kosodreviny 21 494 ha uvažuje sa výhľadove zalesniť 15 070 ha a 3550 ha sa má ponechať ako trvalé pasienky. Zbytok 2870 ha sú neplodné plochy. Do konca roku 1964 zalesnilo sa 1500 ha.

Vážnym zásahom, ktorý porušil prirodzenú vodohospodársky funkciu našich lesov, bola zmena pôvodnej druhovej a vekovej skladby. Umelým zavedením monokultúr nastala degradácia pôdy, ktorá znížila nasiakavosť a prirodzenú retenčnú schopnosť lesnej pôdy. Odhaduje sa, že vodohospodárska funkcia lesa bola takto porušená asi na 31 % výmery lesnej pôdy na Slovensku.

Podľa hrubého prieskumu je na Slovensku asi 150 tis. ha smrekových a borových monokultúr, u ktorých je možné vykonať premenu na zmiešané lesy - vodohospodársky účinnejšie. Táto úloha sa zabezpečuje v rámci plánu zalesňovania. Súčasne sa počíta so znížením ťažieb do roku 1970 oproti roku 1964 o 11, 6 %, čím sa umožní zníženie preťažieb, ktoré však v roku 1970 budú ešte činiť 3, 9 %.

S úpravou porastnej skladby súvisí i prevod výmladkových lesov na lesy vysokokmenné. Ide o značné plochy v našich predhoriach s degradovanými a podzolovanými pôdami, trpiacimi nedostatkom vlahy. Celková rozloha výmladkových lesov v roku 1960 bola 187 347 ha. Pre riešenie tohoto problému bol vypracovaný časový rozsah prevodov. Do konca roku 1965 mali sa rozpracovať prevody v rozsahu 81 tis. ha, z čoho bolo dosiaľ splnené asi 40 tis. ha. Plnenie tejto úlohy bolo ovplyvnené vysokými požiadavkami spotrebiteľov na úžitkovosť ťaženej drevnej hmoty, ktorá vo výmladkových lesoch nie je k dispozícii, čo vyvolalo nutnosť premiestniť pestebné zásahy do iných porastov. Na roky 1965-1970 uvažuje sa rozpracovať prevody výmladkových lesov v rozsahu 50 tis. ha.

Vzhľadom na stav bystrinných tokov a spôsobované škody celkove sa majú na Slovensku vykonať zahradzovacie práce na 1315, 8 km bystrinných tokov a v dĺžke 8 tis. km vysadiť brehové porasty. Podľa výhľadového plánu schváleného uznesením vlády číslo 1026 z 19. novembra 1958 v rokoch 1961-1975 má sa vykonať zahradzovanie bystrín v dĺžke 610 km a brehové porasty majú sa vysadiť v dĺžke 8 tis. km s celkovým investičným nákladom 770, 0 mil. Kčs, z toho v rokoch 1961-1965 vykonajú sa práce v objeme 71, 5 mil. Kčs, t. j. 9, 3 %.

Podľa podkladových materiálov k smerniciam počíta sa v rokoch 1966-1970 s hradením bystrín v dĺžke 130 km a celkom sa na lesotechnické meliorácie počíta s čiastkou 140, 0 mil. Kčs.

6. Vodohospodárske meliorácie

Osobitný význam pre zveľadenie poľnohospodárstva majú hydromelioračné úpravy - odvodnenie a závlahy pôdy, sledujúce dosiahnutie optimálneho stavu vlahového režimu v pôde.

a) Odvodnenie

V náväznosti na upravené toky a vybudované odvodňovacie kanály sa prikročuje k výstavbe plošného odvodnenia. Na území Slovenska boli do oslobodenia vykonané odvodňovacie práce v rozsahu asi 54 tis. ha. Zamokrené pôdy boli odvodnené prevážne prostredníctvom otvorených kanálov, menej už drenážovaním.

Starostlivosť o údržbu a využitie vybudovaných zariadení v povojnových rokoch silne poklesla a mnohé zariadenia boli časom natoľko zanedbané, že úplne prestali plniť svoju funkciu.

Obrat v nazeraní na dôležitosť melioračnej výstavby nastal po XI. sjazde KSČ. Na základe direktív sjazdu prijala vláda v roku 1958 uznesenie číslo 1026, v ktorom bol schválený výhľadový plán poľnohospodárskych meliorácií na roky 1961-1975 a na jeho zabezpečenie uložené bolo vykonať celý rad zásadných opatrení.

Výsledkom uvedených opatrení bolo, že už v roku 1960, teda za tri roky odvodnilo sa na Slovensku 44 290 ha pôdy a celkom je dnes u nás detailne odvodnené okolo 160 tis. ha pôdy. Tým sa k 31. XII. 1965 dosiahne takéto krytie potreby odvodnenia (v ha):

Rozsiahle odvodňovacie práce sa t. č. uskutočňujú v rámci komplexného riešenia vodohospodárskych pomerov veľkých územných celkov na Záhorí, kde sa za posledné 4 roky odvodnilo 7227 ha pôdy, a hlavne na Východoslovenskej nížine, kde sa v náväznosti na úpravu tokov robia základné melioračné práce.

Pri výstavbe plošných odvodnení sa v predchádzajúcich rokoch vyskytol celý rad problémov a nedostatkov, ktoré vo svojich dôsledkoch znižovali efektívnosť vkladaných investícií. V prevážnej väčšine plošné odvodnenie sa neriešilo v súlade a vecnej náväznosti s ostatnými melioračnými zásahmi a následnými opatreniami v určitom kompaktnom území. Výstavba plošných odvodnení sa vykonávala často na izolovaných malých lokalitách o výmere priemerne 40-50 ha. Toto malo za následok nežiadúce trieštenie projektovej kapacity, stavebnej výroby a finančných prostriedkov. Bude preto potrebné sa zamerať na komplexné etapovité riešenie ucelených oblastí.

Závažnou otázkou je údržba odvodňovacích zariadení. Starostlivosť o novovybudované zariadenia je na nízkej úrovni tak po stránke organizačnej, ako aj po stránke zabezpečenia potrebnej kapacity na údržbu. Nie je vyriešená otázka mechanizácie údržbárskych prác, čo kladie potom veľké nároky na potrebu pracovníkov, ako aj zabezpečovanie potrebných finančných prostriedkov.

Podľa uznesenia číslo 606 z roku 1959 treba podľa stavu k 31. XII. 1964 na Slovensku odvodniť ešte cca 240 tis. ha pôdy a vykonať rekonštrukcie odvodnení na ploche 59 400 ha.

Podľa podkladových materiálov k smerniciam rozvoja národného hospodárstva na roky 1966-1970 schválených v apríli t. r. vládou, uvažuje sa v rokoch 1966-1970 vykonať odvodnenie v takomto rozsahu (v ha):

Uvažovaná výstavba odvodnenia sa v rokoch 1966-1970 sústredí do oblasti Východoslovenskej nížiny (30, 8 tis. ha) a Záhoria (12, 9 tis. ha). Ďalšou výstavbou sú úmerne kryté potreby odvodnenia vo všetkých krajoch, predovšetkým v kukuričnej a repárskej výrobnej oblasti.

Väčšina pozemkov na odvodnenie sa nachádza v údoliach tokov Moravy, Váhu, Nitry, Hrona, na strednom úseku Ipľa, v údolí

Slanej a na Východoslovenskej nížine. Z vymedzenej plochy na odvodnenie pripadá okolo 87 % na ornú pôdu a 13 % na odvodnenie lúk a pastvín.

Pôda, ktorá bude ešte po roku 1970 vyžadovať odvodnenie, bude predstavovať už len 6, 2 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. Podľa súčasných predpokladov by do roku 1980 mali byť na Slovensku odvodnené všetky zamokrené pôdy.

Primeraná pozornosť musí byť v budúcnosti venovaná údržbe a bezporuchovej prevádzke vybudovaných odvodňovacích systémov a zariadení.

b) Závlahy

V mnohých oblastiach najmä klimatického a pôdneho sucha je rýchly rast poľnohospodárskej výroby a zvyšovanie jej intenzity závislé na prírodných podmienkach, najmä na vývoji atmosferických zrážok, ktoré v jednotlivých rokoch rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú výsledky poľnohospodárskej výroby. Podľa podkladov zisťovaných k uzneseniu vlády číslo 606/1959 celkove trpí na Slovensku trvalým alebo občasným suchom viac ako 800 tis. ha poľnohospodárskej pôdy.

Aj keď cesta k zmierneniu závislosti úrod na počasí vedie i cez správne uplatnenie agrotechnických opatrení a správne hospodárenie s prirodzenou vlahou, treba súčasne riešiť potrebu chýbajúcej vody pre využitie živín v pôde a jej prostredníctvom k výžive rastlín budovaním závlah.

K budovaniu závlah sa prikročilo prakticky až po roku 1959 a v súčasnej dobe sú na Slovensku závlahy vybudované v takomto rozsahu (v ha):

V prvom období sa výstavba závlah prakticky realizovala ako maloplošné závlahy prenosnými závlahovými súpravami. Prvé objekty stabilne budovaných závlah sa postupne dávali do prevádzky len od roku 1960. K výstavbe veľkoplošných závlah sa prikročilo iba v roku 1961 a prvé objekty sa odovzdávali v roku 1964 na závlahovom objekte Šaľa-Kolárovo a Madunice II. V súčasnej dobe sú na Slovensku v prevádzke a vo výstavbe tieto veľkoplošné závlahové sústavy:

Na veľkoplošných závlahových sústavách sa u nás uplatňuje postrek ako najvhodnejší spôsob náhrady prirodzených vodných zrážok.

Možno konštatovať, že pri riešení závlahovej kostry uplatňujú , sa v našej praxi pokrokové technické spôsoby tak z hľadiska funkcie diela, ako aj z hľadiska výstavby. Cesta vody od vodného zdroja až k zavlažovacím detailom je v podstate automatizovaná a výstavba závlahového zariadenia je mechanizovaná. Závlahová kostra je pritom riešená tak, že konštantnou účinnosťou môže dodať závlahovú vodu aj pre iné detaily, ktoré príp. v budúcnosti budú vybudované.

Koncepcia budovania závlah v našom štáte, postrek pri tlakovom rozvode vody najlepšie zodpovedá našim hydrologickým, pôdnym, geografickým a výrobným pomerom.

Napriek tomu, že závlahovú kostru máme riešenú na vysokej technickej úrovni, problémom zostáva časť prevádzkového detailu, hlavne prenosné závlahové potrubie a technická úroveň samotných postrekovačov, čo je základnou podmienkou vysokej ekonomickej efektívnosti závlahových investícií.

Pre intenzifikáciu poľnohospodárskej výroby popri chemizácii je nevyhnutné vždy a vo všetkých výrobných podmienkach venovať mimoriadnu starostlivosť hospodáreniu s vodou a v suchých oblastiach podstatne rozširovať rozsah zavlažovaných plôch a tým poľnohospodársku výrobu oslobodiť od závislosti od prirodzených zrážok a tak vytvoriť podmienky pre dosiahnutie dvoch i viac úrod do roka.

Podľa podkladových materiálov k smerniciam rozvoja národného hospodárstva uvažuje sa vybudovať na Slovensku v rokoch 1986-1970 závlahy v takomto rozsahu:

Z uvažovaného rozsahu pripadá na veľkoplošné závlahy 78 336 ha, strednoplošné a malé závlahy čistou vodou 47 200 ha a hnojivé na ploche 25 800 ha.

Výstavba veľkoplošných závlah sa uvažuje predovšetkým v oblastiach s priaznivými klimatickými a pôdnymi podmienkami a prednostne s pohotovými vodnými zdrojmi ako i pri zohľadnení ekonomickej a organizačnej úrovne poľnohospodárskych závodov.

V   povodí Váhu sa uvažuje v najbližších rokoch s výstavbou veľkoplošných závlah o výmere 20 400 ha a drobných závlah o výmere 17 tis. ha.

Na Východoslovenskej nížine sa uvažuje do roku 1970 uviesť do prevádzky 24 900 ha veľkoplošných závlah.

V  oblasti Záhoria sa predpokladá v najbližších rokoch uviesť do prevádzky závlahy v úseku Devínska Nová Ves-Stupava na ploche 3750 ha a v oblasti Sekule-Malé Leváre na výmere 4720 ha s odbermi vody z rieky Moravy.

V   oblasti Dunaja sú najreálnejšie možnosti výstavby veľkoplošných závlah s odbermi z Malého Dunaja, v ktorom je zabezpečený trvalý prietok už v tomto roku. Súčasne bude z neho prevedená voda aj do Čiernej Vody. Závlahy s odbermi z Malého Dunaja na hornú časť Žitného ostrova a z Čiernej Vody na priľahlé územia tohto toku sa predpokladajú vybudovať v najbližších rokoch na ploche 24 766 ha. Už v tomto roku bude na Žitnom ostrove odovzdané do užívania asi 2 tis. ha veľkoplošných závlah.

Žiadúca by bola výstavba veľkoplošných závlah na strednej časti Žitného ostrova, a to využitím vody v odvodňovacích kaS-VII (Gabčíkovo-Trhová Hradská) na ploche 7700 ha. V okrese Dunajská Streda ukazujú sa veľké možnosti získať lacný vodný zdroj na strednoplošné a veľkoplošné závlahy pomocou vzdúvadiel a budovaním studní. Podobne i výskum odvodňovacích kanálov na Východoslovenskej nížine pri správnom režime prevádzky je možné využiť pre prívod vody na závlahy. Tieto otázky bude však nutné podrobnejšie preskúmať, aby nedošlo k zamokreniu pôdy a prípadným škodám v čase náhlych zrážok.

Ďalší rozvoj závlah v oblasti Dunaja predpokladá komplexné doriešenie otázok vodohospodárskeho režimu Dunaja a jeho využitie výstavbou vodných diel, na ktorých je v značnej miere závislá i koncepcia riešenia závlah.

Časť závlah v najbližších rokoch sa uvažuje vybudovať v rozptýlenej drobnej výstavbe na ploche 47 tis. ha čistou vodou a 25 800 ha hnojivých závlah. Tieto závlahy budú umiestnené v oblastiach, kde sú vhodné podmienky, t. j. lacný vodný zdroj (studne, odpady, toky) na okrajových a menších lokalitách a kde sa neráta s komplexnou výstavbou veľkoplošných závlah alebo len v neskoršej etape. Vhodnou oblasťou pre tieto závlahy sú priestory v blízkosti sídlisk a najmä menšie uzavreté a nesúvislé lokality.

Hnojovicové závlahy sa budú situovať v horských a podhorských oblastiach povodia Váhu, Hrona, Nitry, Ipľa, Slanej, Hornádu, Torysy, Tople, Ondavy a Laborca.

Pre tieto závlahy bude riešený vodný zdroj výstavbou malých nádržiek alebo prepážkami na bystrinách, prípadne prívodom vody z prameňov.

Uskutočnenie perspektívneho programu výstavby závlah na Slovensku je podmienené včasným zabezpečením vodných zdrojov. Pre veľkoplošné závlahy bude treba ročne 1, 8 miliardy m3 závlahovej vody pri maximálnom odbere 296 m3/sek.

S najväčšími odbermi vody pre závlahy na Slovensku sa počíta z Dunaja, z prietokov ktorého má byť zabezpečená voda pre veľkoplošné závlahy na ploche 219 tis. ha, t. j. 39 % z celkového rozsahu, so spotrebou 548 mil. m3 pri maximálnom odbere 118, 5 m3/sek.

Ďalším najviac zaťaženým tokom bude Váh, z prietokov ktorého sa má zabezpečiť 117 500 ha veľkoplošných závlah, t. j. 21 % z celkovej výmery so spotrebou 292, 5 mil. m3, pri maximálnom odbere 63, 4 m3/sek, pričom závlahy, ktoré budú uvádzané do prevádzky po roku 1970, predpokladajú nadlepšenie prietokov Váhu z nádrže Liptovská Mara. Tieto dva toky Dunaj a Váh,

majú teda dodať vodu na 60 % perspektívne uvažovaného rozsahu závlah.

Drobné závlahy čistou vodou a hnojivá budú zásobované predovšetkým vodou z bežných prietokov, poväčšine menších tokov, ako aj zo zdrojov podzemných vôd.

Pre vytvorenie priaznivých podmienok na zásobovanie týchto závlah bude úlohou vodného hospodárstva riešiť nadlepšenie bežných prietokov menšími nádržkami. Preto treba spresniť a doplniť vodnú bilanciu nielen čiastkového povodia ako celku, ale aj bilanciu vodnejších prítokov. K tomuto účelu treba zabezpečiť pozorovanie prietokov aj na menších tokoch, ktoré prichádzajú do úvahy pre odbery závlahovej vody, a vyhodnotiť ich hydrológiu z hľadiska rozkolísanosti prietokov. Pre posúdenie vhodnosti podmienok na situovanie malých nádrží treba vždy zistiť, koľko vody bude možné zadržať a v ktorom profile toku a len potom rozhodnúť o veľkosti nádrže z hľadiska technického a ekonomického riešenia.

Dôležitou úlohou pre posúdenie možnosti zásobovať závlahy vodou je aj zhodnotenie bilancie spodných vôd. Bude potrebné preskúmať a vymedziť oblasti s možnosťou situovania studní pre zásobovanie závlah, ako i výdatnosť a kvalitu spodnej vody.

Hnojovicové závlahy budú taktiež využívať bežné prietoky, prevažne bystrín, ale aj malé nádržky a pramene, ktoré nebudú slúžiť pre pitné účely. Vytvorenie podmienok pre zásobovanie hnojivých závlah sa bude týkať výlučne len vodného zdroja. K tomu účelu je potrebné evidovať pramene a ostatné zdroje vody, zisťovať vodnosť bystrinných tokov, vybudovať prepážky a nádržky pre zabezpečenie prevádzky závlah.

V limitovanej melioračnej výstavbe bude potrebné zabezpečiť závlahovú vodu budovaním nádržiek, výstavbou studní, ako aj úpravou tokov.

Na základe dosiaľ prevedeného prieskumu je možné na Slovensku výhľadove vybudovať malé nádržky v tomto rozsahu:

Ide o malé nádržky s rozdielnym obsahom od 1500 m3 vyššie. Len 6 nádržiek má navrhovaný objem cez 1, 0 mil. m3. Priemerný obsah je 105 tis. m3 a priemerná zatopená plocha 10, 8 ha.

Navrhované nádržky bude potrebné zhodnotiť nielen z hydrologického hľadiska, ale aj s ohľadom na geologický podklad.

Celkove však je možné konštatovať, že navrhovaný rozsah malých nádržiek je základnou podmienkou pre získanie vodných zdrojov na zabezpečenie drobných závlah najmä v oblastiach, kde sa dajú využiť miestne zdroje vody bez budovania dlhých a pritom nákladných privádzačov vody.

7. Využitie vodnej energie na Slovensku

Spotreba elektrickej energie najmä v hospodársky vyvinutých krajinách sveta neustále prudko rastie a je do značnej miery ukazovateľom aj technickej vyspelosti štátu a životnej úrovne jeho obyvateľstva.

Rast výroby energie na jedného obyvateľa v ČSSR bol nasledovný:

Významnú a špecifickú funkciu medzi zdrojmi energie má využitie vodnej energie. Po roku 1900 možno zaznamenať rýchly rozvoj všetkých faktorov podmieňujúcich efektívnu výstavbu vodných elektrární: budovanie vysokých priehrad, konštrukcie veľkých jednotiek vodných turbín, vyriešenie ekonomického prenosu energie a spolupráce vodných elektrární a tepelných elektrární v jednotnom energosystéme.

U vodných elektrární sa vysoko hodnotí najmä ich výkonový prínos, prevádzková pohotovosť, priaznivý vplyv na ekonomiku prevádzky tepelných elektrární a pri prečerpávacích vodných elektrárňach aj možnosť premeny lacnej základnej energie na cennú špičkovú.

Prehľad inštalovaných výkonov, celkovej výroby elektrickej

energie v ČSSR a účasti vodných elektrární na celkovej bilancii energetiky podáva nasledovná tabuľka:

Z doposiaľ nevyužitého energetického potencionálu vodných tokov v ČSSR nachádza sa okrúhle 70 % na Slovensku.

Rozsah výstavby vodných elektrární nastal na Slovensku najmä po roku 1945. Pozornosť sa venovala predovšetkým využitiu rieky Váhu, ktorá je popri rieke Dunaj energeticky najproduktívnejšia a najvýhodnejšia.

Z väčších diel na vážskych kaskádach bola do oslobodenia vybudovaná vodná elektráreň Ladce, po oslobodení nasledovala výstavba ďalšieho stupňa Ilava a Dubnica, špičkovej vodnej elektrárne Nosice a kaskády Krpeľany-Sučany-Lipovec. Pod Nosicami boli vybudované hydrocentrály Skalka, Kostolná, Nové Mesto nad Váhom a Horná Streda.

So zameraním na výrobu špičkovej energie bola pomerne rýchle vybudovaná kanálová vodná elektráreň Madunice a kaskáda vodných elektrární Hričov-Mikšová-Považská Bystrica, uvedená do prevádzky v posledných rokoch.

Okrem elektrární na Váhu bola vybudovaná špičková vodná elektráreň Orava a vysokotlaká elektráreň Dobšiná s doplňkovým prečerpávaním vody.

V  období do roku 1970 budú uvedené do prevádzky vodné elektrárne Domaša (11 MW, 25 GWh) a Ružín (50 MW, 80 GWh).

V  zmysle uznesenia vlády č. 288 z 27. mája 1964 počíta sa už v tomto roku započať s prípravou územia pre výstavbu vodného diela Liptovská Mara. O pokračovaní výstavby tohoto vodného diela v rokoch 1966-1970 sa t. č. ešte rokuje s ohľadom na možnosti nášho hospodárstva.

Spolu s Váhom je na Slovensku energeticky najvýznamnejšia rieka Dunaj. Energetický potenciál nášho úseku Dunaja je o to

významnejší, že dáva možnosti výroby aj cennej špičkovej energie. Vcelku možno konštatovať, že doteraz nevyužitým energetickým potencionálom našich riek môžeme významne prispieť k riešeniu našej nepriaznivej energetickej bilancie.

Podľa vládneho uznesenia z februára 1965 má sa doplniť investičná úloha pre alternatívne využitie Dunaja v úseku Bratislava-Budapešť sústavou Gabčíkovo-Nagymaros alebo riečnou alternatívou Vojka-Čičov-Nagymaros. Za tým účelom treba podrobnejšie dopracovať podklady pre využitie tohoto úseku Dunaja.

Ďalšiu výstavbu vodných elektrární v našich podmienkach bude treba starostlivo uvážiť. Obmedzené zdroje uhlia, nafty a zemného plynu, ktoré sú súčasne cennou chemickou surovinou, vyžadujú rozvíjať a využívať iné prvotné zdroje pre výrobu elektrickej energie, vrátane jadernej.

Preto v súlade s uznesením vlády z februára 1965 má sa starostlivo posúdiť ekonomická efektívnosť všetkých týchto zdrojov vrátane vodnej energie a zvážiť ich vzájomnú proporcionalitu pri ďalšom rozvoji našej energetickej sústavy.

Okrem sledovania perspektívnej výstavby vodných elektrární študuje sa celý rad lokalít prečerpávacích vodných elektrární, pre ktoré má najmä stredné a východné Slovensko veľmi výhodné morfologické, geologické a hydrologické podmienky. Doteraz najvýhodnejšími lokalitami sa javia Čierny Váh, Revúca, Hrhov, Lemešany, N. Myšľa. Výstavba prečerpávacích vodných elektrární na Slovensku pri stúpajúcej pasívnej palivovej bilancii je však na mieste iba po plnom využití všetkých hospodárnych lokalít vhodných pre budovanie špičkových vodných elektrární.

8. Voda pre rekreáciu a šport

Vodné plochy tokov i stojatých vôd poskytujú široké možnosti pre rekreáciu a vodné športy. K ním sa pridružuje i športové rybárstvo.

Prírodné podmienky slovenských riek sú pre účely rekreácie ideálne a preto čoraz viac vyhľadávané, najmä v blízkosti väčších miest a tam, kde je tieto možné v pomerne krátkom čase dosiahnuť. Rastúce znečisťovanie vody v našich tokoch však zužuje možnosti ich využívania ako prirodzených rekreačných miest a tak rastúce nároky na rekreáciu obyvateľstva nie je možné všade uspokojiť.

Pre rekreáciu, turistiku a šport nadobúdajú stále väčší význam vodné plochy budovaných nádrží. Zatiaľ sa vo väčšej miere využívajú len možnosti, ktoré poskytuje Oravská priehrada, nádrž Palcmanská Maša pri Dobšinej a Môťová pri Zvolene. Pre nevyhovujúcu kvalitu vody nie je možné plne využiť vodné plochy zdrží v Drahovciach, Nosiciach, Hričove a v Krpeľanoch, ktoré svojou polohou v blízkosti priemyselných stredísk by boli veľmi výhodné.

Vodná nádrž Vihorlat, Ružín a Veľká Domaša, ktoré sú vo výstavbe, prispejú k rozšíreniu možností rekreácie.

Rastom motorizmu priblížia sa možnosti rekreácie pri vode väčšiemu okruhu obyvateľstva, lebo doteraz vzdialené možnosti stanú sa prijateľnými a význam väčších vodných plôch stúpne. Cieľavedomejšie a plnšie využitie vodných plôch pre rekreáciu a šport si vyžadujú, aby tejto otázke ďaleko väčšiu pozornosť ako doteraz, venovali organizácie turistického ruchu, obchodu, ČSTV, ROH a ČSM tak, aby sa aj po stránke vybavenosti vytvorili v okolí vodných plôch vhodné podmienky pre masovú rekreáciu obyvateľstva.

9. Investičná výstavba a jej zabezpečenie stavebnou výrobou

Uvažovaný rozvoj vodného hospodárstva predpokladá v najbližšom období preinvestovať značný rozsah prostriedkov.

Uvažovaná výstavba vo vodnom hospodárstve bude realizovaná najmä dodávateľskými organizáciami rezortu stavebníctva, hlavne Váhostavom, Inžinierskymi stavbami, Doprastavom, Hydrostavom, Vodohospodárskymi stavbami a i.

Prevážnu časť prác v melioračnej výstavbe budú realizovať krajské podniky poľnohospodárskych meliorácií, značná časť bude realizovaná svojpomocou a počíta sa aj s účasťou rezortu stavebníctva.

Aj keď z hľadiska objemov stavebných kapacít vcelku ukazuje sa uspokojivá situácia, z hľadiska zmeny štruktúry investícií vo vodnom hospodárstve bude treba časť stavebných kapacít preorientovať na budovanie vodovodov, kanalizácií a čistiacich staníc. Z tohoto hľadiska je potrebné kádrove dobudovať niektoré podniky a vybaviť ich po stránke mechanizačnej a materiálovej.

Osobitne je nutné vybudovať potrebné stavebno-montážne kapacity pre zabezpečovanie generálnych opráv a údržbu rozsiahlych základných fondov vo vodnom hospodárstve. Základné fondy vo vodnom hospodárstve v ČSSR predstavovali ku koncu roku 1964 hodnotu takmer 46 mld. Kčs, z toho na Slovensku vyše 11, 2 mld. Kčs.

Ak berieme do úvahy vysokú nadpriemernú životnosť základ-