vyznačenú kvalitu výrobkov zasadenú do systému správnej výživy obyvateľstva. Dlhé roky žil v očakávaní dostatku prostriedkov na plnenie tohto cieľa - neočakával len nové výkonné linky, nové druhy estetických a hygienických obalov, nové sklady, laboratóriá, ale aj novú technológiu spracovania surovín, ktorej nositeľom je vedecko-výskumná základňa potravinárskeho priemyslu. Vo výrobnom procese táto zložka nesmie byť chýbajúcou ani v tom zmysle, že prevod realizovaných úloh do výrobného procesu má tempo spomalené takmer na minimum. Táto diferencovanosť v tejto fáze prevodu je základným momentom, ktorý rozhoduje o správnom pulzovaní vedeckovýskumnej základne, lebo nielenže dáva pre obyvateľstvo všetko a včas, ale je i produktívnou a má možnosť dotovať základný výskum, ktorého rentabilnosť je len perspektívna. Takýto pohľad vidí harmóniu. Žiaľ, skutočný pohľad však je prekrytý disharmóniou, ktorá volá po náprave pružnej, energickej, nie v mnohých slovách zoradených v krásne frázy, ktoré len zakrývajú výhľad na pomalý vývoj. Veď prudké tempo života nám bolo dané modernou dobou, v ktorej nesporným hýbateľom je socializmus. A prudké tempo tejto činnosti musí mať predovšetkým naša vedecko-výskumná základňa, ako predpoklad dobrého vývoja potravinárskeho priemyslu.

Veď si vezmime len napríklad vypracované predpoklady pre dosiahnutie zmien vo vnútornej štruktúre spotreby potravín podľa zásad racionálnej výživy. Tieto predpoklady do roku 1970 očakávajú na Slovensku tak kvantitatívne, ako aj kvalitatívne zlepšenie štruktúry stravy. Nie však obrat - nedosiahneme úroveň odporúčaných dávok a nedôjde ani k zásadnému vyrovnaniu spotreby na 1 obyvateľa s českými krajinami. Nedosiahneme spotrebu v mäse, rybách a rybích výrobkoch, v mlieku, masle, vajciach, v zemiakoch, ovocí, strukovinách a v zelenine.

Na základe zvýšenia spotreby potravín, najmä živočíšneho pôvodu, sa zlepší výživný obraz v porovnaní s odporúčanými normami - v kalóriách dôjde k nasýteniu a prekročeniu na 104, 8 %, hlavne nežiadúcou vyššou spotrebou glycidov na 112, 6 %, hoci je tu možnosť spotrebu potlačiť výrobou už bežných cyklamátov, ktoré obyvateľstvo vrelo uvítalo. Priaznivo vzrastie podiel kalórií živočíšneho pôvodu z 31, 3 % v roku 1963 na 34, 3 % v roku 1970, nedosiahne sa však odporúčanej dávky. Podobne je to s bielkovinami, vápnikom, fosforom. Tieto skutočnosti vieme už dnes a ich proste konštatujeme, utešujúc sa tým, že d pri pomalom tempe predsa len dosahujeme postupné vyrovnávanie. Nesmieme však pritom zabúdať, že toto sú kvantitatívne čísla, ktoré môžu mať vyrovnávací charakter. Nie sú však plne podložené kvalitou - obyvateľstvo musí kupovať ešte stále všetko, čo sa vyrobí. Mäsové výrobky s podradnou náplňou, nositeľov vitamínov so zníženým obsahom vitamínov, mlieko bez väčšieho množstva tuku, uvädlé ovocie, zeleninu atď. Podľa štatistík naše obyvateľstvo je dosť (kaloricky), nie však dobre (nedosiahnutá štruktúra potravín). Tento vzťah sa síce do roku 1970 zlepší, nie však podstatne, lebo budú k dispozícii len dielčie opatrenia na vylepšenie výživy nášho obyvateľstva. Zodpovednosť za tento stav a jeho predpoklad spočíva na surovinovej základni a na priemyselnom spracovaní, na ktorý vplýva vedecko-výskumná základňa potravinárskeho priemyslu. Vplyv môže byť tým mohutnejší, čím sa dosahuje vyššia úroveň výsledkov a čím viac je možností ich realizácie. Sústredenie na tieto oblasti vnáša do praktického riešenia problematiku predovšetkým výskumných ústavov. A tie zápasia s mnohými ťažkosťami, podobne ako priemysel. Ťažkosti už boli predmetom analýz na tomto fóre - otázky kádrov, vybavenia, plánovania úloh, prevodu do poloprevádzok a prevádzok, prístupnosti literatúry, zahraničných ciest, stáží, organizovania pracovných kolektívov atď. A všetky z nich ostávajú ešte stále otvorené, i keď nechýbali snahy o presadenie objektívne zdôvodniteľných riešení, doložiteľných pracovnými výsledkami.

Z tohto hľadiska má význam niekoľko pripomienok k jednotlivým ústavom a k ich rozpracovaným úlohám, viažucim sa na racionalizáciu výživy obyvateľstva.

Výskumný ústav hydinárskeho priemyslu v Bratislave je predpokladom modernizácie priemyslu technologicky, strojne i ekonomicky, s plánovaným vyrovnaním sa s aktuálnymi - perspektívnymi otázkami. Ústav sa obohatil o kulinárne oddelenie, ktoré má na starosti sortiment výrobkov zodpovedajúci akosťou, kaloricky, nutritívne i ekonomicky všetkým požiadavkám modernej a racionálnej výživy. Výsledky tohto oddelenia už dnes dokázali niektoré nepresnosti a disproporcie u doterajších normovaných kvalitatívnych ukazovateľov, nedostatočné zoskupenie výrobkov v sortimente a stali sa vodítkom pri navrhovaní nových druhov výrobkov.

Výskumný ústav liehovarov a konzervárni sa snaží využiť droždie v konzervárenskej výrobe, v ktorej má zvýšiť nutritívnu hodnotu výrobkov v upravenom stave, alebo ako nositeľov ribotidov z kvasničných nukleotidov, ktoré majú mimoriadnu schopnosť zosilniť chuťové zložky.

Na okraj droždia mimo tohto rámca možno pripojiť niekoľko poznámok, ktoré sú ilustráciou nepružnosti vzťahu výskum výroba.

Pekárske droždie je ideálnou kombináciou stráviteľných bielkovín a vitamínov, dovoľujúcou tvoriť doplnok bežne pripravovaných jedál, alebo surovinovú základňu pre celú škálu chuťových výrobkov v prášku, alebo v tabletkách. Takéto formy sú vhodné pre farmaceutický i potravinársky priemysel. Pre ľahkú skladovateľnosť, pre ľahkú spracovateľnosť, pre stálosť pri varení a pre možnosť najrôznejších chuťových úprav sú v zahraničí veľmi obľúbené napríklad Yeastamín, obohatený B vitamínom s príchuťou šunky, s príchuťou citrónov.

Ďalej z droždia možno získať kvasničný extrat, ktorý má v sušine až 30 % aminokyselín a je základom pre celú sériu výrobkov, ako napríklad Yeatex s ostrou chuťou pre prípravu omáčok, ďalej Barmene pastovitej konzistencie s prímesou štiav zo zelenín a pod. V zahraničí sú tieto výrobky bežné. U nás sa nevyrábajú, hoci by boli iste vyhľadávanými doplnkami. Výskumný ustav výživy ľudu mal by týmto výrobkom venovať zvýšenú pozornosť. Droždie však je bohaté i na nukleotidy, hlavne na ribonukleovú kyselinu, pre ktorú sa otvára istá perspektíva tým, že nadobúda výraznú úlohu v procese pamäti a tým, že je dobrým liečebným prostriedkom pri rôznych sómatických i psychických retardaciám hlavne detí, ako aj pri liečení nervových degeneratívnych ochorení. Výroba nukleových kyselín z droždia je zavedená v Pardubiciach nie však s uvedeným zameraním. Jej výroba vo forme lieku (najlepšie v tabletkách) bola odskúšaná laboratórne a jej použitie na detskom oddelení Slovenského ústavu pre doškoľovanie lekárov a farmaceutov v Trenčíne doc. MUDr. A. Getlíkom, C. Sc., a hoci je o ňu záujem, nie je možné presadiť aspoň poloprevádzkovú výrobu pripojenú k droždiarni v Trenčíne. O veci sa rozhoduje a diskutuje z iného hľadiska, než si žiada pružnosť uspokojenia záujmu spotrebiteľov.

Výskumný ustav liehovarov a konzervárni ďalej rieši jarnú deficienciu vitamínu C u detí. Vyvinul sa vitaminózny šípkový sirup, vyznačujúci sa cca 100 % vyššou ovocnou sušinou a doplnením syntetickou 1 - askorbovou kyselinou. Ďalej vyriešili zeleninový koktail zo štiav, fortifikovaný C-vitamínom. Rozpracované sú kompletné linky na výrobu kompótov, zeleninových výrobkov a ovocných sirupov so zreteľom na maximálne zachovanie pôvodných biologických hodnôt suroviny.

Ústredný výskumný ústav potravinárskeho priemyslu pobočka Bratislava, spracúva otázky lyofilizácie a zmrazovania v širokom zábere s RVHP a v súčasnom pláne dominuje problematika nových spôsobov konzervácie potravín so súčasným riešením mechanizácie a automatizácie výrobných liniek, skladovania a manipulácie. Vedia toho pripravuje zúžitkovanie tepelných procesov v priemysle a pri úprave jedál pomocou nových tepelných ohrevov, u ktorých nastane podstatné skrátenie a vytvorí sa možnosť kontinuitného procesu.

V oblasti nových metód konzervácie potravín je cieľom okrem konzervačných metód predĺženie trvanlivosti výrobkov s vytvorením podmienok pre finálnu úpravu potravín, najmä výroby hotových výrobkov. V rozvoji, konzervačných metód prevládajú tie, ktoré pracujú s úpravou prostredia tak, aby sa znemožnila mikrobiálna činnosť, zatiaľ čo metódy priamej inektivácie sa rozvíjajú pomalšie.

Mliekárenský výskum sa viaže na celkovú situáciu v mliekárenstve so zahrnutím aj ovčiarskych produktov. Celková spotreba mlieka a mliečnych výrobkov poklesla. Príčin je viac - stagnácia výroby mlieka pre nevhodné cenové relácie, nízka tučnosť mlieka, ovplyvňujúca chuť, nízka dojivosť kráv, spotrebiteľské balenie (niet možností na kúpu menej ako jedného litra mlieka v balení). Poklesom spotreby mlieka poklesla spotreba živočíšnych bielkovín, vápnika, vitamínu B2. Na chov oviec sa konečne začína pozerať reálnejšie i vo vzťahu k zvýšeniu výroby ovčiarskych produktov.

Výrobky z ovčieho mlieka obsahujú podstatne viac vitamínu A, ako výrobky z kravského mlieka (napríklad na Slovenskej vysokej škole technickej, katedre biotechnológie zistili, že priemerný obsah vitamínu A v ovčom mlieku počas jednej sezóny bol asi 190 medzinárodných jednotiek na 100 ml, pokiaľ v plnotučnom kravskom mlieku, len 47 medzinárodných jednotiek na 100 ml). Vyšší obsah vitamínu A obsahuje aj tuk v ovčom mlieku a zvýšená spotreba týchto produktov je plne opodstatnená.

Vhodná konzumácia mlieka ta mliečnych výrobkov naráža na nedostatky v obaloch. Spotrebiteľ si žiada aj menšie balenie ako je 1 1, hlavne 0, 5 1. Sklo a umelá hmota u obalového materiálu má svoje prednosti. Umelá hmota je výhodnejšia u nenávratných obalov hlavne pri predaji v automatoch, samoobsluhách. Napríklad tvaroh sa balí do škatúľ z polystyrénu, maslo do kombinácie hliníku s polyetylénovou fóliou. Maslo sa porcuje pre reštaurácie, lietadlá v prehľadných škatulkách z PVC bez zmäkčovadla. Sklený obal má nevýhodu v tom, že nechráni mlieko proti stratám vitamínu B2 vplyvom svetelných lúčov - pri rozvoze mlieka pri rozptýlenom dennom svetle sa stráca až 12 % vitamínu B2 a pri priamom slnečnom svetle až 50 %.

Dosiahnutie správnej štruktúry výživy obyvateľstva je ešte stále vzdialené, napriek tomu, že racionalizácia na tomto úseku pokročila vďaka mnohým príspevkom vedecko-výskumnej základne. Táto však nezískala potrebný stupeň I možnosť plného zásahu v realizačných procesoch, ktoré by mali ovplyvňovať celý vývoj potravinárskeho priemyslu.

Pritom potravinársky priemysel má rozhodujúci vplyv na spotrebu potravín a tým na skladbu výživy. Vyrába 80 % celkovej spotreby potravín a v rade výrobkov, najmä rastlinného charakteru, kryje spotrebu na plných 100 %. Má teda nielen spoločenskú zodpovednosť za zásobovanie obyvateľstva, ale do značnej miery má a môže ovplyvňovať spotrebu v súlade s požiadavkami správnej výživy. Potravinársky priemysel má aj značnú váhu v rámci národného hospodárstva. Jeho objem hrubej výroby dosahuje v súčasnom období 20 % celej hrubej výroby v národnom hospodárstve, hoci zamestnáva iba 8 % pracovníkov. Maloobchodný obrat však tvorí 57 % celkového obratu a je teda jedným z najväčších prispievateľov do štátneho rozpočtu. Podiel tvorí 20 %. Perspektívne ak sa dosiahne optimálneho nasýtenia obyvateľstva potravinami v množstve i v potrebnej skladbe, výroba zaznačí stagnáciu a pokles vplyvu vo vzťahoch k ostatnej hospodárskej činnosti.

Ak premietneme v terajšej situácii a v perspektíve do roku 1970 tieto vzťahy výroby vedecko-výskumnej základne na pozadie štruktúry výživy obyvateľstva z hľadiska potravinárskeho priemyslu, ako takmer monopolného výrobcu pre všetko obyvateľstvo, nemožno sa vyhnúť skutočnostiam, ktoré sťažujú harmonický rozvoj. Tieto skutočnosti pri ich plnom poznaní jasne črtajú tie opatrenia, ktoré sú schopné prispieť k procesu ďalšieho rozvoja. Cesta za prísnou štruktúrou výživy ako výsledku činnosti potravinárskeho priemyslu a v ňom dosiahnutej vedecko-výskumnej základne si potom zaslúži našu plnú pozornosť a podporu.

Ako doplnok k širšej problematike základných úloh potravinárskeho priemyslu v najbližšom období si dovoľujem položiť niekoľko otázok:

Už v prípravnom období realizácie novej sústavy organizácie riadenia národného hospodárstva sa najviac diskutovalo o tvorbe a uplatňovaní cien. V potravinárstve budú ceny citlivo reagovať ma podmienky V nákupe širokej škály surovín z poľnohospodárskej produkcie a dovozu. Na druhej strane treba však zabezpečiť všetky potreby pre rozvoj výrobnej základne pri dodržaní zásady nezvyšovania konečnej ceny základných potravinárskych produktov. V podmienkach, ktoré doteraz platia nie je možné dosť pružne využiť vplyv cien hlavne v odvetviach, kde je typická sezónnosť výroby viažúca sa na sezónnosť výskytu surovín, ako napríklad v konzervárenskom priemysle. Otázkou je do akej miery bude tu možné použiť voľnú cenotvorbu alebo limitované ceny.

Jedna z veľmi aktuálnych otázok, ktorá často bráni aj zlepšeniu kvality a úrovne potravinárskych výrobkov, je problém nerovnomerných dodávok najmä obalových materiálov a často aj ich nízka kvalita. V mnohých prípadoch ide predovšetkým o dodávky výrobkov z papiera, ako je kartonáž, etikety, potom obalové sklo, transportné obaly a plastické hmoty. V týchto dodávkach výrobné jednotky sú priamo závislé na monopolnej dodávke a musia sa podriadiť i nevyhovujúcim podmienkam monopolných dodávok, sťaženým pri sezónnych prácach. Otázkou je, ako nájsť východisko z tejto situácie a akým spôsobom zainteresovať výrobcov obalov na podstatnom zlepšení dodávok obalovín kvantitatívne a kvalitatívne.

Pri realizácii zásad novej sústavy riadenia je dôležité primerané prispôsobenie organizácie výrobno-technickej základne a decentralizácia právomoci v ekonomicky zdôvodnenom rozsahu.

V potravinárskom priemysle však napriek prevedeným organizačným zmenám zostáva v mnohých prípadoch výrobná základňa naďalej organizačne neprispôsobená novým podmienkam. Takto prevedená organizácia umožňuje ešte prílišnú koncentráciu riadenia a nedáva svojou štruktúrou dostatok priestoru pre plné rozvinutie samostatnej iniciatívy podnikov a závodov, ako to vyžaduje súčasná potreba a charakter reprodukčného procesu v potravinárskej výrobe. Otázkou je, ako by bolo možné v krátkom čase previesť potrebnú decentralizáciu právomoci v zodpovedajúcom organizačnom usporiadaní s prednosťou kombinovanej formy organizácie, ako je napríklad spojenie potravinárskych fermentácií so zahrnutím droždia, toruly, kyseliny citrónovej, piva, vína, liehu, ovocných vín, liehovín, nealkoholických nápojov; potom živočíšna výroba by mala obsahovať spracovanie mäsa, hydiny, rýb a mraziarne; k cukrovarom by sa mali pripojiť konzervárne, škrobárne a zväčšiť pôvodný fond ich ekonómií a pod.

Vyriešením nadhodených problémov by sa do určitej miery vyriešila lepšia organizácia, ako i hospodárnosť potravinárskeho priemyslu na Slovensku, a v celej republike.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem súdruhovi P í š o v i.

Slovo má poslankyňa Mária Kudryová. Poslankyňa Kudryová:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia!

Chcela by som sa zmieniť o niektorých problémoch, ktoré vidím v niektorých závodoch a konkrétne i na svojom pracovisku, ktoré by sa mali v čo najkratšej dobe riešiť. Čo najviacej pociťujeme, sú dodávateľsko-odberateľské vzťahy, kde sa trvale javia vážne disproporcie, menovite v zaisťovaní jednotlivých druhov obalových materiálov, kde v mnohých, ba vo väčšine prípadoch viaznu dodávky. Dodávatelia nepokrývajú naše požiadavky v sile a gramáži materiálu, v kvalite a v iných znakoch, pretože sami nemajú dostatok základnej suroviny, čo sa v konečnom štádiu prejavuje tak ďaleko, že často súhlasíme i s menej kvalitným materiálom, aby nedošlo k obmedzovaniu výroby. Ale z toho titulu nedochádza k zníženiu ceny menej kvalitného materiálu.

Na druhej strane ukazuje sa nakupovanie materiálu za vyššie ceny ako je normovaná cena vplyvom silnejšieho materiálu, prípadne inej kvality, čo má za následok stratu na hospodárskom výsledku strediska zásobovanie a v konečnej fázi i samotného závodu, pričom naše výrobky z tohto pohľadu nemôžeme odbytovať za vyššie ceny s prípadnými prirážkami, pretože tieto sú v cukrovinikárskom odvetví riadené pevnými cenami.

Že je možné získať obalový materiál, svedčí o tom rad prípadov, kde po osobnom jednaní získali sme niekoľko ton, resp. kusov obalových materiálov za cenu rôznych prirážok.

Trvale sa javia nedostatky lepenkových prierezov rôznych druhov, kde sme vydotovaní iba na 70 % týmto materiálom. Ďalej celofánu rôznych druhov, kde materiálové zásoby sa javia iba na mesiac, resp. i kratšie.

Veľmi nepriaznivá situácia sa javí v ťažkej kartonáži, kde i napriek exportným úlohám nie je možné fondove a i materiálove zabezpečiť potrebné obaly.

Ak dovolíte, by som mala ešte jednu otázku.

Všetci vieme, že dnes sa každý závod špecializuje na určité druhy výrobkov v záujme zvýšenia produktivity práce a ešte niekedy i iných záujmov. Tak napríklad v našom cukrovinkárskom a čokoládnickom priemysle je už dnes tak veľmi úzka špecializácia, konkrétne náš závod vyrába tak veľmi úzky sortiment, že to už pomaly ďalej nejde zužovať. Vyrábame dnes veľké množstvá roksových lízaniek, ktorých sme monopolnými výrobcami. Teraz majú na trhu veľký kurz, ale vieme, v cukrovinárstve každý takýto výrobok ide na trhu nejaký ten rok alebo dva a potom klesá odbyt. Čo potom, keď odbyt klesne a my nebudeme môcť robiť iné veci, lebo strojné zariadenie nám nikto nevráti a nové tiež nedá. Teda znamená to znížiť výrobu a tým i stav pracovníkov, čo v našom okrese nie je mysliteľné, už aj vzhľadom k tomu, že máme asi 4 000 žien, ktoré sa uchádzajú o prácu. Prosila by som, ak je to možné, aby mi boli niektoré veci vysvetlené.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem súdružke Kudryovej, slovo má poslanec Ján Lichner.

Poslanec Lichner:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Stúpajúca životná úroveň nášho obyvateľstva, spotreba potravín a požiadavky na ich kalorické zloženie pre správnu výživu sú faktory, náročné na potravinársky priemysel čím ďalej tým viac. Ide o kvalitu, hygienu a balenie výrobkov.

Vychádzajúc z týchto okolností, výživou národa sa zaoberal aj XIII. sjazd KSČ, usmernil potravinársky priemysel na plnenie úloh v tomto smere.

Vec to nie je ľahká. Veď čím ďalej, tým viac náš ľud sa zameriava na výživu z priemyselnej výroby. Zanecháva sa domáca výroba a požiadavky na potravinársky priemysel sú čím ďalej, tým väčšie.

Plnenie tejto úlohy je závislé najmä ma týchto faktoroch:

-  na dostatočnom kapacitnom vybavení potravinárskych závodov,

-  na strojno-technologickom zariadení a

-  na zavádzaní novej technológie do výrobných procesov. Ako zvládne potravinársky priemysel v budúcnosti tieto úlohy,

záleží na hlavnom dodávateľovi surovín pre potravinársky priemysel, a to na poľnohospodárskej výrobe.

V  tomto smere sa v posledných 2-3 rokoch stav v dodávkach surovín čo do množstva zlepšil, no kvalita dodávaných surovín, neustále zaostáva a nesplňuje požadovanú úroveň. Tak napríklad: v roku 1965 sa na Slovensku nakúpilo 600 mil. l mlieka, z ktorého 48 % bolo nevyhovujúcej akosti.

Príčiny nevyhovujúcej akosti dodávaného mlieka spočívajú najmä v nedostatočnom ošetrovaní mlieka v poľnohospodárskych závodoch. Mlieko sa poriadne neprecedí a nevychladí, následkom čoho dochádza k rýchlejšiemu skýsaniu a tým k znehodnoteniu. Kvalita tejto suroviny sa zákonite musí prejaviť i na kvalite masla, syrov a podobne.

Pritom treba poznamenať, že na prvotné ošetrenie mlieka väčšina poľnohospodárskych závodov má k tomuto účelu patričné technologické zariadenia. Zavedená nová nákupná cena mlieka - platná od 1. VII. 1966 - dáva všetky predpoklady k tomu, aby poľnohospodárske závody zabezpečovali ošetrenie mlieka pred odvozom do spracovateľského závodu.

V  budúcom roku nebude možné, aby mliekárenské závody preberali mlieko kyslé, neschladené a pod.

Mäsospracujúci priemysel na Slovensku v minulom roku spracoval cez 258. 000 ton živej váhy jatočných zvierat. Kvalitatívna skladba hovädzieho dobytka nie je na žiadúcej úrovni. Zastúpenie akostných tried výberové AA a A činilo v minulom roku len 3 % z celkom porazených zvierat, pričom nutné porážky činili až 11 %. Brakového dobytka sa porazilo dokonca až 23 %. Táto skutočnosť svedčí o nízkej starostlivosti pri chove jatočných zvierat. Poľnohospodárska výroba sa musí hlbšie zapodievať zušľachťovaním a zavádzaním do chovu jatočné zvieratá mäsového typu pri súčasnom výbere vhodných plemien. Podobná situácia je u jatočných ošípaných, pričom podiel pretučnelých ošípaných v minulom roku činil cez 12 % a mäsového typu len necelé 1 %.

Z hľadiska potrieb racionálnej výživy je nutné neustále rozširovať plemená ošípaných mäsového typu. Jedným z veľkých problémov je u nás výroba ovčieho mäsa. Výroba ovčieho mäsa (baranieho) tak ako iných živočíšnych výrobkov má opodstatnenie len vtedy, ak je zaručený dostatočný odbyt. Následkom mnohých okolností, napríklad zlej kvality mäsa, nepravidelný výskyt v predaji, malý výber - ovplyvňuje malý záujem konzumenta o tento druh mäsa.

Baranie mäso je veľmi dobrou surovinou na výrobu veľmi širokého sortimentu výrobkov, musí sa však získavať z dobre vykŕmených zvierat.

V  roku 1954 sa na Slovensku vyrobilo a predalo 39 ton výrobkov z baranieho mäsa a v roku 1959 už výroba a predaj stúpli na 241 ton. Tieto údaje potvrdzujú, že výrobky z ovčieho mäsa sa pri vhodnej úprave a cene dajú predať.

Pri vyčlenení nákupu priemyselných zemiakov zo škrobární prejavil sa pokles výroby škrobu ako zákonitý dôsledok nižšej starostlivosti o surovinu. Škrobárňam sú dodávané zemiaky kŕmne, prípadne odpad s nízkym obsahom škrobu - pod 15 %, ktoré pre výrobu škrobu sú stratové. Pri určovaní nákupných cien je nutné vytvárať správne cenové relácie medzi konzumnými a priemyselnými zemiakmi tak, aby výrobca mal záujem na správnom výbere odrôd a pestovaní priemyselných zemiakov. Dôležitá je rajonizácia pestovania so zreteľom na pôdne a klimatické podmienky, v čom je záruka výnosov a kvality.

Podobné kvalitatívne nedostatky sú i pri dodávkach sladovníckeho jačmeňa. Doterajšia prax v pestovaní sladovníckeho jačmeňa nezohľadňovala v žiadúcej miere kvalitatívne znaky jednotlivých odrôd, ale sa v prevažnej miere orientovala na dosahovanie maximálnych hektárových výnosov. V budúcnosti pôjde teda o správnu voľbu osív, ktoré zabezpečia požadovanú kvalitu sladovníckeho jačmeňa pri vzájomných výhodách pestovateľa i spracovateľského priemyslu.

Pre dobré spracovanie surovín a výrobu kvalitných potravín a nápojov sú potrebné dobre vybavené objekty a dobré skladovacie priestory, ktoré plne zodpovedajú hygienickým požiadavkám. Nie je možné, ako som sám zistil v konzervárni v Prievidzi v marhuľovej kampani, kde pracovníčky umývali a vykôstkovali marhule priamo na dvore, chodili po blate a za pomocníčky mali muchy. Iných priestorov na skladovanie a výrobu nemajú, ba dvor bol tak nabitý vozidlami, že nebolo kade prejsť a trvalo dve hodiny, kým som prišiel na rad vyskladniť čierne ríbezle. Takáto práca neurobila na mňa dobrý dojem. Kde je tu hygiena, kde je záruka v nezávadnosti výrobkov? Domnievam sa, že podobná situácia je i vo viacerých výrobniach a závodoch potravinárskeho priemyslu.

Treba pre dosiahnutie žiadaných výsledkov riešiť i kádrové otázky. Ľudia sú tvorcami materiálnych hodnôt. Kvalitných ľudí nám treba, ale treba ich odmeniť za prácu, úsilie a výsledky.

V  potravinárskom priemysle dôležitú úlohu hrá obalová technika, estetická, pútavá, ochraňujúca výrobky. Mať takúto obalovú techniku je odvislé od ostatných rezortov, najmä však od chemického priemyslu. I toto treba urýchlene riešiť.

V  krátkom diskusnom príspevku nie je možné rozobrať širokú problematiku poľnohospodárskej a potravinárskej výroby. Týmito niekoľkými poznámkami som chcel zdôrazniť nutnosť riešenia zabezpečovania zásobovania obyvateľstva kvalitnejšími potravinárskymi výrobkami.

Vážené súdružky a súdruhovia,

rozvoj potravinárskeho priemyslu v posledných rokoch zaznamenal značný vzostup, následkom čoho sa dosiahlo zlepšeného a vyrovnanejšieho zásobovania obyvateľstva potravinárskymi výrobkami.

S pripravovanými novými zásadami riadenia národného hospodárstva od budúceho roku pribúda rad úloh, ktoré bude potravinársky priemysel na Slovensku zabezpečovať.

Ako hlavná úloha i naďalej zostáva maximálne zabezpečovanie obyvateľstva potravinárskymi výrobkami, a to v, množstve, v požadovanej kvalite a širšom rozsahu sortimentnej skladby, ako tomu bolo doteraz.

Pre postupné riešenie týchto úloh bude treba hľadať nové formy, najmä väčšej hmotnej zainteresovaností, a to u pracovníkov v poľnohospodárskej výrobe i v spracovateľskom odvetví. Nové formy riadenia vytvárajú k dosiahnutiu tohto cieľa dostatok možností.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem súdruhovi Lichnerovi. Slovo má poslanec Tibor Bohdanovský. Poslanec Bohdanovský:

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Všetci sme s veľkým záujmom preštudovali zprávu o ďalšom rozvoji potravinárskeho priemyslu na Slovensku z hľadiska zabezpečenia kvality výrobkov a správnej výživy obyvateľstva. Rokovať o tejto problematike znamená vo svojej podstate rokovať o poľnohospodárskych výrobkoch, čiže o poľnohospodárskej produkcii, ktorá tvorí absolútnu časť surovinovej základne pre potravinársky priemysel.

Pracujúci v poľnohospodárstve sú radi tejto predloženej koncepcii rozvoja potravinárskeho priemyslu, lebo sú si vedomí, že už dnes v každom modernom štáte rozvoj poľnohospodárskej výroby je závislý aj od spracovateľského priemyslu. Naše želanie je iba to, aby potravinársky priemysel mal dostatočný predstih vo svojom rozvoji pred rozvojom poľnohospodárskej výroby, aby disproporcie, ktoré teraz sú, boli čo najrýchlejšie odstránené.

Terajšie zaostávanie v spracovateľských a nákupných kapacitách spôsobuje poľnohospodárom veľa problémov. Žiaľ, že za posledných 22 rokov boli sme navyknutí stále hovoriť o nedostatkoch poľnohospodárskej produkcie a z tohto hľadiska riešil sa aj problém spracovateľského priemyslu a v poľnohospodárstve otázka skladovacích možností, pričom otvorene hovoríme, že pri výstavbe spracovateľského priemyslu a skladov vôbec nevychádzalo sa vždy z optimálnych možností rozvoja poľnohospodárskej výroby.

Mnohokrát nebrala sa do úvahy široká príprava kádrov do poľnohospodárstva, veľký prísun modernej techniky, umelých hnojív a stále väčšieho nadobúdania teoretických i praktických znalostí v riadení i v organizácii poľnohospodárskej výroby. Veľké úsilie našej strany a vlády o rozvoj poľnohospodárskej výroby, ekonomické i politické upevnenie socialistických poľnohospodárskych závodov z roka na rok prinášajú svoje ovocie, a to vo forme zvyšovania poľnohospodárskej výroby.

Na tieto faktory nákupné organizácie a spracovateľské podniky nie sú v dostatočnej miere pripravené. Nemáme rezervné sklady, malé sú spracovateľské kapacity, nemáme sušiarne, a preto sme radi, že predložená koncepcia rieši zhruba aj tieto otázky.

Súdružky a súdruhovia,

mnohokrát, keď sa podívame na oblohu a prší, obyčajne nadávame na tohoročné zlé počasie. Avšak toho roku s počasím nie je to najhoršie. Ba naopak, výsledky tohoročnej úrody nám ukazujú, že tento rok patrí medzi najlepšie poľnohospodárske roky od oslobodenia. Je veľmi málo tých produktov, ktorých by sa toho roku nebolo urodilo, a to vo veľkom množstve. Zrnín, cukrovej repy, zemiakov, objemových krmovín sa toho roku urodilo dosť, omnoho viac ako po iné roky.

Isteže počasie zapríčinilo určité straty a na južnom Slovensku v zrninách pomerne veľké. A tu sme u koreňa veci. Už v priebehu

nákupu obilia sa ukázali niektoré problémy so sušením, i keď treba pravdu povedať, že nákupné organizácie nemohli byť pripravené až na tak veľkú vlhkosť obilia, avšak pre budúcnosť sa ukazuje, že je vždy výhodnejšie mať väčšie sušiarenské kapacity, i keď dajme tomu nebudú využité, ako keď ich máme menej, tak ako to bolo toho roku. Avšak ku cti pracovníkov nákupu treba povedať, že i s touto otázkou, i keď pomaly, predsa sa vedeli vyporiadať.

Výstavba skladov a široká investičná politika Ústrednej správy nákupu nám pomôže v krátkej budúcnosti tento problém čiastočne vyriešiť.

Keď som u obilnín, chcel by som sa zmieniť o jednom vážnom probléme, ktorý v najbližšej budúcnosti budeme musieť spoločne so súdruhmi z potravinárskeho priemyslu doriešiť. Snaha poľnohospodárov je splniť požiadavky potravinárskeho priemyslu z hľadiska množstva, akosti, odrôd i technologických vlastností. V posledných rokoch sa na tomto úseku dosiahlo pomerne dobrých výsledkov. Najmä v tom, že sa smelo zavádzajú do praxe nové výkonné a kvalitné odrody. Na Slovensku pestujeme v prevažnej miere len kvalitné odrody pšenice s výbornými pekarizačnými hodnotami. Podľa našej koncepcie rozširujeme kvalitné sovietske odrody pšenice, ako je Bezostá, Mironovská, Belocerkevská. Tieto odrody sú z hľadiska mlynársko-pekárenského lepšie a prevyšujú aj naše odrody, ako je Diana, Pavlovická a pod.

Na jesenný osev dovážame z týchto odrôd skoro 800-1000 vagónov osiva a tak už v budúcom roku bude sa predávať prevažné množstvo tržnej pšenice z vynikajúcich odrôd. Týmto významným zásahom do výroby budú poľnohospodárske závody predávať to, čoho sa už dávnejšie dožaduje Povereníctvo SNR pre potravinársky priemysel, a táto požiadavka stojí aj na dnešnom rokovaní. Zmieňujem sa o tejto veci preto, lebo táto skutočnosť si vyžaduje riešiť aj druhú stránku veci, a to sú dodávateľskoodberateľské vzťahy, ktoré v podmienkach novej sústavy plánovania a riadenia budú sa musieť plne rešpektovať.

Vec je nasledovná. Pri terajšom platnom systéme nákupu pšenice nezohľadňujeme nutrične hodnoty. Platíme zhruba dvomi cenami. Múčnaté nižšími, sklovité a polosklovité vyššími o 22. až 27. - Kčs. Sklovitosť, ako rozhodujúci ukazovateľ pri terajšom systéme nákupu, žiaľ nesúvisí s technologickou hodnotou múky. Náš názor je taký, že vo veľmi krátkej dobe by bolo treba celú túto otázku preskúmať z hľadiska vedeckosti, z hľadiska skutočných hodnôť tej-ktorej odrody.

Názor odborníkov je taký, že pri pšenici je rozhodujúca kvalita