Z pr á v a
o niektorých problémoch upevňovania socialistickej zákonnosti
na Slovensku
Nevyhnutnou podmienkou úspešného rozvoja socialistickej spoločnosti je sústavné upevňovanie socialistickej zákonnosti v celom jej živote. Dôsledné uplatňovanie zákonnosti ako metódy v činnosti štátnych a hospodárskych orgánov a spoločenských organizácií, uvedomelé dodržiavanie zákonov, plnenie povinností
i správne využívanie práv občanmi je významnou obsahovou stránkou prehlbovania našej socialistickej demokracie a socialistických spoločenských vzťahov.
Pre tento svoj základný význam sú otázky upevňovania socialistickej zákonnosti tiež predmetom mimoriadnej starostlivosti Komunistickej strany Československa.
Uznesenie Ústredného výboru KSČ a Ústredného výboru KSS zo 7. mája 1964 osobitne zdôraznilo potrebu plnšej účasti Slovenskej národnej rady aj na kontrole, ako sa zákony zachovávajú a osvedčujú v praxi.
V súlade s uvedenou požiadavkou a s cieľom hlbšie zainteresovať orgány i jednotlivých poslancov Slovenskej národnej rady na aktívnej účasti pri zabezpečovaní zachovávania zákonov na najdôležitejších úsekoch nášho spoločenského a hospodárskeho života predkladá Právna komisia Slovenskej národnej rady plénu Slovenskej národnej rady zprávu o niektorých aktuálnych problémoch upevňovania socialistickej zákonnosti na Slovensku. Zpráva vychádza tiež z poznatkov ostatných komisií Slovenskej národnej rady a bola pripravovaná v úzkej súčinnosti s niektorými ďalšími orgánmi, predovšetkým s Generálnou prokuratúrou a so Štátnou arbitrážou.
Ťažisko opatrení pri upevňovaní socialistickej zákonnosti sa v posledných rokoch sústreďuje na výchovu občanov, na hlbšie zisťovanie a postupné odstraňovanie príčin a podmienok všetkých protispoločenských javov a na zabezpečenie účinnejšieho postihu páchateľov trestných činov a hrubých narušovateľov socialistického poriadku a zásad socialistického spolužitia. Zvýšená pozornosť sa venuje zdokonaľovaniu právneho poriadku, aby zákony i ostatné všeobecne záväzné právne predpisy lepšie vyjadrovali objektívne potreby rozvoja socialistickej spoločnosti, a tým tiež účinnejšie pôsobili ako nástroj jej jednotného riadenia.
Súčasťou úsilia o dôslednú nápravu krívd a chýb, ktoré sa vyskytovali v minulosti, a o zamedzenie možnosti ich recidív, je sústavné posilňovanie politických a právnych záruk socialistickej zákonnosti. Prehlbuje sa vedúca úloha strany v činnosti orgánov bezpečnosti, prokuratúry a súdov, národných výborov a ďalších orgánov. Zaviedla sa a dôsledne sa uplatňuje vzájomná previerka práce orgánov činných v trestnom konaní. Sú dané všetky objektívne podmienky pre dodržiavanie základných procesných zásad súdneho konania, najmä prezumpcie neviny, objektívnej pravdy a plného uplatnenia práv na obhajobu. Tieto záruky spolu s dôsledným uplatňovaním princípu sudcovskej nezávislosti vytvárajú predpoklady pre správne rozhodovanie súdov a dosahovanie stále väčšej spoločenskej účinnosti ich práce.
V právnom poriadku, osobitne v procesných predpisoch, zakotvil sa v súlade s uznesením pléna Ústredného výboru KSČ z 8. decembra 1960 k ďalšiemu upevňovaniu socialistickej zákonnosti a zľudoveniu súdnictva celý rad nových inštitútov, umožňujúcich širokú účasť pracujúcich a ich organizácií na upevňovaní socialistickej zákonnosti.
Napriek všetkým opatreniam neprebieha boj za upevňovanie socialistickej zákonnosti bez ťažkostí. Hoci dnes už nedochádza k tým formám porušovania socialistickej zákonnosti, ktoré sú známe z obdobia kultu osobnosti, v práci štátnych a hospodárskych orgánov i spoločenských organizácií vyskytujú sa ešte mnohé nedostatky, ktoré svedčia o nerešpektovaní zákonov a zásad obsiahnutých v našom právnom poriadku. K porušovaniu socialistickej zákonnosti dochádza často v rôznych formách zo strany občanov, a to tak v ich vzájomných vzťahoch, ako aj pri plnení ich povinností voči spoločnosti a štátu.
Závažnou úlohou štátnych orgánov a celej spoločnosti je postupné obmedzovanie a zatláčanie kriminality, ako najhrubšej formy porušovania socialistickej zákonnosti. Boj proti kriminalite je aj v súčasnom období hlavnou úlohou v činnosti orgánov bezpečnosti, prokuratúry a súdov. Jeho účinnosť je v rozhodujúcej miere závislá od toho, ako sa vo verejnosti a za jej aktívnej účasti vytvára prostredie nezmieriteľnosti k akýmkoľvek prejavom protispoločenského konania a ako sa odstraňujú jeho príčiny.
Ak porovnáme vývoj kriminality podľa počtu osôb odsúdených súdmi v rokoch 1961-1964, treba konštatovať, že v tomto období kriminalita zostáva v zásade na rovnakej úrovni. Berúc rok 1961 za základ (vyjadrený číslom 100), potom index súdmi odsúdených osôb predstavoval v roku 1962 - 97 %, v roku 1963 - 97, 5 % a v roku 1964 - 84, 9 %. Koeficient trestnosti (počet odsúdených osôb k počtu obyvateľov) je na Slovensku o niečo nižší ako v celoštátnom meradle. Väčšie zníženie kriminality v uplynulom roku nemožno brať za celkom presné vyjadrenie skutočného stavu. Je odôvodnený predpoklad, že bolo ovplyvnené reorganizáciou orgánov verejnej bezpečnosti v I. polroku 1964, pri uskutočňovaní ktorej došlo k dočasnému oslabeniu vyhľadávacej činnosti. Zriadením obvodných oddelení verejnej bezpečnosti sa však inak vytvorili možnosti pre dôslednejšie odhaľovanie trestných činov, ako aj previnení a priestupkov. Nasvedčuje tomu zistenie, že už v posledných mesiacoch II. polroka 1964, a najmä tiež v I. polroku 1965, bol počet obžalovaných osôb na súdoch podstatne vyšší ako v mesiacoch predchádzajúcich.
Vo vývojovej tendencii trestnej činnosti znepokojuje skutočnosť, že počet mladistvých páchateľov trestných činov, i keď tvorí len nepatrnú časť našej mládeže, v posledných rokoch v absolútnych číslach rastie, pričom sa zvyšuje podiel mladistvých na celkovom počte odsúdených osôb. Tento podiel sa na Slovensku v porovnaní rokov 1961 a 1964 zvýšil zo 4, 8 % na 6, 6 % (v ČSSR zo 7, 7 % na 8, 9 %).
Pokiaľ ide o skladbu trestnej činnosti, na rozdiel od predchádzajúcich rokov, kedy najviac osôb bolo odsúdených pre rozkrádanie a poškodzovanie majetku v socialistickom vlastníctve, presunulo sa v roku 1964 na Slovensku ťažisko kriminality na trestné činy proti životu a zdraviu, z nich najmä na úmyselné ublíženia na zdraví a ruvačky.
Zatiaľ čo v českých krajoch podiel trestných činov proti životu a zdraviu na celkovej trestnej činnosti predstavoval v roku 1964 - 9, 5 %, predstavuje na Slovensku 18 % a z celoštátneho počtu týchto trestných činov 42, 5 %. Najväčší podiel na rozsiahlom výskyte tejto trestnej činnosti má Stredoslovenský kraj.
Napriek závažným následkom tejto trestnej činnosti je k nej verejnosť na niektorých miestach na Slovensku pomerne ľahostajná, ba niekedy ju až toleruje alebo aj ospravedlňuje ako prejav určitých obyčajov a temperamentu našich ľudí. Takýto postoj nemožno však charakterizovať inak ako prejav hrubej neúcty k najväčšej hodnote spoločnosti - k človekovi a jeho zdraviu - ktorý má svoje korene v nekultúrnom nazeraní na vzťahy medzi ľuďmi a v nízkej úrovni právneho vedomia. Na rozsah trestnej činnosti proti telesnej integrite do značnej miery vplýva nadmerné požívanie alkoholu a okolnosť, že drobné poklesky proti pravidlám socialistického spolužitia sa včas a dôsledne neriešia, takže potom prerastajú až v trestnú činnosť.
Relatívne vysoký je na Slovensku aj počet najzávažnejšieho trestného činu proti životu a zdraviu - vraždy, ktorý z celoštátneho výskytu vrážd predstavuje na Slovensku v posledných rokoch okolo 40 % (1961- 45 %, 1963 - 38, 3 %).
Trestná činnosť proti telesnej integrite patrí do súboru tých foriem, ktoré v poslednom období majú narastajúcu tendenciu, a na potrebu účinnejšieho boja proti ktorým osobitne upozornilo Predsedníctvo Ústredného výboru KSČ svojím uznesením z 9. júna 1964. Orgány činné v trestnom konaní venujú zabezpečovaniu úloh z tohto uznesenia mimoriadnu pozornosť, čo sa prejavuje aj v dôslednom stíhaní páchateľov. Právna komisia Slovenskej národnej rady po prijatí citovaného uznesenia podrobila osobitnému rozboru problematiku trestných činov výtržníctva, útokov na verejných činiteľov a vrážd, a prijala pre prácu súdov na Slovensku príslušné závery a opatrenia. Vývoj trestnej činnosti a uplatňovanie trestnej politiky pravidelne sleduje a hodnotí.
Z ďalších, najčastejšie sa vyskytujúcich foriem trestnej činnosti pripadá v roku 1964 na Slovensku na rozkrádanie a poškodzovanie majetku v socialistickom vlastníctve 16, 3 %, na trestné činy v doprave (dopravné nehody) 11, 1 %, na opilstvo v doprave 13, 8 % a na trestné činy krádeže, sprenevery a podvodu 8, 3 %.
Na úseku boja proti rozkrádaniu majetku v socialistickom vlastníctve dosiahli sa v poslednom období na Slovensku niektoré pozitívne výsledky. Sprísnenými opatreniami v evidencii a kontrole, ako aj celkove aktívnejším riešením problémov správy národného majetku a zosilnením výchovnej práce medzi pracujúcimi z hľadiska ich vzťahu k spoločenskému majetku, znížil sa počet prípadov rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve, najmä sa obmedzil rozsah skupinového rozkrádania. Znížili sa aj škody spôsobené touto trestnou činnosťou v súdne prerokúvaných prípadoch; zatiaľ čo v roku 1962 predstavovali sumu 19, 666. 799, - Kčs, v roku 1963 17, 432. 206, - Kčs, v roku 1964 11, 550. 513, - Kčs. K tomuto vývoju prispeli aj opatrenia orgánov Slovenskej národnej rady, uskutočnené z podnetu uznesenia pléna Slovenskej národnej rady, ktoré sa v septembri 1961 komplexne zaoberalo stavom socialistickej zákonnosti na úseku ochrany majetku v socialistickom vlastníctve.
V súvislosti s ochranou majetku v socialistickom vlastníctve a majetku občanov treba upozorniť tiež na problematiku požiarnosti. Požiare zostávajú pre naše národné hospodárstvo naďalej veľmi vážnym problémom. Kým v roku 1963 došlo na Slovensku k 1394 požiarom, pri ktorých sa zničili hodnoty v sume 20, 296. 520, - Kčs, v roku 1964 došlo k 1695 požiarom s hmotnou škodou 62, 452. 624, - Kčs. Na podstatnom vzraste hmotných škôd v roku 1964 majú podiel predovšetkým dva veľké požiare, a to v národnom podniku Drevina v Turanoch a požiar v Elektrárni
- ENO 3 Zemianske Kostolany, ktoré samotné sa na vzniklej škode podieľajú viac ako z polovice. Príčiny neuspokojivého vývoja požiarnosti spočívajú predovšetkým v podceňovaní požiarneho nebezpečenstva a v porušovaní protipožiarnych predpisov a nariadení.
Napriek vysokému počtu požiarov a značným škodám nimi spôsobeným vyvodzuje sa tu trestná zodpovednosť len celkom ojedinelé. Spôsobujú to objektívne ťažkosti i niektoré nedostatky pri zisťovaní príčin požiarov a osôb za vznik požiarov zodpovedných. So situáciou na úseku požiarnosti sa v uplynulom roku zaoberalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, ktoré prijalo viaceré opatrenia na zlepšenie požiarnej ochrany v podnikoch a závodoch na Slovensku. Z podnetu Právnej komisie Slovenskej národnej rady Ministerstvo vnútra urýchlilo prípravu opatrení, podľa ktorých sa pre vyšetrovanie požiarov vyčlenili odborníci
- špecialisti, ktorí sú v súčasnom období osobitne preškoľovaní. Zabezpečuje sa tiež lepšie zovšeobecňovanie poznatkov zisťovaných na úseku boja proti požiarom.
Stále vzrastajúci rozvoj dopravy všetkého druhu, najmä však osobnej a nákladnej cestnej dopravy, prináša so sebou aj rast problémov v oblasti dopravnej bezpečnosti.
Podľa štatistiky orgánov Ministerstva vnútra došlo na Slovensku v roku 1964 k 10. 316 dopravným nehodám, pri ktorých zahynulo 486 osôb, 6343 bolo zranených a hmotná škoda dosiahla 21, 085. 810, - Kčs. V porovnaní s rokom 1963 zvýšil sa počet dopravných nehôd o 21, 1 % a úmerne tomu sa zvýšili aj hmotné škody spôsobené dopravnými nehodami. Vysoký počet dopravných nehôd sa odrazil aj vo zvýšenom počte osôb stíhaných pre trestné činy v doprave (1961 - 3343 odsúdených osôb na Slovensku, 1962 - 3843 osôb, 1963 - 4528 osôb a v roku 1964 - 4454 odsúdených osôb). Zo subjektívnych príčin dopravnej nehodovosti vystupujú do popredia predovšetkým neprimerane rýchla jazda, nedávanie prednosti v jazde, nesprávne predbiehanie a požívanie alkoholických nápojov vodičmi. Z príčin objektívnych treba predovšetkým poukázať na nevyhovujúci stav mnohých našich ciest.
Osobitné miesto v trestnej činnosti zaujímajú výtržníctvo a útoky na verejných činiteľov, páchané spravidla pod vplyvom alkoholu. Ich podiel na celkovej trestnej činnosti je síce menší (u výtržníctva 3, 9 % a útokov na verejných činiteľov 4 %), avšak vzhľadom na skutočnosť, že najmä výtržníctvo sa koncentruje v hospodárskych a priemyselných centrách a vo väčších mestách, kde tvorí podstatný podiel na celkovej trestnej činnosti, značne ohrozuje verejný poriadok a bezpečnosť občanov v týchto lokalitách. Dôslednejší postih páchateľov týchto trestných činov po vydaní uznesenia Predsedníctva Ústredného výboru KSČ z 9. júna 1964 sa zatiaľ neodráža v poklese tejto trestnej činnosti.
Naďalej sa vyskytuje pomerne veľký počet osôb, ktoré sa opätovne dopúšťajú trestných činov. Počet recidivistov nepoklesol v celoštátnom meradle za posledné štyri roky pod 40 %. Z osôb odsúdených súdmi na Slovensku bolo predtým už trestaných v roku 1961 - 41, 9 %, v roku 1962 - 40, 3 %, v roku 1963 - 37, 9 % a v roku 1964 - 37, 2 %. Vysoká je aj recidíva mladistvých páchateľov; v roku 1964 bolo z počtu odsúdených mladistvých predtým už 10, 1 % trestaných.
Súdny postih recidivistov predtým odsúdených za úmyselné trestné činy sa postupne sprísňuje. Zatiaľ čo napríklad v II. štvrťroku 1964 bolo týmto páchateľom uložených súdmi na Slovensku 37, 5 % nepodmienečných trestov odňatia slobody, v IV. štvrťroku 1964 už 44, 8 % a v I. polroku 1965 - 47, 1 %.
Problémy recidívy nevyriešia však len súdy ukladaním trestov. Zvyšovanie účinnosti prevýchovy treba zabezpečovať opatreniami v nápravných zariadeniach Ministerstva vnútra, najmä uskutočňovaním dôslednejšej diferenciácie odsúdených a individualizácie prevýchovných opatrení. K ďalšiemu prehĺbeniu uvedených opatrení, ku ktorým sa v poslednom čase pristúpilo, prispeje aj nový zákon o výkone trestu odňatia slobody.
Na prevýchovnom procese odsúdených musia sa však po skončení výkonu trestu vo väčšej miere podieľať národné výbory, vedenia pracovísk a spoločenské organizácie. Predovšetkým je potrebné plynulé včleňovať prepustené osoby do pracovného procesu a uľahčovať im aj v iných smeroch návrat do normálneho občianskeho života. Pozorným, pritom však náročným prístupom kolektívov k týmto osobám, v ktorom nie je miesto pre ich diskrimináciu, treba v nich podporiť úsilie o získanie sebadôvery a pocitu spoločenskej rovnoprávnosti a prospešnosti.
Na stav a vývoj kriminality zvlášť negatívne pôsobí - ako bolo na to už skoršie poukázané - nadmerné požívanie alkoholu. V roku 1963 zo všetkých trestných činov, pre ktoré boli páchatelia na Slovensku odsúdení, bolo 36, 3 % spáchaných pod vplyvom alkoholu. V roku 1964 sa tento podiel zvýšil na 38, 7 %. Najvýraznejšie sa vplyv alkoholu prejavuje u páchateľov trestných činov výtržníctva (68, 3 %), útokov na verejných činiteľov (70, 2 %), trestných činov v doprave (68, 5 %) a ublíženia na zdraví a ruvačiek (49, 5 %). Počet osôb, ktoré sa v poslednom, roku dopustili trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu, bol na Slovensku o 5, 5 % nad priemerom v celoštátnom meradle.
Alkoholizmus nepriaznivo pôsobí aj vo viacerých ďalších sférach, najmä je častou príčinou narušovania rodinných vzťahov, pracovnej disciplíny, závažné dôsledky má zo zdravotníckeho hľadiska a podobne. Proti nadmernému požívaniu alkoholických nápojov sa doteraz nepodarilo rozvinúť ani účinnú prevenciu, ani zabezpečiť dostatočný postih tých nezodpovedných pracovníkov pohostinstva, ktorí podávajú alkoholické nápoje podnapitým osobám, mladistvým a podobne. Skúsenosti ukazujú, že nadmerné požívanie alkoholu podporuje aj nízka úroveň kultúry stolovania v niektorých pohostinských podnikoch, snaha podnikov o splnenie plánu tržieb, i ziskuchtivosť niektorých pracovníkov pohostinstva.
Zákon č. 120/1962 Zb. o boji proti alkoholizmu obsahuje celý rad konkrétnych ustanovení, smerujúcich k obmedzeniu požívania alkoholických nápojov. Zakazuje podávať alkoholické nápoje osobám mladším ako 18 rokov, osobám opitým alebo podnapitým, predávať na tanečných zábavách a verejných zhromaždeniach alkoholické nápoje okrem vína a piva, podávať alkoholické nápoje osobám, ktoré vykonávajú činnosť, s výkonom ktorej býva spojené nebezpečenstvo pre život alebo zdravie alebo pre majetok, a zakazuje súkromne vyrábať lieh. Tieto zákazy sa však sústavne a v značnom rozsahu porušujú, pričom postih tohto konania, najmä orgánmi národných výborov, je neuspokojivý.
Boj proti alkoholizmu, ak má byť účinný, musí sa stať v podstatne väčšej miere ako dosiaľ celospoločenskou záležitosťou a musí byť ponímaný a vedený skutočne komplexne. S plným dôrazom treba v súlade s požiadavkami zákonov uplatňovať príslušný trestný postih a iné sankčné opatrenia za následky a dôsledky konania pod vplyvom alkoholu. Všade tam, kde je rodina postihnutá alkoholizmom živiteľa, mala by sa tiež preskúmať a využívať zákonná možnosť výplaty príjmov inej osobe ako alkoholikovi, ak jeho počínaním sú ohrozované záujmy detí alebo iných osôb, ktoré je povinný vyživovať. Podobne nekompromisne treba postupovať pri nariaďovaní protialkoholických liečení. V prevencii popri zásahoch výchovnej povahy treba venovať väčšiu pozornosť opatreniam hospodársko-organizačného charakteru, ako je zriaďovanie nealkoholických bufetov a iných zariadení, záchytných staníc, rozširovanie výroby a zlepšovanie distribúcie nealkoholických nápojov a podobne. V obciach treba s väčšou intenzitou vytvárať podmienky pre rozvoj zdravého spoločenského života a foriem kultúrnej zábavy (kluby, záujmové krúžky mládeže), na čom by sa popri národných výboroch mali plne zúčastňovať aj spoločenské organizácie.
Národné výbory musia v boji proti alkoholizmu oveľa viac využívať svoje protialkoholické sbory. V celom rade okresov tieto sbory nevyvíjajú takmer nijakú činnosť, viaceré pracujú len administratívne. Vcelku sa činnosť protialkoholických sborov zužuje na formy osvetovej práce. Treba, aby protialkoholické sbory aktívne koordinovali postup orgánov národných výborov a ďalších orgánov v boji proti alkoholizmu, a aby v daných podmienkach využívali opatrenia s najväčším spoločenským účinkom. S prihliadnutím na stagnáciu činnosti väčšiny protialkoholických sborov a na mimoriadnu aktuálnosť problematiky boja proti alkoholizmu práve na Slovensku, je potrebné zriadiť celoslovenský koordinačný orgán pre boj proti alkoholizmu.
Z hľadiska posilňovania politických i právnych záruk socialistickej zákonnosti má značný význam účasť spoločenských organizácií na trestnom konaní a pri vytváraní podmienok pre resocializáciu osôb, ktoré sa vracajú z výkonu trestu.
Účasť spoločenských organizácií na súdnom konaní nie je však zatiaľ uspokojivá. Nové inštitúty, zakotvené v trestných kódexoch a vytvárajúce v tomto smere široké možnosti, spoločenské organizácie na Slovensku dostatočne nevyužívajú. Tak napríklad v roku 1964 ponúkli na Slovensku záruku za nápravu obvineného len v 510 prípadoch (české kraje 2661). Spoločenského obhajcu vyslali na hlavné pojednávanie v 207 prípadoch (v českých krajoch v 1474 prípadoch) a spoločenského obžalobcu len v 2 prípadoch (v českých krajoch v 178 prípadoch). Pri nižšej aktivite spoločenských organizácií v účasti na súdnom konaní nepriaznivo ďalej pôsobí skutočnosť, že k ponúknutiu záruky dochádza často v nevhodných prípadoch, či už vzhľadom na závažnosť spáchaného činu alebo osobu páchateľa. Tým sa stalo, že súdy na Slovensku v roku 1964 nemohli prijať záruku spoločenskej organizácie za nápravu obvineného v 126 prípadoch (24, 7 % z ponúknutých záruk; v ČSSR len 15, 9 %).
Údaje o účasti spoločenských organizácií na trestnom konaní ukazujú na potrebu intenzívnejšieho rozvíjania ich politicko-výchovnej práce v tejto oblasti. Je žiadúce, aby táto stránka v činnosti základných organizácií ROH a ČSM i JRD bola vo vyšších orgánoch týchto organizácií podrobená dôkladnej analýze a aby na prekonanie jej zaostávania sa podľa skutočných príčin urobili účinné opatrenia. Podstatne treba zlepšiť v samotných spol. organizáciách propagáciu a správne objasňovanie zmyslu účasti základných organizácií na prevýchove páchateľov.
Na zásade aktívnej účasti pracujúcich na upevňovaní socialistickej zákonnosti je založená činnosť miestnych ľudových súdov, ako článku jednotnej súdnej sústavy. Ich hlavným poslaním je napomáhať rozvoj súdružských vzťahov medzi pracujúcimi, chrániť česť a dôstojnosť občanov a morálnym pôsobením kolektívov vychovávať ich k nezmieriteľnému postoju k akémukoľvek protispoločenskému konaniu.
Činnosť miestnych ľudových súdov sa postupne rozvíja. Od 1. júla 1961, kedy sa miestne ľudové súdy začali zriaďovať, do konca roka 1964 zaoberali sa miestne ľudové súdy na Slovensku previneniami a menej závažnými trestnými činmi, ktoré sa dotýkali 26. 029 osôb. V roku 1961 miestne ľudové súdy na Slovensku vybavili 1159 vecí, v roku 1962 - 7588 vecí, v roku 1963 - 7672 vecí a v roku 1964 - 9610 vecí. Okrem toho miestne ľudové súdy prejednali aj menší počet majetkovo - právnych sporov. Zvyšovanie počtu vybavených vecí súvisí tiež s postupným rastom počtu miestnych ľudových súdov (v roku 1961 bolo na Slovensku 142 miestnych ľudových súdov, v roku 1962 - 192, v roku 1963 - 202 a v roku 1964 - 223 miestnych ľudových súdov).
Prevažnú časť previnení, prejednávaných miestnymi ľudovými súdmi, tvoria previnenia proti socialistickému spolužitiu, a to drobné výtržnosti, ruvačky, urážlivé výroky, vyhrážky (44, 4 %) a ďalej previnenia proti majetku v socialistickom vlastníctve (30, 4 % zo všetkých prípadov).
Javí sa potrebným zvýšiť aktivitu miestnych ľudových súdov pri prejednávaní previnení na úseku porušovania pracovnej disciplíny, najmä porušovania predpisov o bezpečnosti pri práci a ochrane zdravia, bezdôvodného vynechávania pracovných smien a porušovania technologickej disciplíny, ktoré sa dostávajú pred miestne ľudové súdy len ojedinelé. Je to tak aj na pracoviskách, kde sa vyskytuje značná úrazovosť a rôzne neodôvodnené poruchy pri plnení výrobných plánov. Popri samotných miestnych ľudových súdoch nedostatočnú iniciatívu na odstraňovanie týchto nežiadúcich javov cestou zvýšeného spoločenského pôsobenia vyvíjajú aj vedenia závodov a podnikov, i spoločenské organizácie. Väčšiu pozornosť treba venovať aj previneniam, týkajúcim sa osôb, ktoré zanedbávajú povinnosť starať sa o hmotné zabezpečenie svojich rodinných príslušníkov, ako aj riadny vývoj a výchovu maloletých detí. Najmä na týchto úsekoch je mimoriadne žiadúce a potrebné uplatniť zvýšený vplyv miestnych ľudových súdov.
Aby sa celkove zvýšila úloha miestnych ľudových súdov pri odstraňovaní negatívnych javov v našej spoločnosti, treba zo strany okresných súdov, národných výborov, Revolučného odborového hnutia i vedení závodov poskytovať miestnym ľudovým súdom sústavnejšiu pomoc. Popri niektorých stránkach vlastného konania miestnych ľudových súdov, kde odbornú pomoc musia ďalej skvalitňovať najmä okresné súdy, v popredí pozornosti by malo byť tiež zabezpečovanie aktívnej účasti na verejných pojednávaniach miestnych ľudových súdov, aby sa zvyšoval výchovný účinok pojednávania tak na previnilcov, ako aj ostatných spolupracovníkov, či spoluobčanov.
Významným nástrojom pri upevňovaní socialistických spoločenských vzťahov a pri ochrane štátnych záujmov i oprávnených záujmov a práv občanov, je zákon č. 60/1961 Zb., ktorým sa upravujú úlohy národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku.
V roku 1963 prejednali národné výbory na Slovensku 83. 000 a v roku 1964 73. 000 priestupkov a previnení. Javí sa teda celkom badateľný pokles. V porovnaní s českými krajmi je však napriek tomu počet priestupkov a previnení pomerne vysoký a z celoštátneho počtu tvorí cca 40 %.
Doterajšie poznatky zo 4-ročného uplatňovania zákona č. 60/ /1961 Zb. ukazujú, že v podstate plní svoj účel. Pri jeho uplatňovaní sa však vyskytujú aj viaceré pochybenia. Mnohé národné výbory nie sú pri využívaní zákona dosť aktívne a prejednávajú prípady priestupkov a previnení takmer výlučne len na základe oznámenia orgánov bezpečnosti alebo občanov. Pritom často nechávajú nepovšimnuté prípady porušovania socialistického poriadku, o ktorých majú alebo môžu mať vedomosť z vlastného pozorovania (čierne stavby, opilstvo, tajné pálenie liehu a pod. ), alebo na základe vlastnej evidencie (napr. dodávky poľnohospodárskych produktov a pod. ). Pri prejednávaní priestupkov a previnení dochádza často k prieťahom, takže uložené opatrenia pre väčší časový odstup od spáchania skutku nemajú už taký výchovný účinok. Vyskytli sa aj viaceré prípady, že priestupky, či previnenia nebolo možné prejednať, nakoľko uplynutím jednoročnej lehoty sa premlčali.
V Západoslovenskom a Stredoslovenskom kraji sú na prvom mieste priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, na druhom priestupky z úseku poľnohospodárskeho. Vo Východoslovenskom kraji je tomu naopak, pričom postih pre priestupky z poľnohospodárskeho úseku je vyšší než v obidvoch ostatných krajoch dohromady. Priestupkov na poľnohospodárskom úseku sa občania dopúšťajú najmä neodovzdávaním kupónov z domácich zakáľačiek. Nie je možné povedať, že by postih tohto priestupku mal žiadúci výchovný účinok a podľa súčasného stavu sa len ním samotným upevnenie disciplíny na tomto úseku sotva dosiahne. Je potrebné, aby Oblastná správa nákupu spolu s Povereníctvom SNR pre potravinársky priemysel (kupóny vykupujú podniky mäsopriemyslu) dohodli účinné opatrenia na výkup tejto cennej priemyselnej suroviny.
Okrem uvedených druhov priestupkov a previnení sa častejšie vyskytujú previnenia proti ochrane majetku v socialistickom vlastníctve, priestupky v odbore stavebníctva (najmä čierne stavby) a priestupky na úseku boja proti alkoholizmu.
Z opatrení, ktoré možno za priestupok uložiť, sa najčastejšie ukladá pokuta. Z toho by sa mohlo usudzovať, že sa pokuty ukladajú v úmernej výške a takým občanom, ktorí ich môžu vzhľadom na svoje majetkové a sociálne pomery - zaplatiť, a že toto opatrenie má najlepší výchovný účinok na previnilca. Skutočnosť je však iná. Stav vo vymáhaní pokút sa ku koncu. roka 1964 nezlepšil, ale naopak, celkový počet uložených pokút a ich suma sa ešte zvýšili, takže ku koncu roka 1964 zostalo na Slovensku nevymožených až 20. 429 pokút v sume 3, 997. 183, Kčs. Táto suma predstavuje 73, 3 % z celoštátne vymožených pokút k uvedenému dátu.
Pre zlepšenie činnosti národných výborov pri uplatňovaní zákona č. 60/1961 Zb. treba predovšetkým užšie spojiť zabezpečovanie socialistického poriadku s ich bežnou hospodársko-organizátorskou činnosťou. Treba vytvárať podmienky, aby sa ďalej zvýšila účasť miestnych národných výborov na prerokúvaní priestupkov a previnení v záujme bezprostrednejšieho a účinnejšieho vplyvu na občanov, a aby sa podstatne väčšia pozornosť venovala realizácii opatrení, najmä vymáhaniu pokút.
Zmeny v spoločenskom a ekonomickom vývoji našej spoločnosti vyvolali potrebu novej právnej úpravy vo viacerých úsekoch spoločenských vzťahov. Došlo k vydaniu nového občianskeho zákonníka, zákona o rodine, občianskeho súdneho poriadku, hospodárskeho zákonníka a ďalších významných zákonných úprav, ktoré sa úzko dotýkajú každodenného) života našich občanov. Od 1. januára 1966 nadobudne účinnosť nový zákonník práce. Nové zákonné úpravy sledujú ciel progresívne pôsobiť na upevňovanie vzťahov v našej spoločnosti a v tom zmysle tiež prehlbujú socialistický charakter viacerých právom upravovaných inštitútov.
Nové občianskoprávne predpisy poskytujú občanom široké a rovnaké práva. Právne zabezpečujú realizáciu uspokojovania materiálnych a kultúrnych potrieb našich ľudí. Preniká nimi požiadavka harmonického a dôsledného spájania záujmov jednotlivca so záujmami a potrebami celej spoločnosti a uplatňovania práv občanmi v súlade s pravidlami socialistického spolužitia.
Z praxe súdov pri aplikácii nového občianskeho zákonníka možno konštatovať jeho aktívny vplyv na uplatňovanie princípu rovnosti strán v občianskoprávnych vzťahoch. Oproti minulosti, kedy socialistické organizácie boli uprednostňované oproti jednotlivým občanom, k takýmto javom dochádza už dnes len ojedinelé. Významne sa to prejavuje aj v poskytovaní zvýšenej ochrany majetku občanov v osobnom vlastníctve.
Od 1. apríla 1964, kedy nadobudli nové občiansko-právne predpisy účinnosť, do konca roku 1964 skončilo sa na súdoch na Slovensku právoplatne 51. 730 sporov. V tomto počte sa však len pomerne malý počet sporov týkal nových právnych inštitútov (11 %), z nich najviac rôznych druhov služieb. Napríklad v konaní o súdnej ochrane osobnosti podľa nového občianskeho zákonníka sa na Slovensku právoplatne skončilo len 11 sporov (v ČSSR 32). Z toho vyplýva, že v prevažnej väčšine súdy v roku 1964 ešte riešili právne vzťahy a nároky vzniklé pred 1. aprílom 1964, ktoré sa posudzujú podľa skoršie platných predpisov. Právna komisia Slovenskej národnej rady, zaoberajúc sa prvými skúsenosťami z uplatňovania nových občiansko-právnych kódexov, usmernila justičné orgány na Slovensku na účinnejšie sledovanie praktického uplatňovania, ako aj na propagáciu nových právnych inštitútov.
V hodnotenom období - podobne ako za platnosti predchádzajúcich predpisov - sa občania a socialistické organizácie obracali na súdy najmä vo veciach náhrady škody (21, 5 % právoplatne skončených vecí). Z praxe súdov sa však pritom ukazuje, že podniky často nedostatočne uplatňujú ochranu socialistického vlastníctva voči osobám zodpovedným za spôsobenú škodu a podobne. Ich návrhy sú často nepripravené, nedoložené dôkazmi, v dôsledku čoho dochádza aj k značným časovým stratám v konaní, k neúnosným prieťahom a nie raz aj k zníženiu konečného hospodárskeho efektu celého konania.
Prehlbujúce sa poslanie rodiny vo vzťahu k spoločnosti našlo svoje vyjadrenie v novom zákone o rodine.
Zákon osobitne vyzdvihuje povinnosť všetkých štátnych orgánov, spoločenských organizácií a celej spoločnosti napomáhať upevňovanie manželstva a rodiny a predchádzať príčinám, ktoré vedú k narušovaniu pevnosti a trvanlivosti vzťahov v manželstve a v rodine. Doteraz sa však takáto účasť orgánov a organizácií