v našom okrese, zvlášť v hornej časti okresu, v obdobnej situácii, keď v závode, ktorý túto oblasť zásobuje, spracovanie suroviny sa vykonáva za primitívnych podmienok, technické zariadenie je zastarale a práca je nesmierne namáhavá. A pritom opodstatnenosť existencie mliekárne v tejto oblasti je daná tým, že prakticky dnes zásobuje mliekom okolo 90 tisíc obyvateľov. Čiže žiada sa aj z tohto hľadiska otázku rekonštrukcie tejto mliekárne vziať do úvahy a veci upraviť tak, aby sa stav zlepšil. Vcelku mi ide o to, že treba brať mimoriadne podmienky, ktoré v niektorých oblastiach sú, do úvahy a týmto mimoriadnym podmienkam uspôsobiť i tie výrobné kapacity, ktoré majú tieto oblasti zásobovať. Nemôžeme jeden kabát, jedny šaty ušiť na všetky okresy. Je potrebné predovšetkým vziať do úvahy, aby spotrebitelia boli závodmi potravinárskeho priemyslu uspokojení.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem súdruhovi Faglicovi. Slovo má docent MUDr. Andrej B u č k o.

Docent MUDr. Bučko:

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážená Slovenská národná rada!

K podrobnému a vyčerpávajúcemu expozé súdruha povereníka SNR pre potravinársky priemysel dovolil by som si, ako predseda Slovenskej spoločnosti pre racionálnu výživu, uviesť niekoľko informácií o činnosti Slovenskej spoločnosti pre racionálnu výživu, ktorá svoju prácou už viac ako 10 rokov pomáha realizovať uznesenia našich straníckych a vládnych orgánov pri racionalizácii výživy obyvateľstva na Slovensku.

Uskutočnenie týchto zásad je totiž nielen vecou vládnych a odborných orgánov, ale analogicky podľa výroku V. I. Lenina o zdraví ľudu, správna výživa ľudu je vecou samotného ľudu. Z tohto faktu vyplýva dôležitosť našej spoločnosti, ktorá na jednej strane združuje odborníkov zo všetkých úsekov podieľajúcich sa na zabezpečovaní výživy ľudu, na druhej strane sa opiera o širokú základňu nadšených spolupracovníkov uplatňujúcich a propagujúcich zásady správnej výživy medzi obyvateľstvom.

Široko rozvinuté a sústredené úsilie zdravotníkov, poľnohospodárov, potravinárskeho priemyslu a obchodu pri uskutočňovaní racionalizačných opatrení v našej výžive je výsledkom práce odborníkov, zaoberajúcich sa týmito problémami.

V  súvise s týmto dovolil by som si uviesť niekoľko skutočností. Viac ako pred 10 rokmi na historickom zasadaní Spoločnosti pre racionálnu výživu v Bratislave v roku 1955 bolo rozhodnuté vytvoriť samostatnú spoločnosť s pôsobnosťou pre Slovensko. Do tej doby pracovníci vo výžive vykonávali svoju činnosť v rámci Spoločnosti pre racionálnu výživu v Prahe. Vytvorenie Slovenskej spoločnosti bolo odôvodnené určitými špecifickými problémami výživy na Slovensku, líšiacimi sa od problémov v českých krajoch, a zvláštnymi podmienkami šírenia propagácie zásad správnej výživy na Slovensku. Hneď od prvej chvíle jestvovania spoločnosti, jej funkcionári a členovia sa pustili s elánom do vďačnej práce na poli zlepšovania výživy nášho ľudu. Táto práca bola uľahčená politikou nášho štátu, ktorá sa všemožne zameriavala na zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva a súčasne s tým aj na zlepšenie jeho výživy. Predstavitelia štátu, ktorý buduje vyspelú socialistickú spoločnosť, si uvedomovali, aký veľký význam pre zdravie ľudu, dobrý pracovný výkon, vývoj mladej generácie má správna výživa. Preto výžive obyvateľstva sa venovala zvýšená pozornosť.

Po vytvorení samostatnej Slovenskej spoločnosti pre racionálnu výživu pozornosť sa zamerala predovšetkým na maximálne rozšírenie členskej základne. Táto spočiatku nebola veľká a nezodpovedala potrebám a úlohám, aké čakali na mladú spoločnosť. Obetavou prácou starých členov a pod vplyvom akcií spoločnosti, hlavne propagáciou v časopise Spoločnosti, počet členstva na Slovensku sa stále zväčšoval, až v tomto roku dosiahol počet viac ako 2 300 členov.

I keď môžeme byť na našu členskú základňu hrdí, nesmieme prestať v úsilí o ďalšie rozširovanie nášho členstva z najširších vrstiev ľudu.

V  ďalšej etape prikročili sme k založeniu vlastného časopisu. Vďaka húževnatej práci redaktorov bol založený časopis "Výživa a zdravie" ako mesačník zo začiatku s minimálnymi finančnými prostriedkami. Avšak aj tu, tak ako pri nábore členstva, ukázala sa dobrá práca funkcionárov spoločnosti, redaktorov a redakčnej rady, predovšetkým však prispievateľov z najrôznejších odvetví pracujúcich vo výžive obyvateľstva. A tak zo skromného časopisu vyvinul sa reprezentačný časopis Spoločnosti, majúci už určité meno aj v zahraničí. Prispela k tomu náročnosť na kvalitu príspevkov a rozšírenie obce prispievateľov na najširšiu bázu zo všetkých odvetví výživy. V poslednom čase sa v časopise objavujú aj články zahraničných prispievateľov. Náklad časopisu vďaka dobrej práci z roka na rok stúpal.

Publikačná činnosť Spoločnosti sa neobmedzovala len na vydávanie časopisu. Spoločnosť vydávala vždy aj materiály sjazdov a sympózií, ktoré organizovala. Od roku 1960 vydáva každoročne "Čítanie o správnej výžive", sborník článkov zo všetkých odborov ľudskej výživy. Toto "Čítanie" má už svoju tradíciu a získalo si veľkú popularitu medzi obyvateľstvom.

Nie menšiu pozornosť venovala Spoločnosť aj poriadaniu sjazdov a sympózií, na ktorých si najširší okruh zainteresovaných pracovníkov mohol vymeniť svoje skúsenosti.

Prvý sjazd Slovenskej spoločnosti pre racionálnu výživu sa konal v roku 1957 a jeho náplňou boli bielkoviny vo výžive človeka. Táto problematika našla veľký ohlas u pracovníkov vo výžive, ktorí na sjazde prispeli svojimi pripomienkami k riešeniu tejto mimoriadne významnej aktuálnej problematiky.

Zhodne s konštatovaním v predloženej zpráve povereníka SNR pre potravinársky priemysel už na tomto prvom sjazde naša spoločnosť poukazovala na potrebu zvyšovania bielkovín, hlavne živočíšneho pôvodu. Rokovania a rezolúcie poukazovali na nízku spotrebu mlieka, mliečnych výrobkov a vajec a navrhovali urobiť potrebné opatrenia na zvýšenie ich spotreby, najmä u detí a mládeže.

Náplňou ďalších sjazdov boli otázky výživy zeleninou a ovocím, ďalej obilninami a problémy vo verejnom stravovaní z hľadiska hygieny.

Problémy výživy nášho obyvateľstva zeleninou a ovocím, sú veľmi pálčivé, pretože konzum týchto potravín je ešte stále na nízkej úrovni, čoho dôsledkom je nízka saturácia obyvateľstva vitamínom C a niektorými minerálnymi látkami. Vinu na tomto stave má aj nevyhovujúca organizácia distribúcie a predaja a nesprávna cenová politika.

Na nasledujúcom sjazde sme upozorňovali na vysoký konzum obilnín a výrobkov z nich, ktorý vysoko prevyšuje priemer spotreby vo vyspelých krajinách a naše odporúčané normy, a tak sa stáva príčinou výskytu niektorých ochorení.

Vyzdvihnúť treba ešte V. sjazd konaný v roku 1962 v Košiciach, na ktorom sa prerokovali problémy spoločného stravovania v podmienkach industrializácie. Išlo tu hlavne o diferencované stravovanie a o ochranné stravovanie v niektorých zdraviu škodlivých prevádzkach a o ich ekonomické aspekty.

Výsledky tohto sjazdu poukazovali na potrebu zintenzívnenia starostlivosti príslušných orgánov o spoločné stravovanie, najmä na závodoch. Industrializáciou Slovenska dochádzalo k zaradeniu vysokého podielu poľnohospodárskych pracovníkov do priemyslu, pre ktorých bolo treba zabezpečiť vyhovujúce stravovanie, ale aj výchovu k správnej výžive. Podcenenie týchto skutočností nám v nedávnej minulosti spôsobilo nemalé starosti.

Sjazdy poriadané v roku 1963 a 1964 ako VI. a VII. mali odlišný charakter od predchádzajúcich sjazdov. Počas prvého boli prerokované otázky ako prispieva veda k racionálnej výžive človeka a počas druhého boli na pretrase ekonomické aspekty výživy. Tohto sjazdu sa prvýkrát zúčastnili aj zahraniční hostia zo socialistických krajín. Roku 1965 poriadala Spoločnosť svoj VIII. sjazd s medzinárodnou účasťou, ktorý mal na programe problémy výživy obyvateľstva vo svetle dokumentu strany a vlády č. 224/64 o zdravotníctve.

Tohtoročný sjazd bol venovaný problematike minerálnych látok vo výžive človeka. I táto problematika súvisí s otázkou v tomto pléne prerokovávanou. Ide hlavne o zabezpečenie zvýšenia spotreby vápnika a železa zvýšeným konzumom mlieka, mliečnych výrobkov, vajec, zeleniny a ovocia.

Okrem týchto sjazdov poriadala Spoločnosť tri sjazdy dietológov, ktoré mali za účel oboznámiť pracovníkov v dietetike s najnovšími poznatkami v liečebnej výžive. Prvý sjazd sa konal v roku 1959 v Trenčianskych Tepliciach a po ňom každý druhý rok nasledovali ďalšie.

Okrem sjazdov poriadala Spoločnosť aj rôzne konferencie, sympóziá a semináre, zamerané na niektoré aktuálne problémy vo výžive. Rokovania konferencií sa týkali hlavne závodného a školského stravovania. Prejednávaná problematika sa postupne venovala i organizácii riadenia, technológii výroby pokrmov, hygieny práce a výroby a uplatňovaniu zásad správnej výživy. Zo seminárov treba vyzdvihnúť seminár o cudzorodých látkach v potravinách, poriadaný v Smoleniciach, a seminár o mlieku v Nitre. Významné bolo sympózium o výžive človeka tukmi v Modre. Konali sa aj semináre o závodnom stravovaní v spolupráci so SOR a o nutritívnej hodnote zeleniny a ovocia.

Vážená Slovenská národná rada!

Bilancovanie práce, ako sme ju uviedli, napĺňa členov Spoločnosti radosťou, pretože je svedectvom dobre vykonanej práce. Uvedomujeme si však, že nás i v tejto situácii plného pochopenia strany a vlády pre tieto problémy čaká ešte veľa práce, a to tak na poli bádania a poznania, ako aj v oblasti aplikácie v praxi.

Elán členov Spoločnosti a ich spoločný záujem na zlepšení výživy nášho obyvateľstva je záruka úspešného plnenia našich úloh. Veríme, že plénum Slovenskej národnej rady bude venovať plnú podporu týmto našim snahám.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem MUDr. B u č k o v i.

O slovo sa ďalej prihlásili poslanci Ján Strcula, Ladislav Lečo a Koloman B o ď a.

Udeľujem slovo poslancovi Jánovi Strculovi. Poslanec gen. mjr. Strcula:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Dovoľte len pár poznámok k zpráve, zvlášť k otázke, ktorá nebola zahrnutá v zpráve a týka sa potravinárskeho priemyslu.

Podľa predloženého materiálu, ako aj podľa úvodného slova súdruha povereníka Gajdošíka, jednou z rozhodujúcich podmienok úspešného rozvoja potravinárskeho priemyslu na Slovensku je plné zabezpečenie investičnej výstavby, zvlášť rozvojových akcií. Je to úloha nemalá a je približne o 50 % vyššia ako bol objem investícií v rokoch 1961-1965.

Doterajšie skúsenosti z investičnej výstavby, zvlášť z uvádzania kapacít do prevádzky sú neuspokojivé a podľa informácie súdruha ministra, ktorú sme počuli, môžeme konštatovať, že prakticky za obdobie posledných troch rokov ani jedna rozvojová stavba nebola uvedená do skúšobnej prevádzky v termínoch pôvodného plánu.

Chcel by som sa zmieniť len o jednom probléme z môjho volebného obvodu. Ide o havarijné závody na výrobu toruly a kyseliny citrónovej v Leopoldove. Neuspokojivý priebeh skúšobnej prevádzky prerástol už okruh potravinárskeho priemyslu a stal sa záležitosťou politickou. Poldruha roka sme chodili my poslanci okolo toho, než sme rozlúštili čo vlastne v tom je. To bol kruh, v ktorom sme sa točili a nemohli sme vôbec k tomu prísť, čo v tom probléme vôbec je. Tento problém bol niekoľkokrát kritizovaný i v dennej tlači. Každý ho uznával za správny. Bolo to tak, pracovníci mali 92 % platu zo základu. Technici a riaditeľ vôbec nedostávali prémie atď. Robilo sa na týchto havarijných stavbách. Osadenstvo sa začalo rozchádzať, technici nemali záujem - čo je fakt, neriešili sa problémy, ktoré tu boli. Skúšobná prevádzka bola síce zahájená v roku 1964, avšak napriek niekoľkonásobnému opakovaniu nebolo možné závod uviesť do trvalej prevádzky pre zásadné nedostatky. Komisia stíhala komisiu. Bol tam i súdruh Hendrych, boli tam všetci predstavitelia strany a vlády. Pracujúci verili, že skutočne toto sa uvedie do chodu. Tak chodili okolo toho poslanci Národného zhromaždenia, poslanci Slovenskej národnej rady, všetci poslanci kraja, predstavitelia strany z okresu, ale nakoniec bola i komisia v auguste t. r. - teda zodpovedajúca komisia tohto problému -, ktorá znova nedoporučila uviesť do trvalej prevádzky tepelnoenergetickú základňu, ktorá je základom pre chod celej tej služby. Hrozí, že nastane výbuch a že to všetko zdemoluje, všetky tie milióny, ktoré sme do toho vložili. ČKD Sokolovo postavilo silocentrálu, energetickú základňa, ktorá je základom a srdcom tých závodov. To je taký kombinát, solídny kombinát, na ktorý sme všetci hrdí, keď ideme z diaľky, pozrieme sa, to nám až srdce zaplesá, a keď prídeme k tej silocentrále a vidíme tie vibrácie a otrasy, a všetci tí, počínajúc hlavným inžinierom, nám hovoria, že zajtra to vybuchne a všetkých nás zdemoluje, tak cítime, že sa tam niečo musí stať, aby sme to dali dohromady. Samozrejme, že ďalší ideme od agregátu po agregát, každý je havarovaný - toruláreň havarovaná. Každý pracujúci sklesnuto tom stojí u svojho stroja a pritom má všelijaké pocity, ale keď ho vezmeme stranou a solídne si s ním pohovoríme, otvorí svoje srdce, také prosté a hovorí: vy funkcionári, nože nám pomôžte, načo sme vás volili! Veď vidíte, že to nie je dobré, že to neprospeje ani spoločnosti, republike, ani nikomu, ani nám pracujúcim. Dajte to dohromady! My len chodíme okolo toho. Ja už dva roky a teraz už skutočne uvažujem, či vôbec tam ísť. No pôjdem tam, ale najprv pôjdeme niekam inam. A to je tam toruláreň, kyselina citrónová, skutočne každý agregát je havarovaný. Ako jeden z najvážnejších problémov je otázka sušenia toruly. To je jeden z takých agregátov, kde skutočne je prašnosť a vôbec pracovné podmienky neúnosné na dobu dvadsiateho storočia.

Dávam návrh súdruhovi ministrovi, aby tento vleklý problém sušenia toruly, kde sám bol prítomný, bol vyriešený. Nebolo by účelné viesť, alebo uviesť riešenie aspoň do takého spôsobu, ako bolo uvedenie v Rimavskej Sobote, kde sme mali ten cukrovar v takomto stave? My, cukrovarnícka veľmoc, kde sme skutočne stavali všade cukrovary a nemohli sme uviesť za dva roky cukrovar v Rimavskej Sobote do chodu. Tak tam boli urobené skutočne také zásadné opatrenia, ktoré dávajú predpoklad, že ten cukrovar sa rozbehne v tejto kampani. Uvidíme, ako to bude, ale ja mám obavy, či to vôbec pobeží aspoň na 80 %. Prosím, uvidíme. Zub času ukáže. Ja som si vedomý, že máme problémy s devízami. No ovšem, myslím si, že oneskorenie uvedenia závodu do prevádzky, včítane i kyseliny citrónovej zapríčiňujú už nehospodárnosť, pretože každý rok doplácame 26-30 miliónov na kyselinu citrónovú, nehovoriac o torulárňach, ktoré máme postavené. To sú tri. Chceli sme pomôcť nášmu poľnohospodárstvu a tá pomoc nie je na úrovni. To sa javí tak, ako keby sme čosi riešili, ale neriešime.

Ako sme počuli súdruha ministra, vo svojom vystúpení uviedol, že sa až teraz počíta s prevedením odbornej porady i s expertami zo Sovietskeho sväzu ohľadom uvedenia týchto všetkých kapacít do chodu. Podľa môjho názoru je to opatrenie správne, no i nevyhnutné. Ale ja si myslím, že je nedostatočné. Už terajšie poznatky z pokusnej prevádzky nás oprávňujú k tomu, aby sme žiadali, aby sa vykonali rázne opatrenia a nie príštipkovanie, ktoré sme dosiaľ prevádzali všetkými komisiami, ktoré tam boli, či už tam bola vládna, lebo taká komisia, tak to bolo príštipkovanie. Raz sa povedalo, že tá sušiareň v tej torulárni nevyhovuje, tak predsa nemôžeme dovoliť, aby si závod Královopolská strojáreň pre chemické stroje robil tam výskum a my sme postavili plán výroby. Plán výroby sme postavili na 100 %, on plní svoj program na 1 %. A plní to už druhý rok a my sme opatrenie nepreviedli. Je bezpodmienečne treba buď to vyradiť, a všetky komisie by boli s tým súhlasili. To prototypové zariadenie môžeme vyskúšať stranou. A nie tak ako v torulárňach sa previedlo, že sme previedli akúsi skúšobnú prevádzku v miniatúrach a potom to hodíme do prevádzky a ono to tam absolútne nevyhovuje. A teraz toho projektanta sme poslali na Kubu a nemá to kto riešiť. Stále to príštipkujeme, pretože Královopolská továreň si povedala, my sme továreň dali, stroje, tam to sedí a vy teraz si úlohy plňte. Ovšem, súdruhovia, to akosi takto nejde a sú obrovské škody materiálne, morálne, pretože pracujúci si hovoria, tak čo to robíte? Škody politické, pretože tam boli všetky komisie z vlády, zo strany tam boli vedúci funkcionári, tak potom tu padá do úvahy autorita týchto orgánov. My si to už nemôžeme dovoliť. To už končí. S konečnou platnosťou je treba skutočne tento problém vyriešiť.

My to chceme riešiť takto:

Poslanci, ktorí máme ten volebný obvod Západoslovenského kraja, sme sa rozhodli, že pôjdeme za súdruhom Kolderom a súdruhom predsedom vlády. Tento návrh je predložený ku konečnému riešeniu Predsedníctvu vlády. My pôjdeme a poinformujeme skutočne príslušných funkcionárov vlády o tomto, aby sa to riešilo s konečnou platnosťou.

Po preštudovaní zprávy a po vypočutí diskusie súdruha ministra, som prišiel k záveru, že nedostatky na úseku prípravy a výstavby nových kapacít, ktoré nateraz riadi Ministerstvo potravinárskeho priemyslu, sú u väčšiny prípadov, a nielen u tých ako som uviedol, ale je to i mäsokombinát Humenné, konzerváreň Nové Zámky, rekonštrukcia škrobárne Boleráz atď. Ja považujem za účelné, aby plénum Slovenskej národnej rady odporučilo preskúmať možnosti účinnejšieho zapojenia orgánov Slovenskej národnej rady do plánovacej a projektovej prípravy. Podľa môjho názoru taký spôsob, ako tu uviedol súdruh povereník Zvara, že Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo priamo riadi plánovaciu a projektovú prípravu, ako i realizáciu, výstavby, by i na úseku potravinárskeho priemyslu mohlo prispieť k zlepšeniu. Ja prosím už z hľadiska toho, že my poslanci sme u konca s vysvetľovaním pracujúcim, že sa to uvedie do chodu. Dva roky sme to robili, ale tretím rokom to už nemôžeme. Tu sa musí urobiť radikálny rez. Ako my tomu osadenstvu tých fabrík budeme hovoriť, počkajte, keď on má 92 % zo základného platu a živí rodinu. My už ďalej tuná vysvetľovať nemôžeme. Tuná riadiacu úlohu musí zohrať ten, ktorý je za to zodpovedný.

Ja prosím, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady i súdruh minister zaujali stanovisko vo vláde. My to podporujeme všetkými možnými cestami, aby boli všetci členovia vlády o tomto informovaní, aby sa tento problém doriešil, a to s konečnou platnosťou a v záujme celoštátnej ekonomiky.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem súdruhovi Strculovi. Slovo má poslanec Ladislav Leco.

Poslanec Leco:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Dovoľte mi, aby som sa len v krátkosti zmienil o stave výkupu a spracovania zeleniny a ovocia vo Východoslovenskom kraji. I keď výkup zeleniny a ovocia patrí do iného rezortu, myslím, že táto otázka predsa úzko súvisí s rezortom potravinárskeho priemyslu, hlavne jeho spracovanie.

V našom národnom hospodárstve sa vynakladá veľa finančných prostriedkov za účelom dosiahnutia vysokých úrod nielen v obilovinách, v krmovinách, ale aj v zeleninárstve a ovocinárstve. Už samotná propagácia, zavádzanie nových metód, mechanizácie a novej technológie, i keď to posledné nám ide ešte pomalšie, stojí našu štátnu pokladňu veľa.

V  posledných rokoch sa vyskytli mnohé ťažkosti v nákupe zeleniny a ovocia, hlavne zhoršením odberateľsko-dodávateľských vzťahov medzi výrobcami zeleniny a ovocia a nákupcom čiže odberateľom, ako aj v probléme odbytu a spracovania zeleniny a ovocia v určitých časových obdobiach, kedy sa prejavuje vyššia úroda než aká bola kontrahovaná a predpokladaná.

Tak v roku 1965, ako aj v tomto roku väčšina pestovateľov zeleniny vysiala a vysadila omnoho väčšie plochy u niektorých druhov zeleniny, ako uhorky šalátové, kapusta letná, tekvica a pod., ako bolo potrebné na dopestovanie týchto druhov podľa prevedenej kontraktácie. Pri dobrej úrode vznikla nadúroda, ktorá spôsobila pestovateľom a odberateľskému podniku značné starosti čo s ňou. Okrem toho mnohé poľnohospodárske závody a podniky nerešpektovali záväznosť časového plnenia podľa krátkodobých dekádnych a denných dohôd, aj keď im odberateľský podnik za toto plnenie ponúkol odmenu. Tu sa naskytá úloha aj pre výrobné poľnohospodárske správy, aby viedli pestovateľov zeleniny nielen k voľnému odpredaju zeleniny, ale aj k plneniu kontraktácie s odberateľom podľa časovosti a množstiev a k plneniu krátkodobých dohôd priamych dodávok. Mali by byť spoluzodpovedné za nedostatky v zásobovaní zeleninou a ovocím, keď tieto boli spôsobené svojvoľnosťou plnenia kontrahovaných dodávok pestovateľmi.

Toto by bola jedna stránka veci. Na druhej strane zistil som v niektorých prípadoch, že v predajniach Zelovocu v určitých dňoch bol nedostatok letného ovocia - jabĺk, hrušiek, sliviek, hlavne v okresoch Poprad, Spišská Nová Ves, Bardejov, ale pritom občania-pestovatelia ovocia aj v mojom volebnom obvode sa sťažovali, že nemajú kde odpredať bohatú úrodu tohto ovocia.

Pri konzultácii s pracovníkmi podnikového riaditeľstva Zelenina a ovocie vysvitlo, že nedostatok nie je len v nákupe, ale i v rozvoze následkom neplnenia presunových dispozícií jednotlivých základní Zelenina.

Súčasne prišli sme k tomu názoru, že tieto chyby vznikajú aj nedostatočným skladovacím priestorom, i keď na prechodnú dobu, aj nedostatkom nákupní. I doteraz jestvujúce sklady sú nedostatočné a menej kvalitné, najmä na použitie mechanizácie a paletizácie.

Podľa perspektívneho plánu do roku 1970 má sa započať s výstavbou skladov v Spišskej Novej Vsi a v Prešove. Z plánu výstavby do roku 1970 bola vypustená výstavba skladu v okrese Michalovce, čo iste neprispeje k plynulému zásobovaniu obyvateľstva zeleninou a ovocím, a preto navrhujem, aby výstavba skladu v najprodukčnejšom okresnom sídle bola prijatá do plánu výstavby do roku 1970.

Zároveň bolo by potrebné uvažovať o výstavbe súcich nákupní aspoň v okrese Košickom a Rožňavskom.

Po realizácii výstavby potrebných skladov i vyhovujúcich nákupní bude možné skladovať i distribuovať kvalitný tovar tak v lete, ako aj v zime, čo sa odzrkadlí na spokojnosti spotrebiteľov, ako aj vo zvýšenom maloobchodnom obrate a odvode zisku do štátnej pokladne.

Iste mnohí z vás ste počuli zprávu v televízii o nedostatkoch vo výkupe sliviek a hrušiek, hlavne na spracovanie vo Východoslovenskom kraji.

Po prevedení odhadu úrody sa zistilo, že sa vo Východoslovenskom kraji urodí okolo 600-900 vagónov sliviek, z čoho podnik Zelenina predpokladal vykúpiť aspoň 380 vagónov. Kontraktácia sa však previedla len na 178 vagónov i napriek tomu, že sa previedla vo všetkých sadoch socialistického sektoru a že boli pestovatelia - záhradkári i súkromníci vyzvaní pracovníkmi nákupných základní a nakupovačmi ku kontraktácii.

Chcem povedať, že úrodu hlavne sliviek, ktorá sa ponúka tohto roku, podnik Zelenina nemá možnosť umiestniť v spotrebe, aj keď sa robia rôzne opatrenia cestou krajských orgánov.

Z celkového odhadu úrody asi 6-9 000 ton je zabezpečených 1 060 ton len pre priemysel 235 ton pre odsun do iných krajov 582 ton pre priamu spotrebu čo znamená, že 4 000-7 000 ton ovocia musí sa skŕmiť, alebo nechať pohniť.

Priamu spotrebu v tak krátkom časovom období, kedy sú slivky čerstvé, by bolo možné pri použití všetkých foriem ponuky a predaja zvýšiť len asi cca o 200 ton, Čo by bolo oproti roku 1965 o 500 ton viac v priamom predaji.

Podnik Zelenina je zodpovedný za zásobovanie obyvateľstva ovocím, ovšem nie za priemyselné spracovanie v konzervárenskom priemysle a liehovarníctve. Tento však v tomto roku odoberie podstatne menej sliviek na spracovanie ako v minulosti.

Napríklad v roku 1963 odobral potravinársky priemysel od pestovateľov cestou podniku Zelenina 2 730 ton, v roku 1965 2 480 ton a v tomto roku sa zmluvne zaviazal odobrať len 1060 ton.

Vedúci pracovníci Zelenina prisľúbili, že okamžite zintenzívnia nákup sliviek - vykúpia všetky slivky ponúkané pestovateľmi, keď sa mu ihneď pomôže vyriešiť odbyt v spracovateľskom priemysle, potravinárskom priemysle, presunoch mimo kraj, prípadne vo vývoze.

Zatiaľ práve tieto otázky nie sú vyriešené a krásna, bohatá nadúroda kvalitného ovocia je vo veľa prípadoch používaná ako bezcenná surovina na kŕmenie ošípaných.

Mám za to, že úloha Povereníctva SNR pre potravinársky priemysel bude v tom, ako zamedziť týmto škodám, ktoré vznikajú nepružným spracovaním kvalitného produktu. Bolo by potrebné pouvažovať, aspoň v produkčných okresoch, o výstavbe i keď len sezónneho spracovateľského podniku, ako sú sušiarne sliviek, aj iného ovocia, prípadne iné sezónne spracovateľské podniky.

Som presvedčený, že i takýmito opatreniami rozhodne pomôžeme pestovateľom, spotrebiteľom i nášmu národnému hospodárstvu. Ďakujem.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem súdruhovi L e c o v i.

Slovo má súdruh povereník SNR pre pôdohospodárstvo Koloman B o ď a.

Povereník MVDr. Bod'a:

Vážené súdružky a súdruhovia,

ja by som chcel reagovať na niektoré pripomienky vo vystúpení súdruha poslanca Belovického a súdruha poslanca Faglica, ktoré sa týkali niektorých problémov poľnohospodárskej výroby.

Na začiatku chcem povedať, že to, čo hovoril súdruh Bohdanovský o hydine vo svojom diskusnom príspevku, je to náš spoločný názor a je to, možno povedať, i stanovisko Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo. No je fakt, že v takej stručnej forme ťažko bolo postrehnúť niektoré veci alebo poznať rámcové problémy, na ktorých sa v súčasnosti pracuje. Ja by som chcel ospravedlňujem sa - bez čísiel, lebo som nemal možnosť moje niektoré vysvetlenia doložiť ciferne, vysvetliť problematiku, aká je v súčasnosti, ako si ju predstavujeme zatiaľ riešiť. Podčiarkujem, že táto koncepcia ešte nie je úplne dopracovaná a má vyjsť z celej tendencie, ktorá u nás posledné roky v rozvoji hydinárstva pôsobila. Nikto dnes nemôže pochybovať o tom, že veľkochovy hydiny, tak ako všade vo svete, sú hlavnou cestou, i keď nechcem povedať jedinou cestou produkcie tak hydinárskeho mäsa, ako aj produkcie vajec. O tom nás utvrdzujú dôkazy veľmi presvedčivo. Napríklad dnes vo veľkochovoch ošetruje pri výkrme kurčiat jeden pracovník 20 tisíc i viac. Dnes sú už dôkazy, že do 100 tisíc kurčiat ošetruje jeden pracovník a v chove nosníc 10-20 tisíc i viac, podľa stupňa zavedenia najmodernejšej techniky. V kombinácii takéhoto vysokého stupňa produktivity práce s biologickým faktorom, predovšetkým výživy, sme dnes okrem týchto ukazovateľov jednotky, pravda, vyjadrenej dajme tomu v hodinách ľudskej práce, dosiahli vynikajúcich výsledkov vo veľkoobchodných aj v iných ukazovateľoch. Dnes napríklad Hydinárstvo, n. p. v Ivanke pri Dunaji od začiatku roka produkuje 1 kg mäsa broilerov z 2, 60 kg kŕmnych zmesí a boli mesiace, kedy bola spotreba nižšia ako 2, 40 kg. To sú výsledky, ktoré sú dosahované s našimi zmesami, s našimi výrobkami, ktoré sú zrovnateľné s priemernými, teda s bežnými parametrami vo svete. My sme sa u kurčiat dostali na slušnú úroveň a v produkcii vajec dosahujeme na nosnicu ročne znášku vyše 200 kusov. Najvyššia znáška v okresnom meradle bola dosiahnutá v Spišskej Novej Vsi, kde bola na farmách štátnych majetkov vlani priemerná nosnosť 185 kusov na nosnicu. To teda svedčí o tom a podporuje koncepciu, ktorá dnes figuruje ako cieľová do sedemdesiateho a ďalších rokov, že väčšina hydinového mäsa a vajec má byť u nás produkovaná vo veľkochovoch. Fakt je to, že táto koncepcia, ktorá bola veľmi jasne vyslovená, mala podľa môjho názoru - ja poviem i svoje súkromné stanovisko k tomu - nepriaznivý vplyv predovšetkým v tom, že urýchlila likvidáciu malochovov, čo súviselo s nedostatkom krmiva. Tento faktor nechcem vylučovať. Teda urýchlila likvidáciu malochovov a vytvorila, možno povedať, týmto spôsobom zdanlivo neriešiteľné vákuum, ktoré tu v určitých rokoch do sedemdesiateho roku, alebo, lepšie povedané, do toho obdobia, pokiaľ nepokryjeme produkciu z veľkochovov, bude existovať. Ja sa, pravda, pritom všetkom ale nazdávam - a ukazujú to skúsenosti - že je možné túto situáciu riešiť v podstate dvoma spôsobmi:

Za prvé si myslím, že budeme musieť pristúpiť ešte k zabezpečovaniu výroby vajec a mäsa i cestou integrácie v tzv. malochovoch, teda v tých podmienkach, ktoré boli vybudované pre 1000 alebo 500 kusov hydiny a pod., a druhá vec, že je v silách poľnohospodárskych podnikov a poľnohospodárskych orgánov v kraji a v okrese riešiť túto koncentráciu hydiny ako najefektívnejší spôsob zabezpečovania výroby vlastným budovaním hydinární na báze medzidružstevných podnikov a koncentrácie v niekoľkých miestach okresu. Ja by som chcel ukázať na takúto iniciatívu riešenia v niektorých okresoch na Slovensku, ako je Komárno, Dunajská Streda alebo i Spišská Nová Vesi a niektoré ďalšie. Tu súdruhovia pristupujú ku koncentrácii hydiny, a je to ináč veľmi zaujímavý spôsob, ktorý je študovaný z mnohých krajov v republike. Napríklad v Dunajskej Strede tieto formy overovali súdruhovia zo Západočeského kraja. Ide tu o koncentráciu hydiny do malého počtu chovov a jedná sa v podstate o vytváranie medzidružstevných podnikov, ktoré budú celú produkciu okresu napríklad v Dunajskej Strede zaisťovať i presahovať. To je jedna vec.

Zaujímavo je tu tiež riešenie množenie. Ja to schválne hovorím, lebo ja som tiež osobne presvedčený, že jedine cez schválenú koncepciu a cez účasť štátu sa tieto veci v skorom termíne ťažko vyriešia. Preto apelujem na niektoré iniciatívne riešenia, ktoré tu vznikli. Komárno je na vynikajúcej úrovni, na báze štátneho majetku organizovaná produkcia kurčiat je skutočne na výbornej