nistrom. Úprava týchto vzťahov vychádza z toho, že postavenie. Slovenskej národnej rady a jej výkonných orgánov vo funkcii článku ústredného celoštátneho riadenia nemôže v žiadnom prípade znamenať akékoľvek oslabenie princípu jednotnosti štátu a nemôže teda ani viesť k zúženiu celoštátnej pôsobnosti a zodpovednosti vlády a na jednotlivých úsekoch štátneho riadenia zodpovednosti príslušných ministrov či iných celoštátnych funkcionárov. Účasťou Slovenskej národnej rady na celoštátnom riadení hospodárskeho a kultúrneho rozvoja na Slovensku sa musí dosiahnuť spružnenie, prehĺbenie a upevnenie ústredného riadenia, čo je v úplnom súlade s princípmi demokratického centralizmu, ktorý naša ústava zakotvuje ako základ výstavby, organizácie a činnosti všetkých štátnych orgánov.
Na zabezpečenie týchto cieľov upravuje osnova najmä v § 30 vzťah Predsedníctva Slovenskej národnej rady k vláde. Vyslovuje v § 44 a 45 u Slovenskej plánovacej komisie a Komisie Slovenskej národnej rady pre rozvoj vedy a techniky, že plnia svoje úlohy v súlade so smernicami príslušných ústredných komisií. V § 61 zakotvuje sa zodpovednosť povereníkov voči vláde za plnenie úloh na Slovensku. V § 67 ako smernica pre základnú metódu práce povereníkov Slovenskej národnej rady vytyčuje sa zásada úzkej spolupráce povereníkov s ministrami a ukladá sa povereníkom ako záväzná povinnosť spravovať sa smernicami ministrov pri výkone úloh zverených im vládou.
Bolo by nesprávne vidieť Slovenskú národnú radu a jej orgány v pomere k orgánom ústredného riadenia iba vo vzťahu podriadenosti, pri ktorom má Slovenská národná rada zabezpečovať na Slovensku len plnenie úloh uložených najvyššími štátnymi orgánmi. Podľa ústavy sa veľmi výrazne prejavuje poňatie Slovenskej národnej rady ako iniciatívneho orgánu voči ústredným orgánom. Aj v tomto smere predkladaná osnova zákona Slovenskej národnej rady v súlade s ústavným postavením Slovenskej národnej rady rozvíja tie stránky činnosti Slovenskej národnej rady, pri ktorých vystupuje do popredia spoluúčasť a spoluzodpovednosť Slovenskej národnej rady na tvorbe celoštátnej politiky. U pléna Slovenskej národnej rady a u jednotlivých orgánov Slovenskej národnej rady sa v mnohých ustanoveniach fixuje zákonodarná a ďalšia iniciatívna činnosť, najmä právo podávať návrhy na opatrenia, zaujímať stanoviská a uplatňovať námety a pripomienky k návrhom podaným inými orgánmi a pod., voči Národnému zhromaždeniu, vláde a ostatným ústredným orgánom a úradom.
V oblastiach prípravy, realizácie a zabezpečovania a kontroly plnenia plánu rozvoja národného hospodárstva, štátneho rozpočtu, zabezpečovania socialistickej zákonnosti a v ďalších kľúčových úsekoch osnova konkrétne upravuje postavenie Slovenskej národnej rady voči národným výborom a ostatným štátnym a hospodárskym orgánom a organizáciám. Vytvára tým podmienky pre úzku a cieľavedomú pracovnú súčinnosť Slovenskej národne. f rady a jej orgánov s miestnymi orgánmi štátnej moci a správy, ako aj s hospodárskymi orgánmi a organizáciami na Slovensku. V mnohých ustanoveniach sa konkrétnym spôsobom upravujú formy poskytovania pomoci zo strany orgánov Slovenskej národnej rady, najmä na úsekoch prípravy a zabezpečovania plánu, upravuje sa kontrolná pôsobnosť Slovenskej národnej rady a jej orgánov, zabezpečuje sa pozývanie a účasť vedúcich funkcionárov národných výborov a vedúcich pracovníkov štátnych a hospodárskych orgánov na schôdzkach Slovenskej národnej rady a jej orgánov, pomoc povereníkov a poslancov Slovenskej národnej rady pri príprave zasadaní a na zasadaniach národných výborov a pod. Ako osobitne významné ustanovenia v tejto súvislosti treba uviesť aj ustanovenia § 31 ods. 2, § 47 a 64 ods. 1 písm. f), upravujúce záväznosť opatrení Slovenskej národnej rady a jej orgánov pre národné výbory, výrobné jednotky a ostatné orgány a organizácie na Slovensku. Právo Slovenskej národnej rady vydávať záväzné uznesenia pre národné výbory zakladá sa na článku 96 ods. 2 ústavy a pre iné orgány a organizácie na Slovensku aj na ustanovení § 2 zákona č. 93/1964 Zb.
Na rozdiel od doterajšieho rokovacieho a pracovného poriadku Slovenskej národnej rady osnova podrobne rozvádza úlohy a postavenie povereníkov Slovenskej národnej rady, a to v § 61 až 67. Odstraňuje sa tým jeden z výrazných nedostatkov doterajšieho rokovacieho a pracovného poriadku, ktorý úlohy a postavenie povereníkov Slovenskej národnej rady neupravoval.
Predkladaná osnova v podstate bez väčších zmien preberá ustanovenia procedurálnej povahy doterajšieho rokovacieho a pracovného poriadku. Tieto doplňuje, resp. upravuje len tam, kde je potrebné, aby lepšie vynikol pracovný charakter schôdzok a rokovania Slovenskej národnej rady a jej orgánov.
Osnova nepreberá z doterajšieho rokovacieho a pracovného poriadku tie inštitúcie, ktorých práca podstatne neovplyvňovala celkové plnenie úloh Slovenskej národnej rady a pre jej ďalšiu činnosť nejavia sa ako nevyhnutné. Takýmito inštitúciami bola rada poslancov a krajské združenia poslancov. Z celého znenia nového návrhu rokovacieho a pracovného poriadku sa predpokladá, že úlohy uvedených inštitúcií budú môcť účinne zabezpečiť
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a jednotlivé komisie Slovenskej národnej rady, ktoré v spojení s konkrétnymi úlohami môžu prácu poslancov Slovenskej národnej rady v ich volebných obvodoch účelne usmerňovať a rozvíjať.
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia,
pri prerokúvaní a schvaľovaní nového pracovného a rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady nemožno opomenúť skutočnosť, že tak robíme v čase sústredeného úsilia všetkého nášho ľudu o dôsledné plnenie úloh vytýčených XII. sjazdom Komunistickej strany Československa a v čase, keď sa chystáme dôstojne osláviť historické 20. výročie Slovenského národného povstania. Bola to Slovenská národná rada, ktorá pod vedením komunistickej strany organizovala pred dvadsiatimi rokmi ozbrojené povstanie nášho ľudu a postavila sa na jeho čelo. Za celé uplynulé obdobie Slovenská národná rada ako slovenský národný orgán, vyjadrujúci štátoprávne samobytnosť slovenského národa, sa účinne podieľala na výstavbe socialistickej spoločnosti a pri upevňovaní štátnej jednoty. Slovenskú národnú radu očakávajú aj v budúcnosti významné úlohy pri zabezpečovaní rozvoja vyspelej socialistickej spoločnosti a vytváraní materiálno-technickej základne pre prechod ku komunizmu. Ide o úlohy, ktoré svojím významom a náročnosťou nijako nezaostávajú za úlohami, ktoré Slovenská národná rada dosiaľ plnila, ale naopak, budú vyžadovať ešte plnšie rozvinutie všetkých funkcií Slovenskej národnej rady v organizovaní a zabezpečovaní nášho ďalšieho života.
Predkladaný návrh zákona o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady svojou formou aj obsahom splňuje všetky požiadavky, aby sa stal účinným pomocníkom Slovenskej národnej rady a jej orgánov pri plnení ich zodpovedných úloh.
Jednotlivé ustanovenia rokovacieho a pracovného poriadku vychádzajú z Ústavy Československej socialistickej republiky a jej ustanovenia podrobnejšie konkretizujú a rozvádzajú. Osnova je ďalej v súlade aj s celoštátnym zákonodarstvom, najmä s ustanoveniami zákona č. 93/1964 Zb., ako aj s ďalšími zákonmi upravujúcimi pôsobnosť Slovenskej národnej rady a jej orgánov, najmä na úsekoch poľnohospodárstva, zdravotníctva, kultúry a ďalších.
Koncepcia navrhovaného rokovacieho a pracovného poriadku je v súlade s politickými smernicami danými pre činnosť Slovenskej národnej rady a jej orgánov, ako vyplývajú zo záverov XII. sjazdu a z dokumentu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska zo 7. mája 1964.
Osnova bola prerokovaná v orgánoch Slovenskej národnej rady, dohodnutá so zodpovednými funkcionármi Národného zhromaždenia, Predsedníctva vlády a s Ministerstvom spravodlivosti a v pripomienkovom konaní boli všetky sporné otázky vyriešené.
Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia, vyjadriť v mene Predsedníctva Slovenskej národnej rady presvedčenie, že správnym uplatňovaním úloh Slovenskej národnej rady a účinných metód práce, ako ich zakotvuje predkladaná osnova, budú všetky orgány a všetci poslanci Slovenskej národnej rady dôsledne dbať o to, aby sa uviedli do života požiadavky na aktívnu a iniciatívnu účasť Slovenskej národnej rady na zabezpečovaní ďalšieho rozvoja Slovenska a celého nášho štátu.
Z uvedených dôvodov odporúčam, aby Slovenská národná rada osnovu zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady v predkladanom znení schválila.
Predseda Chudík:
Ďakujem zpravodajcovi poslancovi dr. Petrovi C o l o t k o v i za prednesenú zprávu.
Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili poslanci
Vincent Krahulec a Emília Muríňová.
Dávam slovo poslancovi Vincentovi Krahulcovi.
Podpredseda Krahulec:
Vážená Slovenská národná rada!
Navrhovaný zákon Slovenskej národnej rady o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady, tak ako je z neho na prvý pohľad vidieť, predpokladá v zmysle uznesení XII. sjazdu Komunistickej strany Československa a hlavne uznesenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa zo 7. mája 1964 a naň nadväzujúceho zákona Národného zhromaždenia č. 93/1964 Zb., ako i uznesení vlády Československej socialistickej republiky zo 17. júna 1964 č. 340, že tento náš slovenský národný orgán je súčasne tiež národným článkom jednotného celoštátneho riadenia. To predovšetkým znamená väčší podiel jeho zodpovednosti za stav národného hospodárstva i celkový vývoj Slovenska v jednotnej Československej socialistickej republike.
V celom našom živote stále dôležitejšie miesto zaujímajú hospodárske otázky. Národné hospodárstvo je oblasťou, ktorá v podstatnej miere rozhoduje o tempe, akým postupujeme k svojim vytýčeným politickým cieľom.
V uvedených uzneseniach i zákone sa tejto oblasti venuje tiež značná pozornosť. Predpokladá sa nielen to, že Slovenská národná rada a jej orgány budú predkladať iniciatívne návrhy a doporučenia, ale že budú tiež niesť zodpovednosť za navrhovanie a zabezpečovanie úloh štátneho národohospodárskeho plánu. K tomu dostávajú tiež súčasne plnú právomoc a ich uznesenia budú záväzné pre všetky organizácie a orgány štátnej moci a správy i výrobno-hospodárske jednotky na území Slovenska. Plné využitie týchto ustanovení pomôže orientovať prácu orgánov Slovenskej národnej rady na praktické, perspektívne i bežné otázky rozvoja i riadenia národného hospodárstva, môže ju spružniť a skonkrétniť. Výsledok by sa mal prejaviť v kvalitnom návrhu územného prierezu plánu za Slovensko i v kvalitnom jeho zabezpečovaní s využitím všetkých našich možností a konkrétnych praktických znalostí.
Tento významný krok v usporiadaní právomoci i zodpovednosti Slovenskej národnej rady a jej orgánov bude však úspešný len vtedy, ak každý pracovník a funkcionár, vychádzajúc zo znalostí problematiky, využijúc všetky najlepšie skúsenosti kolektívu, bude sa zúčastňovať za svoj úsek na tvorbe a zabezpečovaní plánu ako nedeliteľnej súčasti jeho každodennej práce a prvoradej povinnosti.
Pôjde teda aj o zmenu štýlu práce. Naša práca musí mať nielen charakter všeobecných doporučení, starých právd, podporovaní akýchkoľvek požiadaviek voči centrálnym orgánom, ale musí vychádzať z dôkladného overenia potrieb, stanovenia ich poradia, rozmnoženia zdrojov na krytie týchto potrieb, najefektívnejšieho využitia týchto zdrojov a potom i praktického zabezpečovania úloh v spolupráci s národnými výbormi všetkých stupňov, výrobno-hospodárskymi jednotkami a inými orgánmi.
Nebudeme môcť automaticky súhlasiť s každou požiadavkou, ktorá síce zodpovedá našim potrebám, bez toho, aby sme súčasne nenavrhli kde vziať na jej zabezpečenie zdroje, aká bude efektívnosť využitia týchto zdrojov alebo poradie naliehavosti v zabezpečovaní našich potrieb. Skrátka, pôjde o zvýšenie zodpovednosti za každý svoj čin, za každé vystupovanie i jednanie. A tak je to predsa správne. To zvýši iniciatívu, zodpovednosť, práca bude celkove užitočnejšia, i keď niekedy ťažšia a nie vždy príjemná. Takto bude mať Slovenská národná rada a jej orgány dôstojné miesto v jednotnej sústave celoštátneho riadenia, aj príslušný diel zodpovednosti i dostatok vplyvu na riešenie všetkých otázok súvisiacich s rozvojom Slovenska, jeho národného hospodárstva i problémov celoštátnych. Jej aparát bude môcť byť lepšie využitý, so všestrannejším celoštátnym prehľadom, pravda, primerane k tomu i kvalifikovaný i s primeranou zodpovednosťou.
Bude veľmi dôležité, aby všetky povereníctva i súdruhovia povereníci v spolupráci s príslušnými ministerstvami i ministrami všetky tieto možnosti využívali, svoj vplyv uplatňovali, príslušný diel zodpovednosti niesli. Znamená to predovšetkým sa hneď v začiatku plánovacích prác po svojej odvetvovej línii starať o vymedzenie základných úloh a prostriedkov, ich správne a spravodlivé rozdelenie a využitie všetkých našich možností. To môže zdroje i prostriedky zväčšiť tak, ako sme tomu svedkami pri vypracúvaní návrhu plánu pre rok 1965, keď z našej iniciatívy vzrastú kapacity stavebných prác na Slovensku do takej miery, že môžeme podstatne zvýšiť prostriedky na zabezpečovanie potrieb školskej investičnej výstavby i niektorých iných investícií.
Podobných príkladov ako efektívne využiť zdroje investícií i voľné zdroje pracovných síl by sa dalo uviesť i viac. Vyžaduje to tesnejšiu spoluprácu s orgánmi národných výborov, nebyrokratický a neformálny styk zodpovedných funkcionárov, znalosti života a situácie. Som presvedčený, že sme schopní pracovať takýmito formami, že sa v krátkej dobe všetci presvedčíme o tom, že sú to formy výhodné, že sa v nich rozmnožujú skúsenosti a znalosti každého jedného z nás, že sa utužuje pracovný kolektív, súdružská spolupráca a na jej základe vznikajú i dobré osobné vzťahy. Pôjde tak isto o to zvýšiť ten podiel práce, ktorý jednotliví funkcionári i celé kolektívy venujú zabezpečovaniu plnenia štátneho plánu. Ak sme radi, že môžeme zvyšovať svoj vplyv na tvorbu plánu - a to radi robievame hlavne vtedy, keď ide o plán investičný - musíme mať rovnakú radosť i z dobrých výsledkov jeho plnenia, musíme sa o ne pričiniť. Preto významné miesto v pracovnom pláne a programe každého z nás musí mať starostlivosť o rovnomerné, kvalitné a včasné plnenie úloh. Nie cestou pripomienkovania, ukladania množstva opatrení, odvolávania sa na povinnosti a zodpovednosť centrálnych orgánov alebo výrobno-hospodárskych jednotiek, ale praktickou organizátorskou činnosťou pre vytvorenie dobrých podmienok plnenia úloh. To znamená styk s výrobno-hospodárskymi jednotkami i centrálnymi orgánmi, uloženie opatrení vtedy, keď je to nezbytné, zapojenie centrálnych orgánov do riešenia problémov vtedy, keď to nie sme vstave urobiť sami, je kvalitatívne rovnako našou povinnosťou. Potom bude aj veľmi rýchlo stúpať v očiach orgánov z obidvoch spomenutých stupňov naša autorita.
Vpredu uvedených uzneseniach Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a vlády i v zákone Národného zhromaždenia je uložená i celoštátnym orgánom povinnosť zúčastňovať sa na práci Slovenskej národnej rady. Tým sa vytvárajú veľmi dobré podmienky pre to, aby Slovenská národná rada v styku s nimi odstraňovala rýchle všetky prekážky a vytvárala dobré podmienky k rýchlemu vyrovnávaniu Slovenska s českými krajmi.
To všetko sú však iba podmienky. Musíme ich naplniť praktickou prácou a činnosťou. To od nás tieto orgány očakávajú, ta od nás očakávajú naši voliči i celý náš národ. Naša práca musí okrem vecnosti a iniciatívnosti byť tiež predchnutá obetavosťou, osobnou statočnosťou a objektívnosťou. Je veľmi zodpovedná, a preto nesmieme za žiadnu cenu podľahnúť ani lokálnym požiadavkám a záujmom, ani náladovosti, ani neoprávnenému tlaku z ktorejkoľvek strany. Musíme uvážlivo, kvalifikovane, pružne vedieť presadzovať potreby, určovať im poradie, hľadať zdroje na ich riešenie, organizovať ľudí v podnikoch, závodoch, družstvách, na dedine i všade inde a zaistiť si včas pomoc od ústredných orgánov. Máme k tomu dobré podmienky hneď od začiatku volebného obdobia, je teda na nás, aby sme ich tiež hneď a dobre začali využívať.
Hlavná práca pred nami v tomto smere však ešte len stojí. Myslím preto, že pri vedomí si plnej zodpovednosti za využitie týchto podmienok bude správne, ak plénum Slovenskej národnej rady schváli predložený návrh zákona o rokovacom a pracovnom poriadku. (Potlesk. )
Predseda Chudík:
Ďakujem poslancovi Vincentovi Krahulcovi za prejav. Udeľujem slovo poslankyni Emílii Muríňovej.
Poslankyňa Muríňová:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci!
Dnešnej ustavujúcej schôdzke Slovenskej národnej rady patrí významné miesto, pretože v právnej úprave, v zákone o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady realizuje zásady vytýčené XII. sjazdom Komunistickej strany Československa o ďalšom rozvíjaní slovenských národných orgánov, predovšetkým Slovenskej národnej rady, ako sú konkretizované v dokumente Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a Ústredného výboru Komunistickej strany Československa zo 7. mája tohto roku.
Súdruh zpravodajca vo svojej zpráve poukázal na výsledky, ktoré Slovenská národná rada, ako národný článok našej zastupiteľskej sústavy, dosiahla pri našej socialistickej výstavbe, pri upevňovaní bratských zväzkov oboch našich národov Čechov a Slovákov v jednotnom štáte. Vo svojom diskusnom príspevku chcem sa zamerať na tú stránku činnosti Slovenskej národnej rady, ktorá jej podľa Ústavy Československej socialistickej republiky ako orgánu štátnej moci prislúcha, a to na jej zákonodarnú činnosť.
Zákonodarná činnosť Slovenskej národnej rady sa od jej vzniku niesla v duchu zákonodarstva nášho štátu, ktorý podľa vzoru Sovietskeho sväzu nastúpil cestu budovania novej spoločnosti. Svojimi zákonodarnými aktami upravovala otázky, ktoré z hľadiska národných a regionálnych potrieb Slovenska vyžadovali osobitné riešenie, ktoré by čo najúčinnejšie zaručovalo postupné vyrovnávanie Slovenska na jednotlivých úsekoch hospodárstva a kultúry s českými krajmi. Z tohto dôvodu jej zákonodarná činnosť v prvých rokoch bola veľmi intenzívna, o čom svedčí počet zákonov a nariadení, ktoré prijala. Od roku 1944 až do dnešného dňa prijala Slovenská národná rada celkom 299 zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Okrem toho na vykonanie dôležitých zákonov alebo nariadení Slovenskej národnej rady vydal bývalý Sbor povereníkov i Predsedníctvo Slovenskej národnej rady viaceré vykonávacie predpisy. V období rokov 1948 až 1950 došlo k zjednoteniu právneho poriadku na Slovensku a českých krajov. Táto skutočnosť spôsobila, že zákonodarná činnosť Slovenskej národnej rady hľadala iné cesty, najmä uplatňovala sa v jednote s celoštátnym zákonodarstvom, ktoré prihliadalo aj na osobitnosti a špecifické potreby Slovenska. K osobitným úpravám Slovenskej národnej rady dochádzalo preto len na úsekoch vedy a kultúry, ochrany prírody, poľnohospodárstva, kde osobitná úprava normou Slovenskej národnej rady sa ukazovala byť potrebnou a nevyhnutnou.
Po roku 1960 niektoré nezdravé, a preto závermi XII. sjazdu Komunistickej strany Československa kritizované tendencie viedli k oslabeniu zákonodarnej činnosti Slovenskej národnej rady. K oživeniu zákonodarnej činnosti Slovenskej národnej rady dochádza po XII. sjazde Komunistickej strany Československa. V rokoch 1963 a 1964 zameriava sa zákonodarstvo Slovenskej národnej rady na zakotvenie a úpravu oblastných orgánov na Slovensku, ako aj na dobudovanie vlastných orgánov Slovenskej národnej rady a konečne na riešenie niektorých otázok na úseku umenia.
Nedostatkom v zákonodarnej činnosti Slovenskej národnej rady však bolo, že v minulom období nepodala nijaké iniciatívne návrhy Národnému zhromaždeniu na právnu úpravu celoštátnym zákonom. Na druhej strane sa však orgány Slovenskej národnej rady účinne zapájali do celoštátnej zákonodarnej činnosti najmä tým, že sa vytvárali na Slovensku komisie pre prípravu významných zákonov a kódexov a že pracovníci Slovenskej národnej rady sa zúčastňovali v prácach komisií ústredných úradov pri príprave významných zákonodarných aktov.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Ďalší rozvoj zákonodarnej činnosti Slovenskej národnej rady predpokladá účinnú spoluprácu Slovenskej národnej rady s Národným zhromaždením, ako ju formulovalo zásadné uznesenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa zo 7. mája 1964 pre plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady v zmysle Ústavy Československej socialistickej republiky v systéme jednotného riadenia hospodárskeho a kultúrneho života Československej socialistickej republiky. Na jeho vykonanie vláda po prerokovaní s Predsedníctvom Slovenskej národnej rady uznesením zo 17. júna 1964 č. 340 uložila na úseku zákonodarnej a iniciatívnej činnosti Slovenskej národnej rady príslušným orgánom rozpracovať program zákonodarnej činnosti Slovenskej národnej rady, najmä pri novej zákonodarnej úprave školských, osvetových a kultúrnych otázok, ďalej otázok priemyselnej a poľnohospodárskej výroby, najmä so zreteľom na problematiku horských a podhorských oblastí, oblastí s rozptýleným osídlením, otázok cestovného ruchu a ďalších obdobných otázok národnej a regionálnej povahy. Pritom už v štádiu prípravy zákonov treba vychádzať aj z možnosti danej ústavou Národnému zhromaždeniu v zákone, splnomocniť Slovenskú národnú radu na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ak ide o veci, ktoré vyžadujú na Slovensku osobitnú úpravu. Vláda súčasne uložila ministrovi spravodlivosti spolupracovať s povereníkom Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť pri rozpracovaní programu zákonodarnej činnosti Slovenskej národnej rady a v rámci metodického riadenia legislatívnych prác pri príprave návrhov zákonov, najmä pri novej zákonodarnej úprave školských, osvetových a kultúrnych otázok a pod., uplatňovať legislatívnu prax, ktorá by vychádzala z toho, že Národné zhromaždenie môže zákonom splnomocniť Slovenskú národnú radu k zákonodarnej úprave určitých otázok, pokiaľ na Slovensku vyžadujú osobitnú úpravu. Ďalej uložila ministrovi spravodlivosti a všetkým ostatným členom vlády zabezpečiť aktívnu účasť Slovenskej národnej rady a jej orgánov na celoštátnej zákonodarnej a normotvornej činnosti.
Predkladaný návrh zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady v súlade s uznesením Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa o prehĺbení činnosti Národného zhromaždenia v § 2 ods. 2 zakotvuje zásadu, že Slovenská národná rada ako národný článok jednotnej zastupiteľskej sústavy Československej socialistickej republiky rozvíja svoju činnosť v náväznosti na prácu Národného zhromaždenia a za jeho účinnej pomoci. Spoluprácu na úseku zákonodarnej činnosti budú vykonávať komisie Slovenskej národnej rady s príslušnými výbormi Národného zhromaždenia. Podľa § 54 navrhovaného zákona na základe vzájomnej dohody budú sa konať spoločné schôdzky komisií Slovenskej národnej rady s výbormi Národného zhromaždenia a vytvárať spoločné pracovné útvary najmä pre prípravu závažných zákonodarných opatrení, pre kontrolnú a previerkovú činnosť a pre hodnotenie dodržiavania socialistickej zákonnosti. Na zabezpečenie cieľavedomej koordinácie zákonodarnej činnosti Národného zhromaždenia a Slovenskej národnej rady, ako aj na plné uplatnenie iniciatívy Slovenskej národnej rady v tejto oblasti, komisie Slovenskej národnej rady, najmä Právna komisia Slovenskej národnej rady, budú sa zúčastňovať na práci výborov Národného zhromaždenia, najmä Ústavnoprávneho výboru Národného zhromaždenia, a to nielen pri tvorbe nových právnych predpisov, ale aj pri kontrole, ako sa celoštátne zákony a zákony Slovenskej národnej rady osvedčujú v praxi a nakoľko vykonávacie predpisy zodpovedajú zákonom a potrebám praxe.
Predkladaný návrh zákona aj v ďalších ustanoveniach zakotvuje možnosť iniciatívnej činnosti Slovenskej národnej rady a jej výkonných orgánov na úseku zákonodarnej činnosti.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
predkladaný návrh zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady poskytuje všetky predpoklady pre rozvíjanie zákonodarnej činnosti Slovenskej národnej rady a pre úplné uplatnenie jej iniciatívy, preto sa prihováram za jeho schválenie. (Potlesk. )
Predseda Chudík:
Ďakujem poslankyni Emílii Muríňovej za prejav.
Hlási sa, súdružky a súdruhovia poslanci, ešte niekto o slovo?
(Hlási sa poslanec Stanislav Hollý. ) Súdruh poslanec Hollý, dávam mu slovo.
Poslanec Hollý:
Vážené súdružky a súdruhovia,
mal by som dva dotazy, pokiaľ sa týka predloženého návrhu zákona o rokovacom a pracovnom poriadku. V § 26 sa hovorí, že povereník na dotazy poslanca je povinný dať odpoveď do 30 dní, ale hovorí sa, len na pripomienky odznelé na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady. Či to zaväzuje povereníka odpovedať aj na dotazy odznelé inokedy?
Ďalej v § 51 sa hovorí, že pre platnosť uznesenia je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu. Platí hlas predsedu za dva hlasy, alebo predseda nehlasuje?
Predseda Chudík:
Hlási sa ešte niekto o slovo k tomuto bodu programu? (Nikto. )
Prosím zpravodajcu doc. dr. Petra Colotku o záverečné slovo.
Zpravodajca doc. dr. Colotka:
Súdružky a súdruhovia,
používam príležitosť záverečného slova k prerokúvanej osnove zákona o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady k tomu, aby som honoroval pripomienky súdruhov poslancov a súčasne vysvetlil dotazy súdruha Hollého.
Pokiaľ ide o pripomienku k § 26, že povereník je povinný odpovedať na dotazy do 30 dní, ide o ustanovenie špecifickej povahy v tom zmysle, že tuná ide o dotazy uplatnené na rokovaní pléna Slovenskej národnej rady, resp. ide o interpeláciu, ktorá má zvláštnu povahu. Ináč pokiaľ ide o dotazy uplatňujúce inokedy, povereník je povinný odpovedať aj na dotazy podávané mimo zasadania pléna alebo komisie Slovenskej národnej rady; to vyplýva z jeho funkcie.
Pokiaľ ide o otázku hlasovania predsedu, predseda hlasuje a pri rovnosti hlasov rozhoduje stanovisko, za ktoré hlasoval predseda.
Toľko k dotazom poslanca súdruha Hollého.
Súčasne by som doporučoval, súdružky a súdruhovia poslanci, keby ste sa pozreli na § 8 písm. b), kde sa hovorí "prerokúva v rámci vládou schváleného štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva... ", v zmysle pripomienky by malo byť a doporučujem honorovať pripomienku "prerokúva v rámci vládou schváleného návrhu štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva... ". Prosil by som vás, keby ste si v tomto zmysle tam urobili poznámku a súčasne keby ste sa pozreli na § 74 osnovy, kde treba rovnako na konci osnovy v písm. b) opraviť namiesto "Komisie Slovenskej národnej rady pre miestne hospodárstvo" "Komisie Slovenskej národnej rady pre rozvoj miestneho hospodárstva".
To by bolo všetko, čo som chcel honorovať v rámci záverečného slova. Inak sa záverečného slova vzdávam, pretože k predloženej osnove zákona neboli pochybnosti.
Predseda Chudík:
Ďakujem zpravodajcovi súdruhovi dr. Colotkovi a nechávam hlasovať o návrhu zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady.
Kto súhlasí s návrhom zákona ako ho doporučil zpravodajca, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh zákona schválila.
Podľa § 15 ods. 2 rokovacieho a pracovného poriadku Slovenskej národnej rady pre každú schôdzku volí si plénum Slovenskej národnej rady z prítomných poslancov overovateľov.
Overovatelia najmä pomáhajú pri zisťovaní výsledkov hlasovania a overujú správnosť a úplnosť zápisníc, ako aj prvopisov vyhotovených uznesení.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady doporučuje Slovenskej národnej rade, aby za overovateľov pre prvú schôdzku Slovenskej národnej rady boli zvolení poslanci Daniel Futej a Šimon Žbirka.
Má niekto iný návrh alebo hlási sa k tomuto návrhu niekto o slovo?
(Nikto. )
Pripomienok niet, pristúpime k hlasovaniu.
Kto súhlasí s tým, aby pre prvú schôdzku Slovenskej národnej rady boli zvolení za overovateľov poslanci Daniel Futej a Šimon Žbirka, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Tým si Slovenská národná rada zvolila overovateľov podľa návrhu.
Nasledujúcim bodom je návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na prijatie zákona SNR o Komisii ľudovej kontroly a štatistiky Slovenskej národnej rady.
Zpravodajcom je poslanec Viliam Š a l g o v i č. Dávam mu slovo.
Zpravodajca Šalgovič:
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Dnešné rokovanie novozvolenej Slovenskej národnej rady a zaiste celá jej činnosť bude určovaná závermi XII. sjazdu Komunistickej strany Československa a uzneseniami ÚV KSČ a ÚV KSS, z ktorých chcem osobitne spomenúť uznesenie zo 7. mája 1964