ských konzervárňach a liehovaroch v Mikuláši 9 a v Slovenských škrobárňach v Trnave 5, celkove 112 pracovníkov. Zvyšok - 150 pracovníkov je na pracoviskách českých ústavov a podnikov. Z celkového počtu 112 pracovníkov Výskumného ústavu liehovarov a konzervárni na Slovensku je 35 vysokoškolákov, 32 stredoškolákov, 19 ostatných a 26 pracovníkov kategórie R. Celá základňa tohto odvetvia na Slovensku je rozptýlená na 12 pracoviskách, z toho sú 4 v Bratislave. Preto je snaha vybudovať výskumný ústav v sídle Združenia liehovarov a konzervárni v Bratislave, situovaného v ťažisku hlavnej surovinovej základne konzervárenského priemyslu, a to s investičným nákladom 7 mil. Kčs v rokoch 1967-1969 a so zvýšením počtu pracovníkov na 292 v roku 1970. Terajší Výskumný ústav liehovarského a konzervárenského priemyslu v Bratislave, organizovaný ku koncu roku 1963 a riadiaci i ústav v Prahe a pracoviská v Brániku, Mařaticiach a v Nových Zámkoch, prežíva obdobie preorientovania sa časti pracovníkov a výhľadove stojí pred vybudovaním vlastnej základne s rozšíreným horizontom. Je teda v situácii, ktorá zatiaľ nezaručuje plynulosť a najvyššiu efektívnosť výskumnej práce pre nedostatočnosť materiálovej základne, hoci jej základnou problematikou ostáva optimálne využívanie domácich surovinových zdrojov.
Okrem tohto ústavu oblasť konzervársko-liehovarníckeho priemyslu je pokrytá v rámci Západoslovenských konzervárni a liehovarov v Trenčíne tromi technologickými vývojovými pracoviskami a jednou mechanizačnou dielňou. V Trenčíne je vývojové droždiarenské pracovisko s funkciou overovania výsledkov výskumu a riešenia menších prác, predovšetkým v droždiarenstve.
S tým súvisí aj jeho perspektíva: orientácia na droždiarenskú fermentáciu so snahou o kontinuizáciu procesov, výrobu biochemických preparátov na báze droždia využitie genetiky droždiarenských kultúr. Pritom treba spomenúť, že výroba biochemických preparátov, ktorá má vo svete dobrý kurz a široký sortiment, sa stretá s mnohými ťažkosťami, podloženými ekonómiou v predpoklade, že efekt výroby bude ihneď čo najvyšší i pri veľmi úzkom sortimente. Preto aspoň pokusná výroba sa zatiaľ nerealizovala, až na laboratórnu prípravu RNK a zymozánu. V Novom Meste nad Váhom je vývojová skupina pracujúca na vývoji technológie a výrobkov konzervárenského priemyslu. Prvoradou pracovnou problematikou je vývoj nových výrobkov z hľadiska potrieb národného podniku. Úloha vývoja nových výrobkov, včítane ich zavedenia do výroby a zlepšenia kvality, je nanajvýš aktuálna, ak chce konzervárenský priemysel dodržať krok s celosvetovým vývojom. Je tu namieste požiadavka po prehĺbení činnosti tohto pracoviska. Okrem toho je v Novom Meste nad Váhom i mechanizačná dielňa, ktorá zabezpečuje vývoj a výrobu prototypov, strojov a strojových zariadení pre konzervárenský priemysel spolu s výrobou menších sérií pre potreby podnikov v rámci sektoru. Vedľa toho pracovisko zabezpečuje technické a dokumentačné spracovanie a realizáciu zlepšovacích návrhov a vynálezov. Pravda, pre realizáciu náročnejších úloh nie sú na pracovisku najvýhodnejšie možnosti, lebo dielňa nie je dostatočne vybavená strojovým zariadením v nevyhovujúcich pracovných priestoroch.
V Nových Zámkoch, ako v centre paprikárskeho kraja, je pokusné pracovisko koreninovej papriky, ktoré sa zaoberá semenárskou a šľachtiteľskou činnosťou s koreninovou paprikou, výskumom, vývojom a zavádzaním nových poznatkov do pestovania a spracovania koreninovej papriky. Zvlášť dôležitá je úloha vypracovať novú technológiu spracovania koreninovej papriky, pretože terajšia úroveň je minimálna a nemá predpoklady plánovaného rastu produktivity práce, lebo pri priemernej úrode dochádza k stratám vo výkupnej špičke a ku koncu sezóny. V Leopoldove zaniklo pokusné pracovisko kyseliny citrónovej v dôsledku novej prevádzky kyseliny citrónovej a organizačne bude pričlenené Výskumnému ústavu liehovarského a konzervárenského priemyslu v Bratislave, ktorý vykoná aj personálne obsadenie nového pracoviska. Sumárne možno uviesť k pracoviskám pri Západoslovenských konzervárňach a liehovaroch v Trenčíne, že dôležitosť úlohy si vyžaduje ďalšie rozšírenie ich kapacity s primeraným materiálnym a personálnym vybavením. Problematikou konzervácie potravín, hlavne mraziarenským spôsobom sa zaoberá Výskumný ústav pre konzerváciu potravín v Bratislave. Ústav sa člení na výskumné skupiny a technickoekonomickú skupinu, včítane štúdiového útvaru. Z celkového počtu 62 pracovníkov je z odborných pracovníkov 5 s vedeckou hodnosťou, 24 vysokoškolákov, 20 stredoškolákov a 2 s nižšou školou. Ústav pracuje na dvoch komplexných úlohách: výskum nových spôsobov konzervácie potravín a výskum hotových jedál a polotovarov, a to v koordinácii so Štátnou komisiou pre koordináciu vedy a techniky. Spolupracuje s Československou akadémiou vied na výskume mikroflóry mrazených potravín a s RVHP na stanovení optimálnych podmienok pre manipuláciu s materiálom a pre vnútrozávodnú dopravu. Ústav vyriešil viaceré problematiky v laboratórnom, prípadne štvrťprevádzkovom meradle. Nemá však poloprevádzkové a prevádzkové možnosti vyskúšania výsledkov, hoci susedí so závodom Mraziarne. Preto by bolo účelné pre budúcnosť pričleniť tento závod k ústavu, aby sa zabezpečili možnosti prevádzkového odskúšania. Výskum spojený priamo s výrobou pri dobrom vybavení strojárskych dielní je toho podmienkou.
Tak je to napríklad v novej ekonomickej sústave Nemeckej demokratickej republiky, kde jednotlivé ústavy sú do určitej miery chozrasčotnými organizáciami, čo núti vedcov a technikov riešiť problémy, ktoré pomáhajú priemyslu. Podobnou je i organizácia "Výskumného ústavu mäsového" v Sovietskom sväze a "Výskumného ústavu konzervárenského" v Budapešti. Na základe doterajších výsledkov a skúseností ústav vypracoval organizačný návrh, pretože mu terajší stav neumožňuje plné rozvinutie síl a realizáciu výskumu v priemysle. Nemá k tomu možnosť overiť výsledky v prevádzke (napríklad automatická linka na výrobu hrášku a špenátu mohla byť realizovaná iba po zásahu straníckej organizácie u riaditeľa Mraziarní), nemá k dispozícii prototypové dielne a nemá možnosť obstarať si pre výskum dostatok vhodnej suroviny. Reorganizačný návrh žiada organizačné ponechanie ústavu pod riadením Ministerstva potravinárskeho priemyslu, zvýšenie výskumných pracovníkov do roku 1970 zo 62 na 150 až 200, včlenenie mraziarenského závodu do ústavu, rozšírenie terajšej mraziarenskej údržbárskej dielne a po roku 1966 včlenenie poľnohospodárskej ekonómie primeraného rozsahu do ústavu.
Cukrovarnícky priemysel je na Slovensku reprezentovaný Spojenými cukrovarmi v Trnave. Tento národný podnik nemá výskumný ústav. Príslušný ústav v Bratislave je len strediskom Združenia cukrovarov v Prahe. Stredisko pracovne i náplňou podlieha Výskumnému ústavu cukrovarníckemu v Prahe-Modřanoch. Realizáciu pre pracovisko robia Vývojové dielne v Bratislave, ktoré však organizačne podliehajú národnému podniku. Výskumné stredisko má 9 pracovníkov, z toho 6 vysokoškolákov a 1 priemyslováka. Tento stav pre náplň nie je vyhovujúci. Žiadal by sa minimálny stav 15-20 pracovníkov. Pracovisko rieši výskumné úlohy, ktoré sa dotýkajú hlavne zlepšenia kvality finálneho produktu vzhľadom na zhoršenú technologickú kvalitu repy.
Výdatne pomáha i chemický ústav Slovenskej akadémie vied, kde sa úspešne vyriešilo praktické využitie technologických úprav pri výrobe cukru, a to predovšetkým protiprúdnou prečerovacou kolónou, ktorá sa zatiaľ využíva v našich troch cukrovaroch a v jednom zahraničnom cukrovare. Podobne i prípravok V-K krieda, prostriedok pre konzervárne repy, sa s úspechom vyrába v cukrovare v Seredi.
Škrobárenský priemysel, zastúpený Slovenskými škrobárňami v Trnave, má vedeckovýskumnú základňu v Bolerázi s funkciou riešiť aplikovaný výskum. Obsadená je piatimi pracovníkmi. V budúcom reorganizačnom zásahu má základňa zaniknúť, hoci slovenská oblasť, spracúvajúca obilný škrob, hlavne kukuričný, je podstatne odlišná od zemiakárskej oblasti českých škrobární. Základňa pracuje na vývoji výroby dialdehydu škrobu, teda na úlohe, ktorá má širší než celoštátny význam, zvlášť v oblasti regenerácie kyseliny jodistej. Úspešne sa vyriešil biologickým ústavom Slovenskej akadémie vied problém biosyntézy bielkovín na báze škrobových odpadov. Získané výsledky sa overili vo výrobe a vyskúšal sa nový preparát fibulín, ako bielkovinný koncentrát, vo výžive hospodárskych zvierat. Bolo by účelné, keby Ministerstvo potravinárskeho priemyslu urýchlene zaistilo výstavbu výrobne v Bolerázi.
V pivovarníckom priemysle nie je vytvorené výskumné alebo vývojové pracovisko. Iba Západoslovenské pivovary v Bratislave sa venujú uplatňovaniu vyriešených výskumných úloh, ako je napríklad používanie chmeľového extraktu pri výrobe piva.
Podobne ako pivovarnícky, nemá ani tukový priemysel vytvorenú vedeckovýskumnú základňu. Tá je v Ústí nad Labem a u saponátovej výroby v Rakovníku.
Vinárstvo, zastúpené Vinárskymi závodmi v Bratislave, má výskumné a vývojové pracovisko v Bratislave-Rači a v Modre s pričlenenou vývojovou dielňou. Pracovisko má 36 pracovníkov, z toho 8 vysokoškolákov a 8 priemyslovákov. Rieši technologické problémy výroby vína, spracovanie odpadov a vývoj strojov a zariadení. Pracoviská s úspechom riešia spracovanie modrého hrozna teplom, kontinuitne čerenie a stabilizáciu ionexami, poloautomatickú záklopkovačku tlakovým vzduchom, automatické umývanie škopkov atď. Pracoviská úzko spolupracujú s Výskumným ústavom pre vinohradníctvo a vinárstvo a so Slovenskou vysokou školou technickou, chemickou fakultou. Obe pracoviská majú možnosť rozšírenia terajšej základne.
Pekárenská a cukrárenská výroba nemá výskumnú a vývojovú základňu a všetku ich problematiku spracúva Výskumný ústav mlýnsko-pekárenský v Prahe.
V podobnej situácii je aj mäsový a mliekárenský priemysel. Problematika sa rieši celoštátne vo Výskumnom ústave pre mäso v Brne a vo Výskumnom ústave mliekárenskom v Prahe.
Zabezpečenie rozvoja hydinárskeho priemyslu je zverené
Výskumnému ústavu hydinárskeho priemyslu v Bratislave, zriadenému v roku 1960. 59 pracovníkov tohto ústavu sa tiesni v Bratislave v priestoroch bývalej pekárne, v obchodnej miestnosti bývalej mliekárne a v drevenom baraku v Ivánke pri Dunaji. Z 59 pracovníkov ústavu sú 4 vedeckí pracovníci, 27 vyskoškolákov a 10 priemyslovákov. Treba vyzdvihnúť prudký vzrast výskumných pracovníkov v tomto odbore: v roku 1959 boli traja, v roku 1960 pätnásti, v roku 1961 sedemnásti, v roku 1962 dvadsiati, v roku 1963 štyridsiatisiedmi a v roku 1964 päťdesiatideviati. Je to spôsobené tým, že vedecko-výskumná základňa sa začala zaoberať priemyselnou problematikou len rokom 1963. Dovtedy išlo viac-menej o zavádzanie vyriešených úloh kŕmnej techniky v zahraničí, hlavne problémy veľkochovu a rýchlovýkrmu. Stiesnenosť terajšej situácie rieši rozhodnutie Ministerstva potravinárskeho priemyslu, vybudovať v Ivanke pri Dunaji samostatný ústav pre hydinársky priemysel s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý by sústreďoval niektoré dislokované zložky technického rozvoja s odborovou projekciou a strojovovývojovými dielňami vedľa overovacej prevádzky. Stavba tohto ústavu sa už tohto roku začala. Výstavba a rozvoj základne podmieňuje programový vzrast spotreby produktov hydinárskeho priemyslu na základe sproduktívnenej výroby, čo je možné splniť len po doriešení celého radu problémov technológie, komplexnej mechanizácie a automatizácie výrobného procesu, organizácie práce, koncentrácie atď. To všetko tvorí pracovnú náplň programovanej rozšírenej vedecko-výskumnej základne.
Kozmetika má vytvorené vývojové pracovisko s troma pracovníkmi, z toho jeden vysokoškolák. Pracovisko sa zaoberá vývojom nových výrobkov, obalmi a grafickou úpravou Vlastnú technologickú a vývojovú problematiku spracúva Výskumný ústav Združenia tukového priemyslu v Prahe, podliehajúci Združeniu tukového priemyslu v Prahe.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Pri zosumarizovaní tohto prehľadu vedecko-výskumnej základne potravinárskeho priemyslu na Slovensku, najmä v Západoslovenskom kraji, nemožno jej uprieť rozvojový charakter so stúpajúcou krivkou rozsahu činnosti a spätného odrazu tejto činnosti v prehĺbení pracovných výsledkov samotného priemyslu. Pritom spolupráca jednotlivých ústavov navzájom, so sesterskými zahraničnými ústavmi a hlavne s vysokými školami je čoraz hlbšia, sledujúca tú skutočnosť, že koordinácia jednotlivostí je nanajvýš prospešná a praktická. Docieľuje sa tak nadväznosť na prácu Štátnej komisie pre koordináciu vedy a techniky, aby sa tak dosiahla z hľadiska metodického i praktického objektívnejšia základňa, ktorá môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť hlavné zameranie vedy a techniky v perspektívnom pohľade.
S týmto sľubným charakterom rozvoja a vzájomnej spolupráce sa viažu i tienisté stránky tejto oblasti, pociťovanej u každého ústavu, pracoviska pre nedostatok vhodného miesta, vybavenosti zariadením, nedostatok pracovníkov v počte i kvalifikácii, nedostatočný fond na študijné a pracovné cesty, hlavne do zahraničia. Teda materiálne a finančné prostriedky, doteraz priamo prideľované. Je tu namieste uplatňovanie navrhovanej zásady - vo väčšej miere využívať tovarovopeňažné vzťahy a priame zainteresovanie ústavov a pracovísk na riešení úloh dodávateľským spôsobom, na základe dohody. V tejto oblasti preto možno očakávať vhodné návrhy a materiálno-finančné zabezpečenie, ktoré by túto tienistú súčasnú situáciu vhodne riešilo.
K uvedenej dobrej spolupráci ústavov, pracovísk navzájom, sa viaže rovnako dobrá spolupráca so Slovenskou vysokou školou technickou, chemickou fakultou - napríklad s katedrami mikrobiológie, biochémie a biotechnológie a s jednotlivými závodmi, ako napríklad so Západoslovenskými konzervárňami a liehovarmi, závodom v Trenčíne. Výmena impulzov, výsledkov a skúseností prináša zvýšenú činnosť, aj jej zhodnotenie. Ako ukazuje situácia, i tu na školách by bolo možné splnením podmienok celú spoluprácu prehĺbiť s docielením preukaznejších výsledkov. Vychádzajúc z tejto zásady, možno tu doplniť situáciu Slovenskej vysokej školy technickej, chemickej fakulty, na citovaných katedrách mikrobiológie, biochémie a biotechnológie, aby vyniklo porovnanie s prehľadom ústavov a pracovísk. Z celkového počtu 21 pracovníkov je 1 profesor, 6 docentov, 6 odborných asistentov a 1 asistent vysokoškolák. Celý kolektív okrem pedagogickej praxe pracuje na výskumnej problematike, ktorej riešenie súvisí priamo s praxou, vedľa teoretickej problematiky.
Vedľa nových syntetických a antibiotických liečiv a základného výskumu bunky venujú sa technológii nových kŕmnych preparátov a doplnkov a kvasnej a mliekárenskej technológii. V kvasnej špecializácii dodnes vyriešili: submerzné octové kvasenie, výroby dihydroxyacetónu, kontinuitnú výrobu ovocných vín, spracovanie odpadu po výrobe kyseliny mliečnej, antiseptikum pri výrobe kyseliny citrónovej, nový keasing pre cigaretový tabak.
V špecializácii mlieko a tuky sa úspešne vyriešili alebo sa riešia: urýchlenie zrenia syra, čím sa doba skladovania zníži o 1/3. rieši sa konzervácia mlieka a mliečnych produktov lyofilizáciou, pričom sa sledujú aj základné zmeny v mlieku a jeho zložkách, úspešne sa rieši použitie antibiotika nizínu pri topení syrov, ako aj zmeny mastných kyselín pri hydrogenizácii tukov z hľadiska výživy.
Je to séria vynikajúcich úspechov. Ale i tu sa prejavili nedostatky v priestoroch, vybavení zariadením, v počte kvalifikovaných pracovníkov. Tak ako v chemickom priemysle chýbajú kádre s chemicko-inžinierskym zameraním, aj v potravinárskom priemysle je nedostatok pracovníkov, ovládajúcich bioinžinierstvo. Zapojenie výskumu v tejto špecilizácii na štátny výskum by malo predpoklady lepších finančných dotácií vo vzťahu k vybaveniu pracovníkmi i zariadením. I tu sú teda nevyužité možnosti, vypuklejšie vynikajúce v porovnaní s podmienkami, v zahraničí.
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!
Rozvoj vedy a techniky na Slovensku, z tých niekoľkých príkladov, si vytvoril svoju materiálnu základňu s perspektívou rozširovania a prehlbovania po reorganizačných zásahoch a podľa pripravovanej novej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva. Celá základňa je potom v rozvojovom štádiu s očakávaním účinnej pomoci v zefektívnení doterajšej práce. Nasvedčujú tomu nevyužité možnosti v organizačnom zapojení, v koordinácii námetovej stránky, v riadení práce a predovšetkým v realizácii a využívaní hmotných podnetov u zúčastnených pracovníkov. Tieto možnosti sú pred nami a čakajú na využitie, spolu so sústredením sa na vybrané perspektívne úseky, v ktorých máme najpriaznivejšie predpoklady dosiahnuť svetovú technickú úroveň, ako je to obsiahnuté v návrhu zásad zdokonalenia plánovitého riadenia národného hospodárstva o úlohách vedy a techniky. Návrhy, často veľmi opodstatnené a vhodné, sú v nemalej miere obsiahnuté v terajšej, objektívne zhodnotenej situácii v porovnaní s niektorým úspešným zahraničným systémom, napríklad sovietskym, a vo všetkých tých pripomienkach, ktoré k tematike odzneli v nádeji na uplatnenie. Výber a realizačné spôsoby v krátkom čase môžu byť podnetom ďalšieho rozvoja vedy na Slovensku, v takom rozsahu, ako si to žiada celosvetový štandard aj pre naše podmienky.
Je to potom jedna z úloh nás poslancov, hlavne poslancov a členov Komisie Slovenskej národnej rady pre potravinársky priemysel, ktorú si musíme osvojiť a svojimi silami napomáhať uskutočniť, aby i táto oblasť s našou vzájomnou spoluprácou dosiahla vrcholné výkony, čestný to znak vyspelej socialistickej spoločnosti. (Potlesk. )
Podpredseda Krahulec:
Ďakujem poslancovi inž. Emilovi P í š o v i.
Slovo má ďalej povereník SNR pre spravodlivosť dr. Peter C o l o t k a.
Povereník prof. dr. Colotka:
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia!
Využívam príležitosť, keď sa na pléne Slovenskej národnej rady zaoberáme celým komplexom otázok činnosti Slovenskej akadémie vied a rozvoja vedy a techniky na Slovensku, na to, aby som poukázal na niektoré otázky a problémy vedy o štáte a práve v spojitosti s aktuálnymi úlohami spoločenských vied vôbec.
V celej oblasti spoločenských vied bolo to už nie raz zdôraznené, je hlavnou úlohou štúdium a teoretické zovšeobecňovanie otázok praxe socialistickej výstavby, hlavných zákonitostí rozvoja socializmu a jeho prerastania v komunizmus, Takto ponímané zameranie vedecko-výskumnej činnosti v oblasti spoločenských vied vytvára spoľahlivý základ pre vedecké riadenie spoločnosti. Dôsledné uplatňovanie týchto požiadaviek platí v plnom rozsahu aj vo vede o štáte a práve.
Otázky vedeckého riadenia spoločnosti s plnou naliehavosťou vytýčil XII. sjazd Komunistickej strany Československa. V zmysle záverov sjazdu kladú sa v podstatne väčšej miere nároky na aktívne uplatnenie vedy a techniky vo všetkých oblastiach života spoločnosti a štátu a dochádza tiež k vypracovaniu novej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva.
Pri hodnotení súčasného stavu a pri vytyčovaní hlavných smerov rozvoja vedy o štáte a práve vychádzame z toho, že socialistický štát a právo musia zohrávať aktívnu úlohu pri vytváraní materiálno-technickej základne socialistickej spoločnosti vo všetkých jej vývojových fázach, pri formovaní progresívnych spoločenských vzťahov a pri výchove nového človeka. Čím lepšie je domyslená štruktúra orgánov štátnej moci a správy a organizácia štátneho aparátu, čím dokonalejšia je sústava práva a právny poriadok lepšie vyjadruje objektívne zákonitosti a potreby spoločenského rozvoja, tým rozhodujúcejší a účinnejší je ich vplyv na celkový priebeh socialistickej výstavby.
Sústavnou a intenzívnou starostlivosťou strany a štátnych orgánov o tvorivé uplatnenie a rozvíjanie vedy o štáte a práve sú dnes vytvárané základné predpoklady na to, aby sa definitívne skoncovalo s pozostatkami strnulých, dogmatických, subjektivistických predstáv o význame a úlohe štátu a práva a aby sa aj samotná veda oprostila od tých nedostatkov, ktorými bola poznačená v podmienkach kultu osobnosti.
Pre správne využitie týchto priaznivých podmienok je však nevyhnutné vykonať ešte celý rad politicko-organizačných opatrení a vytvárať aj príslušné kádrové predpoklady.
Z tohto hľadiska prvoradý význam má správne určenie základných smerov rozvoja právnej vedy, lebo jej plne pozitívny prínos sa môže dosiahnuť len za podmienky, že sa všetky sily a prostriedky sústredia na hlavné úseky vedecko-výskumnej práce.
Aby sa výskum v oblasti vedy o štáte a práve stal skutočne cieľavedomým, komplexným a zodpovedajúcim potrebám spoločenského rozvoja, vytýčilo Predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Československa pred dvoma rokmi základné smery jeho zamerania, ktoré majú byť osou výskumu všetkých vedeckých pracovísk a jednotlivcov. Medzi kľúčové problémy ideového zamerania výskumu vo vede o štáte a práve patria predovšetkým otázky rozvoja socialistickej demokracie a štátnosti a otázky riadenia národného hospodárstva socialistickým štátom z hľadiska jednoty politického a ekonomického riadenia.
Keď z hľadiska týchto kľúčových úloh posudzujeme vývojové smery a tendencie v oblasti socialistickej štátnosti a demokracie na jednej strane a teoretickovedecký výskum v tejto oblasti na strane druhej, nemožno nevidieť chronické a typické porušovanie základného princípu marxistického ponímania vzťahu teórie a praxe aj v tejto sfére.
Jednota vedy a praxe znamená nevyhnutne vždy takú požiadavku, aby vedecký výskum mal určitý predstih pred bezprostrednými potrebami a problémami praxe, aby veda s týmto predstihom zabezpečovala rozpracovanie otázok v základných smeroch vývoja spoločenskej praxe. Veda o štáte a práve musí preto súčasnú prax nielen študovať a poznať, ale musí tiež kriticky poukazovať na jej nedostatky a pomáhať lepšie a účinnejšie prakticky využívať štát a právo pre ciele rozvoja vyspelej socialistickej spoločnosti.
Naproti takto jasne postavenému vzťahu medzi vedou a praxou, ktorý je všeobecne platný pre všetky úseky, v oblasti štátu a práva dochádzalo v minulosti, a ešte aj dnes dochádza, k jeho porušovaniu. Dokladom toho je, že prevažná väčšina významných právnych dokumentov, ktoré realizovali politiku strany, vznikala, a to častejšie bez predchádzajúceho rozpracovania zásadných teoretických otázok, ktoré by prihliadali na progresívne črty perspektívneho vývoja a boli súčasne založené na hlbokej analýze súčasných problémov v právnej praxi a ukazovali cestu ich správneho riešenia. Tým, že aj pri závažných právnych úpravách nebolo vytvorené takéto vedecko-teoretické zázemie, nové úpravy sa vypracúvali nezriedka pod bezprostredným tlakom konkrétnych problémov a ťažkostí praxe, domýšľame otázok dlhšieho perspektívneho dosahu sa robilo aj pod vplyvom subjektivistických názorov a požiadaviek, nie vždy so správnou aplikáciou skutočne objektívnych zákonitostí, vedecky zistených tendencií vývoja. Dôsledky toho sa prejavovali a ešte aj dnes prejavujú, najmä v malej stabilite mnohých aj základných právnych predpisov. Ustavičné zmeny zapríčinené nedostatočným domyšľaním základných právnych vzťahov a inštitútov pri tvorbe právneho predpisu vedú k tomu, že právne predpisy nepôsobia ako dostatočne účinný nástroj riadenia a že tiež v žiadúcej miere neovplyvňujú proces rastu socialistického právneho vedomia občanov.
Pravda, nie iba v dôsledku toho, ale aj preto máme dnes ešte do činenia s pomerne značným porušovaním socialistickej zákonnosti, a to tak v konaní občanov, ako i postupe štátnych, spoločenských i hospodárskych orgánov a organizácií.
Dotknem sa, súdružky a súdruhovia, príkladmo iba niektorých naliehavých otázok, pri úspešnom riešení ktorých značne postrádame zásadné teoretické prepracovanie.
V úsilí bojovať proti kriminalite, i keď podnikáme zo strany orgánov činných v trestnom konaní i po línii ďalších orgánov a organizácií celý rad opatrení, chýba nám vedecké rozpracovanie základnej otázky - i keď sa to zdá absurdné na prvý pohľad -, aké sú právne a hlbšie príčiny trestnej činnosti a správny obsah a formy ich preventívneho predchádzania v podmienkach socializmu. Túto otázku - aj keď vieme, že sa na nej začalo pracovať - nemožno však správne riešiť bez súčasného prehĺbenia metodológie vedeckého výskumu v oblasti práva. Predovšetkým treba nájsť správny prístup k rozvinutiu sociologického prieskumu, a to v úzkom spojení s ďalšími pracoviskami spoločenských vied, najmä s psychológiou, ekonómiou, pedagogikou, určitými disciplínami lekárskych vied a pod. Doteraz ešte v právnej vede veľmi slabo využívame spojenie a výsledky práce iných príbuzných vedných disciplín, a to dokonca aj medzi právnymi disciplínami samotnými.
Veľmi závažnou otázkou pri upevňovaní socialistickej zákonnosti je otázka prevencie. V trestnom práve, na občianskoprávnom úseku, v predpisoch upravujúcich otázky rodiny a výchovy detí, pri zabezpečovaní úloh, ktoré pripadajú národným výborom na úseku ochrany verejného poriadku, a pri zabezpečovaní v podstate všetkých úloh v ich správnej činnosti, operuje sa s pojmom prevencie a jej výkonu prikladáme mimoriadny význam.
Otázka obsahu prevencie, najmä však metód jej uskutočňovania v jednote ekonomicko-organizačných a ideovo-výchovných podmienok, je doteraz málo rozpracovaná, a preto napriek tomu, že s uskutočňovaním prevencie viažeme dosiahnutie i zásadných zmien v úrovni spoločenského vedomia, prevenciu v praxi robíme v podstate len osvetárskym spôsobom. Na tento problém narážame nielen pri zabezpečovaní účinnosti trestov, ale aj v mnohých ďalších oblastiach a spoločensky širších súvislostiach (napríklad pri problematike rozvodovosti, boji proti alkoholizmu, za upevnenie pracovnej disciplíny atď. ). Markantne sa to ukázalo aj pri prieskume súčasného stavu sociálno-právnej ochrany mládeže, ktorého výsledky majú byť po prerokovaní na spoločnej schôdzke Komisie SNR pre školstvo a kultúru a Právnej komisie SNR predložené s príslušnými závermi Predsedníctvu Slovenskej národnej rady.
V súvislosti s pripravovanou novou sústavou riadenia národného hospodárstva uskutočňuje sa v súčasnom období celý rad ekonomických a politicko-organizačných opatrení, ktoré majú prispieť k podstatnému zefektívneniu nášho národného hospodárstva. S aplikáciou týchto zásad vystupuje do popredia otázka nového právneho vyjadrenia a legislatívnej úpravy celého radu závažných spoločenských vzťahov a javov. Problematika zasahuje aj do základných otázok socialistického práva, jeho úloh v novom systéme riadenia, postavenia a funkcií štátnych, hospodárskych a spoločenských orgánov a organizácií z hľadiska ich vzájomných vzťahov a zodpovednosti.
Hoci všetky tieto, i mnohé ďalšie otázky sú vysoko aktuálne a ich doriešenie je otázkou najbližších týždňov, poťažne mesiacov, neboli dosiaľ predmetom hlbšieho a komplexnejšieho teoretického skúmania. Preto sme opätovne v situácii, že k úlohám pristupujeme s novými, celkom otvorenými problémami, a dnes napríklad si len doslova domýšľame ich právny dosah, V tejto spojitosti sa nastoľuje aj tak základná otázka, aké dôsledky bude mať uplatnenie nových foriem a metód riadenia národného hospodárstva pre rozvíjanie socialistickej štátnosti a demokracie, najmä akým spôsobom sa tieto formy a metódy prejavia v oblasti priamej účastí pracujúcich na správe a riadení výrobných hospodárskych jednotiek a podnikov.
Takto by bolo možné, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, uvádzať celý rad ďalších otázok a problémov, v ktorých prax nemá vybudované teoretické zázemie a kde žiada účinnú pomoc od právnej vedy. Do ich súboru patrí aj postavenie a funkcia Slovenskej národnej rady v systéme ústredných štátnych orgánov a tiež formy a metódy jej činnosti.
Slovenská národná rada v novom ústavnom usporiadaní je štátnym orgánom, ktorý v iných štátoch nemá analógiu. Vyplýva to - ako vieme - z osobitného riešenia národnostnej otázky v súžití našich dvoch rovnoprávnych národov v jednotnom socialistickom štáte. Ústava postavenie a pôsobnosť Slovenskej národnej rady vyjadruje iba rámcovo, v predpoklade, že budú primeraným spôsobom konkretizované v súlade s potrebou rozvíjajúcej sa socialistickej výstavby. Naposledy sa tak stalo významným dokumentom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska zo 7. mája tohto roku "Za plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady", a naň nadväzujúcimi právnymi aktami Národného zhromaždenia, vlády a Slovenskej národnej rady. V zmysle zásad plánovitého riadenia národného hospodárstva bude potrebné ďalej konkretizovať a domyslieť postavenie a pôsobnosť Slovenskej národnej rady a jej orgánov v novom systéme riadenia. Najmä - vychádzajúc zo zásady, že Slovenská národná rada a jej orgány sú nositeľmi plánu - treba právne vymedziť rozsah ich direktívnej právomoci vo vzťahu k výrobným hospodárskym jednotkám a podnikom na Slovensku.
Štátoprávnym otázkam, ktoré sa dotýkajú Slovenskej národnej rady, musia pracoviská právnej vedy na Slovensku venovať podstatne vyššiu pozornosť ako doteraz. Každý významnejší zásah do postavenia a pôsobnosti ústredných štátnych orgánov, národných výborov, riadiacich hospodárskych orgánov totiž nevyhnutne vyvoláva potrebu špecificky upraviť vzťah Slovenskej národnej rady k týmto orgánom v nových podmienkach a pochiteľne, tiež naopak. Doteraz riešenie tejto úlohy bolo záležitosťou len úzkej skupiny pracovníkov Slovenskej národnej rady a niektorých celoštátnych orgánov, ktorí tieto otázky museli riešiť viacmenej len ad hoc, s pochopiteľným nebezpečenstvom, že niektorý z problémov sa nepodarí vyriešiť najsprávnejšie.