajne nízky ekonomický prínos. V pripravenej fáze zastavenia baní už došlo k zlikvidovaniu bane v Železníku. Ak sa zastaví baňa v Nižnej Slanej a v Rožňave, vyvstane problém umiestiť spolu s uvoľnenými pracovnými silami aj 600 pracovníkov so zmenšenou pracovnou schopnosťou po následkoch silikózy. Vyriešenie umiestenia uvoľnených pracovných síl bude obťažné pre nevyvinutý spotrebný alebo potravinársky priemysel, ktorý by zamestnal aj súčasne prihlásených 3000 práceschopných žien, ktoré nemajú možnosť zamestnať sa. A pre tento priemysel by tu aj boli podmienky. Konštruktívny návrh vybudovania konzervárne v Štítniku, ktorá by mala dobré surovinové zázemie, sa zatiaľ neuskutoční pre odmietavé stanovisko a nezáujem Odborového riaditeľstva konzervárni a liehovarov v Bratislave.

Podľa geografického rozdelenia okresu sa prirodzená spádovosť obcí člení na štyri rajóny, ktoré treba rešpektovať pri riešení otázky zamestnanosti. Sú to Rožňava, Dobšiná, Plešivec a Revúca. Rožňava má ťažisko zamestnanosti v železorudnej bani, ktorá súčasne zamestnáva 1882 pracovníkov, z toho asi 200 so zmenenou pracovnou schopnosťou. Závod likvidoval už v minulom roku niektoré prevádzky pre ich nízku efektívnosť ťažby. Do roku 1970 sa má takto znížiť počet pracovníkov až u 600. Pracovníci tohto závodu sú väčšinou miestni, a teda ich presun a náhradné pracovné príležitosti budú obťažné.

V Dobšinej je ťažiskovým závodom závod Železorudné bane Nižná Slaná. I tento závod likvidoval v roku 1966 niektoré prevádzky (Vlachovo, Mlýnky) pre ich nízku efektívnosť ťažby a na rok 1968 pripravuje likvidáciu závodu Dedičná. Ak sa však neuskutoční nová výstavba bane "Gabriela", nebude mať závod do roku 1970 zabezpečený odbyt. Táto nevyjasnená koncepcia spolu s problémom náhradných pracovných príležitostí je otvorenou otázkou tohto spádového územia.

Plešivec má ťažiskové závody chemického priemyslu v Gemerskej Hôrke a v Slavošovciach, respektíve aj závod SMZ v Kunovej Teplici. Tieto závody neodčerpávajú všetky zdroje pracovných síl. Pripravuje sa výstavba závodu Tatrasmalt v Plešivci so 450 pracovnými príležitosťami a Vápenka v Gombaseku s 240 pracovnými príležitosťami. Ani jedna z týchto akcií nie je potvrdená. Boli sme aj osobne navštíviť nový závod v Plešivci a ako nás informoval riaditeľ s predsedom závodného výboru, pôvodne mala stáť táto výstavba závodu okolo 25 mil. Kčs a teraz sa zvyšuje na 60 miliónov Kčs.

Revúca má ťažiskové závody v SMZ Lubeník a v Jelšave a závod Lykotex v Revúcej. Tento rajón má a bude mať dostatok pracovných príležitostí pre mužov aj pre ženy. Prísun mužov bude potrebné riešiť z voľných zdrojov z okresu a presunom z okresu Rimavská Sobota (okolie Šafárikova). Pre tento účel buduje Revúca sídlisko s kapacitou 792 bytových jednotiek.

Mestá Rožňava, Dobšiná a Plešivec boli prehlásené uznesením vlády za menej vyvinuté oblasti a ako také očakávajú realizácie vhodných návrhov. Z návrhov pochádzajúcich z centra pracovníkov možno uviesť: predovšetkým je potrebné upresniť koncepciu závodu Železorudných baní Nižná Slaná. Vybudovaním nového závodu v Rožňave riešiť náhradné pracovné príležitosti, dimenzované podľa výhľadu závodu Nižná Slaná a nezávisle na ňom pre prirodzený prírastok pracovných síl, pre osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou a pre ženské pracovné sily.

Vytvorenie nových pracovných možností by bolo možné alebo výstavbou nového závodu, alebo v krajnom prípade využitím objektu kasární v Rožňave.

S otázkou zamestnanosti úzko súvisí problém obyvateľov cigánskeho pôvodu, ktorí v okrese dosahujú pomerne vysoké zastúpenie, napr. v Jelšave až 11 %, a vyžadujú si zvláštne úsilie v každej obci na postupné odstránenie ich prežitkov v živote, v zamestnaní a v plnení školských povinností. Je to úsek, kde vznikajú obapolné nedorozumenia a konflikty, ktoré sa nedarí riešiť národným výborom bez dotácie vhodných podujatí, ako v presídlení z chatrč do vybavených bytov, v zabezpečení školskej dochádzky, v riešení celoročnej zamestnanosti atď.

Rozvoj hospodárstva okresu zabezpečujú finančné a materiálové prostriedky na investičnú výstavbu. Z nich najväčšiu časť predstavuje výstavba závodov magnezitového priemyslu. Táto výstavba odčerpáva takmer všetku stavebnú kapacitu v okrese, včítane podnikov z iných okresov, ktoré zamestnávajú väčšinou pracovníkov iných okresov (hutné stavby, inžinierske stavby). Stavebná kapacita nie je dostatočná hlavne u Pozemných stavieb, ktoré majú zastúpenie v okrese iba v Lubeníku. Pozemné stavby tu reprezentujú Pozemné stavby Poprad, Prešov, Košice, ktoré radšej stavajú v oblasti Tatier ako v okrese, pretože za stavebné výkony v okrese neinkasujú príplatky tak ako v Tatrách. Ďalej u Pozemných stavieb je ešte nevýhoda v tom, že jednotlivé akcie riadi centrálne Ministerstvo stavebníctva v Prahe, na rozdiel od priaznivejšieho predchádzajúceho stavu, kedy krajské národné výbory riadili jednotlivé akcie s väčším porozumením pre potreby okresu. Z tejto skúsenosti vychádza návrh, aby sa riadenie Pozemných stavieb dostalo opäť pod právomoc KNV v prospech optimálnejšieho rozloženia zabezpečených akcií v jednotlivých okresoch. Tieto pripomienky neboli len z okresu Rožňava, ale aj z ostatných okresov, kde poslanci prevádzali prieskum.

Pre limitovanú stavebnú kapacitu okresné hospodárstvo nemá dosť stavebnej kapacity. Okresný stavebný podnik má ročnú kapacitu 31 mil. Kčs, ktorú plne využijú drobné investície, opravy a údržba. Napriek tomu, že Východoslovenský KNV počítal v pláne s najnutnejšou investičnou výstavbou, v roku 1968 sa nezaháji pre nedostatok kapacity výstavba 22 tried ZDŠ v Rožňave, 18 tried ZDŠ v Dobšinej a výstavba obvodného zdravotného strediska v Štítniku. Aj v tomto roku sa nesplnia stavebné úlohy priaznivo. Podotýkam, že v našom kraji by sa takéto niečo nemohlo stať. Oproti plánu sa o rok predĺži výstavba školy v Krásnohorskom Podhradí a nie je predpoklad na zahájenie výstavby kotolne a domu služieb v Rožňave.

V číslach za január až október 1967 je zaostávanie nasledujúce: finančný plán predpokladal splniť 42 688 000 Kčs. Skutočnosť je len 28 769 000 Kčs s plnením na 67 %, z toho bytová výstavba 81, 5 %, komplexnosť 53 % a školstvo 63 %. Ako je vidieť, finančné prostriedky sú k dispozícii, ich účinnosť však je anulovaná nedostatočnou stavebnou kapacitou, ktorej tiež chýba v obvode okresu dostatočná surovinová základňa, hlavne v cemente. Mala by sa preto urýchliť výstavba cementárne v Turni nad Bodvou s kapacitou 800 000 ton cementu ročne a Gombasecká vápenka s kapacitou 200 000 ton ročne. Okres má pomerne dobré príjmové možnosti, avšak úroveň a rozsah služieb nezodpovedá ani dopytu obyvateľstva, ani jeho príjmovým možnostiam. Kapacita služieb síce indexovo vzrástla oproti roku 1960 o 240 až 380 %, no aj tak nie je dostatočná. Služby reprezentuje okresný priemyselný podnik a komunálne služby. V záujme ďalšieho rozširovania služieb je potrebné vybudovať nové priestory, a to Dom služieb v Rožňave a v Revúcej, pavilón služieb v Jelšave, Plešivci a v Štítniku a prevádzkové priestory pre OPP v Rožňave.

V komplexe služieb je najväčším problémom doprava zabezpečovaná ČSAD. Najkritickejší je stav v oblasti magnezitu, kde nemá preprava pracujúcich pre závod Lubeník a Jelšava ani dostatočný počet spojov, ani dostatočný počet autobusov. Na úseku dopravy ČSD je potrebné previesť výstavbu prijímacej budovy ČSD v Rožňave, Jabloňové, Lipovníku a Hrhove a nahradiť tak drevené baraky. Podobne rýchliková železničná zastávka v Dedinkách je umiestená v drevenom baraku. Rožňava a Revúca nemá vyriešené autobusové nástupištia.

Na úseku obchodu je materiálno-technická základňa nevyhovujúca a zaostávajúca za rastom požiadaviek. To vplýva aj na nedostatočný predávaný sortiment tovarov. Pre nedostatočné predajné priestory nie je možné rozširovať a špecializovať sieť.

Podnik reštaurácií má nevyhovujúce podmienky tak v strediskách cestovného ruchu, ako aj v ostatných častiach okresu. Až 60 % z jeho fondu je potrebné reštaurovať. Podnik však nemá prostriedky, iba na údržbu terajšej siete. Podobne i Jednota, ĽSD nemá dostatok finančných prostriedkov na vylepšenie siete aspoň v strediskách cestovného ruchu.

Nedostatky sú aj v zásobovaní potravinami, hlavne mäsom a výrobkami z mäsa, špecialitami a trvanlivými výrobkami. Tak napríklad boli sme v Revúcej po obchodoch. Tam ide dobre výstavba bytových jednotiek, ale obchodná sieť zaostáva. Radšej stavajú bytové jednotky, ako by mali stavať obchodné domy, ktoré sú v pláne. Tak napríklad tam nemali 7 dní bravčovej masti a tej je dostatok, alebo bravčové konzervy atď.

Nepriaznivá je aj situácia v zásobovaní priemyselným tovarom. Tu je úplný nedostatok stavebného materiálu, tehál, krytiny, vodoinštalačného a elektroinštalačného materiálu pre individuálnu bytovú výstavbu. Pri prerokovaní predmetu tejto výstavby bola otázka, či by nebolo možné uvoľniť pre individuálnu výstavbu spracúvať výhodne kalamitné drevo, lebo tento materiál je drahý.

Väčšie nedostatky sa prejavujú aj v ostatnom sortimente, ako je textil, odevy, obuv, nábytok, domáce potreby a pod. V oblasti zásobovania spotrebiteľov palivom je zásobovanie narušované nedostatkom motorových vozidiel.

Najväčšie materiálno-technické nedostatky sú na úseku cestovného ruchu. Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorú spravuje zatiaľ múzeum, by si vyžadovala výstavbu hotela, výťah v jaskyni, osvetlenie celého areálu. V Dedinkách nie je dokončený autocamping, chýba verejné WC a elektrické osvetlenie. V Gombaseku terajšie objekty dožívajú a je potrebné ich nahradiť novou výstavbou s uspokojením stravovacej a ubytovacej kapacity. Reštaurácie nemajú finančné prostriedky na zabezpečenie týchto najnutnejších objektov, a preto ich realizácia si vyžaduje dotácie v záujme zlepšenia podmienok cestovného ruchu. Aj v samotnej jaskyni je nepriaznivý stav po záplavách, pretože dosiaľ nie je vyčistená a prístupná zaplavená časť. I elektroinštalácia z roku 1938 už dožíva a vyžaduje si rekonštrukciu. Aby nedochádzalo k záplavám jaskyne, je potrebné postaviť suchú hrádzu, alebo prikročiť k výstavbe plánovaného nového areálu vchodu do jaskyne.

Úsek vodného hospodárstva je zaostalý pre nedostatok prostriedkov. Rieka Slaná, pretekajúca cez Dobšinú, Rožňavu i Plešivec, nie je regulovaná. Každoročne zaplavuje až 1500 ha úrodnej pôdy a spôsobuje škodu do výšky 5 mil. Kčs ročne. Je potrebné pokračovať v jej regulácii v hraniciach okresu, a to v náväznosti na prevedenú reguláciu na území Stredoslovenského kraja.

Vodné pomery Slanej sú znehodnotené odpadnými vodami z papierní a celulózok a novšie aj z magnezitových závodovZlepšenie na tejto rieke by si vyžadovalo vybudovanie kapacitne vhodných čistiacich staníc.

Okres nemá odbornú školu pre mužský dorast II. cyklu, pretože aj terajšia stavebná priemyselná škola sa likviduje. Pre ťažkosti v investičnej výstavbe možno navrhnúť len najskromnejšie riešenie, a to realizovať plánovanú výstavbu SPTŠ a presunúť banícke učilište z Rožňavy do Nižnej Slanej. Uvoľnený objekt využiť pre zriadenie odbornej školy. Plánovaná školská výstavba rieši najnaliehavejšie objekty. Pritom sa veľmi ťažko realizuje pre nedostatok stavebnej kapacity, hoci finančné prostriedky sú k dispozícii. Nesplnenými školskými akciami Pozemných stavieb ostávajú 9-triedna škola v Krásnohorskom

Podhradí, adaptácia stavby v Slavošovciach, 9-triedna škola v Brzotíne a 9-triedna škola v Revúcej. Nedoriešené ostávajú havarijné malotriedky Dedinky, Ľadová jaskyňa Revúcka, Muránska Zdychava.

Rožňava ako okresné mesto nemá žiaden objekt, vhodný pre rozvíjanie kultúrnych podujatí, ani kultúrny dom, ani závodný klub. V programe Krajskej odborovej rady je výstavba doma odborov v Rožňave bez nádejí na realizáciu do roku 1970. V okrese je 13 väčších obcí, ktoré tvoria popri hospodárskom i kultúrne centrum. Z nich má len 6 kultúrny dom III. kategórie,, s viacúčelovými sálami. Tento stav vybavenosti nezodpovedá perspektívam ďalšieho rozvoja kultúrno-spoločenského života a požiadavkám mimoškolského vzdelávania pracujúcich.

Celookresnú problematiku súčasnosti i rozvoja možno dokresliť niekoľkými postrehmi podľa významnejších stredísk okresu.

Mesto Revúca ako celok postráda základnú občiansku vybavenosť, potrebnú pre zabezpečenie búrlivej centralizovanej výstavby, ako sídliska pre magnezitový priemysel v Lubeníku. Sídliskám "Podháj" a "Stred" chýbajú základné školy, materské školy a detské jasle. Chýba tu pre 800 bytových jednotiek predajňa potravín - samoobsluha a predajne priemyselného tovaru ako nadsídliskové vybavenie pre celé mesto s predajom textilu, odevov, obuvi, domácich potrieb, nábytku, elektro-rádio atď.

Umiestenie služieb je v nevyhovujúcich prevádzkových priestoroch a v provizóriách. Požaduje sa vybudovanie opravovne rádií a televízorov, mechanickej dielne, opravovne elektrospotrebičov, kovoslužba, kvetinárstvo. V sídlisku "Stred" je potrebné vybudovať Poštový úrad s listovou, peňažnou i balíkovou prepážkou a v obvode mesta zriadiť štyri verejné telefónne hovorne.

Pre zlepšenie životného prostredia je potrebné previesť zakrytie rieky Zdychavka cez celé mesto a upraviť jej reguláciu od nemocnice až po železničnú trať Revúca-Muráň.

Na úseku zdravotníctva kapacita nemocnice s poliklinikou nestačí vzrastajúcemu počtu pracovníkov magnezitového priemyslu. Riešením by bola výstavba polikliniky I. typu s centralizáciou zdravotných služieb do priestoru nemocnice. Mestonemá hromadnú mestskú dopravu. Nie je vybudovaná stanica ČSAD a zastávky sú na nevhodných miestach v centre mesta a pri železničnej stanici.

Mesto Dobšiná na trase turistického ruchu nemá materiálnotechnickú základňu pre jeho rozvoj a skvalitnenie. Mesto postavilo v akcii "Z" kultúrny dom. Mestu chýba 9-triedna škola, ktorú mali stavať Pozemné stavby.

Plešivec, dôležitý železničný uzol a základňa krasových atrakcií, má pri svojich 3000 obyvateľoch iba jediný, nízkokapacitný závod Tatrasmalt. A znovu by som sa prihováral, aby sa s výstavbou závodu začalo.

Jelšava leží v centre rozrastajúceho sa magnezitového priemyslu. Pre pracovníkov tohto odvetvia sa tu buduje sídlisko, pre ktoré nie je v rozpočte vybudovanie materskej škôlky, hoci jasle sú v programe. Mesto nemá kanalizáciu a pre pracujúcich je k dispozícii veľmi zlá dopravná kapacita z Revúcej do Jelšavy.

Najlepšie sa nám páčilo v Slavošovciach s centrom papiernického priemyslu sa úmerne rozrastajú aj v občianskej vybavenosti.

V Jabloňové n/T. je najväčším nedostatkom škola, ktorá je bez príslušenstva. Chýba telocvičňa,, jedáleň, byty pre učiteľov. Tento základný pohľad z previerky vyhlásených zaostalých oblastí ukazuje mnohé pálčivé problémy okresné i miestne, ktoré nenašli dostatočnú podporu pre zabezpečenie ich proporcionálneho riešenia. Veľkým nedostatkom nie je ani tak finančná situácia, ako nedostatok stavebnej kapacity, viazanej inde. Pritom ide predsa o oblasť tak priemyselnú, ako aj turisticky veľmi atraktívnu. Teda oblasť má k dispozícii zdroje, ktorými by bolo možné hospodársky ozdraviť život a životnú úroveň obyvateľstva, ak by tu bol k dispozícii dostatok stavebnej kapacity a premysleného postupu k rozvoju priemyslu. Detailné riešenie naznačujú potom jednotlivé kapitoly.

Podnietenie harmonického rozvoja týchto vyhlásených zaostalých oblastí je i v našich silách a je našou povinnosťou prispieť našimi silami k smelému rozletu obyvateľov týchto oblastí k prehĺbenejšiemu životu v socialistickej spoločnosti.

K prejednávanej problematike zaostalých oblastí Východoslovenského kraja si dovoľujem pripojiť niekoľko interpelačných otázok:

1.    SMZ Jelšava by potrebovali dvoch chemických inžinierov odboru anorganickej technológie, ktorí by mali k dispozícii aj byt. Môže Povereníctvo SNR pre školstvo prednostne prideliť pre tento podnik dvoch absolventov z katedry súdruha docenta Rylu?

2.   Vo Východoslovenskom kraji, bližšie v Rožňavskom okrese, z roka na rok sa rozrastá produkcia ovocia, ktoré zostáva nezužitkované pre nedostatok vhodných kapacít. I tohtoročná úroda priniesla ovocnú kalamitu so slivkami i s jablkami. Veľa ovocia pohnilo a urobilo sa veľa škody. Keď tu nie je k dispozícii spracovateľská kapacita, núka sa z viacerých riešení najschodnejšia cesta, a to vypálenie ovocných kvasov na pravé ovocné destiláty, vhodné aj ako veľmi výhodný vývozný artikel. Kým však v Západoslovenskom kraji je 75 pestovateľských páleníc, zatiaľ Východoslovenský kraj má iba 7 pestovateľských pálenie. Aj v mnohých obciach majú k dispozícii vhodné budovy, ktorým by stačilo strojné vybavenie. Nenašla by sa možnosť i v tomto kraji zriadiť viac pestovateľských pálenie, ktoré by mohli zmierniť ovocné kalamity?

3.    Nedostatok spracovateľských kapacít ovocia v konzervárňach je v rovnako nepriaznivom pomere ako pestovateľské pálenice. Zakiaľ je 12 konzervárni v Západoslovenskom kraji, vo Východoslovenskom sú len 4 konzervárne, hoci surovinová základňa je tu podstatne širšia než len pre týchto niekoľko konzervárni. Je možné očakávať i tu zlepšenie? Mám na mysli v Štítniku.

4.   Vo viacerých mestách a obciach som sa stretol s návrhom riaditeľov a učiteľov škôl, aby sa zriadili pre žiakov cigánskeho pôvodu predprípravné triedy, v ktorých by si osvojili slovenský jazyk natoľko, aby mohli rovnomerne a plynné sledovať preberané učivo. Lebo skutočnosť je taká, že žiaci nevedia ani pomenovať najjednoduchšie predmety, nevnímajú učebnú látku a zaostávajú. A dôsledok je veľké percento prepadajúcich. Návrh zriadiť predprípravnú triedu s dôsledným naučením slovenského jazyka by bol veľkou prednosťou pre týchto žiakov. Podobne by bolo vhodné organizovať aj materské škôlky.

5.   Všetky jaskyne Východoslovenského kraja spravujú a obhospodarujú múzeá, ktoré nemajú k dispozícii prostriedky na podporu cestovného ruchu výstavbou základný areálov. Preto funkcionári mestských i miestnych národných výborov s argumentáciou tohto nie práve najvhodnejšieho riešenia navrhujú zmeniť toto organizačné začlenenie a prideliť ich organizačne národným výborom s adekvátnym zabezpečením finančných prostriedkov z kvót cestovného ruchu. Zástupcovia národných výborov sa zaväzujú dosiahnuť týmito prostriedkami v atraktívnych miestach vybudovanie vhodných turistických areálov, vhodných aj pre zahraničných turistov.

6.   Rožňavský okres má minimálny počet ubytovacích možností, hoci oplýva prírodnými krásami a cennými kultúrnymi a historickými pamiatkami, ako aj pomerne veľkou návštevnosťou domácich i zahraničných turistov. Počíta Komisia SNR pre cestovný ruch s ich rozširovaním?

7.   Podľa vyhodnotenia plnenia plánovaných úloh Rožňavského okresu investičnú čiastku 120 mil. Kčs, pridelenú tomuto kraju, preinvestovali iné okresy, najmä západoslovenské a neviem ešte v ktorom kraji. Bola by tu otázka, kde sa preinvestovalo týchto 120 mil. Kčs, keď sa mohlo aj vo Východoslovenskom kraji?

8.    Kedy možno očakávať začatie s výstavbou cementárne v Turni a vápenky v Gombaseku, ktorých kapacita by zlepšila zásobovanie cementom a vápnom?

9.   Pri pohovoroch na MNV dostali sme otázku, či sa zlacní individuálna výstavba, ktorá je najväčšia vo Východoslovenskom kraji a je drahšia než družstevná, najmä zvýhodnením stavebných hmôt, alebo inou pomocou?

Podpredseda Kríž:

Ďakujem súdruhovi P í š o v i, dávam slovo súdružke poslankyni Margite Potočkovej.

Poslankyňa Potočková:

Vážená Slovenská národná rada!

V našej vyspelej spoločnosti dnes už nikto nepopiera, že školstvo, ktoré poskytuje základné i vyššie vzdelanie mladej generácie, má ďalekosiahly vplyv na vývoj spoločnosti. Pretože vytvára a zvyšuje intelektuálnu a kultúrnu úroveň celých generácií obyvateľstva, pôsobí teda veľmi silne na celú intelektuálnu atmosféru spoločnosti, na vzťahy medzi ľuďmi, intenzitu a rozvoj kultúry, mieru a tempo rozvoja vedy.

Je viac ako isté, že školská práca a jej výsledky sú do značnej miery ovplyvňované danými podmienkami materiálneho zabezpečenia.

Prepáčte mi, prosím, ak trochu hlbšie načriem do histórie školstva v Prešovskom okrese, pretože len pri serióznom zrovnaní so stavom v minulosti si náležité uvedomíme obrovský rast a rozvoj stánkov vzdelávania a kultúry u nás.

Po oslobodení prevzali sme v okrese na úseku školstva chudobné dedičstvo: 4 meštianske školy. Odvtedy sa zaznamenal prudký rozvoj školstva. Dnešný stav je: 53 základných deväťročných škôl plne organizovaných, 4 školy neúplné, 137 základných škôl s ročníkmi 1-5. Treba sa ďalej pochváliť desiatimi odbornými školami, piatimi strednými všeobecno-vzdelávacími školami. Sú to čísla, ktoré hovoria samy za seba.

Od roku 1955 vystavalo sa v okrese 55 ZDŠ s 549-mi učebňami pre 17 tisíc žiakov.

Občania nášho okresu s vďakou kvitujú starostlivosť o rozvoj školstva, o náš dorast, o nádejných našich nástupcov.

Tisícky žiakov vzdelávajú sa v krásnych, moderných školách, požívajú všetky výhody, ktoré socialistická spoločnosť našej mládeži tak štedro poskytuje. Tu sa prichodí poďakovať našim straníckym a štátnym orgánom za všetku starostlivosť, ktorou je tento úsek obklopený, ktorý zvlášť v poslednom období stáva sa stredobodom pozornosti a pre ktorý nachádzame skutočné porozumenie. Ak nachádzame u našich orgánov porozumenie pri riešení otázok týkajúcich sa rozvoja školstva, dovoľujem si vysloviť presvedčenie, že bude tak aj v budúcnosti a že so zlepšením stavu školstva v Prešovskom okrese bude sa v blízkej, ale i vzdialenej budúcnosti počítať tak, ako si to nutnosť vyžaduje. Tým sa zadosťučiní len spravodlivosti.

Nie je mojím úmyslom spievať tu žalmy. To nezodpovedá náturám ľudí z východu. My v okrese neplačeme, lež snažíme sa s vedomím plnej zodpovednosti riešiť ťažkosti pri možnostiach, aké sú nám dané k dispozícii.

Je však isté, že nie je v našich silách všetko zabezpečiť bez podpory našich najvyšších orgánov.

Najťažší je problém vyriešenia otázky priestorov na našich školách. V okrese máme na základných deväťročných školách 1293 tried, učební je len 913. V tomto školskom roku je smennosť 28 %. Na Slovensku plánuje sa znížiť smennosť do roku 1970 na 16 %, vo Východoslovenskom kraji na 18 %, v okrese za predpokladu, že všetky plánované školy sa vystavia, zostane smennosť na úrovni 24 %. V dvoch prípadoch, a to v Lipanoch a Kamenici, učia sa deti na tri smeny, čo sa však provizórne dorieši zrušením MŠ za pomoci Odevných závodov a komunálnych služieb, ktoré dočasne uvoľnia svoje kancelárie na školské účely. Zvláštnosťou okresu sú 4 základné deväťročné školy neúplné, v ktorých sa aj ročníky 6. -9. učia v oddeleniach. Vieme si predstaviť situáciu napríklad v Bajerovciach, kde je škola dvojtriedna s ročníkmi 1. -9., s jednou miestnosťou v škole. Druhú miestnosť na šťastie dal škole k dispozícii priamo na fare pán farár. Nateraz nie je možné tieto deti zaškoliť do susedných, plne organizovaných škôl, nakoľko tie sú v takom stave (umiestené sú v prastarých kaštieľoch na spadnutie), že aj