pred výcvikom (invalidné dôchodky, sociálna výpomoc a pod. ) bol mesačne cca 368, - Kčs. Priemerný mesačný plat po výcviku u absolventov je cca 1391, - Kčs. Úspora na invalidných dôchodkoch, ktoré už nemuseli byť týmto občanom vyplácané, je cca 4 544 052, - Kčs a priemer vyprodukovanej hodnoty za 1-10 rokov po výcviku je cca 80 454 992, - Kčs.

Pracovný výcvik, ktorý sa vykonáva v Krajskej tuberkulóznej liečebni Nitra-Zobor, musíme hodnotiť veľmi kladne, pretože znamená prínos pre spoločnosť po ekonomickej stránke, ale hlavne preto, že vrátil občanom ich zdravie, spokojnosť a vedomie, že sú naďalej platnými členmi našej spoločnosti.

Investícia na rehabilitačný ústav pod Zoborom bola dobrou investíciou, ako každý dobre uvážený náklad na zachovanie ľudských životov je užitočnou investíciou. Naša doba s jej veľkou výstavbou vyžaduje zdravých ľudí, zdravých a výkonných až do vysokého veku.

Vážená Slovenská národná rada!

Podľa novodobého názoru zdravotníctvom sa nemôžu zaoberať len odborné služby, teda lekári a ostatní zdravotníci. Časť zaoberania sa ľudským zdravím je skutočne vecou len lekárov a pracovníkov zdravotníctva. Pritom ale je nezbytné, aby sa stalo zdravotníctvo vecou každého človeka, všetkého ľudu. Ak to dosiahneme, dosiahneme i to, že problémy, ktoré má riešiť veda, nebudú nastoľovať len akoby pre seba žijúce zdravotnícke ustanovizne, lekári výskumných miest, univerzitných katedier, kliník a nemocníc, ale vedeckí pracovníci budú stále dostávať akoby avíza z miest spoločenských pracovísk zdravotníckeho rázu i zo širokých vrstiev ľudu. Vedecké problémy výskumu nebudú sa potom obmedzovať poväčšine len na výskum jestvujúcich nemocí, ale medzi výskumné problémy sa vždy viac budú dostávať problémy zachovania zdravia. Tak bude môcť lekárska veda v spojení s inými vedeckými odbormi splniť svoje poslanie ešte dokonalejšie. (Potlesk. )

Predseda Chudík:

Ďakujem poslancovi Jozefovi H a š o v i. Dávam slovo poslancovi Alexandrovi Horákovi.

Poslanec dr. h. c. Horák:

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Naše Národné zhromaždenie schválilo 17. marca t. r. nový zákon o starostlivosti o zdravie ľudu. Zákon v Národnom zhromaždení predložil minister zdravotníctva dr. Jozef P l o j h a r, ktorý pritom vyhlásil, že starostlivosť o zdravie je dôležitou funkciou celej socialistickej spoločnosti. V tomto zmysle aj nový zákon vyjadruje požiadavku aktívnej účasti všetkých občanov na starostlivosti o zdravie ľudu. Zákon ukladá všetkým podnikom a organizáciám povinnosť, aby vytvárali dobré podmienky pre ochranu zdravia a spôsob života i práce.

Zásada, že otázka zdravia našich občanov je vecou celej našej spoločnosti, všetkých hospodárskych, politických a kultúrnych pracovníkov, vecou každého občana, bola zakotvená aj vo vládnom uznesení číslo 224 z roku 1964 o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti. Náš nový zdravotnícky zákon túto zásadu rozvíja do všetkých jej dôsledkov.

Kedysi Kain na nástojčivú otázku, ktorá sa ozvala v jeho svedomí: "Kde je tvoj brat Ábel?" odpovedal: "Či som ja strážcom svojho brata?"

Podľa spomínaného vládneho uznesenia aj podľa nového zákona o socialistickom zdravotníctve sme v našej republike úplne skoncovali s týmto starým kainovským duchom a tvrdíme, že o svoje vlastné zdravie, ako aj o zdravie svojich spoluobčanov sa má starať každý občan.

Áno, v našom socialistickom štáte každý je strážcom svojho brata po stránke zdravia.

Z tohto vyplývajú pre našu celú spoločnosť, pre naše hospodárske aj spoločenské organizácie tri hlavné povinnosti:

1.   Vytvárať takú verejnú mienku, ktorá chráni zdravie každého občana a pranieruje každého, kto túto svoju povinnosť zanedbáva alebo porušuje.

2.   Zdravotníckou výchovou šíriť zdravotnícke vedomosti a uvedomelosť medzi najširšími vrstvami obyvateľstva.

3.   Všetkými dostupnými prostriedkami šíriť medzi naším obyvateľstvom, najmä v našej mladej generácii zdravotnícke návyky.

Československý Červený kríž na základe nášho zákona ešte z roku 1952, ale už aj podľa doterajšej dobre osvedčenej praxe, je verným pomocníkom a spolupracovníkom československého štátneho zdravotníctva, okolo ktorého vytvára široké masové zázemie dobrovoľných zdravotníkov, ktorí zase svojím pôsobením medzi ostatným obyvateľstvom pomáhajú tieto zásady dostávať do čo najširších kruhov nášho obyvateľstva.

Januárové uznesenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa z minulého roku prinieslo našej organizácii veľké zmeny. V priebehu minulého roku sme prešli na dvojstupňové riadenie bez krajského medzičlánku. V závodoch sme zrušili závodné skupiny pri zdôrazňovaní, že červenokrížska zdravotnícka práca v závodoch aj naďalej zostáva. Jej popredným nositeľom a vykonávateľom sú za vedenia závodného lekára zdravotnícke útvary Československého Červeného kríža, družiny, hliadky a vyškolené zdravotné sestry, ktoré sú vo svojej zdravotníckej práci školené a usmerňované buď okresným výborom Československého Červeného kríža, alebo v menších závodoch miestnou skupinou pomocou dôverníkov, ktorých Československý Červený kríž má y každom závode. Túto prácu si nemožno dobre predstaviť bez úzkej spolupráce s Revolučným odborovým hnutím, s ktorým Ústredný výbor Československého Červeného kríža uzavrel dohodu. Bola zverejnená v odborárskej aj červenokrížskej tlači. Na základe tejto dohody okresné výbory Československého Červeného kríža prichádzajú do úzkeho kontaktu s okresnými odborovými radami a spoločne vytvárajú tie najlepšie podmienky pre dobrú spoluprácu na závodoch.

Ako vzor dobrej spolupráce možno uviesť uznesenie pléna Okresnej odborovej rady v Žiline, ktorá po dohode s Okresným výborom Československého Červeného kríža uložila závodným výborom v okrese Žilina:

-  oboznámiť sa s uvedenou dohodou, prejednať ju na schôdzkach závodného výboru;

-  kooptovať dôverníkov Československého Červeného kríža na závodoch do komisií závodného výboru, pokiaľ nie sú členmi;

-  zabezpečiť, aby úlohy Československého Červeného kríža boli pravidelne prejednávané na závodnom výbore a členských schôdzkach;

-  urobiť opatrenia pre činnosť zdravotníckych hliadok, družín a túto všemožne podporovať a vyhodnocovať;

-  zabezpečiť nábor bezplatných darcov krvi podľa plánu vypracovaného Československým Červeným krížom pre príslušné závody, propagovať bezplatných darcov krvi v závodných časopisoch, na nástenkách a podobne;

-  v zdravotníckej starostlivosti o pracujúcich zabezpečiť, aby v každej pracovnej smene bola zabezpečená zdravotná služba z radov dobrovoľných vyškolených zdravotníkov.

Je veľkou poctou pre Československý Červený kríž, keď súdruh povereník zdravotníctva ku svojej zpráve o plnení vládneho uznesenia 224 z roku 1964 o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti pripojuje aj zprávu o plnení tohoto uznesenia strany a vlády aj Československým Červeným krížom na Slovensku.

Nechcem tu opakovať to, čo je uvedené v tejto časti zprávy, len by som sa chcel dotknúť niektorých úsekov, ktorým v zdravotníckej výchove nášho obyvateľstva venujeme osobitnú pozornosť.

Je to úsek zdravotníckej výchovy našej mládeže.

Ďalej úsek hygieny na dedine vo vzťahu k zdrojom nezávadnej pitnej vody a k prvovýrobe mlieka a úsek organizovania náboru bezplatných dobrovoľných darcov krvi.

Pokiaľ ide o zdravotnú výchovu mládeže, treba vysoko hodnotiť, že dve komisie Slovenskej národnej rady, komisia pre zdravotníctvo a komisia pre školstvo a kultúru sa dňa 26. novembra minulého roku zišli na spoločnom zasadaní a vypracovali rad opatrení na zabezpečenie tejto výchovy.

Pre nás, ako spoločenskú organizáciu, má veľký mobilizačný význam opatrenie, podľa ktorého odbory školstva a kultúry krajských národných výborov a okresných národných výborov majú usmerniť školy a výchovné zariadenia, aby - citujem "úzko spolupracovali prostredníctvom učiteľov - zdravotníkov so školskými lekármi, dobrovoľnými zdravotníkmi Československého Červeného kríža, združením rodičov a priateľov školy a aktivizovali zdravotníkov z radov školskej mládeže".

Otázku zdravotnej výchovy mládeže Československý červený kríž chápe široko v úzkej súvislosti s jej humanitnou výchovou a tá musí začať už takrečeno od počatia dieťaťa.

A tu si dovoľujem poukázať na istý, podľa mojej mienky, ale aj podľa mienky mnohých zdravotníkov, s ktorými som konzultoval túto otázku pred týmto zasadaním Slovenskej národnej rady, taký nový nepriaznivý zjav v postoji niektorých matiek k svojim deťom, umiesteným v detských jasliach v súvislosti s postupne sa zavádzajúcimi tzv. kĺzavými sobotami. Niektoré matky totižto tieto soboty považujú za voľno len pre seba - a svoje deti nechávajú v jasliach aj vtedy, keď by sa ich výchove mohli popri svojom celotýždennom zamestnaní aspoň v tieto voľné dni viac venovať. Na matku a dieťa sa nemôžeme dívať izolovane, nerešpektujúc ich vzájomné biologické a citové vzťahy, a nemožno vybavovanie rôznych iných záležitostí v dňoch pracovného voľna pokladať za dôležitejšie ako výchovu dieťaťa.

Detské zariadenie nemožno považovať len za šatňu, v ktorej si matka odloží svoju príťaž, kedy sa jej to hodí.

Toto je veľmi mýlne ponímanie kolektívneho detského zariadenia. Vplyv rodiny v tomto rannom veku na duševný vývoj dieťaťa je veľký. Preto správny vývoj dieťaťa zabezpečíme iba vtedy, ak sa na výchove spoločne podieľa kolektív aj rodičia. Deti umiestené v jasliach strávia tam priemerne skoro 10 hodín denne a podiel rodiny na výchovnej starostlivosti je znížený. Preto treba využiť každú voľnú chvíľu oboch rodičov i včítane voľných sobôt k tomu, aby sa s dieťaťom zaoberali, citove zžili, a aby sa vytvoril pevný zväzok medzi rodičmi a dieťaťom. Rodičia v čase voľna sa môžu totiž s dieťaťom individuálne zaoberať, čo v jasliach, kde sestra má väčšiu skupinu detí na starosti, je skoro nemožné. Ide tu o veľa. Ide tu o výchovu mladej generácie, o výchovu dieťaťa, o upevnenie citového zväzku a o upevnenie rodiny, ktorá i naďalej nesporne zostáva základom ľudskej spoločnosti.

Pokiaľ ide o starostlivosť širokej verejnosti o nezávadné zdroje pitnej vody, môžeme sa pochváliť, že spolu s Povereníctvom SNR pre zdravotníctvo sme vypracovali kritériá súťaže v starostlivosti o tieto zdroje a dali sme ich k dispozícii našim okresným výborom, ktoré teraz v apríli na okresných konferenciách Československého Červeného kríža budú o tejto otázke široko rokovať na základe uznesenia Slovenského výboru Červeného kríža a stanovia si veľmi konkrétne úlohy na zabezpečenie tejto blahodarnej starostlivosti.

V otázke hygienickej čistoty prvovýroby mlieka sme na našich dedinách robili prieskum, o ktorého výsledkoch by som vás chcel informovať. Výsledky tohoto prieskumu nedávajú príčiny k uspokojovaniu sa, a naznačujú, že na tomto poli ešte musíme veľmi mnoho vykonať.

Chceli sme vedieť, aký je stav a či sa dodržiavajú aspoň najzákladnejšie zdravotné zásady pri dojení mlieka. Navštívili sme preto okres Nové Zámky, odkiaľ prinášam naše tri postrehy.

Postreh prvý: Kupovať sa musí aj nekvalitný tovar.

Či je to dobré mlieko? - dávame otázku vedúcemu výroby novozámockej mliekárne, súdruhovi Bodžárovi.

- Také, čo nemá viac ako osem es há, to je osem stupňov Sexhlet Henkelových, ktorými sa určuje množstvo kyselín v mlieku. Keď má mlieko viac ako oných osem stupňov, zráža sa a je pre nás už menejcennou surovinou.

Mikroorganizmy, ktoré sa do mlieka dostanú pri a po dojení, k svojmu životu potrebujú látky, ktoré získavajú chemickým

štiepením mliečneho cukru, prípadne tuku a bielkovín. Z cukru potom vznikajú kyseliny, ktoré pôsobia na zrážanie mliečnych bielkovín.

Veľa mlieka sa znehodnotí, pokračoval súdruh, keď sa nedbá na hygienu. Napríklad v čase od 7. do 10. februára t. r. len počas dopravy od výrobcu k nám skyslo 3800 litrov mlieka. Ináč povedané, mlieko bolo tak zle ošetrené, že hoci sme ho vykúpili ako dobré, obsahovalo toľko baktérií, že tieto ho stačili cestou "spracovať". Okrem toho sme na mieste pre kyslosť nevykúpili ďalších 2350 litrov mlieka.

Čo by bolo treba robiť, aby sa pri dojení viac dbalo na hygienu? - pýtame sa ďalej.

Hmotne zvýhodniť dodávateľov prvej a druhej skupiny. Teraz je stav taký, že peniaze dostane ten, čo dodal špinavé mlieko, práve tak, ako ten, čo ho dodal čisté. Hmotná zainteresovanosť výrobcu je zatiaľ iba pri tučnote. Čistota a chladenie sa zatiaľ finančne nehodnotia. Konkrétne to značí, že musíme v mliekárni preberať a platiť mlieko prvej ako mlieko štvrtej skupiny znečistenia.

Postreh druhý: Hygiena plače.

Ako často hodnotíte čistotu mlieka ? - dávame otázku súdružke Bajkajovej, vedúcej laboratória v tej istej mliekárni.

Dekádne - odpovedá.

A aké sú výsledky?

Zlé. Napríklad za január sme z celkove vykúpeného množstva mohli do prvej skupiny zatriediť iba 4, 8 %, do druhej 39, 2 %, do tretej 30, 1 % a do štvrtej 25, 9 % mlieka. To značí: z tisíc litrov vykúpeného mlieka 350 litrov hygienicky nevyhovovalo. Premietnuté na našu mliekáreň to ďalej značí, že každý deň v januári sme dostávali vyše 35 000 litrov mlieka, nad ktorým plakala hygiena. Pritom január z hľadiska výkupu bol ideálny mesiac.

Prečo?

Bola zima a ona mlieko ochladila a urobila to, čo zanedbal alebo načo zabudol hospodár.

Čo myslíte, prečo sa mlieko nechladí?

Snáď preto, že výrobca si tým má iba zbytočné náklady a nikde sa to po finančnej stránke nehodnotí. My ho môžeme iba presviedčať. Nie div, že sa často radšej vyhovorí na pokazené zariadenie. A druhý dôvod snáď môže byť aj to, že chladené mlieko má menší objem. U 1000 litrov to robí napríklad o 4 litre menej.

Postreh tretí: Viac by mali vedieť o hygiene tí, od ktorých to najviac záleží.

Navštívili sme v tom okrese sedem poľnohospodárskych závodov, hovorili s dojičkami a každej nakoniec vždy položili tri otázky. Ich odpovede sú charakteristické a ukazujú, kde by sa mala priložiť ruka k dielu, keď sa chce dobrej veci pomôcť.

Prvá otázka znela: Prečo dávate do šechtára aj prvé streky mlieka? Tie totižto obsahujú najväčšie množstvo mikrorganizmov. Na každú otázku uvádzam 7 odpovedí. Odpovede na prvú otázku:

-  Škoda každej kvapky.

-  Mám to vari dať pod kravu, do hnoja?

-  A načo to chcú vedieť? Idú sa zase zavádzať nejaké novoty ako onehdy s tou Malinovej metódou?

-  Mlieko ako mlieko. Prečo by som mala prvé streky dojiť inak ako posledné?

-  Snáď to mám chytať do zástery?

-  A či ste videli dojiť inak?

-  Že sa na takéto veci pýtate.

Druhá otázka: Prečo nemáte pri dojení biele plášte? Odpovede:

-  Lebo nepracujeme v nemocnici, ale v maštali.

-  Tu sa robí okolo hoviad, pán môj, kto by to pral každý deň?

-  To nás chcete filmovať, že sa pýtate?

-  Máme aj biele, ale sotva ich človek oblečie, hneď sú zafúľané.

-  Dajte pokoj s bielymi plášťami.

-  Mali by ste to skúsiť, potom by ste sa nepýtali.

-  Opýtajte sa na to zootechnika.

Tretia otázka: Čo by bolo treba robiť, aby mlieko bolo čistejšie a zdravšie? Odpovede:

-  Naše je čisté.

-  Lepšie by bolo treba umývať kanvy.

-  Krmiči by mali viac dbať na čistotu kráv.

-  Neviem, nerozmýšľala som o tom, mám iné starosti.

-  Vyradiť všetky tuberkulózne kravy.

-  Lepšie umývať vemená.

-  Mlieko ako mlieko. Každé je zdravé.

Aj keď sú odpovede výrečné a nepotrebujú komentár, žiadajú sa doplniť tým, že okrem dvoch prípadov kraviny až veľmi volali po bielení, že moderné chladiace zariadenia ležali zaprášené a nevyužité, že temer všetci sa nelichotivo vyjadrovali o strojovom dojení, ktoré na viacerých miestach vyskúšali a od neho upustili, a že nikde nemali pre ľudí vhodné prezliekárne a umyvárne.

Myslím si, že naši dobrovoľní zdravotníci majú tu veľa úloh, môžu urobiť veľa, ale nie všetko. Môžu napríklad občanov presviedčať, apelovať na ich ľudskosť a cit. Môžu ich školiť a poučovať, okrem toho malo by sa však veľmi jasne a zrozumiteľne povedať, kto čo má a musí urobiť aj mimo tejto našej dobrovoľnej práce pre to, aby v hygiene nastal obrat a aby v našom prípade kraviny neboli nebezpečným ohniskom pre nákazu mlieka, ale čisté továrne na najcennejšiu ľudskú potravinu, akou mlieko nesporne je.

Transfúzii krvi dnes väčšina národných spoločností Červeného kríža na svete venuje vždy väčšiu pozornosť a okolo nej vyvíja vždy väčšiu aktivitu. Na medzinárodnej konferencii Červeného kríža vo Viedni v jeseni minulého roku sa s touto otázkou zapodievala jedna z jej komisií.

Delegáti národných spoločností, ale aj vlád, ktorí tam boli vyslaní, pracujúci v komisii, sa v tejto otázke dohodli na týchto bodoch:

1.   Ľudská krv nemá byť obchodným artiklom. Je to životodarná substancia, ktorú nemožno nahradiť nijakým výrobkom a preto musí byť poskytovaná bezplatne.

2.   Aby sa získala podpora celej spoločnosti - ako darcu krvi - a jej spolupráca, je nutné hlboko skúmať ľudskú psychológiu a tak vytvoriť účinný program stálej propagandy.

3.   Červený kríž musí vyvinúť úsilie na prekonanie strachu a predsudkov ako hlavných prekážok darovania krvi zo strany širokých kruhov obyvateľstva.

4.   Všetky organizácie zainteresované v transfúzii krvi by mali študovať možnosť organizovať celonárodný deň - a neskoršie azda medzinárodný deň - darcov krvi, ako jeden prostriedok propagandy, ktorý by umožnil objasniť svetovú dôležitosť darcovstva krvi.

5.   Národné spoločnosti by mali mať stále na mysli fakt, že mládež by v tejto oblasti mohla poskytnúť veľmi pekné služby. Komisia potom vyjadrila nádej, že tak Liga, ako aj národné spoločnosti Červeného kríža budú pokračovať v štúdiách tejto veľmi dôležitej otázky.

Rozšíreniu a popularizovaniu myšlienky bezplatného dobrovoľného darcovstva krvi Československý Červený kríž venoval v posledné tri roky veľkú starostlivosť. Primerane k tejto starostlivosti sa dosiahli pekné výsledky. V roku 1964 sme získali 132 731 a v roku 1965 už 140 307 dobrovoľných bezpríspevkových darcov, z čoho participuje Slovensko 40 323 darcami, čo znamená, že v roku 1965 na Slovensku každý 108. občan daroval krv bezplatne.

V priebehu týchto posledných rokov sa však ukázali aj chyby a nedostatky v tejto akcii a teraz prebiehajú medzi Ministerstvom zdravotníctva a Československým Červeným krížom, ako aj na politických miestach rozhovory, ktoré majú nájsť spoločnú reč k tomu, aby sa z tejto otázky stala otázka celospoločenská tak, aby sa v nej prejavila vysoká morálka socialistického človeka, ktorý je ochotný vždy, keď to spoluobčan potrebuje, načrieť do vlastného srdca a darovať mu to najvzácnejšie, čo má, vlastnú krv na záchranu jeho života.

Vážení súdruhovia a súdružky, poslankyne a poslanci!

Sme povďační Komunistickej strane Československa, vláde Československej socialistickej republiky za uznesenie 224 z roku 1964 a Národnému zhromaždeniu Československej socialistickej republiky za nový zdravotnícky zákon.

V nich sa prejavuje vysoká humanita našej novej spoločnosti, veľkorysé a šľachetné rozšírenie starostlivosti o zdravie každého občana nášho štátu, ale aj ukladajú vážne povinnosti každému občanovi, aby najväčší zemský poklad - zdravie - chránil a každý urobil všetko, čo je v jeho silách v záujme tejto ochrany tak, aby našu novú socialistickú domovinu budoval zdravý človek a aby plody tohoto budovania, vytvorené hmotné a duchovné hodnoty, v plnej životnej radosti užíval zdravý človek, tvorca týchto hodnôt.

Z hľadiska našej organizácie sľubujeme urobiť všetko, aby litera zákona sa stala u nás životom a radostnou skutočnosťou. (Potlesk. )

Predseda Chudík:

Ďakujem poslancovi Alexandrovi Horákovi. Dávam slovo poslancovi Emilovi P í š o v i.

Poslanec inž. Píš:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

Zpráva povereníka Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo podrobne a presne vyčerpáva celú širokú problematiku starostlivosti o zdravie, predovšetkým porovnaním dosiahnutých výsledkov s požadovanými tendenciami a vyznačením nedostatkov. Z tejto širokej problematiky sa chcem bližšie dotknúť otázky výživy obyvateľstva z hľadiska potravinárskeho priemyslu, ktorý je podľa ekonomických bilancií zásobiteľom vyše polovice spotrebiteľského trhu a ovplyvňuje tak stav životnej úrovne členov našej socialistickej spoločnosti.

Spotreba potravín je nutnou životnou potrebou, ktorá sa odzrkadľuje na zdravotnom stave a potom na uspokojovaní všetkých ďalších potrieb obyvateľstva. Nie je preto prenechaná živelnému vývoju, ale sa riadi národohospodárskym plánom, dotovaným vlastnou produkciou a dovozom. Pritom plánovanie výroby v potravinárskom priemysle a tým i usmerňovanie výživy obyvateľstva sa stále viac opiera o najnovšie poznatky vedy a techniky. Praktické uplatnenie týchto poznatkov je cieľom, ktorý je zatiaľ vzdialený v porovnaní so štatistickými dátami. Uvedené číselné hodnoty štatistického prieskumu sú pre nás tvrdé tým, že kalorická hodnota sa prekračuje a sortimentná pestrosť skladby, hlavne nutričných donátorov, sa nedodržuje.

A to pritom v súčasnosti kryjeme dovozom skoro 25 % celkovej kalorickej hodnoty, z toho spotrebu kalórií živočíšneho pôvodu asi na 14 % a kalórií rastlinného pôvodu na viac ako 30 %. Prírastok spotreby potravín, meraný v kalorickej hodnote, v roku 1962 oproti roku 1936 bol krytý 88, 5 % dovozom. A vysoký dovoz potravín sa stal brzdou našej ekonomiky, lebo ho musíme kryť strojným zariadením, ktoré nám chýba v reprodukčnom procese výrobných kapacít potravinárskeho priemyslu. Ďalší vývoj spotreby potravín a zmien v jej štruktúre bude v mnohom sledovať doterajšiu líniu, pokiaľ v poľnohospodárskej výrobe nedosiahneme zvýšenie produkcie, hlavne u ovocia, mlieka, pšenice a hydiny. Dosiahnutie takejto produkcie predpokladá vývojové zvýšenie nielen celkovej úrovne poľnohospodárskej výroby, ale aj realizovanie niektorých zmien v štruktúre rastlinnej a živočíšnej výroby.

Najväčšou úlohou v živočíšnej výrobe bude realizácia potrebného vzostupu výroby mlieka a 37 %. Doporučovaná dávka mlieka na obyvateľa za rok činí 286, 4 litrov. To znamená celkovú ročnú spotrebu mlieka na Slovensku v roku 1970 1 856 mil. litrov. Poľnohospodárstvo však zabezpečuje svojou výrobou nákup len vo výške 854, 7 mil. litrov. Chýba teda cca 1 miliarda litrov na krytie doporučovanej dávky, i pri zohľadnení plánovaného nárastu výroby mlieka o 37 %. Ďalej realizácia vzostupu u jatočného hovädzieho dobytka asi o 25 %, čo si vyžiada nielen zvýšenie stavov, ale predovšetkým podstatný rast úžitkovosti. Pre toto je ďalej potrebné plné krytie živočíšnej výroby krmovinami v množstve i v kvalitatívnej skladbe s príslušnou rezervou.

V rastlinnej výrobe treba zvýšiť podiel produkcie v prospech chlebového obilia a strukovín a zvýšiť podiel najrentabilnejších krmovín. To si vyžaduje zvýšenie osevnej plochy a zvýšenie hektárových výnosov, zvýšenie intenzity výroby na lúkach a splnenie dodávok minerálnych hnojív. Zlepšenie situácie v zelenine možno dosiahnuť predovšetkým zvýšením osevných plôch a vyriešením lepšej kombinácie jednotlivých plodín a rozšírením závlah.

Situácia v zdrojoch potravinárskych surovín a jej najbližší vývoj nie je vyrovnaný, bez problémov, a neoprávňuje k plnému optimizmu už len tým, že doteraz trvale zaostáva, i keď v posledných dvoch rokoch možno pozorovať určité oživenie. Preto v zdrojoch na vyrovnanie dosiahnutého štandardu budeme i naďalej odkázaní na dovoz. Stav zdrojov je v priamej závislosti s úlohami potravinárskeho priemyslu. Tento doteraz najviac zabezpečoval požadované množstvá, hlavne konzervovaním, so snahou udržať pôvodnú nutričnú hodnotu pokiaľ to dovoľovalo výrobné zariadenie, skladby, linky. V tejto situácii sa len postupne presadila pozornosť pre sortiment výrobkov a ich nutričné hodnotenie tak, aby sa výroba približovala požiadavkám priemeru našich kuchýň. To značí: i s nedostatkami podľa zásad správnej výživy, podľa ktorých má v našej kuchyni ešte stále prevahu veľká spotreba cukru, jemnej múky, masti a tučného bravčového mäsa, ktorú sprevádza vzrastajúci konzum piva, klesajúci konzum mlieka, chleba, zeleniny a ovocia.

A je len správne, že sa táto otázka správnej výživy dostáva na program dňa a prinucuje hľadať riešenie tak u poľnohospodárskych producentov, ako i u potravinárskeho priemyslu.

Na pozadí týchto súvislostí - správna výživa, vyše 50 % zásobovanie spotrebiteľského trhu potravinárskymi výrobkami je zjavný význam a hodnota práce potravinárskeho priemyslu. A predsa sa organizačne správna línia vývoja potravinárskeho priemyslu porušila tým, že sa tento v preferenčnom systéme dostal takmer na posledné miesto. To znamenalo predovšetkým to, že sa výrobné kapacity čoraz viac vyťažovali bez správneho reprodukčného procesu, bez modernizácie, bez strojového vybavenia, bez doplňovania kapacít. Napraviť túto chybu je dlhodobým problémom, sťaženým o to, že dovoz potravinárskych článkov vyraďuje i naďalej dovoz strojného zariadenia, potrebného na modernizáciu na takých úsekoch, kde náš vývoj a výroba zaostáva. Preferenčný zásah do potravinárskeho priemyslu má ďalej negatívny vplyv i na vybavenosť kádrami pre zaradenie platových podmienok na jedno z posledných miest tarifných kriviek. To bolo zvlášť citeľné tam, kde bol potravinársky závod lokalizovaný medzi iným priemyslom. Odborných pracovníkov bolo ťažko udržať, ak iné odvetvie platilo lepšie. Tieto otázky nie je možné opomínať naďalej, ak má potravinársky priemysel spracovať dodané suroviny na výrobky s minimálnou stratou nutričných hodnôt, a ak má vyrábať len výrobky, súhlasné so základnou líniou správnej výživy, v ktorej možno urobiť veľa pozitívneho, ak tu budú všetky možnosti pre dodržanie zásad, pretože propagácia správnej výživy nachádza citlivú odozvu u obyvateľstva. Obyvateľstvo v prevažnej miere pozná zásady správnej výživy a dožaduje sa správnych výrobkov a produktov, chce viac chudého mäsa, plnotučného mlieka, kvalitných syrov, zeleniny, ovocia. Na stôl ich však nedostane v požadovanej miere pre rozporovosť zdrojov i výroby, ale i pre niektoré nesprávne cenové relácie u doporučovaných výrobkov.

Potravinársky priemysel v ďalšom vývoji nastupuje etapu, v ktorej sa chce podieľať na riešení nadhodených otvorených otázok s predpokladom presadiť nutričné hľadisko a zásady správnej výživy v celom rozsahu svojej výroby. Už dnes sa prevádza štrukturálna analýza potravinárskeho odvetvia a súčasne i nutričné hodnotenie všetkých výrobkov potravinárskeho priemyslu.

Podľa prevedenej štrukturálnej analýzy a porovnania získaných údajov s návrhmi zdravotníkov na doporučené dávky sa zistilo, že výrobky potravinárskeho priemyslu kryjú doporučené dávky v kalóriách z 85, 3 %, v bielkovinách zo 73, 6 %, v živočíšnych zo 73, 1 %, v tukoch zo 78, 8 %, v glycidoch z 92, 3 %, vo vápniku z 55, 2 %, v železe z 56, 8 %, vo vitamíne A z 37, 2 %, vo vitamíne B1 zo 62, 9 %, vo vitamíne B2 zo 43, 5 %, vo vitamíne P-P z 92, 9 % a vo vitamíne C zo 6, 4 %. Zvyšok má doplňovať vnútorný obchod tými potravinami, ktoré neprechádzajú potravinárskym priemyslom, a úsek samozásobovania obyvateľstva, prevažne u poľnohospodárskeho obyvateľstva.

Význam týchto ostatných zložiek v našej celkovej výživovej bilancii nie je malý, keď uvážime, že majú kryť 93, 6 % doporučenej dávky vitamínu C, 62, 6 % vitamínu A, 56, 5 % vitamínu B2, 37, 1 % vitamínu B1 a 26, 4 % bielkovín.

V zmysle tohto zhodnotenia a vládneho uznesenia číslo 69/1965 potravinársky priemysel už postupne realizuje niektoré opatrenia. Na prvom mieste sú to opatrenia k zníženiu spotreby múky a výrobkov z nich. Znižuje sa priemerná váha vyrábaného chleba a pečiva, čo znamená, že rastie podiel 1 kg a 1, 5 kg chlebov a