Slovenská národná rada
7. schôdzka
31. marca 1966
STENOGRAFICKÁ ZPRÁVA
O SCHÔDZKACH SLOVENSKEJ NÁRODNEJ
RADY
Voľba podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie
Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na podanie iniciatívneho návrhu zákona o osobnom vlastníctve bytov Národnému zhromaždeniu
Zpráva povereníka SNR pre zdravotníctvo o plnení vládneho uznesenia č. 224/1964 o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti
Zpráva o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 16. decembra 1965 k zpráve o úlohách plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1966 a opatreniach na jeho zabezpečenie
Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na zmeny v zložení a doplnenie Finančnej a rozpočtovej komisie Slovenskej národnej rady
Bratislava 1966
STENOGRAFICKÁ ZPRÁVA
O SCHÔDZKACH SLOVENSKEJ NÁRODNEJ
RADY
Voľba podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie
Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na podanie iniciatívneho návrhu zákona o osobnom vlastníctve bytov Národnému zhromaždeniu
Zpráva povereníka SNR pre zdravotníctvo o plnení vládneho uznesenia č. 224/1964 o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti
Zpráva o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 16. decembra 1965 k zpráve o úlohách plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1966 a opatreniach na jeho zabezpečenie
Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na zmeny v zložení a doplnenie Finančnej a rozpočtovej komisie Slovenskej národnej rady
Bratislava 1966
IV. volebné obdobie
Stenografická zpráva
o 7. schôdzke Slovenskej národnej rady v Bratislave 31. marca 1966
Prítomní:
predseda Michal C h u d í k
podpredsedovia inž. Ján M a r k o, Jozef Kríž, František B a rb í r ek
členovia Predsedníctva Národného zhromaždenia, podpredseda dr. Václav Škoda, poslanec Ľubomír Dohnal
minister spravodlivosti dr. Alois N e u m a n, minister zdravotníctva dr. h. c. Josef P l o j h a r
funkcionári a vedúci pracovníci z prerokúvaných úsekov 80 poslancov podľa listiny o prítomnosti
(Začiatok schôdzky o 9. 00 hod. ) Predseda Chudík:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Otváram 7. schôdzku a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.
Vážené súdružky a súdruhovia,
v čase od poslednej schôdzky pléna Slovenskej národnej rady odišiel navždy z našich radov podpredseda Slovenskej národnej rady a predseda Slovenskej plánovacej komisie minister Vincent K r a h u l e c.
Prosím, aby sme jeho pamiatku uctili minútovým tichom. (Prítomní povstali a minútovým tichom uctili pamiatku zomrelého. )
Dovoľte mi na dnešnom rokovaní privítať delegáciu Národného zhromaždenia
podpredsedu Národného zhromaždenia dr. Václava Škodu a člena Predsedníctva Národného zhromaždenia Lubomíra Dohnala;
delegáciu vlády
ministra spravodlivosti dr. Aloisa Neumana a ministra zdravotníctva dr. Josefa P l o j h a r a,
ako aj všetkých prítomných hostí. (Potlesk. )
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje, aby podľa § 15 rokovacieho a pracovného poriadku si Slovenská národná rada pre 7. schôdzku zvolila za overovateľov poslanca Jána Marejku a poslanca Justína P o l á k a.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Prikročíme k schváleniu programu 7. schôdzky.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje tento program:
1. Voľba podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie.
2. Návrh Predsedníctva SNR na podanie iniciatívneho návrhu zákona o osobnom vlastníctve bytov Národnému zhromaždeniu.
3. Zpráva povereníka SNR pre zdravotníctvo o plnení vládneho uznesenia č. 224/1964 o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti.
4. Zpráva o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 16. decembra 1965 k zpráve o úlohách plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1966 a opatreniach na jeho zabezpečenie.
5. Návrh Predsedníctva SNR na zmeny v zložení a doplnenie Finančnej a rozpočtovej komisie Slovenskej národnej rady.
Máte, súdružky a súdruhovia poslanci, pripomienky k navrhnutému programu?
(Neboli. )
Pripomienky nie sú, dávam o návrhu hlasovať.
Kto súhlasí s navrhnutým programom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem. Program je schválený.
Môžeme pristúpiť k prerokovaniu prvého bodu programu, ktorým je
voľba podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
úmrtím poslanca Vincenta K r a h u l c a uvoľnilo sa miesto podpredsedu SNR a predsedu Slovenskej plánovacej komisie.
Predsedníctvo SNR sa na svojej schôdzke 30. marca 1966 uznieslo navrhnúť Slovenskej národnej rade, aby za podpredsedu Slovenskej národnej rady a za predsedu Slovenskej plánovacej komisie zvolila poslanca Františka Barb í r k a.
Hlási sa k tomuto návrhu niekto o slovo, sú pripomienky k návrhu?
(Neboli. )
Pripomienok niet, dávam preto o návrhu hlasovať.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada za podpredsedu Slovenskej národnej rady a za predsedu Slovenskej plánovacej komisie jednomyseľne zvolila poslanca Františka B a r b í r k a.
Prosím súdruha B a r b í r k a, aby zaujal svoje miesto za predsedníckym stolom.
Ďalším bodom programu je
návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na podanie iniciatívneho návrhu zákona o osobnom vlastníctve bytov Národnému zhromaždeniu.
Návrh zákona vám bol rozposlaný ako tlač 25.
Zpravodajcom je povereník SNR pre spravodlivosť prof. dr. Peter C o l o t k a.
Dávam mu slovo.
Povereník Colotka:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady predkladá plénu Slovenskej národnej rady na prerokovanie návrh celoštátneho zákona o osobnom vlastníctve bytov, pripravený Právnou komisiou Slovenskej národnej rady. V súlade s výsledkami rokovania bude osnova ako iniciatívny návrh Slovenskej národnej rady predložená Národnému zhromaždeniu na prijatie formou celoštátneho zákona.
Slovenská národná rada dnes po prvý raz uplatňuje svoju zákonodarnú iniciatívu voči Národnému zhromaždeniu. Toto ústavné právo Slovenskej národnej rady je významnou súčasťou jej politických funkcií, ktorými sa v sústave československých štátnych orgánov zúčastňuje na riešení úloh celospoločenského rozvoja.
V štátoprávnom riešení spolužitia dvoch rovnoprávnych národov Čechov a Slovákov v rámci jednotného štátu je Slovenská národná rada ústavnou predstaviteľkou samobytnosti slovenského národa. V tomto postavení vykonáva svoju pôsobnosť jednak vo veciach národnej a regionálnej povahy, jednak ako národný článok centrálneho riadenia, zúčastňujúci sa na tvorbe a zabezpečovaní celoštátnej politiky, ktorej neoddeliteľným prejavom je tiež tvorba jednotného právneho poriadku republiky.
Na tvorbe nášho právneho poriadku sa Slovenská národná rada podieľa jednak v rámci svojej vlastnej zákonodarnej právomoci a jednak aktívnou účasťou na celoštátnej normotvorbe. V podmienkach štátoprávneho usporiadania ide v podstate o dve vzájomne sa doplňujúce formy účasti Slovenskej národnej rady na štátnej moci.
Účasť Slovenskej národnej rady a jej orgánov na celoštátnej normotvorbe sa dosiaľ uskutočňovala predovšetkým spoluprácou na príprave legislatívnych návrhov, ich zásad i konkrétnych riešení, pričom sa využívali a využívajú poznatky a skúsenosti orgánov Slovenskej národnej rady a iných orgánov na Slovensku. Teraz prichádza Slovenská národná rada s ústavne kvalifikovanou formou - s iniciatívnym návrhom celoštátneho zákona. Nejde tu len o bežný podnet alebo námet na riešenie, ale o legislatívny akt, ktorý priamo z ústavy zaväzuje Národné zhromaždenie, aby sa ním meritórne zaoberalo. Táto skutočnosť podčiarkuje význam nášho dnešného rokovania.
Iniciatívny návrh na vydanie zákona o osobnom vlastníctve bytov má byť ďalším krokom praktického uskutočňovania dokumentu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska zo 7. mája 1964 "Za plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady" ktorý okrem iného zdôraznil práve potrebu uplatňovať zákonodarnú iniciatívu voči Národnému zhromaždeniu.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Nie je náhodou, že prerokúvaný návrh sa sústreďuje na riešenie problémov, týkajúcich sa bytovej výstavby. Otázky bývania tvoria jednu z najdôležitejších zložiek zabezpečovania neustáleho rastu životnej úrovne ľudu. Pri zásadnom spoločenskom význame bývania a bytovej výstavby je riešenie úloh na tomto úseku osobitne naliehavé na Slovensku, kde bytový fond svojím rozsahom a skladbou za potrebami značne zaostáva.
Od oslobodenia sa na riešenie bytového problému na Slovensku vynaložilo mnoho úsilia. Do konca roku 1965 sa postavilo 424 137 bytových jednotiek, čo tvorí viac ako tretinu dnes existujúceho bytového fondu na Slovensku. Z počtu novopostavených bytov pripadá takmer polovica na individuálnu bytovú výstavbu.
Napriek týmto jednoznačne pozitívnym výsledkom vyriešenie bytovej otázky ostáva aj v budúcnosti vážnou a dlhodobou úlohou a vyžiada si mnoho budovateľského úsilia spoločnosti ako celku i jednotlivých občanov.
Návrh smerníc pre vypracovanie perspektívneho plánu rozvoja národného hospodárstva na Slovensku pre roky 1966 až 1970 počíta s postavením 151 800 bytov. Z toho 56 000 bytov, t. j. viac ako jedna tretina, sa má postaviť formou individuálnej bytovej výstavby.
Tieto, len v skratke uvedené čísla, hovoria samé o sebe o význame individuálnej bytovej výstavby pri riešení celkového bytového problému našej spoločnosti. Vyplýva z nich, pochopiteľne, tiež potreba vytvoriť všetky priaznivé ekonomické podmienky a primerane tomu tiež domyslieť formy slúžiace jej uskutočňovaniu.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
So zreteľom na platný právny stav je možné v našich podmienkach realizovať individuálnu bytovú výstavbu len formou výstavby rodinných domčekov.
Naproti tomu náš právny poriadok nepripúšťa, aby občan mohol mať v osobnom vlastníctve konkrétny byt vo viacpodlažnom dome, ktorý by si zadovážil, či už postavením v spolupráci s viacerými občanmi, alebo odkúpením od štátu, a to napriek tomu, že výstavba bytov vo viacpodlažných domoch je spojená s celým radom ekonomických výhod. Uvediem len príkladmo, šetrenie pôdou, stavebným materiálom, efektívnejšie využitie stavebnej techniky, modernizácia vybavenosti bytov, výhodnosť v napojovaní na inžinierske siete, ekonomickejšie zúžitkovanie organizačného a pracovného úsilia občanov atď. a v neposlednej miere tiež podstatná úspornosť na nákladoch stavebníka. Tieto otázky nechcem podrobnejšie rozvádzať. V dôvodovej zpráve k zákonu je to presne rozvedené. Domnievame sa, že ak sa všetky tieto hľadiská berú do úvahy pri realizovaní štátnej i družstevnej bytovej výstavby, niet žiadneho dôvodu prečo by ich nebolo možné využiť tiež pri riešení bytového problému v rámci individuálnej bytovej výstavby. Aby sa tak mohlo stať, žiada sa zaviesť v našom právnom poriadku nový právny inštitút - osobné vlastníctvo bytov. Navrhovaný inštitút má umožniť, aby sa niekoľko občanov (napríklad súrodencov, známych) združilo za účelom výstavby viacpodlažného obytného domu s tým, že každý z nich sa stane vlastníkom konkrétneho bytu a všetci spoluvlastníkmi spoločných priestorov takéhoto domu. Toto riešenie vytvára predpoklad tiež pre prípadný odpredaj bytu občanovi zo strany štátu, a to či už z novej alebo starej bytovej zástavby. V navrhovanom zákone ide o právne zakotvenie takýchto možností, ktoré mimochodom sú vo väčšine vyspelých štátov tak socialistických, ako aj kapitalistických úplnou samozrejmosťou. Konkrétne je to vo všetkých európskych socialistických štátoch, len v Nemeckej demokratickej republike zatiaľ právo osobného vlastníctva bytov nejestvuje, ale pokiaľ sledujeme vedeckú literatúru, aj tam teraz v spojitosti s úvahami nad novými zákonodarnými prácami v oblasti občianskeho práva sa s touto myšlienkou zaoberajú.
Osnova zákona o osobnom vlastníctve bytov je budovaná predovšetkým na všeobecných princípoch osobného vlastníctva v socialistickej spoločnosti.
V tejto spojitosti, dovoľte mi kratší exkurz na margo sociálnej a právnej kvality osobného vlastníctva v socialistickej spoločnosti, nakoľko v týchto otázkach koluje v našej verejnosti hodne nesprávnych názorov, nejasností, a stretli sme sa s takýmito úvahami aj pri navrhovanom zákone.
Osobné vlastníctvo, na rozdiel od dožívajúceho súkromného vlastníctva, nie je v socialistických podmienkach pozostatkom minulosti, ale svojím obsahom i funkciou je novým, socialistickým typom individuálneho vlastníctva. Jeho nedotknuteľnosť zaručuje tiež naša socialistická ústava, ako aj ústava a právne poriadky socialistických krajín.
Osobné vlastníctvo je charakterizované spätosťou so spoločenským socialistickým vlastníctvom, spotrebným charakterom predmetov vlastníctva a tým, že sa nadobúda z výsledkov práce, alebo iného statočného zdroja. Na základe rozvoja spoločenského socialistického vlastníctva sa súčasne rozvíja aj osobné vlastníctvo ako cesta zvyšovania životnej úrovne ľudu, resp. priamy odraz vo sfére uspokojovania potrieb občanov, v závislosti od ich množstva a kvality práce, ktorú odvádzajú pre spoločnosť.
Preto treba - aj v súlade s tézami pre prípravu XIII. sjazdu KSČ - rozhodne odmietnuť nielen vulgarizujúce predstavy o tzv. "spotrebiteľskom socializme", znamenajúce slepú honbu za materiálnymi hodnotami, ale aj prežívajúce názory sektárske o tzv. "asketickom socializme", ktoré neberú ohľad na hmotné záujmy a potreby ľudí.
Pri tomto pohľade na podstatu osobného vlastníctva niet prekážok, aby sa jeho predmetom nemohol stať aj byt, ako predmet spotrebného charakteru základného významu. V porovnaní s niektorými vecami, ktoré príkladmo uvádza ústava aj Občiansky zákonník a dôvodová zpráva k nemu ako predmety osobného vlastníctva (napr. rekreačné chaty, umelecké predmety, osobné dopravné prostriedky, garáže a iné), vidíme, o čo väčšiu dôležitosť má pre občana práve byt. Ak významným predmetom osobného vlastníctva je tiež rodinný domček, treba umožniť, aby ním mohla byť aj reálna konkrétna časť väčšieho objektu, ak táto časť čo do svojej veľkosti a ďalších znakov spĺňa tie isté podmienky, ktoré sa kladú na rodinný domček. Je záujmom a súčasne i povinnosťou spoločnosti poskytnúť občanom nielen odmenu zodpovedajúcu vykonanej práci, ale aj zabezpečiť realizáciu tejto odmeny v širšom výbere hodnotných predmetov, slúžiacich na uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb. Takýmto predmetom osobnej potreby je nepochybne aj byt. Úlohou práva pritom je vytvoriť zákonnú formu, ktorá by umožnila vlastníctvo reálnej časti domu, resp. vlastníctvo konkrétneho bytu.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
predložený návrh zákona o osobnom vlastníctve bytov vychádza z týchto základných zásad:
Byt je v osobnom vlastníctve. Spoločné časti domu (napr. základy, strecha, chodby, schodištia) slúžia všetkým vlastníkom, preto je správne, aby boli v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov.
Pozemok bude buď v spoločnom osobnom užívaní, alebo v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov. Osnova dáva prednosť tomu, aby bolí domy stavané na pozemkoch, ktoré budú v spoločnom osobnom užívaní budúcich vlastníkov bytov. V tých prípadoch, kde stavebníci už stavebný pozemok vlastnia, môžu si dom postaviť aj na tomto pozemku, ktorý sa stane spoločným vlastníctvom všetkých stavebníkov. Pokiaľ by vlastníkom takého pozemku bol niektorý zo stavebníkov, tak treba najskôr medzi nimi usporiadanie v tom zmysle, aby sa do tohto spoluvlastníctva k pozemku všetci dostali.
Pre rozsah spoluvlastníckych, príp. spoluužívacích práv a povinností bude rozhodujúca výmera všetkých miestností bytu a tých miestností neslúžiacich na bývanie (napr. atelier), ktoré sú stavebne súčasťou bytového objektu a nie sú spoluvlastníctvom všetkých vlastníkov bytov. K tomu treba poznamenať, že rozsah spoluvlastníckych práv a povinností bolo prakticky možné určiť buď podľa pomeru podlahovej plochy (ako je tomu napr. v Poľsku), alebo podľa hodnoty bytu (ako to majú napr. v Bulharsku). Za správnejšie sme považovali kritérium plochy bytu, lebo osobitné zhodnotenie alebo znehodnotenie niektorého bytu nemá mať vplyv na rozsah povinností prispievať na údržbu spoločných priestorov.
Ďalšou zásadou je, že základné a prvoradé sú vlastnícke práva na byt, kým spoluvlastnícke a spoluužívacie práva sú druhotné a sú so vznikom a zánikom vlastníctva bytu nerozlučne spojené. Táto zásada je prijatá vo väčšine štátov a prevažuje aj v našich vedecko-teoretických názoroch. Vyplýva z toho, že pre občana je rozhodujúce právo upínajúce sa na byt, kým práva k spoločným priestorom sú len doplnkom alebo prostriedkom uskutočnenia vlastníckych práv na byt.
Osobné vlastníctvo bytov sa spravuje rovnakým právnym režimom, aký ustanovuje Občiansky zákonník, zákon o hospodárení s bytmi a iné predpisy pre rodinné domčeky. Odchýlky stanovené predkladanou osnovou sú dané zásadne len technickou neoddeliteľnosťou bytu, resp. existenciou spoluvlastníckych či spoluužívacích práv k spoločným priestorom. Účelom zákona je, aby vlastník bytu mal tie isté práva a povinnosti ako vlastník rodinného domčeka, čo je celkom prirodzené, pretože tu nejde o nič iné, ako - obrazne povedané - o rodinné domčeky postavené nad sebou, príp. v jednej stavbe vedľa seba.
Osnova ustanovuje, že v osobnom vlastníctve môže byť len jeden byt alebo rodinný domček. Táto zásada vyplýva zo spotrebného charakteru osobného vlastníctva a je vlastne len aplikáciou toho istého princípu pre rodinný domček, nakoľko rovnako keby došlo ku kumulácii viacerých rodinných domčekov, by sa tento režim musel správať týmito zásadami.
Vlastníctvo bytu možno podľa osnovy nadobudnúť jeho výstavbou alebo kúpou bytu od štátu. Takto nadobudnuté vlastníctvo možno ďalej previesť do osobného vlastníctva iného občana. Vyplýva to zo skutočnosti, že byt bude v osobnom vlastníctve občanov a v tom zmysle sa výrazne režim osobného vlastníctva bytu líši od užívacieho práva založeného na družstevnom vzťahu bytu.
Ťažisko spôsobov nadobudnutia vlastníctva bytu bude vo výstavbe bytov občanmi a v kúpe novopostavených bytov od štátu. V tom zmysle vyznievala aj naša pôvodná koncepcia, pretože nám išlo ťažiskove predovšetkým o riešenie problému novej výstavby so zreteľom na problematiku pôdy, stavebných materiálov a vôbec tých otázok, o ktorých som už predtým hovoril. Len v menšej miere sa predvída predaj bytov z existujúcej zástavby v domoch, ktoré sú vo vlastníctve štátu.
Predaj bytov v domoch, ktoré sú vo vlastníctve štátu, sa má uskutočňovať na základe dohody občana a národného výboru. K predaju bytov bude možno prikročiť zásadne len vtedy, ak sa predávajú súčasne všetky byty v dome. Účelom tohto ustanovenia je zabrániť nežiadúcim komplikáciám, ktoré by mohli vznikať zo spoluvlastníckych vzťahov medzi štátom a občanmi, alebo nastať vo vzťahoch, v ktorých spoluvlastníci vystupujú voči tretím osobám spoločne a nerozdielne. Túto úpravu sme zvolili na základe pripomienok k nášmu návrhu. Pôvodne sme mysleli, že by bolo možné pristúpiť aj k zmiešanému režimu medzi štátom a občanmi, mali sme na zreteli praktickú situáciu, keď jeden občan by si chcel byt kúpiť a ostatní by si nechceli a pod. No myslíme, že správne boli pripomienky, keď nám namietali, že by sme týmto spôsobom zamiešali vlastnícke vzťahy medzi občanmi a štátom, čo nie je želateľné. Mimochodom, ide o dobrovoľnosť princípu vôbec pri nadobúdaní bytov do vlastníctva občanov. Nič nás nemusí tlačiť k tomu, aby sme nepočkali na situáciu, keď by si všetci občania v tom dome byty chceli kúpiť. Len podčiarkujem princíp dobrovoľnosti, a preto sme si túto myšlienku osvojili tiež.
Súdružky a súdruhovia!
Celá inštitúcia osobného vlastníctva bytov je ovládaná, ako som spomenul, princípom dobrovoľnosti. Bude záležať od dobrovoľného rozhodnutia sa občanov, či prikročia k individuálnej bytovej výstavbe, a či dajú prednosť účasti na výstavbe viacbytového domu pred výstavbou rodinného domčeka. Rovnaká zásada platí pre nadobúdanie bytov kúpou od štátu. Princíp dobrovoľnosti je osobitne zdôraznený pri kúpe bytu, ktorý je v osobnom užívaní. Pokiaľ ide o byty obsadené, z charakteru osobného užívania a stupňa jeho ochrany vyplýva, že taký byt môže nadobudnúť len jeho užívateľ, a to len vtedy, keď sa sám dobrovoľne rozhodne k uzavretiu dohody o kúpe bytu.
Uvedené podmienky pre nadobudnutie bytu od štátu sú upravené priamo v osnove. Ďalšie podmienky, najmä vymedzenie veľkosti domov z doterajšej zástavby, v ktorých byty môžu občania nadobudnúť do vlastníctva od štátu, podľa výslovného splnomocnenia daného osnovou má upraviť vláda. Toto ustanovenie sa rovnako dalo na pripomienky v rámci pokračovania k návrhu, sledovalo sa tým, aby tak významná politicko-sociálna otázka, akou je riešenie bytového problému, bola v rukách kolektívneho orgánu a nie fiškálneho orgánu, ktorý popri všetkej snahe, vedený fiškálnymi záujmami, by mohol niekedy snáď prehnať pri riešení tejto otázky. To neznamená podozrievanie, to znamená akosi reálny pohľad na riešenie otázky. Podľa dnešných úvah malo by ísť o menšie domy, v ktorých je najviac päť bytov. Sú to objekty, v ktorých náklady na správu a údržbu ďaleko prevyšujú príjmy plynúce z úhrady na užívanie bytov, a kde naopak, individuálna starostlivosť občanov je účelnejšia, účinnejšia, a podobne ako u rodinných domčekov pre jednotlivých vlastníkov menej nákladná.
Súdružky a súdruhovia!
Návrh zákona bol v priebehu legislatívnych prác prerokovaný so všetkými orgánmi Slovenskej národnej rady, s príslušnými ministerstvami a bol tiež predložený na zaujatie stanoviska všetkým predsedom krajských národných výborov. K osnove sa vyjadrila aj vláda. Pripomienky uvedených orgánov boli v predloženom návrhu zohľadnené. V zásadných otázkach sa dosiahla zhoda so všetkými zúčastnenými orgánmi.
V súlade s výsledkami pripomienkového konania došlo tiež, ako som už spomenul, k rozšíreniu pôvodných zámerov osnovy. Pôvodná koncepcia Právnej komisie Slovenskej národnej rady sa orientovala totiž len na novú výstavbu, t. j. mala umožniť vznik osobného vlastníctva bytov len v domoch postavených občanmi od účinnosti zákona. Prijali sme pripomienku, keď záujem štátu v tomto smere jestvuje a sú predpoklady pre realizáciu predaja bytov tiež občanom, o podmienkach ktorých som hovoril, niet dôvodov, aby sa právny inštitút osobného vlastníctva nemohol tiež v tomto smere zúžitkovať, preto sa osnova rozšírila.
Naproti tomu k pripomienkam, ktoré sa prihovárali za uplatnenie inštitútu aj vo vzťahu k súkromnému, resp. činžovému domovému majetku, sme zaujali stanovisko negatívne. Táto problematika svojou povahou presahuje zámer i rámec navrhovaného zákona a napriek tomu, že tuná sú problémy najmä v údržbe týchto domov, nemožno veci riešiť v tomto zákone, ale bolo by snáď príhodnejšie otázkou sa zaoberať v samostatnej právnej úprave, v rámci ktorej je možno diferencovať tiež medzi jednotlivými druhmi týchto domov. Z tohto dôvodu sme to do zákona nepojali.
Súdružky a súdruhovia!
Zakotvením osobného vlastníctva bytov sa nevylučuje ani jedna z doterajších foriem bytovej výstavby. To tiež zdôrazňujem preto, že tu vznikli niektoré nesprávne názory, ako by sme mali niektoré z doterajších foriem prekonať. Zavedením osobného vlastníctva bytov do nášho právneho poriadku sa len obohatia možnosti realizácie bytovej výstavby za účasti obyvateľstva. Osobné vlastníctvo bytov bude pôsobiť súbežne popri tradičných formách výstavby rodinných domčekov a popri družstevnej i štátnej bytovej výstavbe. V akom smere, v akom rozsahu sa budú tieto formy uplatňovať v riešení bytového problému našej spoločnosti, to zrejme rozhodne život a bude si vyberať tieto formy aj z hľadiska možností spoločnosti riešiť bytovú problematiku, a na druhej strane záleží na rozhodnutí občanov, ktorú formu si zvolia.
Pri predkladaní navrhovanej osnovy si uvedomujeme, že uvádzanie zákona do života si vyžiada vynaloženie politicko-organizačného úsilia na realizáciu zámerov sledovaných zákonom. Očakávame, že takéto úsilie vynaložia najmä národné výbory, za predpokladu, že zákon bude schválený Národným zhromaždením, ktorých prvoradou úlohou je všestranná starostlivosť o zabezpečovanie denných potrieb obyvateľstva a o zlepšovanie životných podmienok a prostredia. Keď sa občania presvedčia o výhodách novej formy, najmä o tom, že pri nižších vynaložených nákladoch budú mať rovnaké práva a rovnakú ochranu ako vlastníci rodinných domčekov, možno predpokladať, pravda, nemožno prorokovať, že budú postupne viac a viac dávať prednosť výstavbe domov s viacerými bytmi. Zákon vytvorí právnu formu, ktorou sa odstránia zábrany (lebo to bolo zakázané, aj keby občan bol chcel) pre modernú viacbytovú výstavbu; počíta sa s tým, že jej realizácia bude podporená tiež primeranými podnetmi zo strany štátu, najmä výhodami v oblasti daňovej a pri prideľovaní pozemkov do osobného užívania. Tieto opatrenia sa pripravujú súbežne s návrhom zákona a majú byť schválené v záujme úspešného realizovania tohto zákona.
Vážená Slovenská národná rada!
Naša socialistická ústava v článku 74, písmeno e) zveruje do pôsobnosti Slovenskej národnej rady právo podávať Národnému zhromaždeniu návrhy zákonov. Uplatnením tohto práva sa v činnosti Slovenskej národnej rady realizuje jedna z jej najdôležitejších funkcií - riešenie záujmov a potrieb Slovenska v súlade s potrebami a záujmami celej Československej socialistickej republiky.
Osnova zákona podľa nášho presvedčenia vychádza zo živých potrieb našej spoločnosti, preto z poverenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady a tiež ako predseda Právnej komisie Slovenskej národnej rady odporúčam súdružkám poslankyniam a súdruhom poslancom, aby plénum Slovenskej národnej rady osnovu schválilo, a ako iniciatívny návrh Slovenskej národnej rady bola táto predložená Národnému zhromaždeniu Československej socialistickej republiky. (Potlesk. )
Predseda Chudík.
Ďakujem súdruhovi povereníkovi Colotkovi za prednesenie zprávy.
Nasleduje rozprava k návrhu zákona, do ktorej sa zatiaľ prihlásili povereník SNR pre financie František H a g a r a, predseda Komisie SNR pre miestne hospodárstvo Štefan F á b r y a poslanec Ladislav Leco.
Dávam slovo povereníkovi Františkovi Hagarovi.
Povereník Hagara:
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!
Doterajšie opatrenia v oblasti bytovej výstavby a správy bytového fondu nevytvárajú dostatočné predpoklady pre to, aby sa občania v čo najväčšej miere podieľali na bytovej výstavbe vlastnými finančnými prostriedkami. Nezohľadňujú v žiadúcom rozsahu, vývoj kúpnej sily obyvateľstva. Vklady obyvateľstva za rok 1965 ďalej vzrástli. Celoročný prírastok (bez pripísaných úrokov) prevýšil vzrast oproti roku 1964 o 297 mil. Kčs a je najvyšší, aký sa dosiahol za posledných 13 rokov. Podobne ako v roku 1964 mal na vývoj vkladov aj v roku 1965 vplyv rýchly rast peňažných príjmov obyvateľstva. Podľa výsledkov pokladničného plánu sa hotovostné príjmy splnili na 103, 4 %. Kúpna sila sa neodčerpávala v rozsahu, ktorý by zodpovedal rastu peňažných príjmov; nepoužitá kúpna sila sa presúvala na vklady.
Počet uchádzačov o družstevné byty v roku 1965 vzrástol o 21 849 členov. Byty do užívania sa za to isté obdobie odovzdali len 10 619 členom, takže počet neuspokojených družstevníkov sa zvýšil o 11 230 členov, na 37 538 členov.
Návrh zákona, ktorý prerokúvame, prihliada k týmto ekonomickým skutočnostiam. Pritom vychádza zo súladu záujmov spoločnosti a občanov. Ako podrobnejšie rozviedol súdruh povereník C o l o t k a, návrh zákona nie je v rozpore s komunistickým nazeraním na osobné vlastníctvo.
Na výstavbu domov s bytmi v osobnom vlastníctve sa budú poskytovať rovnaké výhody a podpory ako na výstavbu rodinných domčekov. V niektorých otázkach budú stavebníci - vlastníci bytov - zvýhodnení aj viac. Ak pôjde o výstavbu svojpomocou, zriadi národný výbor bezplatne k pozemku právo osobného užívania. Zabezpečí zriadenie prístupových komunikácií a rozšírenie verejného rozvodu elektriny, prípadne vody, plynu a kanalizácie (pokiaľ takéto zariadenie bolo v obci vybudované).
Záujemci o výstavbu bytov v osobnom vlastníctve budú môcť dostať pôžičku od štátnej sporiteľne do výšky materiálových