ako celku, čo by sa bolo pri predkladaní výsledkov kontraktácie nákupu na rok 1966 zohľadnilo a požadovalo upraviť v konečnom pláne úlohy trhovej produkcie Stredoslovenskému kraju a náväzne na to aj okresu Čadca;
c) podľa prieskumu, vykonaného v januári t. r., okres Čadca, vzhľadom na to, že vyššie uvedený postup sa dohodol pomerne neskoro, v podstate naplnil u súkromného sektoru pôvodne rozpísané úlohy trhovej produkcie vo všetkých výrobkoch s tým, že odôvodnené neplnenie niektorých výrobkov sa bude u príslušných roľníkov tolerovať;
d) v ďalších rokoch sa bude aj pri rozmiestňovaní úloh trhovej produkcie pre individuálne hospodáriacich roľníkov postupovať podľa zásad novej sústavy plánovitého riadenia poľnohospodárskej výroby, ktoré budú zverejnené a experimentálne overené v priebehu tohto roku a ako celok sa uvedú do praxe dňom 1. januára 1967.
Poslanec s. Lichner
poukázal na situáciu v termálnych kúpeľoch v Turčianskych Tepliciach.
S riešením problémov v Turčianskych Tepliciach sa počíta v návrhu štvrtého päťročného plánu. Dňa 14. januára t. r. bol na porade zainteresovaných orgánov v Turčianskych Tepliciach dohodnutý postup rekonštrukcie existujúcich objektov a zariadení tak, aby mohli kúpele plniť svoje úlohy. Okrem toho bolo dohodnuté, že výstavba novej kotolne začne sa v roku 1968 a výstavba novej balneoterapie v roku 1969. Do roku 1970 sa ráta tiež so zahájením výstavby nového liečebného ústavu o kapacite 200 postelí. Správa kúpeľov a žriedel Povereníctva SNR pre zdravotníctvo prevzala záväzok, že zabezpečí projektovú dokumentáciu v potrebnom časovom predstihu.
Poslankyňa s. Strmenská
poukázala na to, že obvod Šaštínske Stráže patrí medzi najzaostalejšie obvody na Slovensku vôbec. Požadovala, aby sa v pláne na ďalšie roky počítalo s rozvojom priemyslu v jej volebnom obvode, pričom uviedla i niektoré závody.
Podobných obvodov a podstatne zaostalejších oblastí je na Slovensku celý rad. Vysokú odchádzku za prácou spôsobuje popri menej rozvinutom priemysle aj veľká rozptýlenosť osídlenia. V okrese sa doteraz nevytvorilo výraznejšie centrum osídlenia, ani jedno mesto ešte nemá 10 tis. obyvateľov (Senica mala k 1. 3. 1961 len 6670 obyvateľov). Priemyselné závody sú v Senici, Skalici, Holíči, na Myjave, v Brezovej pod Bradlom, Gbeloch, Levároch, Šaštínskych Strážoch a Kútoch.
Podľa výsledkov sčítania ľudu k 1. 3. 1961 odchádzalo za zamestnaním z obce bydliska 59 % z celkového počtu robotníkov a zamestnancov. V priemere za Slovensko činil tento podiel 53 %. Do iných okresov odchádzalo za prácou k uvedenému dňu 12 219, pričom do okresu Senica dochádzalo do práce 2528 pracovníkov, takže saldo bolo pasívne v počte 9611 pracovníkov.
Od posledného sčítania ľudu sa situácia v odchádzke za prácou nezlepšila.
Slovenská plánovacia komisia navrhla zaradiť okres Senicu medzi menej rozvinuté okresy. Podľa pripravovanej vyhlášky Ministerstva financií, Štátnej plánovacej komisie a Slovenskej národnej rady o používaní ekonomických nástrojov na podporu účelného rozmiestňovania výrobných síl majú navrhované ekonomické nástroje podnecovať záujem podnikov umiestňovať investície do menej rozvinutých oblastí a zabraňovať ďalšiemu neúčelnému narastaniu preindustrializovaných aglomerácií. Slovenská plánovacia komisia bude v spolupráci s odborovými riaditeľstvami a rezortami hľadať možnosti umiestnenia priemyselného závodu v tomto obvode v rámci odborových investícií.
V smerniciach pre vypracovanie plánu na roky 1966-70 sa počíta v rámci menovite schvaľovaných investícií vybudovať v Senici kapacitu na výrobu polyesterového textilného hodvábu s počtom 1510 osôb a závod na výrobu technického skla s počtom zhruba 1000 pracovníkov. Slovenská armatúrka na Myjave sa má rozšíriť o kapacitu na spracovanie plastických látok s prírastkom 360 pracovníkov.
Pokiaľ ide o umiestnenie závodu na výrobu technického skla, podľa návrhu Ministerstva spotrebného priemyslu prichádza do úvahy aj Benešov. O tomto probléme 28. januára 1966 rokoval s ministerkou spotrebného priemyslu s. Macháčovou aj predseda SNR s. C h u d í k. Dohodlo sa, že Slovenská plánovacia komisia a Ministerstvo spotrebného priemyslu do 31. marca 1966 spoločne znova preveria kritériá, rozhodujúce pre umiestnenie akcie.
V konzervárni v Moravskom Jáne sa uvažuje v roku 1967 začať s výstavbou vodného zdroja s investičným nákladom 3, 1 mil. Kčs. Vodovod však má slúžiť aj pre zásobovanie pitnou vodou obce Sekule a Moravský Ján. Tieto vzájomné vzťahy, hlavne finančné príspevky nie sú doteraz doriešené, čo môže mať vplyv na začatie výstavby. Ďalej sa uvažuje s postavením výrobnej haly nákladom 1 mil. Kčs. Po prevedení týchto akcií výrobné kapacity sa zvýšia na 8 tis. ton hotových výrobkov. Závod pri prevádzaní pravidelnej údržby je schopný zabezpečiť bezporuchovú prevádzku.
Podľa bilancie kapacít a návrhu výroby v Západoslovenských konzervárňach v rokoch 1971-80 chýba celková kapacita na konzervárenskú výrobu 50 660 ton. Z toho podľa surovinových zdrojov na Záhorí bude potrebné rozšíriť kapacitu asi 10 000 ton.
Pokiaľ ide o výhľadové riešenie konzervárenskej výrobne v Moravskom Jáne, sú v tomto období dve varianty:
prvá alternatíva predpokladá vybudovať na Záhorí nový závod o kapacite 20 000 ton v období 1971-75. Táto alternatíva počíta však so zrušením jestvujúcich závodov v Malackách, Moravskom Jáne a Stupave, kde sa má ponechať iba výroba kvasnej kapusty v Stupave a konzervárenské výrobné priestory použiť pre pokusné pracovisko výskumného ústavu konzervárenského;
druhá alternatíva uvažuje s rozšírením terajších kapacít v Moravskom Jáne a Stupave.
Odborové riaditeľstvo liehovarov a konzervárni v tomto období spracováva štúdiu o rozmiestnení výrobno-technickej základne konzervárenského priemyslu do roku 1980. Táto bude východiskom pre prijatie niektorej z uvažovaných alternatív.
Výstavba cementárne a vápenky v Rohožníku sa nedostala do návrhu IV. päťročného plánu Ministerstva stavebníctva. Potreba cementu v ČSSR v rokoch štvrtej päťročnice sa zabezpečuje predovšetkým dostavbou rozostavaných nových cementárni, dokončením začatých rekonštrukcií starých cementárni, prípadne prístavbou doplnkových zariadení u existujúcich cementárni. Do roku 1970 sa počíta so začatím výstavby iba jednej cementárne v ČSSR. O jej umiestnení nie je ešte rozhodnuté.
Pre novú výstavbu sa uvažuje s 3 lokalitami: Čížkovice (v severných Čechách), Turňa n/Bodvou a Vajarská, ktoré majú dostatok kvalitnej suroviny. Slovenská plánovacia komisia navrhuje, aby výstavba novej cementárne bola na Slovensku. Pritom však výhodnejšie sa javí Turňa n/Bodvou z týchto dôvodov:
a) v celej oblasti od Banskej Bystrice na východ je len jedna cementáreň (Bystré) s kapacitou 300 tis. ton ročne, ktorej životnosť sa ráta asi do roku 1980. Je to oblasť s trvalým nedostatkom cementu;
b) už je vybudovaný vápencový lom pre potreby VSŽ i cementárne. Jeho nedostatočné využitie znamená pre národné hos-
podárstvo stratu 2-3 mil. Kčs ročne, ktorá by vzrástla do roku 1970 až na 4, 5-5 mil. Kčs;
c) ukazuje sa možnosť rozšírenia oblasti odbytu do priľahlých častí MĽR a SSSR.
Oblasť západného Slovenska, ktorá sa teraz zásobuje z cementárne v Stupave, po zastavení výroby v Stupave bude zásobovaná z novobudovanej cementárne pri Brne (Mokrá), resp. z cementárne v Ladcoch, ktorá sa rekonštruuje. Celú podunajskú oblasť, najmä však jej južnú časť, možno výhodne zásobovať z blízkej cementárne vo Váci v MĽR, ako kompenzáciu za dodávky v Turni.
Poslanec s. Futej
vo svojom diskusnom príspevku zaoberal sa situáciou v domovoch mládeže a zaujímal sa, ako je zabezpečená kontrola, že KNV vo svojich rozpočtoch budú počítať so zlepšením situácie.
Výstavba detských domovov je pojatá do návrhov KNV na roky 1966-70 v rozsahu 3288 miest s celkovou rozpočtovou cenou 132, 0 mil. Kčs. Skvalitnenie inšpekčnej činnosti v detských domovoch osobitne rieši Povereníctvo SNR pre školstvo a kultúru.
26 NÁVRH
Predsedníctva Slovenskej národnej rady
na zmeny v zložení a doplnenie Finančnej a rozpočtovej komisie SNR
Zvýšenie významu ekonomických nástrojov pri uskutočňovaní hospodárskej politiky v zdokonalenej sústave riadenia, zmeny a nové úlohy orgánov centrálneho riadenia nachádzajú svoj odraz i v rozšírení úloh Slovenskej národnej rady aj na úseku financií, cien a miezd. V súlade s tým sa prehlbuje tiež pôsobnosť a postavenie Finančnej a rozpočtovej komisie SNR, ktorá sa bude na Slovensku zaoberať otázkami využívania ekonomických nástrojov tak, ako to predpokladá dôvodová zpráva k zákonu o Štátnej komisii pre financie, ceny a mzdy.
V oblasti financií bude Finančná a rozpočtová komisia SNR okrem doteraz zabezpečovaných úloh riešiť tiež ďalšie úlohy na úseku finančných plánov podnikov a organizácií riadených výkonnými orgánmi Slovenskej národnej rady i podnikov a organizácií ústredne riadených. Bude tiež hodnotiť súlad základných ukazovateľov finančných plánov, peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva, úverového a rozpočtového vývoja a ich zladenosť s koncepciou riešenia mzdových a cenových otázok a otázok sociálneho zabezpečenia.
Bude sa zúčastňovať na vypracovaní koncepcie cenovej a mzdovej politiky, rozborov vývoja a pôsobenia cien a miezd, sledovať uplatňovanie zásad cenovej a mzdovej politiky a predkladať návrhy na využitie ekonomických nástrojov riadenia a analýzy ich pôsobenia. Pritom bude sledovať aj ich využitie z hľadiska zabezpečovania proporcionality rozvoja hospodárstva na Slovensku.
Finančná a rozpočtová komisia SNR sa bude tiež zúčastňovať na riešení otázok sociálneho zabezpečenia na Slovensku, posudzovať návrhy plánov a rozpočtov za úsek sociálneho zabezpečenia, a to tak za úsek ústredne riadený, ako aj za úsek národných výborov.
Pri zabezpečovaní týchto úloh a pri využívaní ekonomických nástrojov bude koordinovať v rámci svojej pôsobnosti činnosť orgánov Slovenskej národnej rady a jednotlivých článkov finančnej a úverovej sústavy na Slovensku a zosúlaďovať ju s úlohami ďalších orgánov s pôsobnosťou pre Slovensko pri plnom rešpektovaní ich právomoci a zodpovednosti.
Rozšírenie úloh Finančnej a rozpočtovej komisie SNR a ich kvalitatívne nová úroveň si vyžaduje vykonanie zmien v jej zložení, a to najmä doplnenie a rozšírenie členov Finančnej a rozpočtovej komisie SNR o funkcionárov a vedúcich pracovníkov povereníctiev a výkonných orgánov SNR a vedúcich hospodárskych pracovníkov podnikovej sféry. Doterajšie zloženie poslancov SNR - členov finančnej a rozpočtovej komisie SNR - zostáva bez zmeny.
V dôsledku toho odporúča sa vykonať tieto zmeny: uvoľniť
z Finančnej a rozpočtovej komisie SNR Františka C i b u l u a Ondreja L i t v a j a;
zvoliť
za členov Finančnej a rozpočtovej komisie SNR z radov poslancov Slovenskej národnej rady
Tibora Bohdanovského Ing. Petronelu Višňovcovú doc. MUDr. Vladimíra Z v a r u, CSc.
z radov politických, hospodárskych, vedeckých, kultúrnych a iných pracovníkov:
Jána B u c h e l a, námestníka povereníka SNR pre potravinársky priemysel
Ing. Jozefa Hvoreckého, I. námestníka predsedu Slovenskej plánovacej komisie
Alexandra K o v á č a, námestníka povereníka-predsedu Komisie ľudovej kontroly a štatistiky SNR
Jána K o ž á r i k a, ekonomického námestníka riaditeľa n. p. Závody 29. augusta, Partizánske
Jána M a r t i n c a, predsedu finančnej komisie Stredoslovenského KNV
Antona Matejova, riaditeľa ŠM Palárikovo
Oldřicha P r o k o p a, námestníka povereníka SNR pre financie
Timoteja Skalického, tajomníka Slovenskej odborovej rady
Ing. Vladimíra Š a b l u, námestníka povereníka SNR pre stavebníctvo
Dr. Milana Šimoviča, námestníka hlavného arbitra ČSSR pre Slovensko.
Celkové zloženie Finančnej a rozpočtovej komisie po prevedení zmien bude:
členovia z radov poslancov Slovenskej národnej rady
František H a g a r a, predseda
Tibor Bohdanovský
Valéria G u l i š o v á
Vincent H o r v á t h
Jozef Malina
Ervín P o l á k
Terézia Strmenská
Ing. Petronela Višňovcová
doc. MUDr. Vladimír Zvara, Csc.
členovia z radov politických, hospodárskych, vedeckých, kultúrnych a iných pracovníkov
Ján B u c h e l, námestník povereníka SNR pre potravinársky priemysel
Ing. Jozef Hvorecký, I. námestník predsedu Slovenskej plánovacej komisie
Alexander K o v á č, námestník povereníka-predsedu Komisie ľudovej kontroly a štatistiky SNR
Ján K o ž á r i k, ekonomický námestník riaditeľa n. p. Závody 29. augusta, Partizánske
Ján M a r t i n e c, predseda finančnej komisie Stredoslovenského KNV
Anton Matejov, riaditeľ ŠM Palárikovo
František M i š e j e, oblastný riaditeľ Štátnej banky čsl., Bratislava
Dr. Michal P a n c á k, Csc., I. námestník povereníka SNR pre financie
Oldřich P r o k o p, námestník povereníka SNR pre financie Ing. Jozef Rosa, profesor Vysokej školy ekonomickej Timotej Skalický, tajomník Slovenskej odborovej rady Ing. Vladimír Š a b l a, námestník povereníka SNR pre stavebníctvo Dr. Milan Šimovič, námestník hlavného arbitra ČSSR pre Slovensko.
Bratislava 12. marca 1966
Michal C h u d í k v. r.,
predseda Slovenskej národnej rady