reštaurácie a závodné jedálne, či rekreačné strediská, všade bolo v polievke 5 gramov soli, 1 gram papriky a pol gramu čierneho korenia - v hovädzej polievke. Mnoho našich ľudí - treba si to povedať - chce bývať vo svojom. To treba vziať na vedomie a podľa toho rozdeľovať aj prostriedky na výstavby bytov.

Ide teda o to, ako zvýšiť bytovú výstavbu na Slovensku. Nejdem hovoriť o štátnej bytovej výstavbe, ktorá je limitovaná možnosťami štátnej kasy a stavebných organizácií. Chcem hovoriť o výstavbe rodinných domkov, ktoré ľudia chcú. Z hľadiska materiálnej zabezpečenosti vyzerá vec asi takto: na stavbu rodinného domu treba pozemok, plán, materiál, veľa tehál, škridla, drevo, trochu železa a cementu, peniaze a ľudí, ktorí ho postavia. Nebudem hovoriť o pozemkoch. Tak či onak ich vyriešiť musíme, lebo stavať-sa musí a len v mrakodrapoch Slovensko asi bývať celé nebude. Tehly sme už pred 6 rokmi vyrobili o 673 mil. tehlových jednotiek viac ako vlani. Teda možnosť krytia potreby tu je. Okrem toho je tu 7 miliárd korún úspor obyvateľstva. Ak z nich polovicu venujeme na stavbu domkov a zväčšíme o pôžičku, či štátnu dotáciu, môžeme postaviť 80-100 tisíc rodinných domkov a ešte znížime narastajúcu nerealizovateľnú kúpnu silu obyvateľstva. A pokiaľ ide o pracovné sily, mali by sme k dispozícii 80. 000 stavebníkov, ich priateľov a príbuzných. Mali by sme tu možnosť brigád zo závodov, čiastočne vozový park a odpadové materiály.

Viem - súdružky a súdruhovia - že som neurobil objav, ale som presvedčený, že tieto možnosti zostávajú z veľkej časti nevyužité pre predpojatosť, nerozhodnosť a mnoho ráz aj organizačnú neschopnosť. Ľudia často nemôžu stavať preto, lebo vo väčšine obcí dodnes nejestvuje plán výstavby, ani v Bratislave. Nedávno sme v predsedníctve schvaľovali a ešte má ísť do vlády, a čert vie, či je to ešte definitívne, a preto závody nemôžu stavať jasle, preto v roku 1960 vydáva mesto potvrdenie, že sa na určitom mieste stavať nebude a v tomto roku ten istý pozemok berie, lebo sa tam vraj stavať bude. Ak sa nemýlim, dodnes nejestvuje súbor projektov, z ktorých by si stavebník mohol vybrať, ako si vyberáme šaty a za pár korún projekt kúpiť. Nevieme sa rozhodnúť, či stavať dvojdomky, či poschodové alebo prízemné. Snívame o dedinách s poschodovými domami, ale nestačíme vystavať kanalizáciu a vodovody ani v okresných mestách. Považujeme ústredné kúrenie za ideál, za teplú vodu považujeme iba tú, čo tečie z teplárne, a za byt iba ten, čo postavia Pozemné stavby. Výrobu tehál sme na základe dobre mienených kalkulácií znížili, ale tehly nemáme a potrebujeme. Osobne si myslím, že toto všetko sa nezrovnáva s pripravovaným novým riadením, ani so socialistickým podnikaním. Ak robíme plán,, ktorý určuje maximálny limit počtu bytov, prejdime na taký, ktorý bude ukladať KNV minimálny počet. Ak dokáže postaviť viac, tým lepšie. Jednoducho si myslím, že keď niekto postaví nový dom, rozmnožuje národné bohatstvo a my mu nemáme brániť, ale pomáhať. A o to ide. Som presvedčený, že bude treba našu činnosť preskúmať z tohto aspektu. Mohol by z toho vzísť pekný dar k XIII. sjazdu KSČ.

V druhej otázke chcem hovoriť o niektorých veciach, ktoré sa dotýkajú činnosti ROH na Slovensku.

Treba plne súhlasiť s tým, aby sa odborové organizácie a orgány ešte intenzívnejšie zaoberali výchovou pracujúcich. Platí to práve tak pre oblasť bezpečnosti na cestách, kde mnoho nehôd zapríčiňujú riadiči ČSAD, ktorí sú členmi ROH, a preto výchovne dobre ovplyvňovateľní. Treba nesporne zvýšiť starosť o prevýchovu tých, ktorí po odpykaní trestu prichádzajú do závodov, aj keď nemožno paušálne tvrdiť, že závodné výbory ROH sa o to nestarajú alebo málo starajú. Veď samotná zpráva vytýka, že majú primäkké srdcia, keď na jednej strane ponúkajú záruku často aj za tých, ktorí si to podľa názoru súdu nezaslúžia a naopak, len v dvoch prípadoch delegovali spoločenského obžalobou. Môžem ubezpečiť Slovenskú národnú radu, že orgány ROH správne používali túto danú možnosť. Treba ale chápať, že nie je vždy ľahké odmietnuť záruku, keď o to prosí rodina, ktorej živiteľom je delikvent, a že u nás nie je zvykom, aby spoločenská organizácia vystupovala ako žalobca.

Chcem - súdružky a súdruhovia - otvorene povedať, že nikde na svete neexistuje, aby odborová organizácia žalovala robotníka, ani v socialistickom tábore. Život ukazuje, že toto sa neuplatnilo a podľa mojej mienky treba zvážiť, či by sa nemal z toho urobiť záver a ísť na to nejak inak.

Nakoniec - súdružky a súdruhovia - veď iste ste to každý zažili. Je hotový súd, ak sa voľajaký zamestnanec nechová tak ako sa patrí a keď ho dostanú na členskú schôdzku a tam mu vyprášia kožu, poprípade mnohokrát zavolajú aj rodinných príslušníkov. Podľa mňa to je väčší účinok, väčšia sila kolektívu, ako keby bol postavený pred súd, kde odborová organizácia by bola žalobcom. Na to máme prokurátorov. Možno sa mýlim, ale podľa mojej mienky mali by sme to preskúmať. Naozaj, život ukazuje, že našim funkcionárom sa nechce ísť do toho, aby boli žalobcami na súdoch.

Nakoniec správne zamerané stanovisko a vlastná činnosť funkcionárov ROH závisia aj od toho, ako sa vyznajú v našom práve. Je potrebné, aby pre túto činnosť získavali závodné výbory ROH aj naše súdy, naši právnici zo závodov a advokátskych poradní atď.

Tie isté zvykové brzdy pôsobia aj na funkciu miestnych ľudových súdov pri prejednávaní porušovania predpisov, porušovania pracovnej disciplíny, bezpečnosti pri práci a podobne. Aj tu ešte stále platí heslo: "Čo sme si doma uvarili, to si doma aj zjeme, " To konečne neplatí len o závodných výboroch ROH, ale aj o národných výboroch.

Súdružky a súdruhovia, nakoniec ešte niekoľko viet o ďalšom vážnom probléme - o úrazovosti. Starosť o bezpečnostné opatrenia pri práci a o zdravé podmienky je už dávno boľavá. Od trvajúceho nedostatku ochranných oblekov, osobných pomôcok a zariadení, ako sú zariadenia na ozdravenie vzduchu, zníženie hluku, až po nedostatok finančných prostriedkov. Napriek tomu skutočná úrazovosť nestúpa, vlani naopak, klesla nielen relatívne ale prvý raz po desiatich rokoch aj absolútne. Avšak to všetko nestačí. Ako sa hovorí aj v zpráve, stúpa počet úrazov v poľnohospodárstve, stúpa na cestách a treba proti nej neúnavne bojovať i v závodoch.

Iná je otázka odškodnenia pracovných úrazov a chorôb z povolania; nijako nemožno akceptovať názor, ako keby závodné výbory ROH ako rozhodcovské orgány zapríčinili, že sa niektoré úrazy neodškodňujú. To je v rozpore aj s tým, že sa závodným výborom ROH doteraz vytýkal skôr opak, totiž že nie dosť objektívne posudzujú nároky na odškodnenie a priznávajú ich aj vtedy, ak sa úraz stal v dôsledku zavinenia samotného poškodeného pracovníka. Treba, pravda, zdôrazniť, že o nárokoch poškodených rozhoduje najprv vedenie podniku, a až keď poškodený s jeho rozhodnutím nesúhlasí, požiada závodný výbor ROH o rozhodnutie v rozhodcovskom konaní.

Percento odškodnených pracovných úrazov z roka na rok stúpa. Kým v roku 1961 sa odškodnilo iba 35, 1 % všetkých pracovných úrazov, v roku 1964 už 57, 9 %.

Keď vezmeme do úvahy, že podľa oficiálnej štatistiky 39, 7 % všetkých úrazov bolo zapríčinené porušením bezpečnostných predpisov, z nedbanlivosti a podobne zo strany postihnutých, ukazuje sa, že sa odškodnili v zásade tie úrazy, ktorých príčiny išli na vrub podniku.

Pravda, sú ešte prípady úrazov, ktoré z rôznych príčin neboli odškodnené. Nás to mrzí nemenej ako pracovníkov justície. Som však presvedčený, že za ich pomoci aj tieto prípady vyriešime k spokojnosti našich pracujúcich.

Predseda Chudík:

Ďakujem poslancovi Daubnerovi a slovo má poslanec inž. Ján M a r k o.

Povereník-predseda inž. Marko: Súdružky a súdruhovia!

V    dnešnej diskusii vystúpili viacerí súdruhovia-poslanci k problematike, ktorá sa už či priamo, či nepriamo dotýka otázok individuálnej bytovej výstavby.

Chcel by som Slovenskú národnú radu informovať o tom, že Predsedníctvo SNR na základe materiálu vypracovaného Slovenskou komisiou pre investičnú výstavbu už prerokovalo veľmi dôkladne a podrobne všetky závažné otázky individuálnej bytovej výstavby. Predložené materiály ďalej prerokovalo kolégium predsedu Štátnej komisie pre investičnú výstavbu a tiež Výbor Národného zhromaždenia pre investičnú výstavbu a stavebníctvo.

Predsedníctvo SNR venuje tejto otázke sústavnú pozornosť preto, že individuálna bytová výstavba zostane aj naďalej významnou súčasťou riešenia bytového problému na Slovensku.

Analýza súčasného stavu však ukázala, že je nevyhnutné vypracovať komplex opatrení s tým cieľom, aby sa sústavne vytvárali podmienky pre kvalitatívne vyššiu úroveň tejto výstavby a aby sa odstránili existujúce prekážky pre rozvoj.

Je pravdou, že v prudkom raste idividuálnej bytovej výstavby vyskytli sa aj niektoré vážne nedostatky. Myslím najmä na živelnosť v jej územnom rozmiestení, prílišné zaberanie poľnohospodárskej pôdy a vcelku neuspokojivý dispozičný štandard a architektonický výraz novopostavených rodinných domkov.

V  nemalej miere však tieto nedostatky boli vyvolané tým, že tejto forme bytovej výstavby nebola venovaná primeraná pozornosť zo strany štátnej administratívy a hospodárskych organizácií. Stavebníci boli poväčšine ponechaní sami na seba tak v príprave stavby, ako aj v zadovažovaní stavebných materiálov a iných súčastí stavby. Aj prax získavania pozemkov sa po zavedení inštitútu osobného užívania pozemkov na Slovensku značne sťažila.

S týmto položením stavebníkov naďalej nemožno súhlasiť a viaceré zložité otázky je potrebné radikálne a pružne riešiť, inak podľa dnešných predstáv a dnešných možností by sa riešenie bytového problému na Slovensku len oddialilo.

Názory na riešenie niektorých otázok sú už dnes natoľko ustálené, že by postačilo prijať niektoré technicko-organizačné opatrenia, aby sa rozvoju výstavby rodinných domkov mohlo podstatne pomôcť. V tomto smere Predsedníctvo SNR už prijalo príslušné uznesenia. No pre úspešný rozvoj výstavby rodinných domčekov treba však ešte doriešiť najmä tieto otázky:

1.   zabezpečenie zvýšenej výroby hlavných stavebných materiálov, ako aj kompletačných a inštalačných materiálov; treba zabezpečiť a rozšíriť dnešný sortiment predaja stavebných materiálov a požičovní stavebných mechanizmov; v tej súvislosti aj dobudovať sieť distribučných predajov a skladov stavebnín,

2.    druhá najzávažnejšia podmienka, ktorá mimo nedostatku stavebnín podmieňuje rozsah a kvalitu výstavby, je situácia v zabezpečení finančných prostriedkov a stavebných kapacít potrebných pre inžiniersko-technickú vybavenosť individuálnej bytovej výstavby, ktorú podľa predbežných prepočtov odhadujeme okolo 700 mil. Kčs v štvrtej päťročnici,

3.   sú tu veľmi naliehavé a aktuálne otázky legislatívnej úpravy individuálnej bytovej výstavby. Pravda, nejde len o zjednodušenie alebo súhrnné vydanie príslušných predpisov, ale sa ukazuje účelným pristúpiť k novelizácii viacerých právnych predpisov a noriem, najmä zákonov č. 84/1958 a 87/1958 Zb., vládneho nariadenia č. 8/1956 Zb. a vyhlášok č. 243/1957, 144/1959 a 153/1959 Ú. v. a jednotného výkladu vládnych uznesení 1024 a 1025 z roku 1962.

Na národných výboroch bude tiež potrebné premyslieť a organizačne zvládnuť také formy riadenia a realizácie výstavby rodinných domkov, ktoré súčasne budú riešiť aj otázky družstevnej výstavby, ktoré sa na Slovensku slabo rozvíjajú. Bude tiež potrebné pravdepodobne zrušiť tie obmedzenia, ktoré limitujú pomoc podnikov stavebnej výroby v týchto formách bytovej výstavby, umožniť pomoc projektantov a remeselníkov aj z národných podnikov a podobne.

Uvádzam len niektoré z najzávažnejších otázok, ktorých riešenie podstatne môže zmeniť k lepšiemu situáciu v individuálnej bytovej výstavbe. V tomto príspevku, ani v našom dnešnom rokovaní ani technicky nie je možné do úplnosti ich rozviesť. K nim sa však pridružujú aj niektoré otázky plánovacej, územníckej a technickej prípravy výstavby väčších sídlisk. Som toho názoru, že by bolo účelné prerokovať tieto problémy na osobitnom zasadnutí pléna SNR. Riešenie bytového problému týka sa väčšiny našich občanov. Osobitným prerokovaním tejto otázky dala by SNR ďalší konkrétny výraz svojej starostlivosti o životne závažné záujmy občanov, našich voličov. Odporúčame preto plénu SNR prijať uznesenie, aby Predsedníctvo SNR otázky individuálnej bytovej výstavby a niektoré závažnejšie otázky a predpoklady bytovej výstavby v rokoch 1966-70 prerokovalo osobitne na jednom zo svojich najbližších zasadnutí.

Predseda Chudík:

Ďakujem s. Markovi, teraz prehovorí poslankyňa Františka Š im e g o v á.

Poslankyňa Šimegová:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

V   súčasnom období, pri vysokom tempe rozvoja národného hospodárstva vo všetkých odvetviach, pri neustálom zvyšovaní životnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva dodržiavanie socialistickej zákonnosti sa nám stáva nepostrádateľným a významným krokom k upevňovaniu spoločenského žitia a rozvoja celej socialistickej spoločnosti.

Pri všetkom úsilí súdov, prokuratúry, bezpečnosti, národných výborov, širokej verejnosti odstraňovanie porušovania socialistickej zákonnosti stáva sa nám úlohou vážnou a i dosť ťažkou. Hlavne keď verejnosť upúšťa zo svojej iniciatívy a začína byť viac-menej nevšímavou k takým javom, resp. k predchádzajúcim javom, ktoré si protirečia so zákonnosťou a právnym poriadkom vôbec.

Veľmi nás znepokojuje štatistický údaj, ktorý hovorí, že sa zvyšuje počet odsúdených mladistvých osôb na Slovensku, čo od roku 1962 stúpa z 4, 8 % na 6, 6 % a v ČSSR zo 7, 7 % na 8, 9 %.

V  posledných rokoch na Slovensku sa nám javí ako najzávažnejší problém v zákonnosti trestný čin proti životu, zdraviu, vraždy vo vysokom počte, z celoštátneho meradla až 40 %.

Javové formy trestného činu vraždy sú rôzne, podľa rôznych okolností, ako vraždy z bezradnosti, zúfalstva, žiarlivosti, vypočítavosti, účelové vraždy, sadistické sklony k mravnej narušenosti, vplyv alkoholu a rôzne. Chcem poukázať aspoň na niektoré.

Vo Veľkých Kosihách 31. 3. 1963 matka utopila 5 detí v odpadovom kanáli z bezradnosti. Muž mnoho pil, doma všetko rozbíjal, manželku bil, domov dával len 400-500 Kčs. Tak to trvalo 8 rokov, zatiaľ čo deti prichádzali jedno za druhým. Žena mĺčky znášala krivdu, v rodine bola bieda, často i hlad, až sa to skončilo utopením detí a matka tiež spáchala samovraždu. Je to prípad - súdružky a súdruhovia - kde prevencia by bola mala určite, keď nie viac, ale aspoň taký dopad, že ku vražde by nebolo prišlo. Lenže verejnosť "mlčala".

Najzávažnejšie sú vraždy spáchané páchateľmi s narušenou mravnou sústavou a spáchané surovým, beštiálnym spôsobom. V rokoch 1962/63 na Slovensku z celkového počtu 79 vrážd ako beštiálne sa vyčísluje 5 prípadov. Chcem poukázať na dva prípady.

Páchateľ v stave stredného stupňa opilosti po hádke začal biť svoju ženu po hlave, kuchynským nožom ju pichol do krku, bil po tvári. Keď sa bránila, zrazil ju na zem, bil päsťami, sekal nožom po hlave a živú vyzlečenú do naha bodal po celom tele tak, že jej spôsobil mnoho rán. Potom ju rozrezal a rukou vytrhal mechúr, črevá, vnútornosti.

V druhom prípade páchateľka z nenávisti k nevlastnej trojročnej dcérke, ktorú mala v opatere, sa rozhodla, že ju zavraždí. Dieťa položila na diván a začala ho biť päsťou po hlave. Kedže sa dieťa bránilo, bila ho z celej sily do brucha, žalúdka a pŕs. Keď ešte žilo a dýchalo, aby dokončila trestný čin, chytila dieťa rukami cez driek, zdvihla ho a dva razy udrela hlavou do podlahy tak, že dopadlo temenom. Potom ho položila ná podlahu a začala škrtiť, pričom si uvedomila, že po škrtení zostanú na krku stopy, preto prestala. Sadla si na diván, bezvládne dieťa sil dala medzi kolená, chytila sklo z mliečnej fľaše a tým ho porezala pod bradou. Spôsobila dieťaťu roztrhnutia predsiene srdca, pečene a okružia, zlomeninu spodiny lebečnej, roztrhnutie väzu a ďalšie zranenia.

K týmto trestným činom spravidla prichádza za predchádzania rôznych okolností a javov, ako nadmerné požívanie alkoholu, opilstvo živiteľa rodiny, neusporiadané rodinné pomery, nenávisť, rôzne ruvačky a pod., ktoré verejnosť mlčky pozoruje a nanajvýš konštatuje, že to sa dalo predvídať, že sa tam niečo stane.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Je to nesprávny postoj verejnosti a musíme povedať, že slabý boj širokých más, ako i národných výborov proti najzávažnejšiemu trestnému činu a úcte k človeku. Veď je známe nám všetkým, že do rodiny alkoholika sa nechce miešať nikto, ba dokonca ani národné výbory, ktoré by mali u postihnutých robiť aspoň pohovory, a tak aspoň čiastočne zabezpečovať prevenciu.

Taktiež nadmerné podávanie a užívanie alkoholu verejnosť v základe neberie za priestupok, takže častokrát i priestupkové konanie, prevádzané národnými výbormi, má pod týmto tlakom veľmi oslabený dopad konania. Preto môžeme smelo povedať, že alkohol je veľký zhubca morálky a hodnôt, ktoré vytvára človek, tam. kde ho jednotlivec používa v nadmernom množstve, a že zákonné opatrenie bez spoločenského úsilia širokých spoločenských organizácií nemôže splniť svoju spoločenskú úlohu s konečným dopadom. Je teda na nás všetkých, že i popri všetkých zákonných opatreniach musíme vynaložiť všetko úsilie v boji proti alkoholizmu. Tiež za spolupráce s národnými výbormi, masovými organizáciami musíme sa zamerať na prevenciu v spôsobe kultúrno-výchovnej práce.

Medzi hromadné masové priestupky patria i čierne stavby. Tieto sa nám vyskytujú najviac na našich dedinách. V roku 1964 sa na Slovensku evidovalo okolo 800 čiernych stavieb, avšak okres Nitra sa na tomto čísle podieľa tak, že koncom roku 1964 sa v ňom zistilo 360 čiernych stavieb. Najčastejšie príčiny sú: ťažko usporiadateľné prevodové procesy stavebných pozemkov, zástavba ornej pôdy, príčiny také, pre ktoré ONV nemohol vydať stavebné povolenie.

Právna komisia SNR a Ústavnoprávny výbor Národného zhromaždenia previedli i v mesiaci máji t. r. prieskum, ako sa v praxi uplatňuje nový inštitút práva osobného užívania pozemkov.

Prieskum ukázal, že pri zakladaní práva osobného užívania pozemkov dochádza k masovému porušovaniu socialistickej zákonnosti. Všade sme sa streli s tým, že o pridelenom stavebnom pozemku sa vlastník a nadobúdateľ najprv dohodli, vyplatili si vysoké ceny "na čierno" a národný výbor vystupoval len ako formalita, ktorú nemožno obísť.

Príčiny sú rôzne, národné výbory nemajú stavebné pozemky, vyvlastňovanie sa stretá s neochotou a komplikáciami a kúpnopredajné vzťahy sú spojené s veľkými prevodovými ťažkosťami. Napriek tomu môžeme konštatovať, že nový inštitút o práve osobného užívania pozemkov má ten dopad, že zmierňuje špekuláciu, zaberanie ornej pôdy a zmierňuje čierne ceny stavebných pozemkov. Pravda, v tomto zásahu je potrebné ďalej pracovať, spresňovať, dopĺňať, aby zákonný dopad sme mohli v dohľadnom čase konštatovať ako kladný, kde však doteraz máme problém otvorený. Je na nás všetkých, aby i táto úloha bola zvládnutá.

Zároveň chcem poukázať na niektoré najzávažnejšie poznatky získané z prieskumu nápravného zariadenia v Želiezovciach zo dňa 23. júla 1965, ktorý previedla Právna komisia SNR a poslanci Národného zhromaždenia.

V nápravnom zariadení v Želiezovciach je umiestnených 350 žien vekové od 20 - 30 rokov. Z uvedeného počtu je asi 60 % odsúdených za príživníctvo, ostatné za rôzne činy. Aký je postreh účelovosti v nápravnom zariadení v Želiezovciach? Potešiteľnou okolnosťou je, že u odsúdených za rôzne činy nápravné zariadenie svoj účel plní. Totiž, odsúdené po odpykaní trestu sa vracajú do spoločnosti ako ľudia z chýb vyliečení, s pevnou vôľou žiť statočne. Zriedkakedy alebo vôbec sa nevracajú späť. Recidivita je obmedzená. Ale inak je to u tých 60 % žien, ktoré sú odsúdené za príživníctvo. U týchto sa návratnosť vyčísľuje až na 70 %.

Vážené súdružky a súdruhovia! Musíme konštatovať, že výchovný dopad a účel nápravného zariadenia v Želiezovciach u osôb odsúdených za príživníctvo je len čiastočný. Aké sú príčiny? Tieto osoby sú mravne narušené s ľahostajným a úchyľným názorom na život. Táto časť odsúdených by potrebovala vplyvnejšie podmienky pre výchovnú časť, aká sa im dostáva pri podmienkach v nápravnom zariadení v Želiezovciach. Sú to často nekvalifikované výchovné kádre, častokrát ešte i s občianskym vzdelaním pod úrovňou odsúdených. Psychicky nestačia pôsobiť na odsúdených. Ďalšie zaťaženie je, že na jedného výchovného pracovníka pripadá 90-100 odsúdených, čo pri takom počte nie je možné, aby výchovný pracovník mohol formovať človeka mravne narušeného, so špatnou morálkou, človeka, ktorý potrebuje výchovný proces vo zvýšenej miere. Psychológa vôbec nemajú v pláne.

Vážené súdružky a súdruhovia! Keďže ide o ženy-matky a budúce matky, ktoré budú vychovávať deti, budú vychovávať budúce generácie, je potrebné tento problém zvážiť a riešiť v príslušných orgánoch, aby spoločnosť v dohľadnom čase nepociťovala "neklesajúci počet odsúdených mladých ľudí". Zostáva tu veľká práca i pre rezort školstva, zabezpečiť kvalifikované a odborné výchovné kádre, ktoré by vedeli psychicky pôsobiť na tieto mravne narušené osoby.

Ďalej veľmi vážna otázka sa tu natíska, že celkový dopad výchovného procesu akoby rozdeľoval odsúdených na dve kategórie s odlišnou potrebou, odlišnej výchovnej práce, ktoré v spoločnom nápravnom zariadení nie je možné. Keďže táto skutočnosť sa nám javí ako celospoločenská, odzrkadľuje sa aj celospoločenská potreba, aby sa nám ženy-matky, budúce vychovávateľky rodín vracali spoločnosti s pevnou vôľou, schopné zaradiť sa do kolobehu života a vychovali nám ľudí statočných, so správnym rozumovým postrehom, a nie aby sa z nich vracalo naspäť až 70 %.

Ešte malú pripomienku. Tieto ženy sú zväčša z mesta a častokrát bez odborného vzdelania, zaradenia práce, takže keď sa vracajú do spoločnosti, hlavne tie slobodné, sú vydané akosi na pospas živlom, totiž nevedia kam. Odbornosť práce by potrebovali ako soľ. Získali by cieľ, určité sebavedomie, že" niečím sú, a snáď i pocit povinnosti, ktorý im tak veľmi chýba, a tiež záľubu v práci. Počas prieskumov z pohovorov odsúdených na otázku, čo im pripadá najťažšie v nápravných zariadeniach, viac ich odpovedalo jednotne: "Nuž, najhoršie je to, že musíme pracovať. " To znamená, že tieto pomýlené ženy už samotnú prácu považujú za trest.

V dôsledku uvedeného tomuto problému musíme venovať zvýšenú pozornosť.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Pevne však veríme, že popri rozvoji hospodárskeho a celospoločenského bytia a jeho potrieb, pod vedením prezieravej politiky strany a vlády, za pomoci všetkých nás, dosiahneme rozvoj myslenia, sebavedomia spoločnosti. Dokážeme čeliť i uvedeným problémom. Cieľom nás všetkých je formovať socialistického človeka so správnym politickým a morálnym profilom, ktorý bude pripravený na nástup ku komunizmu.

Predseda Chudík:

Ďakujem poslankyni Šimegovej a ako posledná prehovorí poslankyňa Vilma Zacharová.

Poslankyňa Zacharová:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

Zpráva a rozprava o niektorých problémoch upevňovania socialistickej zákonnosti na Slovensku poukazuje a rozoberá aj problém nadmerného požívania alkoholu a dôsledky, ktoré s tým súvisia. Alkohol sa objavuje ako príčina trestnosti, zastúpená vysokým percentom porušovania socialistickej zákonnosti u dospelých i u mladistvých. Vplýva negatívne na pracovnú morálku, občianske spolužitie, narušuje zdravie ľudí. Zákon číslo 120/62 Zb. o boji proti alkoholizmu obsahuje celý rad konkrétnych opatrení. Zpráva posudzuje jeho uplatnenie v praxi ako dosť formálne a život to potvrdzuje. Svedčia o tom prípady, na ktoré poukazujú štatistické čísla. Ich obsah je však otrasnejší a nedá sa vyjadriť matematicky. Posudzovanie stavu dodržiavania socialistickej zákonnosti vyžaduje v návrhoch opatrení odstraňovať najzávažnejšie príčiny tiež v oblasti alkoholizmu, k čomu sa chcem tiež aspoň stručne vyjadriť. Zaväzuje ma k tomu i,, čestné miesto", ktoré Stredoslovenský kraj v alkoholizme zastáva.

Príčinou protihumánnych a nekultúrnych vzťahov, násilníctvo a rozvrat v rodine, i v našom kraji je na poprednom mieste tiež alkoholizmus. Týmto nežiadúcim a odsúdeniahodným vzťahom sa nedostatočne čelí najmä pre formálnosť opatrení boja proti alkoholizmu, nedostatočnú výchovnú prácu spoločenských organizácií a ľahostajnosť spoluobčanov, že sa nedostatočne využívajú existujúce právne normy a predpisy k prísnejšiemu a dôslednému postihu vinníkov.

Kto má pomôcť, je otázka, ktorú dostávam tiež od voličov a na ktorú sa domáha odpovede mnoho ľudí. Postih národných výborov je neuspokojivý. Miestne národné výbory zasahujú len celkom výnimočne a niekedy i neskoro. Úryvky z overených sťažností poukazujú na nezdravú obozretnosť orgánov a. spoločenských organizácií na tých, ktorí ohrozujú okolie, najmä však rodiny.

Redakcia časopisu Slovenka dostáva listy, v ktorých ak by sme označili príčiny červenou ceruzkou, bolo by to červené more, ktoré si treba zapísať do svedomia inštitúcií, podnikov, spoločenských organizácií. Slovenka ich prijíma stovky a zasahuje čo len povzbudením, ak už inak nemôže. Využívam bulletin Slovenky ako hlasu našich občanov na zdôraznenie problému alkoholizmu.

Dovoľte, aby som použila tieto listy, aspoň len úryvky z nich, pre to, aby som ukázala príčiny alkoholizmu na Slovensku a zvlášť v našom kraji.

V jednom z nich - píše učiteľka - sa dozvedáme: "Poznám sociálny prípad, o ktorý sa nikto nestará. Nikoho nezaujíma, hoci tu ide o život dievčaťa, ktorému neposkytujeme temer nič. Ako triedna učiteľka tohto dievčatka, ktoré v tomto roku vychádza z deviatej triedy, by som chcela nejako pomôcť. Dievčatko má ťažkú deformáciu chrbtovej a hrudnej kosti následkom ťažkého úrazu, ktorý jej zapríčinil jej otec v opilosti v jej útlom veku. "

Iná píše a prosí o pomoc: "Dnes sa píše v Slovenke o alkoholizme a o zákone číslo 120. O tom sa už veľa popísalo, lenže je tu veľký háčik. Pohostinstvá majú stanovený plán tržieb a keď sa nesplní, nedostanú prémie. A tu je vlastne pes zakopaný. To je záujem zo strany štátneho plánu. Vinárne sú elegantné atď. "

Ďalšia píše a prosí o pomoc: "Som jedna z tých, ktoré trpia,

a preto som sa rozhodla napísať vám o mojom prípade, ako sa chová môj muž. Obrátila som sa už aj na miestny národný výbor. Funkcionári ho však stále zastávajú a stavajú sa na jeho stranu. Hovoria, že vraj nerobí žiadne výtržnosti. Ďalej som sa obrátila na prokurátora. Povedal mi, že keď nikoho nezabil, nemôže ho ani trestať. Preto som sa konečne obrátila na vás, aby ste mi poradili, čo ďalej, atď. "

A ešte jeden list: "Keď som sa dozvedela - píše ďalšia čitateľka Slovenky - že vyjde zákon 120, dodávala som si odvahy, že prišla záchrana. Táto však dosiaľ neprišla, lebo zákon sa takmer nikde neplní. Nikoho nezaujíma, aké zlo napáchal alkohol a aké veľké škody zapríčinil štátu. " Ďalej obžalúva národné výbory, keď píše: "Národné výbory v mestách i na dedinách nech urobia súpis notorických alkoholikov, ktorí sú postupne známi všetkým našim občanom. Súpis nech sa rozpošle všetkým miestnym hostincom pod prísnou pokutou hostinským, ktorí by im predávali alkohol.

Iná zasa píše: "Trpiteľský postoj vedie k tragédiám. Prečítala som vaše návrhy na dodržiavanie zákona 120. Manžel robí u dopravy a rád si vypije a naše dieťa tým trpí. Prosím o pomoc. Národné zhromaždenie síce schválilo zákon 120, ale - žiaľ tento zostal vo väčšine prípadov nepovšimnutý. "

Iná píše: "Píšem vám preto, lebo s deťmi prežívam podobné hrôzy. Píše sa síce o nich, ale či sa nájde v republike človek, ktorý pochopí zmysel tohto slova? Kto vie cítiť s ľuďmi, ktorí toto prežívajú? Pomoci niet, lebo do rodinných záležitostí sa nechce nik miešať. Zdá sa, že slovo hrôza nevedia pochopiť ľudia, ktorí to sami neprežijú. Žiadala by som prísnejší zákon pre opilcov. "

Toto sú slová obžaloby, ktoré som uviedla len sčasti preto, aby som zdôraznila príčiny, ktoré treba v oblasti alkoholizmu odstrániť. Keby sme v týchto listoch podčiarkli červenou ceruzkou príčiny alkoholizmu, ktoré vyplývajú z nedostatočného dodržiavania zákona číslo 120, mnoho ľudí u nás na Slovensku by sa cítilo vinnými za nedodržiavanie tohto zákona.

Zaiste poznáte - vážené súdružky a súdruhovia - stovky podobných prípadov a podobnú metodiku riešenia. Nechcem tým povedať, že by už nebolo aj opačných a účinných opatrení zo strany národných výborov a spoločenských organizácií. Žiaľ, je ich menej a alkoholizmus, najrozšírenejšia forma narkománie, vzrastá. Asi 400. 000 detí alkoholikov v republike je bezprostredne ohrozené alkoholizmom, a tým aj náš socialistický štát. Stav v alkoholizme všetci poznáme. Treba naplniť zákonné opatrenia činmi, a či ich sprísniť? Štatistika zaostávajúcich detí v rozu-