Vážnym nedostatkom pri údržbe bytového fondu bolo a v súčasnosti ešte ostáva, že organizácie bytového hospodárstva zadávajú stavebným podnikom často generálne opravy bez projektovej a rozpočtovej dokumentácie alebo dokumentácie neúplnej. Bytové organizácie na Slovensku nemajú vytvorené projekčné zložky. Stavebné organizácie poverené vykonávaním opráv a údržby pre túto činnosť nemajú dostatočnú kapacitu. Preto sa niektoré akcie nepripravujú projekčné vôbec, alebo sú pripravované v nedostatočnom časovom predstihu. Napríklad pre bytový podnik v Trnave zo 6 plánovaných generálnych opráv na rok 1965 sú vypracované projekty len v 2 prípadoch. U domovej správy v Topoľčanoch zase projektová dokumentácia bola odsúhlasená u 2 akcií až vtedy, keď mali byť ukončené. Túto situáciu ešte zhoršuje skutočnosť, že bytové organizácie nemajú spracované pasporty o rozsahu a poradí naliehavosti opráv, na základe ktorých by bolo možné projektovať práce v dostačujúcom predstihu.

Opravy domového majetku bez včasnej projektovej a rozpočtovej dokumentácie znemožňujú plánovité riadenie a uskutočňovanie generálnych opráv, čo umožňuje stavebným organizáciám faktúrovať aj nevykonané práce. V organizáciách bytového hospodárstva národných výborov sú často vo funkciách stavebných dozorov pracovníci s nedostatočnou kvalifikáciou, ktorí za daného stavu a nedostatku cenníkov nevedia správne ohodnotiť vykonané práce. To umožňuje stavebným organizáciám prefakturáciu a odčerpávanie finančných prostriedkov určených na opravy bez toho, že by sa tieto vykonali.

Najčastejšie sa vyskytujú nedostatky súvisiace s údržbou a opravami domového a bytového zariadenia, ako sú napríklad osobné výťahy, plynové a elektrické sporáky, blokové práčky, mangle na žehlenie bielizne a pod. Prieťahy v odstraňovaní porúch na týchto zariadeniach boli a ešte aj sú zapríčinené najmä tým, že opravárenské podniky a údržbárske čaty v organizáciách bytového hospodárstva nemajú dostatok odborníkov pre údržbu jednotlivých zariadení. Prírastok domov a bytov s týmto druhom zariadenia je rýchlejší ako prírastok pracovníkov v týchto profesiách. Užívatelia bytov sa však dožadujú, aby služby, ktoré im je povinný poskytnúť vlastník domu podľa Občianskeho zákonníka a vyhlášky. č. 60/1964 Zb. o úhrade za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu, boli im riadne a včas poskytované.

Najciteľnejšie sa to prejavuje pri opravách osobných výťahov a poruchách na sanitárnej inštalácii v domoch. Nedostatky tohto druhu sú častým podnetom pre podávanie sťažností.

Značný podiel na chátraní súkromných činžových domov majú aj ich vlastníci a národné výbory. Vlastníci súkromných činžových domov v tom, že o ich riadnu údržbu nejavili a nejavia záujem pre pomerne nízke nájomné, ktoré nestačí na pokrytie bežnej údržby, a pre nedostatok vlastných finančných prostriedkov.

Národné výbory zase nedostatočne využívajú príslušné ustanovenia zákona č. 71/1959 Zb. a vykonávacích predpisov, vydaných k tomuto zákonu (vyhláška č. 7/1964), ktoré im umožňujú prikázať vlastníkovi domu urobiť opravy na jeho účet. V tom prípade, keď náklady na opravu domu presahujú 2/3 celkovej hodnoty domu pred opravou, môžu národné výbory rozhodnúť, že dom prechádza do socialistického vlastníctva. Ak by národné výbory postupovali podľa týchto zákonných úprav, nemusel by súkromný činžový bytový fond chátrať, ako je tomu teraz.

Celkový objem opráv a údržby bytového fondu veľmi vážne ovplyvňuje závady na novopostavenom bytovom fonde. Organizácie pozemného staviteľstva často odovzdávali nový bytový majetok so značnými závadami. Krajské investorské útvary a organizácie bytového hospodárstva tento nový bytový majetok často preberali i s neodstránenými kolaudačnými závadami. Počas zákonitej záručnej lehoty (18 mesiacov) sa prejavovali na tomto bytovom majetku aj ďalšie skryté závady, najmä v oblasti tepelných izolácií, obvodných a strešných plášťov, panelových bytových stavieb, v nedostatkoch sanitnej inštalácie a podobne.

Tieto závady dosiahli v niektorých okresoch na Slovensku tak veľký rozsah, že ich odstránenie si často vyžadovalo značné náklady. Napríklad bytový podnik Prešov vydal v roku 1964 na opravy novopostaveného bytového fondu 1, 4 mil. Kčs, čo predstavuje vyše 30 % z celkového objemu plánovaných prostriedkov určených na opravy a údržbu v roku 1964 v celom okrese. Z toho sa 700. 000 Kčs použilo na opravy striech a ďalších 700. 000 Kčs na opravy radiátorov. Plánovaná oprava nových striech na sídlisku II. v Prešove si podľa odhadu vyžaduje ďalších 2, 5 mil. Kčs.

Aj v okrese Nitra vynaložili 1, 569. 000 Kčs z celkového objemu prostriedkov určených na opravu pre podobné účely. V Bratislave sa doposiaľ na opravy nových bytov vynaložilo 4, 5 mil. Kčs.

Nedostatky tohto druhu sú aj v okrese Dolný Kubín, kde až 50 % finančných prostriedkov sa vynaložilo na údržbu nového bytového fondu, ďalej v okrese Michalovce, Poprad, Martin, Nové Zámky, Spišská Nová Ves, Galanta, Prievidza, Trnava, Trenčín a v iných mestách.

V  Novej Dubnici sa v roku 1963 odovzdal do užívania nový obytný dom o kapacite 108 bytových jednotiek. V roku 1965 sa musia na ňom vykonať omietky v hodnote 350 000 Kčs.

Najhoršia situácia je však v Košiciach, kde bytový podnik vykazuje 1. 450 plesnivých bytov, v ktorých sa musia odstrániť závady. Ďalších 150 takýchto bytov vykazuje stavebné bytové družstvo v Košiciach. Odbor výstavby MsNV vykonal previerku týchto závadných bytov a nariadil Bytovému podniku mesta Košíc túto plieseň odstrániť a v 8 prípadoch byty uvoľniť ako zdravotne závadné. Takýto stav v Košiciach trvá i naďalej, hoci bytový podnik v r. 1964 vynaložil na opravy nových bytov 6, 5 mil. Kčs (čo predstavuje zhruba 1/3 celkových nákladov na údržbu bytového fondu v Košickom okrese).

III. Riešenie opráv bytov na základe uznesení štátnych orgánov.

Riešením závad na novopostavenom bytovom fonde, najmä v tepelných izoláciách obvodných plášťov panelových bytov typu G-57 a BA postavených do 30. marca 1963, sa zaoberala i vláda a uznesením č. 422/64 uložila tieto odstrániť do 30. júna 1966 podľa vypracovanej technológie Výskumným ústavom Pozemných stavieb n. p. v Gottwaldove. Na Slovensku sa má takto opraviť celkom 3898 bytov nákladom 19155 000 Kčs. Do 30. apríla 1965 sa opravilo už 2137 bytov nákladom 11582 000 Kčs. Priebeh opráv riadia osobitné krajské komisie utvorené pri odboroch výstavby KNV.

Kvalitou novopostavených bytov sa zaoberala vláda a na základe jej uznesenia č. 491/1963 sa utvorili útvary technickej kontroly a podnikové laboratóriá. Ich činnosť prispieva k zvyšovaniu starostlivosti o kvalitu výrobkov a prác a k odstraňovaniu závad v bytovej výstavbe. Ďalšie zlepšenie sa očakáva po uplatnení nových zásad plánovitého riadenia, ktoré predpokladajú presunúť ťažisko kontroly prác do podnikov pozemného staviteľstva, ktoré musia ručiť za kvalitu a zaviesť vydávanie atestov za svoje výrobky.

Doterajšie výsledky z realizácie uvedených vládnych uznesení ukazujú, že kvalita novoodovzdávaných stavebných prác aj napriek zvýšenej náročnosti odberateľov a užívateľov sa stále zlepšuje. Tak napríklad:

V  roku 1963 bolo na Slovensku podnikmi pozemného staviteľstva postavených celkom 15 022 nových bytov. Z tohto počtu bolo bez kolaudačných závad prevzatých 3 683 bytov, čo je 24, 5 %.

V roku 1964 bolo tými istými podnikmi postavených celkom 14 805 bytov, z toho bolo bez kolaudačných závad 7657 bytov, čo je 51, 6 %.

Za prvý polrok 1965 bolo podnikmi Odborového riaditeľstva pozemného staviteľstva postavených celkom 7 832 nových bytov, z toho bez kolaudačných závad bolo odovzdaných 4 984 bytov, čo je 63, 6 %.

Podobné zlepšenie je aj v znížení počtu kolaudačných závad na 1 bytovú jednotku, pričom v súčasnosti dosahujú najlepšie výsledky podniky pozemného staviteľstva v Košiciach.

Závady na novopostavenom bytovom fonde, ktoré doposiaľ neboli predmetom riešenia štátnych orgánov, budú musieť však aj naďalej zabezpečovať organizácie bytového hospodárstva na ťarchu prostriedkov, určených pre opravy bytového fondu. Aj po vylepšení konštrukcie rovných striech ostáva naďalej problémom pravidelná údržba asfaltových náterov, kremíkových posypov a odstraňovanie následkov poškodzovania rovných striech zo strany nájomníkov pri stavbe televíznych antén. Tento problém by sa dal vyriešiť úspešne montážou spoločných televíznych antén a používaním sklobitu namiesto tradičnej asfaltovej lepenky, ktorého je však veľký nedostatok.

Aj v Bratislave sa stav údržbárov v posledných mesiacoch podstatne zlepšil a v II. štvrťroku 1965 sa dosiahol priemerný stav 340 údržbárov v rôznych profesiách. Na 1 údržbára pripadá 120 bytových jednotiek. Z počtu uvedených údržbárov bolo 188 prijatých z doplnkových zdrojov.

Napriek tomuto priaznivému vývoju v doplňovaní údržbárov ostáva však aj naďalej problém sústavnej kontroly činnosti údržbárskych čiat a pracovníkov prijatých bytovými organizáciami z doplnkových zdrojov z hľadiska odmeňovania v náväznosti na vykonané práce.

S uznesením vlády č. 625 boli organizácie bytového hospodárstva oboznámené so značným oneskorením a v niektorých prípadoch až v marci 1965. I keď sa jeho účinky ešte výraznejšie neprejavili, dáva organizáciám bytového hospodárstva a národným výborom ďalšie možnosti na zlepšenie stavu v údržbe bytového fondu.

Pri realizácii tohto uznesenia si dobre počínali v okrese Košice. Uznesenie nielenže podrobne rozpracovali na organizácie bytového hospodárstva a miestneho stavebníctva, ale už rozpisom plánu materiálno-technického zásobovania na rok 1965 maximálne pokryli požiadavky pre bytové hospodárstvo. V bytovom podniku vytvorili podmienky pre zriadenie dielní s najnutnejším strojovým vybavením. Pri každej prevádzke bytového hospodárstva zriadili príslušné dielne, ktoré umožňujú urýchliť opravárske a údržbárske práce. V rámci podniku sa vytvorila 7-členná skupina údržbárov rôznych profesií pre vykonávanie drobných opráv (do 50 Kčs), ktoré sú podľa vyhlášky č. 45/1965 Zb. povinní uhradzovať užívatelia bytov.

Vychádzajúc z nedostatkov v správe a údržbe bytového fondu, vláda v roku 1963 prijala opatrenia na zvýšenie starostlivosti o bytový fond.

Uznesením vlády č. 597/1963 boli schválené zásady pre vnútornú organizáciu bytového hospodárstva, ktorá sa má preorientovať z jej doterajších administratívnych foriem na účinnú starostlivosť o údržbu bytového fondu. Toto uznesenie dáva možnosť organizáciám bytového hospodárstva prijať na každých 100 bytov najmenej 1 údržbára a na každých 1000 bytov 1 prevádzkového technika. Pre ďalšie zlepšenie situácie na tomto úseku prijala vláda 15. júla 1964 uznesenie č. 395 o prijímaní prahov níkov z doplnkových zdrojov a v novembri 1964 uznesenie č. 625 o  opatreniach na zlepšenie údržby a opráv bytového majetku. Tieto uznesenia vlády prerokovali rady KNV a ONV a rozpracovali ich na podmienky a potreby jednotlivých organizácií bytového hospodárstva.

Uznesenie vlády č. 395 väčšina organizácií bytového hospodárstva využíva a stav údržbárov doplňuje. V niektorých okresoch je už stav taký, že na každých 100 bytových jednotiek pripadá 1  údržbár a na každých 1000 bytových jednotiek 1 prevádzkový technik (pozri tabuľku č. 3 a 5). U ostatných bytových organizácií sa tento stav predpokladá dosiahnuť do konca roku 1965. Týmto sa v obvodoch niektorých organizácií bytového hospodárstva a národných výborov postupne vytvárajú podmienky pre riešenie problémov súvisiacich s rýchlym uskutočňovaním opráv menšieho rozsahu a havarijných prípadov. Veľmi dobre si v nábore údržbárov počínajú v okrese Humenné, Michalovce, Rožňava, Prievidza, Martin, Liptovský Mikuláš, Žilina, Bratislava-vidiek, Lučenec, Trnava a Košice.

Zvýšenie rastu kapacít u podnikov miestneho stavebníctva určených na opravu bytového fondu nastalo až v roku 1964 a ďalšie zlepšenie sa počíta prespektívne do roku 1970:

Prírastok výkonov OSP do roku 1970 oproti roku 1965 dosahuje 156 mil. Kčs. Avšak prírastok opráv bytového fondu, ktoré prevzali OSP, do roku 1970 oproti roku 1965 robí 165 mil. Kčs a presahuje prírastok celkovej kapacity OSP o 9 mil. Kčs.

I keď rast kapacity určenej na údržbu bytového fondu je vysoký, nie sú predpoklady, že by podniky miestneho stavebníctva stačili plne pokryť potrebu na údržbu s prihliadnutím na terajší stav domového majetku bez toho, aby to nešlo na úkor iných prác. Preto pred národné výbory veľmi nástojčivo vystupuje otázka zvyšovania kapacít nielen u okresných a mestských stavebných podnikov, ale aj vlastných údržbárskych čiat u organizácií bytového hospodárstva, ďalej posilnenie starostlivosti občanov o ochranu a udržovanie jestvujúceho bytového fondu. Na obciach treba budovať prevádzkárne MNV.

Bytový podnik mesta Košíc má k 30. 6. 1965 doplnené stavy údržbárov a technikov tak, že na 100 bytových jednotiek pripadá 1 údržbár a na 1000 b. j. 1 prevádzkový technik, a v nábore pokračuje ďalej.

Dobré podmienky pre riadnu údržbu bytového fondu vytvorili aj orgány národných výborov v Banskej Bystrici, Považskej Bystrici a v Trnave. Bytovému podniku v Banskej Bystrici pridelili väčší objekt, v ktorom sú vyhovujúce dielne s potrebnými strojmi a nástrojmi. Ďalej tiež dopravné prostriedky, a to nákladné auto, traktor s vlečkou, dodávkové auto a ďalšie.

Uvedené príklady ukazujú, že všade tam, kde sa národné výbory snažia vytvárať dobré podmienky pre prácu v organizácii bytového hospodárstva, sa možnosti v rámci plánov vždy nájdu.

Opravy a údržbu bytového fondu zabezpečujú predovšetkým podniky miestneho stavebníctva. Podiel objemu opráv a údržby z ich celkovej kapacity v minulých rokoch bol veľmi nízky:

Zvýšenie rastu kapacít u podnikov miestneho stavebníctva určených na opravu bytového fondu nastalo až v roku 1964 a ďalšie zlepšenie sa počíta perspektívne do roku 1970:

Prírastok výkonov OSP do roku 1970 oproti roku 1965 dosahuje 156 mil. Kčs. Avšak prírastok opráv bytového fondu, ktoré prevzali OSP do roku 1970 oproti roku 1965, robí 165 mil. Kčs a presahuje prírastok celkovej kapacity OSP o 9 mil. Kčs.

I keď rast kapacity určenej na údržbu bytového fondu je vysoký, nie sú predpoklady, že by podniky miestneho stavebníctva stačili plne pokryť potrebu na údržbu, s prihliadnutím na terajší stav domového majetku bez toho, aby to nešlo na úkor iných prác. Preto pred národné výbory veľmi nástojčivo vystupuje otázka zvyšovania kapacít nielen u okresných a mestských stavebných podnikov, ale aj vlastných údržbárskych čiat u organizácií bytového hospodárstva, ďalej posilnenie starostlivosti občanov, o ochranu a udržovanie jestvujúceho bytového fondu. Na obciach treba budovať prevádzkárne MNV alebo pružnejšie zabezpečovať opravy cez remeselníkov na základe povoľovania činnosti miestnymi národnými výbormi.

Organizácie bytového hospodárstva pre značné zanedbanie údržby a generálnych opráv bytového fondu v minulosti sa dožadujú, aby sa objem kapacít podnikov miestneho stavebníctva na údržbu bytového fondu po dobu niekoľko rokov ešte podstatnejšie zvýšil tak, aby sa dohonilo to, čo sa v minulosti zameškalo. Predišlo by sa tak značným národohospodárskym škodám a zachránilo by sa množstvo bytov pred úplným schátraním a demoláciou.

Aj stavebné bytové družstvá, ktoré k 31. 12. 1964 obhospodarovali 24 769 b. j., sa dožadujú stavebnej kapacity na údržbu bytového fondu. Svoje požiadavky odôvodňujú tým, že stavebné organizácie im odovzdávajú bytový fond so značnými závadami. Ich požiadavky treba považovať za naliehavé, pretože v posledných rokoch začína prevládať riešenie bytového problému formou družstevnej bytovej výstavby. Tiež samotní družstevníci s ohľadom na to, že ide o ich majetok, sa budú dožadovať údržby bytov ešte vo väčšom rozsahu ako užívatelia bytov v štátnych domoch. Tento problém treba riešiť celoštátne.

Treba sa zmieniť aj o situácii v údržbe bytového fondu na dedinách. Aj tu je stav nepriaznivý. Strechy, komíny, fasády a pod. sú v niektorých prípadoch v dezolátnom stave. V tých obciach, kde niet murárov, ktorí by chceli túto údržbu robiť po skončení svojho riadneho zamestnania, bytový fond chátra a dochádza k jeho postupnej demolácii.

Podľa poznatkov OSP nie sú vstave údržbu zabezpečovať v takom rozsahu, ako si to situácia vyžaduje. Napr. OSP Nitra prijal na vykonanie takejto údržby objednávky aj so zálohami ešte v roku 1963. V priebehu roku 1964 a 1965 s ohľadom na nedostatok kapacity dané prísľuby nesplnil.

Doterajšie uznesenia a opatrenia nevyriešili však mimoriadne závažný problém súvisiaci s údržbou bytového fondu, ktorým je zásobovanie údržbárskych stredísk potrebným materiálom. Prejavuje sa veľký nedostatok vodoinštalačného materiálu, radiátorov, elektroinštalačného materiálu, kuchynských sporákov, kachieľ, bojlerov, zámočníckeho materiálu a veľké množstvo rôznych náhradných súčiastok, ktoré údržbár pri odstraňovaní závad nutne potrebuje. Získavaním tohto úzkoprofilového materiálu mimo bilančných prídelov strácajú údržbári veľa času, čím sa znižuje ich produktivita.

Podobne ako v zásobovaní niektorými druhmi materiálov, je kritická situácia aj vo vybavení údržbárskych čiat a stredísk nástrojmi, priestornú a mechanizmami. Organizácie bytového hospodárstva majú často svoje sklady v pivniciach pod bytovými jednotkami v plne nevyhovujúcich podmienkach. Dielne nie sú vybavené zariadením, ktoré údržbár nevyhnutne potrebuje. Nedostatkom prevádzkových priestorov trpia najmä väčšie bytové podniky v Bratislave, Nitre, Žiline, Prešove a pod.

IV. Súčasný stav

Plnenie plánu opráv a údržby na Slovensku za I. polrok 1965 čo do čerpania finančných prostriedkov je priaznivé. Plánovaný objem 92, 231. 000 Kčs bol prekročený na 110, 557. 262 Kčs, t. j. 119, 8 %. V jednotlivých krajoch bol plán splnený takto:

Najlepšie plnenie plánu údržby dosiahol Stredoslovenský kraj. Plán nesplnili jedine v okresoch Senica, Levice, Bratislava-vidiek, Dunajská Streda, Martin a Žiar n/Hronom.

Nedostatky sa ešte stále vyskytujú v plnení menovitých akcií, a to preto, že organizácie bytového hospodárstva zadávajú často jednotlivé akcie bez projektovej a rozpočtovej dokumentácie, alebo je táto nedostatočná a neúplná, prípadne oneskorene sa uplatňujú požiadavky na opravy. Podniky miestneho stavebníctva, ktorých kapacita projekčných zložiek je plne vyťažená poľnohospodárskou a inou investičnou výstavbou, nestačia potom v potrebnom časovom predstihu urobiť predvýrobnú prípravu stavby. Tieto negatívne tendencie zväčšuje ešte rozptyl stavebných akcií, obtiažna kontrola a zásobovanie pracovísk, pričom najväčším problémom ostáva nedostatok niektorých druhov stavebného materiálu (inštalačný materiál všetkého druhu, stavebno-stolárske výrobky, sklo, krytina, rezivo, podlahoviny, betonárska oceľ a pod. ), čo ovplyvňuje priebeh jednotlivých akcií náročných na materiál. Citeľný je i nedostatok pracovníkov v niektorých špecializovaných profesiách, ako klampiar, pokrývač, inštalatér sanitného zariadenia, ústredného kúrenia a plynu.

V týchto podmienkach nedá sa s úspechom organizovať plánovaná práca na opravách bytového majetku, dochádza k časovým stratám, k stratám a k znehodnocovaniu stavebného materiálu. Chýbajúce stavebné mechanizmy, nízka kvalifikácia technických a remeselníckych kádrov zapríčiňuje tiež nedodržiavanie technologických postupov spracovania stavebných hmôt a polotovarov, nedodržiavanie odsúhlasenej projektovej a rozpočtovej dokumentácie, čo sa prejavuje v zjavných a skrytých závadách a nepodarkoch vykonaných prác, v ich funkčnej neschopnosti, v nedodržiavaní stavebných termínov a prekračovaní nákladov stavebných prác.

Nekvalitná práca je umožnená i nedostatočnou kontrolou zo strany odberateľa. Tým sa stáva, že prostriedky na údržbu a opravy sa vyčerpajú, cieľ sa však v plnom rozsahu nedosiahne.

Kontrola vykonaných údržbárskych prác na celom Slovensku je ovplyvnená nedostatkom kvalitných technických pracovníkov v mnohých organizáciách bytového hospodárstva. Tento nedostatok spôsobuje aj to, že úlohy spojené s údržbou bytového fondu prudko narastajú, zatiaľ čo prírastok technických pracovníkov je minimálny. Stavy technických pracovníkov pre bytové hospodárstvo nie sú v súlade s rastom úloh v údržbe bytového fondu. Nedostatok technických pracovníkov v bytovom hospodárstve národných výborov by sa mal urýchlene riešiť. Pri získavaní kvalifikovaných technikov sa však naráža na ťažkosti s ich platovým zatriedením.

Vážnym nedostatkom, ktorý spomaľuje vykonávanie opráv povahy generálnych opráv, je nedostatok náhradných bytov pre rodiny bývajúce v objekte, kde sa má generálna oprava urobiť. Ak sa nemôžu užívatelia bytov presťahovať do náhradných bytov, opravy sa veľmi spomaľujú, ako napr. v Bratislave na Panenskej ul. č. 33 trvá oprava už 2 a 1/2 roka. Okrem toho vykonávanie väčších opráv bez vysťahovania užívateľov bytov ohrozuje aj ich bezpečnosť.

V  súvislosti s údržbou bytového fondu organizáciami miestneho stavebníctva treba sa zmieniť aj o výsledkoch plnenia údržby vykonávanej na Slovensku výrobnými družstvami. Výrobné družstvá v roku 1964 vykonali údržbu bytového fondu na území Slovenska za 57, 72 mil. Kčs. Z toho v Západoslovenskom kraji za 24 mil. 287 tis. Kčs, v Stredoslovenskom kraji 17 mil. 959 tis. Kčs, vo Východoslovenskom kraji za 15 mil. 474 tis. Kčs. V roku 1965 majú výrobné družstvá vykonať údržbu za 61 mil. 650 tis. Kčs.

V   súčasnosti, keď sa v prevažnej miere rieši bytový problém výstavbou družstevných bytov, budú sa musieť výrobné družstvá zamerať tiež na zabezpečenie údržby a opráv bytového fondu stavebných bytových družstiev. Z týchto dôvodov by mali výrobné družstvá, obdobne ako organizácie miestneho stavebníctva, hľadať možnosti zvyšovania kapacít na údržbu bytového fondu.

Nedostatky v údržbe bytového fondu vplývajú aj na spokojnosť užívateľov bytov a na ich platobnú morálku. Nedoplatky v úhradách za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu sú najvyššie tam, kde sa nezabezpečuje riadna oprava a údržba bytov, alebo neposkytujú služby v takom rozsahu, ako to príslušné predpisy ukladajú. V podstate ide o to, že ak sa užívateľ bytu nemôže dovolať nápravy riadnou cestou, snaží sa dosiahnuť požadovaný výsledok tým, že prestane plniť svoje povinnosti, t. j. platiť úhradu za užívanie bytu. Dokazuje to aj stav nedoplatkov, ktoré sú najvyššie tam, kde sú najväčšie závady na novom bytovom fonde, najmä v novostavbách.

Bytový podnik v Košiciach k 30. 6. 1965 eviduje celkom 2, 511. 000 Kčs nedoplatkov a bytový podnik v Prešove 1, 057. 000 Kčs. K tomu istému dátumu sa na celom území Slovenska evidujú celkom nedoplatky v čiastke 9, 576. 000 Kčs. Z toho v jednotlivých krajoch:

Západoslovenský.......Kčs 1, 834. 000, -

Stredoslovenský.......Kčs 3, 459. 000, -

Východoslovenský.......Kčs 4, 283. 000, -

Prehľad o stave nedoplatkov za jednotlivé okresy je uvedený v prílohe (pozri tabuľku č. 8). Stav nedoplatkov za celé Slovensko je nižší oproti stavu k 31. 12. 1964 len o 624. 000, - Kčs, i napriek tomu, že rady národných výborov všetkých stupňov robili opatrenia na ich likvidáciu.

Aj tento nežiadúci stav naznačuje, že treba skvalitniť údržbu.

Predpoklad pre zlepšenie správy a údržby bytového fondu dáva sústavné prehlbovanie a rozširovanie účasti pracujúcich na správe a starostlivosti o domový majetok, ktorá súčasne rozvíja správny vzťah užívateľov bytov k národnému majetku a jeho šetreniu. Pre ten účel národné výbory od roku 1954 vytvárajú občianske a domové komisie, ktoré vykonávajú kontrolu hospodárenia v domoch a v starostlivosti o údržbu bytového fondu.

Tam, kde tieto komisie dobre pracujú a užívatelia bytov majú dobrý vzťah k domovému majetku, je aj súčasný stav domu dobrý. Menšie nedostatky si obyvatelia bytov odstraňujú za pomoci domovej občianskej komisie a organizácie bytového hospodárstva. Nepriaznivý stav je však v tých domoch, kde sa užívatelia bytov pozerajú na domový a bytový majetok ako na niečo cudzie. Čistota a hospodárenie v takomto dome sú často v kritickom stave. V niektorých domoch je napr. taká situácia, že organizácie bytového hospodárstva nestačia nahradzovať rozbité okná na spoločenských zariadeniach v dome a pod.

Jednou z foriem účasti občanov na správe a starostlivosti o bytový fond je aj organizovanie spoločnej starostlivosti užívateľov bytov o dom. Užívatelia bytov prevzatím domu do spoločnej starostlivosti vytvárajú kolektív, ktorý sa stará okrem iného aj o šetrenie a ochranu domového majetku a o jeho drobnú údržbu.

Súčasný stav bytového fondu na Slovensku si vyžaduje, aby národné výbory na základe ustanovení vyhlášky č. 80 z roku 1963 urobili také opatrenie, aby pri každej organizácii bytového hospodárstva sa vytvorila občianska komisia a v každom dome bola zvolená domová komisia, prípadne domový dôverník.

Podľa smernice pre vypracovanie perspektívneho plánu do roku 1970 sa počíta s podstatným zlepšením situácie v opravách a údržbe bytového fondu. Za roky 1966 - 1970 smernica stanovuje objem 1232 mil. Kčs na opravy bytového fondu spravovaného národnými výbormi. V porovnaní s rokmi 1961-1965, kedy sa na opravy bytového fondu vynaložilo 637 mil. Kčs, je to o 600 mil. Kčs viac. Ani takýto prudký vzrast však do roku 1970 nezabezpečí potreby nerealizovaných opráv v období rokov 1946-1964.

Objem opráv vo výške 1, 1 % z hodnoty základných fondov sa zvyšuje o cca 450 mil. Kčs na postupné vyrovnanie zanedbaných opráv (za roky 1946-64). Tieto objemy sú kryté kapacitou stavebnej výroby a údržbárov v bytových organizáciách.

Bude však potrebné, aby sa objemy aj vecne zabezpečili požadovanou štruktúrou prác s potrebným materiálovým krytím. Realizovanie týchto úvah si však vyžiada postupné vytváranie podmienok pre realizáciu podstatne zvýšených úloh vo výchove dorastu, a to pre podniky miestneho stavebníctva i pre organizácie bytového hospodárstva.

V.

Záver

V minulosti nebol plne docenený spoločenský význam údržby a opráv. Dôsledkom toho bolo aj nedostatočné finančné, materiálové a kapacitné krytie potrieb opráv bytového fondu. Tieto nedostatky boli ešte prehĺbené neplnením plánu, prípadne neekonomickým využívaním pridelených prostriedkov. Takúto situáciu spôsobila aj nedostatočná starostlivosť vlastníkov domov a národných výborov o riadnu údržbu a opravy bytového fondu.

Nedostatky sa vyskytovali aj v zabezpečovaní kapacity stavebných prác zo strany okresných stavebných podnikov, ktoré sú dodávateľmi prevažnej časti opráv. Údržbárske čaty bytových organizácií neboli vybudované na vykonávanie drobných a havarijných prác.

Vybavenie pracovníkov vykonávajúcich údržbu potrebnými mechanizmami, základným materiálom i pracovnými priestormi bolo nedostatočné.

Pri realizácii opráv sa vyskytli mnohé nedostatky, ktoré spočívali v nekvalite, prefakturácii, nedodržiavaní lehôt opráv, vo vyberaní výhodnejších prác a zaostávaní niektorých remesiel.

Časť nedostatkov vyplynula aj z nevčasnej prípravy prác, nepremyslenej koncepcie a nedodržiavania poradia naliehavosti opráv. Bytové organizácie nemajú doposiaľ vypracované pasporty spracovaného bytového fondu.

Značné prostriedky pohltili dodatočné opravy na novopostavenom bytovom fonde.

Odberateľsko-dodávateľské vzťahy medzi bytovými a stavebnými organizáciami neboli na žiadúcej úrovni.

Ďalšie prehlbovanie nedostatkov opráv bytového fondu bolo zamedzené opatreniami, ktoré vyplývali z uznesenia vlády č. 395/ /1964 a 625/1964. Situácia sa postupne začala zlepšovať. Zvýšil sa objem prostriedkov určených na opravy bytového fondu a tento má stále stúpajúcu tendenciu. Uskutočnili sa aj opatrenia v dodávateľských organizáciách, pre ktoré sa opravy bytového fondu stali najvýznamnejšou náplňou.

Zlepšuje sa situácia v kvalite odovzdaného nového bytového fondu, najmä po realizácii opatrení, vyvolaných uznesením vlády č. 616/64 o prehĺbení starostlivosti o kvalitu prác a služieb.

Realizovali sa aj opatrenia vo vnútornej organizácii byt. hospodárstva. Zlepšuje sa aj vzťah medzi odberateľmi a dodávateľmi.

Výsledkom toho je popri značnom vzraste úloh aj priaznivé plnenie plánu.