Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto ústavnom zákone:

My, národ český a slovenský, vychádzajúc z poznania, že naše novodobé dejiny sú preniknuté obojstrannou vôľou žiť v spoločnom štáte,

oceňujúc skutočnosť, že päťdesiat rokov nášho spoločného štátneho života prehĺbilo a upevnilo naše odveké priateľské zväzky, umožnilo rozvoj našich národov a uskutočňovanie ich pokrokových demokratických a socialistických ideálov a spoľahlivo dokázalo ich bytostný záujem žiť v spoločnom štáte, zároveň však ukázalo, že náš vzájomný vzťah treba vybudovať na nových a pevnejších základoch,

uznávajúc neodňateľnosť práva na sebaurčenie až do oddelenia a rešpektujúc suverenitu každého národa a jeho právo utvárať si slobodne spôsob a formu svojho národného a štátneho života,

presvedčení, že dobrovoľné federatívne štátne spojenie je zodpovedajúcim výrazom práva na sebaurčenie a rovnoprávnosť, a tak isto najlepšou zárukou pre náš plný vnútorný národný rozvoj i pre ochranu našej národnej svojbytnosti a zvrchovanosti,

sme rozhodnutí utvárať v spoločnom federatívnom štáte v duchu humanitných ideálov, socializmu a proletárskeho internacionalizmu podmienky pre všestranný rozvoj blahobytu všetkých občanov a zaručovať im rovnaké, demokratické práva a slobody bez rozdielu národnosti,

reprezentovaní svojimi zástupcami v Českej národnej rade a v Slovenskej národnej rade, sme sa dohodli na vytvorení československej federácie.

Hlava prvá

Základné ustanovenia

Čl. 1

(1) Československá socialistická federatívna republika je federatívny štát dvoch rovnoprávnych bratských národov, Čechov a Slovákov.

(2) Základom Československej socialistickej federatívnej republiky je dobrovoľný zväzok rovnoprávnych národných štátov českého a slovenského národa, založený na práve na sebaurčenie každého z nich.

(3) Československá federácia je výrazom vôle dvoch samobytných suverénnych národov, Čechov a Slovákov, žiť v spoločnom federatívnom štáte.

(4) Československú socialistickú federatívnu republiku tvorí Česká socialistická republika a Slovenská socialistická republika. Obidve republiky majú v Československej socialistickej federatívnej republike rovnoprávne postavenie.

(5) Obidve republiky rešpektujú navzájom svoju suverenitu i suverenitu Československej socialistickej federatívnej republiky; rovnako Československá socialistická federatívna republika rešpektuje suverenitu národných štátov.

Čl. 2

(1) Československá socialistická federatívna republika i Česká socialistická republika a Slovenská socialistická republika sú vybudované na zásadách socialistickej demokracie. Ich politický systém je v zásade rovnaký.

(2) Štátnu moc vykonáva pracujúci ľud svojimi zastupiteľskými zbormi, ktoré sú: Federálne zhromaždenie, Česká národná rada, Slovenská národná rada a národné výbory.

(3) Politické práva občanov a záruky ich uskutočňovania sú na celom území Československej socialistickej federatívnej republiky rovnaké.

Čl. 3

(1) Územie Československej socialistickej federatívnej republiky tvorí územie Českej socialistickej republiky a územie Slovenskej socialistickej republiky.

(2) Hranice Československej socialistickej federatívnej republiky a hranice Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky môžu byť zmenené len ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.

(3) Hranice každej z obidvoch republík sa môžu zmeniť len so súhlasom príslušnej národnej rady. Národná rada dáva súhlas svojím ústavným zákonom.

Čl. 4

(1) Hospodárstvo Československej socialistickej federatívnej republiky je syntézou dvoch integrovaných národných ekonomík, českej a slovenskej. Rozvíja sa na základe socialistickej hospodárskej sústavy.

(2) Český a slovenský národ sú ekonomicky svojbytné. Česká socialistická republika a Slovenská socialistická republika hospodária s vytvoreným národným dôchodkom s výnimkou tej časti, ktorej správu zverili Československej socialistickej federatívnej republike na zabezpečenie spoločných potrieb a záujmov. Hospodárstvo Československej socialistickej federatívnej republiky sa rozvíja vo vzájomnej spolupráci a za pomoci obidvoch národov.

(3) V Československej socialistickej federatívnej republike je jednotný socialistický trh, založený na jednej spoločnej mene, na voľnom pohybe pracovných síl, na voľnom pohybe peňažných fondov, na jednotnej sústave riadenia a na jednotných zásadách hospodárskej politiky.

(4) Úlohou federálnych orgánov je predovšetkým zabezpečiť optimálne zameranie hospodárskeho rozvoja, ovplyvňovať vzťahy, ktoré vznikajú pri rozdeľovaní národného dôchodku, rozvíjať hospodárske styky so zahraničím, utvárať jednotné podmienky pre pôsobenie ekonomického systému a pre rozvíjanie hospodárskej demokracie a podporovať pokrokové formy integrácie podnikov medzi obidvoma republikami. Významnou úlohou Československej socialistickej federatívnej republiky je vyrovnávanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi obidvoma republikami, najmä utváraním ekonomicky rovnocenných podmienok a možností pre tvorbu a použitie národného dôchodku.

Čl. 5

(1) Štátny občan každej z obidvoch republík je štátnym občanom Československej socialistickej federatívnej republiky.

(2) Občan republiky má na území druhej republiky rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako občan tejto republiky.

(3) Zásady nadobudnutia a straty štátneho občianstva stanoví zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 6

(1) Český a slovenský jazyk sú rovnoprávne.

(2) Pri vyhlasovaní zákonov, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a pri rokovaní všetkých orgánov Československej socialistickej federatívnej republiky i v ich styku s občanmi sa používajú obidva jazyky. To isté platí o používaní českého a slovenského jazyka pri rokovaní štátnych orgánov v obidvoch republikách.

Hlava druhá

Rozdelenie kompetencií medzi federáciu a republiky

Čl. 7

(1) Vo výlučnej kompetencii Československej socialistickej federatívnej republiky sú úseky štátnej činnosti, v ktorých pôsobia výlučne zákonodarné, výkonné, poprípade súdne orgány Československej socialistickej federatívnej republiky.

(2) Do výlučnej kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky patrí:

a) zahraničná politika, uzavieranie medzinárodných zmlúv, zastupovanie federácie a rozhodovanie v otázkach vojny a mieru,

b) národná obrana,

c) federálne štátne hmotné rezervy,

d) federálne zákonodarstvo a správa v rozsahu kompetencie federácie a kontrola činnosti federálnych orgánov,

e) ochrana federálnej ústavnosti.

Čl. 8

(1) V spoločnej kompetencii Československej socialistickej federatívnej republiky i Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky sú také úseky štátnej činnosti, v ktorých pôsobia v taxatívne uvedených veciach orgány Československej socialistickej federatívnej republiky a v ostatných veciach orgány Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

(2) Do spoločnej kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky a obidvoch národných republík patria:

a) financie,

b) plánovanie a vedecko-technický rozvoj,

c) cenové veci,

d) práca a sociálna starostlivosť,

e) zahraničný obchod,

f) doprava a spoje,

g) sociálno-ekonomické informácie,

h) normalizácia, miery a váhy, patenty a vynálezy,

i) peňažníctvo a emisná činnosť,

j) vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu.

Čl. 9

Veci, ktoré nie sú taxatívne zverené do kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky, patria do výlučnej kompetencie Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Čl. 10

(1) Hospodárstvo Československej socialistickej federatívnej republiky i hospodárstvo obidvoch národných republík je - v súlade so socialistickou hospodárskou sústavou - hospodárstvom plánovaným.

(2) Hospodárske plány sú:

a) plán rozvoja hospodárstva Československej socialistickej federatívnej republiky (federálny plán),

b) plány rozvoja hospodárstva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky (plány republík).

(3) Strednedobé hospodárske plány sa vyhlasujú zákonom. Zákon o federálnom pláne prijíma Federálne zhromaždenie, zákon o pláne republiky prijíma príslušná národná rada.

(4) Návrhy federálnych plánov a plánov republík zostavujú súbežne a vo vzájomnej spolupráci federálne plánovacie orgány a plánovacie orgány Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky podľa smerníc svojich vlád.

(5) Sústavu plánov, ich štruktúru, ako i zásady tvorby federálneho plánu upravuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 11

(1) Finančné hospodárenie Československej socialistickej federatívnej republiky sa spravuje ročným federálnym rozpočtom. Finančné hospodárenie každej národnej republiky sa spravuje jej ročným rozpočtom. Federálny ročný rozpočet schvaľuje Federálne zhromaždenie zákonom; ročný rozpočet každej národnej republiky schvaľuje národná rada zákonom.

(2) Ročný rozpočet každej národnej republiky zahrňuje finančné vzťahy všetkých úsekov hospodárstva a správy s výnimkou činností financovaných z federálneho rozpočtu. Súčasťou rozpočtov každej národnej republiky sú finančné vzťahy k rozpočtom národných výborov.

(3) Príjmy ročného federálneho rozpočtu tvoria taxatívne vymenované dane, podiely na daniach a ďalšie príjmy stanovené zákonom Federálneho zhromaždenia, ďalej príjmy z činnosti federálnych orgánov a im podriadených organizácií.

(4) Z federálneho rozpočtu sa uhradzujú:

a) výdavky na národnú obranu, na správu zahraničných vecí, na vytváranie federálnych hmotných rezerv, na federálnu správu n na dotácie pre federálne organizácie,

b) dotácie a subvencie na financovanie vybraných akcií, pokiaľ si to vyžaduje ich rozsah a dôležitosť pre celú Československú socialistickú federatívnu republiku a vyrovnávanie ekonomických rozdielov medzi Českou socialistickou republikou a Slovenskou socialistickou republikou,

c) dotácie a subvencie v prospech ročných rozpočtov obidvoch národných republík na ďalšie rozvinutie národných ekonomík,

d) ostatné výdavky určené rozpočtovým zákonom Federálneho zhromaždenia.

(5) Spôsob zabezpečenia príjmov federálneho rozpočtu, vzťahy medzi federálnym rozpočtom a rozpočtami obidvoch národných republík, ako i zásady rozpočtového hospodárenia stanoví rozpočtový zákon Federálneho zhromaždenia.

(6) Československá socialistická federatívna republika i každá národná republika môžu vytvárať vlastné účelové fondy zapojené na svoje rozpočty; fondy sa ustanovujú zákonom.

(7) Stanoviť rámcové zásady dotačnej politiky patrí do kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky.

Čl. 12

(1) Spoločnú československú menu upravuje Federálne zhromaždenie zákonom.

(2) Do kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky patrí:

a) stanoviť koncepciu menovej, devízovej a úverovej politiky,

b) stanoviť zásady a rozsah emisie a kontrolovať ich dodržiavanie,

c) určovať nástroje na uskutočňovanie jednotnej menovej, devízovej a úverovej politiky,

d) stanoviť rozsah devízových rezerv a spôsob ich spravovania,

e) určovať rámec zahraničných devízových operácií a stanoviť kurz československej meny.

(3) Emisná činnosť a jej kontrola patrí sústave emisných bánk, ktorá sa skladá z federálnej banky ako vrcholného menového orgánu a z národných bánk Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ktoré sú právnickými osobami. Federálnu banku riadi paritne zložený kolektívny orgán na čele s guvernérom.

(4) Vzťahy a postavenie bánk uvedených v odseku 3 a spôsob ich zriaďovania a činnosti upravuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 13

(1) Dane možno ukladať len na základe zákona.

(2) Daňové zákony Federálneho zhromaždenia stanovia zásady pre daňové zákony Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky v tomto rozsahu:

a) pri daniach, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú podmienky na trhu, a to pri dani z obratu (iných spotrebných daniach), pri základných podnikových daniach (odvodoch) a pri dani zo mzdy, určujú zákony Federálneho zhromaždenia daňovú sústavu, minimálne sadzby, ako i rozsah, v ktorom môžu orgány obidvoch národných republík poskytovať zvýhodnenia a zľavy;

b) pri poľnohospodárskej a cestnej dani (prípadne pri iných daniach tohto druhu) určí zákon Federálneho zhromaždenia kto je poplatníkom dane, z čoho sa daň platí, ako i hlavné zásady zdaňovania.

(3) Zásadami stanovenými zákonmi Federálneho zhromaždenia sa spravuje Česká národná rada a Slovenská národná rada pri prijímaní svojich daňových zákonov. Pri daniach, pri ktorých zákony Federálneho zhromaždenia určujú len minimálne sadzby, môžu zákony Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady upraviť i prirážky k nim.

(4) Ukladanie ostatných daní a poplatkov upravujú zákony Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady.

(5) Správa, výkon a kontrola všetkých druhov daní (odvodov) a poplatkov (pokút) patrí národným orgánom, prípadne z ich poverenia národným výborom. Federálne orgány môžu kontrolovať platby pre federálny rozpočet.

Čl. 14

(1) Územie Československej socialistickej federatívnej republiky je jednotným colným územím.

(2) Do kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky patrí úprava colníctva, colná politika a colné tarify.

Čl. 15

(1) Hospodársku činnosť v Československej socialistickej federatívnej republike vyvíjajú predovšetkým socialistické hospodárske organizácie, a to na území obidvoch národných republík pri podmienkach v nich platných.

(2) Do kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky patrí:

a) úprava právnych pomerov a spôsobu zriaďovania štátnych hospodárskych organizácií,

b) zásady úpravy družstevného a drobného podnikania,

c) úprava hospodárskych vzťahov medzi socialistickými organizáciami,

d) úprava ochrany výroby a obchodu, ako i záujmov spotrebiteľov (úprava priemyslových práv, normalizácie, štátneho skúšobníctva, štátnej inšpekcie a pod.),

e) zásady ochrany a využitia nerastného bohatstva.

Čl. 16

V Československej socialistickej federatívnej republike platí jednotná sústava cien. V oblasti cenovej politiky do kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky patrí:

a) stanoviť zásady cenovej politiky a regulácie cien,

b) určovať ceny surovín, výrobkov a služieb, ak majú základný význam pre jednotný trh.

Čl. 17

V oblasti zahraničného obchodu patrí do kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky:

a) uzavierať medzinárodné obchodné a iné hospodárske zmluvy a dohody,

b) zastupovať Československú socialistickú federatívnu republiku v medzinárodných hospodárskych organizáciách,

c) koordinovať hospodársku spoluprácu so socialistickými štátmi,

d) stanoviť zásady organizácie zahranično-obchodnej činnosti,

e) stanoviť zásady tvorby ekonomických nástrojov.

Čl. 18

V oblasti dopravy patrí do kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky:

a) zákonodarstvo vo veciach železničnej, leteckej, námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy a cestnej dopravy,

b) stanovenie jednotných pravidiel dopravnej a prepravnej prevádzky a štátnych noriem pre technickú spôsobilosť dopravných prostriedkov a zariadení,

c) stanovenie zásad dopravnej politiky, kategorizácie taríf a cien,

d) uzavieranie medzinárodných zmlúv a dohôd a zastupovanie Československej socialistickej federatívnej republiky v medzinárodných organizáciách.

Čl. 19

V oblasti spojov patrí do kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky:

a) zákonodarstvo vo veciach spojov,

b) tvorba taríf v poštovej a telekomunikačnej službe,

c) vydávanie poštových známok,

d) uzavieranie medzinárodných zmlúv a zastupovanie Československej socialistickej federatívnej republiky v medzinárodných organizáciách.

Čl. 20

(1) V Československej socialistickej federatívnej republike sa uskutočňuje jednotná vedecko-technická politika v základných otázkach.

(2) V oblasti vedecko-technickej politiky patrí do kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky:

a) stanoviť spôsob financovania rozvoja vedy a techniky,

b) rozvíjať medzinárodnú spoluprácu vrátane licenčnej politiky.

Čl. 21

Do kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky patrí stanoviť jednotné zásady

a) pracovno-právnych vzťahov,

b) mzdovej politiky a regulácie mzdového vývoja,

c) sociálneho zabezpečenia a nemocenského poistenia pracujúcich,

d) sociálnej starostlivosti.

Čl. 22

Do kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky patrí:

a) stanoviť metodiku sústavy sociálno-ekonomických informácií, potrebnú na posudzovanie rozvoja Československej socialistickej federatívnej republiky a na plnenie povinností poskytovať informácie v rozsahu vyplývajúcom z medzinárodných záväzkov,

b) určovať rozsah informácií potrebných na sledovanie vývoja hospodárstva, životnej úrovne a vývoja spoločnosti,

c) stanoviť spôsob a lehoty na poskytovanie sociálno-ekonomických informácií ako i zásady preverovania ich správnosti,

d) poskytovať sociálno-ekonomické informácie medzinárodným organizáciám a zabezpečovať styk s nimi.

Čl. 23

Orgány Československej socialistickej federatívnej republiky postupujú pri uzavieraní medzinárodných zmlúv, upravujúcich medzinárodnú spoluprácu v oblasti zahraničného obchodu, výrobnej a inej hospodárskej činnosti, medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce, ďalej v oblasti ochrany práce a sociálneho zabezpečenia a sociálno-ekonomických informácií, v spolupráci s orgánmi obidvoch národných republík; spolupracujú s nimi aj pri zastupovaní Československej socialistickej federatívnej republiky v medzinárodných organizáciách pôsobiacich v uvedených oblastiach.

Čl. 24

V Československej socialistickej federatívnej republike platia jednotné zásady právnej úpravy matrík, občianskych preukazov, evidencie obyvateľstva a pobytu cudzincov; zásady stanoví zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 25

(1) Do kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky patrí upravovanie pomerov ozbrojených bezpečnostných zborov.

(2) Rozdelenie kompetencie medzi Československou socialistickou federatívnou republikou a obidvoma národnými republikami vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu upravuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Hlava tretia

Federálne zhromaždenie

Čl. 26

(1) Najvyšším orgánom štátnej moci a jediným zákonodarným zborom Československej socialistickej federatívnej republiky je Federálne zhromaždenie.

(2) Federálne zhromaždenie tvoria dve snemovne: Snemovňa ľudu a Snemovňa národov. Obidve snemovne sú rovnoprávne.

(3) Na platné uznesenie Federálneho zhromaždenia je potrebný súhlas obidvoch snemovni, pokiaľ tento ústavný zákon neurčuje niečo iné, alebo ak nejde o vnútorné veci len jednej snemovne.

Čl. 27

(1) Snemovňa ľudu má 200 poslancov.

(2) Poslanec Snemovne ľudu nemôže byť súčasne poslancom Snemovne národov.

(3) Snemovňa ľudu sa volí na obdobie 4 rokov.

(4) Podmienky výkonu volebného práva do Snemovne ľudu, spôsob výkonu volieb a odvolanie poslancov určí zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 28

(1) Snemovňa národov reprezentuje rovné štátoprávne postavenie obidvoch republík.

(2) Snemovňa národov má 150 poslancov, z ktorých 75 sa volí v Českej socialistickej republike a 75 v Slovenskej socialistickej republike priamou voľbou.

(3) Volebné obdobie Snemovne národov sa končí súčasne s volebným obdobím Snemovne ľudu. Podmienky volebného práva do Snemovne národov, spôsob volieb a odvolanie poslancov urči zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 29

(1) Federálne zhromaždenie zasadá najmenej dva razy do roka; jarné zasadanie sa začína v marci, jesenné v októbri.

(2) Snemovne zvoláva na zasadanie a ich zasadanie vyhlasuje za skončené prezident Československej socialistickej federatívnej republiky. Zasadanie obidvoch snemovni sa začína a končí vždy súčasne.

(3) Ak prezident Československej socialistickej federatívnej republiky jarné alebo jesenné zasadanie nezvolá, zídu sa obidve snemovne na výzvu Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Zasadanie obidvoch snemovní sa končí v tomto prípade uznesením Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

Čl. 30

(1) Snemovňu musí zvolať prezident Československej socialistickej federatívnej republiky na žiadosť aspoň jednej tretiny poslancov. Prezident Československej socialistickej federatívnej republiky zvolá súčasne aj druhú snemovňu.

(2) Ak prezident Československej socialistickej federatívnej republiky nezvolá obidve snemovne do 14 dní, alebo do ďalšej lehoty uvedenej v žiadosti, zídu sa snemovne na vyzvú Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Zasadanie sa v tomto prípade skončí uznesením Predsedníctva federálneho zhromaždenia.

Čl. 31

(1) Schôdzky obidvoch snemovní sú spravidla verejné.

(2) Neverejné schôdzky sa môžu konať len v prípadoch stanovených rokovacím poriadkom každej snemovne.

Čl. 32

Obidve snemovne sa schádzajú na schôdzky na základe uznesenia predsedníctva príslušnej snemovne.

Čl. 33

(1) Do kompetencie Federálneho zhromaždenia patrí najmä:

a) uznášať sa na ústave Československej socialistickej federatívnej republiky a na ústavných a iných zákonoch Federálneho zhromaždenia a sledovať, ako ich federálne orgány uskutočňujú,

b) rokovať o zásadných otázkach zahraničnej politiky,

c) rokovať o zásadných otázkach vnútornej politiky,

d) schvaľovať strednodobý plán rozvoja hospodárstva Československej socialistickej federatívnej republiky a federálny rozpočet, preverovať ich plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet Československej socialistickej federatívnej republiky,

e) voliť prezidenta Československej socialistickej federatívnej republiky a rokovať o jeho správach,

f) rokovať o programovom vyhlásení vlády a kontrolovať jej činnosť a činnosť jej členov, ďalej rokovať o dôvere vláde,

g) voliť a odvolávať členov Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky,

h) zriaďovať ústavným zákonom federálne ministerstvá a federálne výbory a zriaďovať zákonom iné federálne orgány štátnej správy.

(2) Federálne zhromaždenie sa uznáša o vypovedaní vojny, ak je Československá socialistická federatívna republika napadnutá, alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.

(3) Medzinárodné politické zmluvy a medzinárodné hospodárske zmluvy všeobecnej povahy, ako aj medzinárodné zmluvy, na uskutočnenie ktorých je potrebný federálny zákon, vyžadujú pred ratifikáciou súhlas obidvoch snemovní.

Čl. 34

(1) Federálne zhromaždenie má zákonodarnú právomoc vo veciach:

a) zverených týmto ústavným zákonom do výlučnej kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky (Čl. 7),

b) patriacich do spoločnej kompetencie (čl. 10-25), a to v časti zverenej Československej socialistickej federatívnej republike.

(2) Federálne zhromaždenie prijíma ďalej zákony, pri ktorých patrí výkon v plnom rozsahu orgánom republík, a to občiansky zákoník, zákon o rodine, občiansky súdny poriadok, zákon o medzinárodnom súkromnom práve, trestný zákon, trestný poriadok, zákon upravujúci všeobecné konanie pred správnymi orgánmi, vysokoškolský zákon, zákon o zbraniach a strelive, zákon o cestovných dokladoch, zákon o geodézii a kartografii.

(3) Pokiaľ to vyžaduje jednota právneho poriadku, uskutočňuje Federálne zhromaždenie zásadnú zákonodarnú úpravu vo veciach vodohospodárskych, sústavy základných a stredných všeobecnovzdelávacích o odborných škôl, vo veciach tlačových, spolčovania a zhromažďovania, národností, autorského práva a o pomeroch cirkví a náboženských spoločností.

Čl. 35

(1) Zákon Federálneho zhromaždenia môže zveriť úpravu otázok uvedených v čl. 34 ods. 1 písm. b) a v čl. 34 ods. 2 zákonodarstvu republík.

(2) Pokiaľ federálne zákonodarstvo neupraví v celom rozsahu veci uvedené v čl. 34 ods. 1 písm. b) a v čl. 34 ods. 2, môžu ich národné rady upraviť vlastným zákonodarstvom.

(3) Pokiaľ Federálne zhromaždenie nevydá zásadnú zákonodarnú úpravu vo veciach uvedených v čl. 34 ods. 3, celá úprava podlieha národným radám.

Čl. 36

Výkon vo veciach uvedených v čl. 34 ods. 1 písm. b) sa delí medzi federálne orgány a orgány republík podľa príslušných ustanovení tohto zákona (čl. 10-25).

Čl. 37

(1) Snemovňa ľudu je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej poslancov.

(2) Snemovňa národov je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a nadpolovičná väčšina poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

(3) Na platnosť uznesenia v každej snemovni je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov v každej snemovni, pokiaľ tento ústavný zákon neurčuje niečo iné (čl. 38-40).

Čl. 38

Na prijatie federálnej ústavy, federálneho ústavného zákona a na ich zmenu, na zvolenie prezidenta Československej socialistickej federatívnej republiky a na uznesenie o vypovedaní vojny je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne ľudu, ako aj súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike a trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

Čl. 39

(1) V prípade, keď podľa tohto ústavného zákona platí zákaz majorizácie, hlasujú v Snemovni národov oddelene poslanci zvolení v Českej socialistickej republike a oddelene poslanci zvolení v Slovenskej socialistickej republike. Uznesenie je prijaté, ak preň hlasuje väčšina všetkých poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a väčšina všetkých poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike, ibaže tento ústavný zákon vyžaduje kvalifikovanú väčšinu (čl. 38).

(2) Zákaz majorizácie platí pri schvaľovaní:

a) federálnych strednodobých národohospodárskych plánov,

b) návrhov zákonov, ktorými sa určuje sústava národohospodárskych plánov, ich štruktúra, ako aj zásady tvorby federálneho národohospodárskeho plánu,

c) návrhov zákonov, ktorými sa určuje spôsob zabezpečenia príjmov federálneho rozpočtu, vzťahy medzi federálnym rozpočtom a rozpočtami Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ako aj zásady rozpočtového hospodárenia,

d) ročných rozpočtov a záverečných účtov Československej socialistickej federatívnej republiky,

e) návrhov zákonov, ktorými sa upravuje jednotná československá mena, vzťahy a postavenie emisnej banky Československej socialistickej federatívnej republiky a emisných bánk Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ako aj spôsob ich riadenia a činnosť, ďalej návrhy zákonných úprav v otázkach uvedených v ustanoveniach čl. 12 ods. 2 a ods. 4,

f) návrhov zákonov, ktorými sa určujú zásady daňových zákonov,

g) návrhov zákonov, ktorými sa zriaďujú účelové fondy Československej socialistickej federatívnej republiky,

h) návrhov zákonných úprav v otázkach uvedených v čl. 11 ods. 7 a v čl. 14,

ch) návrhov zákonov, ktorými sa zriaďujú iné federálne orgány štátnej správy než ministerstvá a federálne výbory,

i) návrhov zákonov, ktorými sa upravuje zriaďovanie, právne pomery a spôsob riadenia štátnych hospodárskych organizácií,

j) návrhov zákonov, ktorými sa určujú zásady ekonomických nástrojov v oblasti zahraničného obchodu,

k) návrhov zákonov vo veciach uvedených v čl. 21,

l) návrhu zákona vydaného podľa čl. 25 ods. 2,

m) zákonných úprav v zmysle čl. 81.

(3) Zákaz majorizácie platí aj pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády Československej socialistickej federatívnej republiky a pri hlasovaní o návrhu na vyslovenie dôvery vláde.

Čl. 40

(1) Vláda Československej socialistickej federatívnej republiky môže položiť ktorejkoľvek snemovni otázku dôvery. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Československej socialistickej federatívnej republiky môže podať aspoň jedna pätina poslancov hociktorej snemovne.

(2) Na vyslovenie nedôvery vláde Československej socialistickej federatívnej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Snemovne ľudu alebo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike alebo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike. V Snemovni národov sa hlasuje podľa mien.

(3) Ustanovenie v odsekoch 2 a 3 platí i pre vyslovenie nedôvery jednotlivému členovi vlády Československej socialistickej federatívnej republiky.

Čl. 41

(1) Každá snemovňa sa musí uzniesť o návrhu prijatom druhou snemovňou najneskoršie do 6 týždňov. Ak nedôjde v tejto lehote k zhodnému uzneseniu, návrh nie je prijatý.

(2) Ak nedôjde k zhodnému uzneseniu obidvoch snemovní, môžu sa obidve snemovne uzniesť na dohodovacom konaní. V takomto prípade zvolí každá snemovňa po 10 zástupcoch zo svojich poslancov, ak sa nedohodnú na inom počte, do spoločného výboru pre dohodovacie konanie.

(3) Ak obidve snemovne ani na odporúčanie tohto výboru ani inak neprijmú zhodné uznesenie o návrhu zákona alebo o súhlase s medzinárodnou zmluvou do 5 mesiacov od prvého hlasovania, možno tento návrh podať znova najskôr po uplynutí jedného roka od jeho zamietnutia.

(4) Ak nedôjde k zhodnému uzneseniu obidvoch snemovní o ročnom federálnom rozpočte, je dohodovacie konania podľa ods. 2 povinné. Ak sa nedosiahne dohoda o rozpočte do začiatku rozpočtového roku, hospodári sa podľa pravidiel stanovených pre rozpočtové provizórium.

(5) Ak sa dohodovacie konanie neskončilo zhodným uznesením obidvoch snemovni, môže dôjsť k rozpusteniu Federálneho zhromaždenia. Nové voľby vyhlási Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia do 60 dní.

Čl. 42

(1) Náv rhy zákonov môžu podávať poslanci Federálneho zhromaždenia, výbory Federálneho zhromaždenia, prezident Československej socialistickej federatítnej republiky, vláda Československej socialistickej federatívnej republiky, Česká národná rada a Slovenská národná rada.

(2) Federálne zákony podpisuje prezident Československej socialistickej federatívnej republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda vlády Československej socialistickej federatívnej republiky.

(3) Na to, aby zákon Federálneho zhromaždenia nadobudol platnosť, musí byť vyhlásený spôsobom, ktorý ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia. Zákony Federálneho zhromaždenia vyhlasuje Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia do 14 dní po ich schválení.

Čl. 43

Platnosť voľby poslancov overuje príslušná snemovňa. Robí tak na návrh mandátového a imunitného výboru.

Čl. 44

Zásady rokovania Federálneho zhromaždenia, styky obidvoch snemovní medzi sebou, ako aj s vládou a navonok, upravuje osobitný zákon Federálneho zhromaždenia. Svoje vnútorné pomery upravuje každá snemovňa rokovacím poriadkom, ktorý vydá vo vlastnej pôsobnosti.

Čl. 45

(1) Poslanec Federálneho zhromaždenia skladá na schôdzi svojej snemovne, na ktorej sa prvý raz zúčastní, tento sľub: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej federatívnej republike a veci socializmu. Budem dbať na vôľu a záujem ľudu, riadiť sa ústavou a ostatnými zákonmi a pracovať tak, aby sa zákony uvádzali do života."

(2) Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.

Čl. 46

(1) Snemovňa ľudu a Snemovňa národov ako i jednotliví poslanci majú právo interpelovať vládu Československej socialistickej federatívnej republiky a jej členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti.

(2) Interpelácie a otázky možno predostrieť písomne alebo ústne. Musia byť zodpovedané do 30 dní.

Čl. 47

Poslanca Snemovne ľudu alebo Snemovne národov nemožno trestne ani disciplinárne stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu snemovne, ktorej je členom. Ak snemovňa súhlas odoprie, je stíhanie navždy vylúčené.

Čl. 48

Poslanca Snemovne ľudu alebo Snemovne národov nemožno vôbec stíhať pre hlasovanie v snemovni alebo v jej orgánoch. Za výroky pri výkone funkcie poslanca povedané v niektorej snemovni alebo v jej orgáne alebo v Predsedníctve Federálneho zhromaždenia podlieha poslanec len disciplinárnej právomoci svojej snemovne.

Čl. 49

Ak bol poslanec niektorej snemovne pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, je príslušný orgán povinný ihneď to oznámiť Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia. Ak nedá Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia na zadržanie súhlas, musí byť poslanec ihneď prepustený.

Čl. 50

Poslanec každej snemovne môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to i vtedy, keď prestal byť poslancom.

Čl. 51

Každá snemovňa volí svoje predsedníctvo, ktoré sa skladá z 3 až 6 poslancov.

Čl. 52

Každá snemovňa zriaďuje výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány a volí ich predsedov a ostatných členov.

Čl. 53

(1) Obidve snemovne Federálneho zhromaždenia volia zo svojich radov Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

(2) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia má 40 členov, z ktorých 20 volí Snemovňa ľudu a 20 Snemovňa národov. Snemovňa národov volí 10 členov z poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a 10 členov z poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

(3) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia zostáva vo svojej funkcii i po uplynutí volebného obdobia dovtedy, kým si novozvolené Federálne zhromaždenie nezvolí svoje predsedníctvo.

(4) Členovia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia sú zodpovední Snemovni Federálneho zhromaždenia, ktorá ich zvolila. Snemovňa ich môže hocikedy odvolať.

(5) Predsedu a podpredsedu Federálneho zhromaždenia volí Snemovňa ľudu a Snemovňa národov z členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia na spoločnej schôdzke. Ak sa stane predsedom Federálneho zhromaždenia poslanec zvolený v Českej socialistickej republike, zvolí sa za prvého podpredsedu poslanec zvolený v Slovenskej socialistickej republike alebo naopak.

Čl. 54

(1) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých svojich členov.

(2) Ustanovenia čl. 39 o zákaze majorizácie platia i pre uznášanie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

Čl. 55

(1) V čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá alebo preto, že zasadanie je skončené, alebo preto, že uplynulo volebné obdobie, kompetencie Federálneho zhromaždenia prechádzajú na Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Nemôže však voliť prezidenta Československej socialistickej federatívnej republiky, prijímať a meniť ústavné zákony, uznášať sa na federálnom rozpočte, vypovedať vojnu a vyslovovať nedôveru vláde Československej socialistickej federatívnej republiky.

(2) V čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá z mimoriadnych príčin, prechádzajú na Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia všetky jeho kompetencie s výnimkou práva meniť ústavu Československej socialistickej federatívnej republiky a voliť jej prezidenta.

(3) Neodkladné opatrenia, na ktoré by bol potrebný zákon, uskutočňuje Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia na návrh vlády vo forme zákonných opatrení, ktoré podpisuje prezident Československej socialistickej federatívnej republiky, predseda vlády Československej socialistickej federatívnej republiky a predseda Federálneho zhromaždenia. Zákonné opatrenia sa vyhlasujú rovnako ako zákony.

(4) Opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia podľa odsekov 1 až 3 musia sa schváliť na najbližšej schôdzke Snemovne ľudu a Snemovne národov; inak strácajú ďalšiu platnosť.

(5) O vypovedaní vojny sa môže Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia uznášať len ak je schôdzka Federálneho zhromaždenia znemožnená pre mimoriadne príčiny. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas troch pätín všetkých členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia zvolených za poslancov v Českej socialistickej republike a súhlas troch pätín všetkých členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia zvolených za poslancov v Slovenskej socialistickej republike.

(6) V čase, keď vláda Československej socialistickej federatívnej republiky vykonáva funkciu prezidenta Československej socialistickej federatívnej republiky, Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia patrí vymenúvať a odvolávať vládu Československej socialistickej federatívnej republiky a jej členov a poverovať ich riadením ministerstiev a iných federálnych ústredných orgánov.

Čl. 56

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vyhlasuje voľby do Federálneho zhromaždenia.

Hlava štvrtá

Prezident Československej socialistickej federatívnej republiky

Čl. 57

(1) Na čele Československej socialistickej federatívnej republiky je prezident. Volí ho Federálne zhromaždenie.

(2) Prezident Československej socialistickej federatívnej republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedný Federálnemu zhromaždeniu.

Čl. 58

(1) Prezident Československej socialistickej federatívnej republiky:

a) zastupuje Československú socialistickú federatívnu republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy; dojednávanie medzinárodných zmlúv a dohôd, ku ktorým netreba súhlas Federálneho zhromaždenia, môže prezident preniesť na vládu Československej socialistickej federatívnej republiky alebo s jej súhlasom na jej jednotlivých členov;

b) prijíma a poveruje vyslancov;

c) zvoláva zasadanie Federálneho zhromaždenia a vyhlasuje jeho zasadanie za skončené;

d) môže rozpustiť Federálne zhromaždenie, ak ide o prípad uvedený v čl. 41 ods. 5,

e) podpisuje zákony Federálneho zhromaždenia a zákonné opatrenia jeho predsedníctva,

f) má právo podávať Federálnemu zhromaždeniu správy o stave Československej socialistickej federatívnej republiky a o závažných politických otázkach, predkladať mu návrhy potrebných opatrení a zúčastňovať sa na schôdzkach snemovní Federálneho zhromaždenia,

g) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Československej socialistickej federatívnej republiky a poveruje ich riadením federálnych ministerstiev a federálnych ústredných orgánov a štátnym tajomníkom určuje, v ktorom federálnom ministerstve majú pôsobiť,

h) má právo zúčastňovať sa na schôdzkach vlády Československej socialistickej federatívnej republiky a predsedať im, vyžadovať si od vlády a od jej jednotlivých členov správy a prerokúvať s vládou alebo s jej členmi otázky, ktoré treba riešiť,

ch) vymenúva vyšších štátnych funkcionárov Československej socialistickej federatívnej republiky v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon; vymenúva a povyšuje generálov, vymenúva na návrh príslušných orgánov Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky profesorov a rektorov vysokých škôl,

i) prepožičiava vyznamenania, ak nesplnomocní na to iný orgán,

j) má právo udeľovať amnestiu, odpúšťať a zmierňovať tresty uložené trestnými súdmi a nariaďovať, aby sa súdne trestné konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo a zahladzovať odsúdenie,

k) je najvyšším veliteľom ozbrojených síl,

l) vyhlasuje na návrh vlády Československej socialistickej federatívnej republiky vojnový stav a na základe rozhodnutia Federálneho zhromaždenia vypovedá vojnu, ak je Československá socialistická federatívna republika napadnutá, alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.

(2) Prezidentovi Československej socialistickej federatívnej republiky patrí vykonávať aj právomoci, ktoré sa výslovne v tomto ústavnom zákone neuvádzajú, ak to ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 59

(1) Za prezidenta Československej socialistickej federatívnej republiky môže byť zvolený každý občan voliteľný za poslanca Federálneho zhromaždenia.

(2) Prezident sa volí na obdobie 5 rokov. Výkonu svojej funkcie sa ujíma zložením sľubu.

(3) Voľba prezidenta Československej socialistickej federatívnej republiky sa koná v posledných 14 dňoch funkčného obdobia prezidenta. Ak sa uvoľní úrad prezidenta pred skončením volebného obdobia, voľba sa koná najneskoršie do 14 dní.

(4) Prezident Československej socialistickej federatívnej republiky nemôže byť súčasne poslancom nijakého zastupiteľského zboru, členom vlády, ani ústavného súdu, ani sudcom.

(5) Ak bude za prezidenta Československej socialistickej federatívnej republiky zvolený poslanec, člen vlády alebo ústavného súdu alebo sudca, prestane odo dňa svojho zvolenia vykonávať doterajšiu funkciu. Dňom zloženia sľubu zaniká jeho mandát, členstvo vo vláde alebo v ústavnom súde alebo funkcia sudcu.

Čl. 60

Prezident Československej socialistickej federatívnej republiky skladá pred Federálnym zhromaždením tento sľub: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Československej socialistickej federatívnej republike a veci socializmu. Svoje povinnosti budem vykonávať podľa vôle ľudu a v záujme ľudu, budem dbať na blaho Československej socialistickej federatívnej republiky a zachovávať ústavu a ostatné zákony socialistického štátu."

Čl. 61

Ak sa uvoľní úrad prezidenta Československej socialistickej federatívnej republiky a nový prezident ešte nie je zvolený a nezložil sľub, alebo ak nemôže prezident svoj úrad vykonávať zo závažných dôvodov, výkon jeho funkcie prislúcha vláde. Vláda Československej socialistickej federatívnej republiky môže v takomto prípade poveriť svojho predsedu výkonom niektorých právomocí prezidenta Československej socialistickej federatívnej republiky; na predsedu vlády Československej socialistickej federatívnej republiky prechádza v tom čase najvyššie velenie nad ozbrojenými silami.

Čl. 62

Pravidelným úradným sídlom prezidenta Československej socialistickej federatívnej republiky je Praha a Bratislava.

Čl. 63

Prezidenta Československej socialistickej federatívnej republiky nemožno súdne stíhať pre konanie spojené s výkonom jeho funkcie.

Hlava piata

Vláda Československej socialistickej federatívnej republiky

Čl. 64

Vláda Československej socialistickej federatívnej republiky je najvyšším výkonným orgánom štátnej moci Československej socialistickej federatívnej republiky.

Čl. 65

(1) Vláda Československej socialistickej federatívnej republiky sa skládá z predsedu, podpredsedov, ministrov a štatných tajomníkov.

(2) Štátni tajomníci pôsobia vo všetkých federálnych ministerstvách. Ak je ministrom občan Českej socialistickej republiky, je štátnym tajomníkom občan Slovenskej socialistickej republiky, alebo naopak.

(3) Funkcia člena vlády Československej socialistickej federatívnej republiky je nezlučiteľná s funkciou prezidenta, člena Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, člena ústavného súdu a s funkciou sudcu.

Čl. 66

Členovia vlády Československej socialistickej federatívnej republiky skladajú do rúk prezidenta Československej socialistickej federatívnej republiky tento sľub: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej federatívnej republike a veci socializmu. Svoje povinnosti budem plniť podľa vôle ľudu a v záujme ľudu. Budem zachovávať Ústavu Československej socialistickej federatívnej republiky a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa zákony uvádzali do života."

Čl. 67

Vláda Československej socialistickej federatívnej republiky je povinná po svojom vymenovaní predstúpiť pred Federálne zhromaždenie na jeho najbližšej schôdzke, predložiť mu svoj program a požiadať ho o vyslovenie dôvery.

Čl. 68

(1) Vláda Československej socialistickej federatívnej republiky je z výkonu svojej funkcie zodpovedná obidvom snemovniam Federálneho zhromaždenia; každá z nich jej môže vysloviť nedôveru.

(2) Vláda Československej socialistickej federatívnej republiky môže hocikedy podať vo Federálnom zhromaždení návrh na vyslovenie dôvery.

Čl. 69

(1) Vláda Československej socialistickej federatívnej republiky môže odstúpiť a podať demisia do rúk prezidenta Československej socialistickej federatívnej republiky.

(2) Ak vysloví snemovňa Federálneho zhromaždenia nedôveru vláde Československej socialistickej federatívnej republiky, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, podá vláda demisiu do rúk prezidenta Československej socialistickej federatívnej republiky.

 

[Poznámka: jedna strana textu chybí.]

 

Čl. 72

Ak podá demisiu jednotlivý člen vlády Československej socialistickej federatívnej republiky, môže prezident Československej socialistickej federatívnej republiky určiť, ktorý z členov vlády povedie dočasne záležitosti dosiaľ spravované členom vlády, ktorý odstúpil.

Čl. 73

Na platnosť uznesenia vlády Československej socialistickej federatívnej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Čl. 74

Vláda Československej socialistickej federatívnej republiky zabezpečuje plnenie úloh Československej socialistickej federatívnej republiky v oblasti národnej obrany, upevňovania bezpečnosti krajiny, rozvíjania mierovej zahraničnej politiky, v oblasti hospodárskej výstavby a v ďalších oblastiach kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky. Na tento cieľ zabezpečuje plnenie zákonov Federálneho zhromaždenia, zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť federálnych ministerstiev a ostatných federálnych orgánov štátnej správy.

Čl. 75

Vláda Československej socialistickej federatívnej republiky rozhoduje v zbore najmä:

a) o návrhoch zákonov Federálneho zhromaždenia,

b) o vládnych nariadeniach,

c) o veciach týkajúcich sa realizácie jej programového vyhlásenia,

d) o zásadných otázkach zahraničnej politiky,

e) o návrhoch plánov rozvoja národného hospodárstva, ročného rozpočtu a záverečného účtu Československej socialistickej federatívnej republiky,

f) o hospodárskych opatreniach na zabezpečenie realizácie hospodárskej politiky,

g) o vymenovaní funkcionárov v prípadoch, kde to stanoví zákon Federálneho zhromaždenia,

h) o tom, že podá Federálnemu zhromaždeniu návrh, aby jej vyslovil dôveru,

ch) o ďalších otázkach, ak to stanoví zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 76

Vláda Československej socialistickej federatívnej republiky spolupracuje s vládami obidvoch republík pri dojednávaní medzinárodných zmlúv, vykonanie ktorých patrí do pôsobnosti republík.

Čl. 77

(1) Na vykonanie zákona Federálneho zhromaždenia a v jeho medziach môže vláda Československej socialistickej federatívnej republiky vydávať nariadenia.

(2) Toto oprávnenie patrí vláde Československej socialistickej federatívnej republiky v prípade úpravy vecí, uvedených v čl. 34 ods. 1.

Čl. 78

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Československej socialistickej federatívnej republiky môžu na základe zákonov Federálneho zhromaždenia a v ich medziach vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to zákonom splnomocnené.

Čl. 79

(1) Ministerstvá Československej socialistickej federatívnej republiky sa delia na ministerstvá pôsobiace v oblasti výlučnej kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky a na ministerstvá pôsobiace v oblasti spoločnej kompetencie.

(2) Ministerstvá pôsobiace v oblasti výlučnej kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky sú:

- Ministerstvo zahraničných vecí,

- Ministerstvo národnej obrany.

(3) Ministerstvá pôsobiace v spoločnej kompetencii Československej socialistickej federatívnej republiky sú

- Ministerstvo plánovania,

- Ministerstvo financií,

- Ministerstvo zahraničného obchodu,

- Ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Čl. 80

(1) V niektorých odboroch spoločnej kompetencie pôsobia federálne výbory Československej socialistickej federatívnej republiky s rozhodovacou právomocou vo veciach stanovených taxatívne. Federálny výbor sa skladá v rovnakom počte z občanov Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky. Na čele federálneho výboru je minister.

(2) Ak nesúhlasí minister s rozhodnutím výboru, má právo predložiť vec na rozhodnutie vláde Československej socialistickej federatívnej republiky.

(3) V ostatných veciach rozhoduje minister. Ak s rozhodnutím ministra nesúhlasí niektorá národná časť, môže požiadať vládu Československej socialistickej federatívnej republiky, aby o veci rozhodla.

(4) Federálne výbory Československej socialistickej federatívnej republiky sú:

- Federálny výbor pre ceny,

- Federálny výbor pre dopravu,

- Federálny výbor pre poštu a telekomunikácie,

- Federálny výbor pre veci vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu.

Čl. 81

Okrem ministerstiev a federálnych výborov vykonávajú činnosť v oblasti výlučnej kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky alebo spoločnej kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky a obidvoch národných republík ostatné federálne úrady, ktoré sa zriaďujú zákonmi Federálneho zhromaždenia. Za činnosť federálnych úradov zodpovedá Federálnemu zhromaždeniu vláda Československej socialistickej federatívnej republiky alebo minister, ak to ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 82

(1) Štátne orgány obidvoch republík zabezpečujú dodržovanie a uskutočňovanie zákonov, právnych predpisov a iných aktov Československej socialistickej federatívnej republiky na svojom území.

(2) Štátne orgány republík vykonávajú federálne zákony na území republík, pokiaľ vykonaním federálnych zákonov nie sú poverené príslušné federálne orgány.

(3) V medziach výlučnej kompetencie a príslušnej časti spoločnej kompetencie je Československá socialistická federatívna republika oprávnená zveriť obidvom národným republikám zabezpečenie výkonu správy v týchto veciach na území národnej republiky prostredníctvom správnych orgánov republík. Československá socialistická federatívna republika je povinná národnej republike na to zabezpečiť potrebné rozpočtové krytie. Na zabezpečenie svojich výlučných kompetencií je Československá socialistická federatívna republika oprávnená aj priamo zriadiť orgány správy alebo iné potrebné inštitúcie v obidvoch národných republikách.

Čl. 83

(1) Pokiaľ sa správnym orgánom národných republík zverí výkon pôsobnosti v niektorých správnych veciach spadajúcich do výlučnej kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky, sú povinné spravovať sa smernicami orgánov federálnej správy. Orgány Československej socialistickej federatívnej republiky vo veciach výlučnej kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky môžu, pokiaľ nápravu neurobia samy orgány národnej republiky, pozastaviť alebo zrušiť nezákonné rozhodnutia orgánov správy národnej republiky v týchto veciach.

(2) Vo veciach spoločnej kompetencie postupujú vlády národných republík a vláda Československej socialistickej federatívnej republiky a správne orgány národných republík a Československej socialistickej federatívnej republiky vo vzájomnej spolupráci. Ak ide o správny akt orgánu správy národnej republiky odporujúci zákonu Československej socialistickej federatívnej republiky, je orgán Československej socialistickej federatívnej republiky oprávnený obrátiť sa na Ústavný súd Československej socialistickej federatívnej republiky s návrhom na zrušenie nezákonného aktu, ak orgán správy národnej republiky alebo nadriadené orgány samy neurobia nápravu.

Hlava šiesta

Ústavný súd Československej socialistickej federatívnej republiky

Čl. 84

(1) Ústavný súd Československej socialistickej federatívnej republiky je súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

(2) Členovia ústavného súdu sú pri rozhodovaní nezávislí a rozhodujú jedine na základe Ústavy Československej socialistickej federatívnej republiky a zákonov Federálneho zhromaždenia.

Čl. 85

Ústavný súd Československej socialistickej federatívnej republiky rozhoduje:

a) o súlade zákonov Federálneho zhromaždenia a zákonných opatrení jeho predsedníctva s Ústavou Československej socialistickej federatívnej republiky,

b) o súlade ústavných zákonov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady s Ústavou Československej socialistickej federatívnej republiky a o súlade zákonov národných rád s Ústavou Československej socialistickej federatívnej republiky,

c) o súlade nariadení vlády a všeobecne závažných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Československej socialistickej federatívnej republiky, ako aj o súlade nariadení vlád národných republík a všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy národných republík s ústavou Československej socialistickej federatívnej republiky a zákonmi Federálneho zhromaždenia.

Čl. 86

Ústavný súd Československej socialistickej federatívnej republiky rieši kompetenčné spory

a) medzi orgánmi Československej socialistickej federatívnej republiky a orgánmi jednej alebo obidvoch národných republík,

b) medzi orgánmi obidvoch národných republík.

Čl. 87

Ústavný súd Československej socialistickej federatívnej republiky môže dávať podnety na zdokonalenie zákonodarstva Československej socialistickej federatívnej republiky, ako aj zákonodarstva národných republík.

Čl. 88

(1) Ak Ústavný súd Československej socialistickej federatívnej republiky zistí, že je nesúlad medzi predpismi v zmysle čl. 85, vysloví, že príslušné predpisy, ich časť, príp. niektoré ustanovenia strácajú účinnosť; príslušné orgány sú povinné do 6 mesiacov od uverejnenia nálezu Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky dať príslušné predpisy do súladu s Ústavou Československej socialistickej federatívnej republiky, prípadne s inými zákonmi Federálneho zhromaždenia. Ak to neurobia, strácajú príslušné predpisy, ich časti alebo ustanovenia platnosť po 6 mesiacoch od uverejnenia nálezu.

(2) Nález Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky sa uverejní v úradnej zbierke určenej na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia.

Čl. 89

Ústavný súd Československej socialistickej federatívnej republiky rozhoduje o sťažnostiach proti neovereniu mandátu poslanca Federálneho zhromaždenia a proti výroku o odvolaní poslanca, ako aj o odmietnutí registrácie kandidáta.

Čl. 90

Ústavný súd Československej socialistickej federatívnej republiky rozhoduje o ochrane ústavou zaručených práv a slobôd, porušených rozhodnutím alebo inými zásahmi federálnych orgánov, ak neposkytuje zákon inú súdnu ochranu.

Čl. 91

(1) Ústavný súd Československej socialistickej federatívnej republiky začne konanie vždy, ak podá podnet:

a) snemovňa Federálneho zhromaždenia, jej ústavnoprávny výbor, vláda Československej socialistickej federatívnej republiky alebo iný federálny orgán;

b) Česká národná rada, jej ústavnoprávny výbor, Slovenská národná rada, jej ústavnoprávny výbor alebo vláda národnej republiky;

c) súd;

d) generálny prokurátor.

(2) Ústavný súd Československej socialistickej federatívnej republiky môže začať konanie na základe vlastného rozhodnutia.

(3) Ústavný súd Československej socialistickej federatívnej republiky môže podľa čl. 90 začať konanie aj na podnet občanov a organizácií.

(4) Podnet musí byť podaný do 6 mesiacov odo dňa začiatku účinnosti napadnutého predpisu, vo veciach volebných do 2 mesiacov od rozhodnutia.

Čl. 92

(1) Ústavný súd Československej socialistickej federatívnej republiky sa skladá z 12 členov, z ktorých je 8 sudcov a 4 sú náhradníci.

(2) Za člena Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky môže byť zvolený občan, ktorý je voliteľný do Federálneho zhromaždenia, dosiahol vek 35 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní.

(3) Sudcov a náhradníkov Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky volí Federálne zhromaždenie na obdobie siedmich rokov. Sudca ústavného súdu môže byť zvolený najviac na dve volebné obdobia za sebou.

(4) Štyria sudcovia a dvaja náhradníci sú volení z občanov Českej socialistickej republiky a štyria sudcovia a dvaja náhradníci sú volení z občanov Slovenskej socialistickej republiky.

Čl. 93

(1) Predsedu a podpredsedu Ústavného súdu československej socialistickej federatívnej republiky volí ústavný súd na svojom plenárnom zasadaní.

(2) Ak je predseda Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky občanom Českej socialistickej republiky, zvolí ústavný súd za podpredsedu občana Slovenskej socialistickej republiky, alebo naopak.

Čl. 94

(1) Predseda Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky povoláva náhradníkov do funkcie sudcov v prípade ochorenia, zaneprázdnenia alebo pri strate sudcovskej funkcie niektorého sudcu Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky.

(2) Pri strate sudcovskej funkcie niektorého sudcu Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky sa náhradník stane trvale sudcom až do skončenia volebného obdobia Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky.

Čl. 95

(1) Členovia Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky majú imunitu podobne ako poslanci Federálneho zhromaždenia. Člen Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky nemôže byť trestne stíhaný bez súhlasu Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky.

(2) Disciplinárne konanie uskutočňuje Ústavný súd Československej socialistickej federatívnej republiky pre porušenie zákona Federálneho zhromaždenia; nemôže sa začať pre výkon funkcie.

Čl. 96

(1) Funkcia člena Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky je nezlučiteľná s funkciou poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady, s členstvom vo vláde Československej socialistickej federatívnej republiky a vo vládach národných republík alebo s funkciou v správnom alebo hospodárskom aparáte.

(2) Zákon Federálneho zhromaždenia môže stanoviť nezlučiteľnosť funkcie člena Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky s ďalšími funkciami.

Čl. 97

Člen Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky sa môže svojej funkcie vzdať. Federálne zhromaždenie môže ho odvolať na základe disciplinárneho konania alebo na základe rozsudku v trestnej veci. Federálne zhromaždenie môže sudcu odvolať aj vtedy, ak sa nezúčastňuje na rokovaní súdu viac ako jeden rok, a ak to konštatovalo plénum Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky.

Čl. 98

Organizáciu Ústavného súdu Československej socialistickej federatívnej republiky a spôsob konania pred ním upraví zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 99

V Českej socialistickej republike a v Slovenskej socialistickej republike pôsobia ústavné súdy republík. Ich kompetenciu a zásady organizácie stanovia ústavné zákony národných rád.

Hlava siedma

Štátne orgány Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky

Oddiel prvý

Česká národná rada a Slovenská národná rada

Čl. 100

(1) Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti českého národa a najvyšším orgánom štátnej moci v Českej socialistickej republike je Česká národná rada.

(2) Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti slovenského národa a najvyšším orgánom štátnej moci v Slovenskej socialistickej republike je Slovenská národná rada.

(3) Národná rada je najvyšším zastupiteľským zborom republiky a jej jediným zákonodarným orgánom.

Čl. 101

(1) Česká národná rada má 200 poslancov. Slovenská národná rada má 150 poslancov.

(2) Národná rada sa volí na obdobie štyroch rokov.

(3) Podmienky výkonu volebného práva do národnej rady a spôsob výkonu volieb a odvolania poslancov ustanoví zákon národnej rady.

Čl. 102

(1) Národná rada zasadá najmenej dva razy do roka; jarné zasadanie sa začína v marci, jesenné v októbri.

(2) Národnú radu zvoláva na zasadanie a jej zasadanie vyhlasuje za ukončené predsedníctvo národnej rady.

(3) Národnú radu musí zvolať jej predsedníctvo na žiadosť aspoň jednej tretiny poslancov. Predsedníctvo národnej rady zvolá zasadanie do 14 dní alebo do ďalšej lehoty uvedenej v žiadosti.

Čl. 103

V priebehu zasadania národnej rady zvoláva jednotlivé schôdzky predseda národnej rady.

Čl. 104

(1) Schôdzky národných rád sú spravidla verejné.

(2) Neverejné schôdzky sa môžu konať len za podmienok stanovených rokovacím poriadkom národnej rady.

Čl. 105

(1) Do kompetencie národnej rady patria všetky veci, ktoré nie sú týmto ústavným zákonom zverené do kompetencie Federálneho zhromaždenia.

(2) Národná rada najmä:

a) uznáša sa na ústave republiky a na ústavných a iných zákonoch republiky a sleduje, ako ich orgány republiky vykonávajú,

b) dáva súhlas na ratifikáciu medzinárodných zmlúv, vykonávanie ktorých je v kompetencii republiky,

c) rokuje o zásadných otázkach vnútornej politiky,

d) schvaľuje strednodobý plán rozvoja hospodárstva republiky a rozpočet republiky, skúma ako sa plnia a schvaľuje štátny záverečný účet republiky,

e) volí a odvoláva predsedu národnej rady, predsedníctvo národnej rady a jeho členov,

f) rokuje o programovom vyhlásení vlády republiky a kontroluje jej činnosť a činnosť jej členov, ďalej rokuje o dôvere vláde,

g) zriaďuje svojím zákonom ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy republiky,

h) volí a odvoláva členov ústavného súdu republiky.

Čl. 106

Národná rada ako najvyšší zastupiteľský orgán republiky sa zaoberá podnetmi národných výborov, rokuje o ich činnosti a uznáša sa na opatreniach týkajúcich sa ich výstavby.

Čl. 107

(1) Národná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov.

(2) Na platné uznesenie je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

(3) Na prijatie ústavy republiky, ústavného zákona a na ich zmenu je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov národnej rady.

Čl. 108

(1) Vláda republiky môže položiť národnej rade otázku dôvery. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde môže podať aspoň jedna pätina poslancov národnej rady.

(2) Na vyslovenie nedôvery vláde republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj pre vyslovenie nedôvery jednotlivému členovi vlády republiky.

Čl. 109

(1) Návrhy zákonov môžu podávať poslanci národnej rady, výbory národnej rady a vláda republiky.

(2) Zákony národnej rady podpisuje predseda národnej rady a predseda vlády republiky.

(3) Aby zákon národnej rady nadobudol platnosť, musí byť vyhlásený spôsobom, ktorý ustanovuje zákon národnej rady. Zákony národnej rady vyhlasuje predsedníctvo národnej rady do 14 dní po ich schválení.

Čl. 110

Platnosť voľby poslancov overuje národná rada. Robí to na návrh svojho mandátového a imunitného výboru.

Čl. 111

(1) Poslanec skladá na schôdzke národnej rady, na ktorej sa prvý raz zúčastňuje, sľub.

(2) Poslanec Českej národnej rady skladá tento sľub: .....

(3) Poslanec Slovenskej národnej rady skladá tento sľub: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej federatívnej republike, Slovenskej socialistickej republike, veci socializmu a odkazu Slovenského národného povstania. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi Československej socialistickej federatívnej republiky a Slovenskej socialistickej republiky a pracovať pre to, aby sa zákony uvádzali do života."

(4) Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.

Čl. 112

(1) Národná rada i jednotliví poslanci majú právo interpelovať vládu republiky a jej členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti.

(2) Interpelácie a otázky možno podávať písomne alebo ústne. Musia byť zodpovedané do 30 dní.

Čl. 113

(1) Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu národnej rady. Ak národná rada odoprie súhlas, je stíhanie navždy vylúčené.

(2) Poslanca národnej rady nemožno vôbec stíhať pre hlasovanie v národnej rade alebo v jej orgánoch. Za výroky pri výkone funkcie poslanca v národnej rade alebo v jej orgáne podlieha poslanec len disciplinárnej právomoci národnej rady.

(3) Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, je príslušný orgán povinný ihneď to oznámiť predsedníctvu národnej rady. Ak nedá predsedníctvo národnej rady súhlas, treba poslanca ihneď prepustiť.

Čl. 114

Poslanec národnej rady môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj vtedy, keď prestal byť poslancom.

Čl. 115

(1) Národná rada zriaďuje výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány a volí ich predsedov a ostatných členov.

(2) Národná rada zriaďuje najmä tieto výbory : mandátový a imunitný výbor, ústavno-právny výbor, výbor pre plán a rozpočet a výbor pre národnosti.

Čl. 116

Pravidlá rokovania národnej rady a jej styky s vládou upravuje zákon o rokovacom poriadku národnej rady.

Čl. 117

(1) Národná rada volí zo svojich poslancov predsedníctvo národnej rady.

(2) Predsedníctvo národnej rady sa skladá z predsedu, podpredsedov a ďalších členov. Počet členov predsedníctva určuje národná rada.

(3) Predsedníctvo národnej rady zostáva vo svojej funkcii i po uplynutí volebného obdobia, dokiaľ si novozvolená národná rada nezvolí svoje predsedníctvo.

(4) Členovia predsedníctva národnej rady sú zodpovední národnej rade. Národná rada ich môže hocikedy odvolať.

Čl. 118

Predsedníctvo národnej rady sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých svojich členov.

Čl. 119

(1) V čase, keď národná rada nezasadá buď preto, že je zasadanie skončené alebo preto, že uplynulo volebné obdobie, prechádza pôsobnosť národnej rady na predsedníctvo národnej rady. Nepatrí mu však prijímať a meniť ústavné zákony a uznášať sa na ročnom rozpočte republiky, ani vyslovovať nedôveru vláde republiky.

(2) V čase, keď národná rada nezasadá v dôsledku mimoriadnych príčin, preberá predsedníctvo národnej rady všetku jej kompetenciu s výnimkou práva meniť ústavu republiky.

(3) Neodkladné opatrenia, na ktoré by bol potrebný zákon, robí predsedníctvo národnej rady na návrh vlády vo forme zákonných opatrení, ktoré podpisuje predseda národnej rady a predseda vlády republiky. Zákonné opatrenia sa vyhlasujú rovnako ako zákony.

(4) Opatrenia predsedníctva národnej rady podľa ods. 1 až 5 musia byť schválené na najbližšej schôdzke národnej rady; inak strácajú ďalšiu platnosť.

Čl. 120

(1) Do kompetencie predsedníctva národnej rady ďalej patrí:

a) vymenúvať a odvolávať predsedu a ostatných členov vlády republiky a poverovať ich riadením ministerstiev,

b) vymenúvať štátnych funkcionárov v prípadoch, keď je to predsedníctvu zverené zákonom,

c) udeľovať ceny a prepožičiavať vyznamenania podľa zákonov republiky.

(2) Predsedníctvo národnej rady vyhlasuje voľby do národnej rady a do národných výborov.

Čl. 121

Predseda národnej rady:

a) zastupuje národnú radu navonok,

b) podpisuje zákony a zákonné opatrenia predsedníctva národnej rady,

c) prijíma sľub od členov vlády republiky,

d) zvoláva a vedie schôdzku národnej rady.

Oddiel druhý

Vláda Českej socialistickej republiky a vláda Slovenskej socialistickej republiky

Čl. 122

Vláda republiky je najvyšším výkonným orgánom štátnej moci republiky.

Čl. 123

(1) Vláda republiky sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.

(2) Funkcia člena vlády je nezlučiteľná s funkciou člena predsedníctva národnej rady, s funkciou člena ústavného súdu a s funkciou sudcu.

Čl. 124

(1) Členovia vlády Českej socialistickej republiky skladajú do rúk predsedu Českej národnej rady tento sľub: ......

(2) Členovia vlády Slovenskej socialistickej republiky skladajú do rúk predsedu Slovenskej národnej rady tento sľub : "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej federatívnej republike, Slovenskej socialistickej republike, veci socializmu a odkazu Slovenského národného povstania. Svoje povinnosti budem vykonávať podľa vôle ľudu a v záujme ľudu. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony Československej socialistickej federatívnej republiky a Slovenskej socialistickej republiky a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života."

Čl. 125

Vláda republiky je povinná po svojom vymenovaní predstúpiť pred národnú radu na jej najbližšej schôdzke, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.

Čl. 126

(1) Vláda republiky je z výkonu svojej funkcie zodpovedná národnej rade, ktorá jej môže vysloviť nedôveru.

(2) Vláda republiky môže hocikedy podať národnej rade návrh na vyslovenie dôvery.

Čl. 127

(1) Vláda republiky môže odstúpiť a podať predsedníctvu národnej rady demisiu.

(2) Ak národná rada vysloví vláde republiky nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, podá vláda demisiu.

(3) Vláda republiky podá demisiu vždy po ustavujúcej schôdzke novozvolenej národnej rady.

Čl. 128

Vláda republiky, ktorá podá demisiu, vedie vládne veci dočasne ďalej až do vymenovania novej vlády.

Čl. 129

(1) Člen vlády republiky môže odstúpiť a podať predsedníctvu národnej rady demisiu.

(2) Národná rada môže vysloviť nedôveru jednotlivým členom vlády republiky. V tomto prípade podá člen vlády demisiu predsedníctvu národnej rady.

Čl. 130

Ak podá demisiu jednotlivý člen vlády republiky, môže predsedníctvo národnej rady určiť, ktorý z členov vlády dočasne povedie veci dosiaľ spravované členom vlády, ktorý odstúpil.

Čl. 131

Vláda republiky rozhoduje v zbore, ktorý je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov vlády. Na platnosť uznesenia vlády republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Čl. 132

Vláda republiky organizuje a zabezpečuje plnenie úloh v oblasti hospodárskej, kultúrnej a sociálnej výstavby republiky, ako i v ďalších oblastiach patriacich podľa tohto ústavného zákona republike. Na ten cieľ vláda republiky zabezpečuje plnenie zákonov národnej rady, zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy republiky, sleduje a zabezpečuje plnenie svojich nariadení a uznesení.

Čl. 133

(1) Vláde republiky patrí všetka vládna a výkonná právomoc vyplývajúca zo zákonodarnej kompetencie národnej rady.

(2) Do kompetencie vlády republiky patria veci, ktoré podľa tohto ústavného zákona upravuje federálne zákonodarstvo, ale výkon sa zveruje vládam republík (čl. 34 ods. 2).

(3) Do kompetencie vlády republiky patria ďalej veci vymedzené v rámci spoločných vecí vládam republík podľa článkov 10 až 25 tohto ústavného zákona.

Čl. 134

Vláda republiky riadi a kontroluje činnosť národných výborov.

Čl. 135

Vláda republiky rozhoduje v zbore najmä:

a) o návrhoch zákonov,

b) o vládnych nariadeniach,

c) o veciach týkajúcich sa realizácie programového vyhlásenia vlády,

d) o uzavieraní zmlúv a dohôd, ktorými sa vykonávajú medzinárodné zmluvy v oblastiach patriacich do výlučnej kompetencie republiky,

e) o návrhoch plánu rozvoja národného hospodárstva republiky, rozpočtu republiky a záverečného účtu republiky,

f) o hospodárskych opatreniach na zabezpečenie realizácie hospodárskej politiky,

g) o vymenúvaní funkcionárov v prípadoch, kde to určuje zákon národnej rady,

h) o tom, že podá národnej rade návrh, aby jej vyslovila dôveru,

ch) o ďalších otázkach, ak to určí zákon národnej rady.

Čl. 136

Na vykonanie zákona národnej rady a v jeho medziach môže vláda republiky vydávať nariadenia.

Čl. 137

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy republiky môžu na základe zákonov národnej rady a v ich medziach vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to zákonom splnomocnené.

Hlava ôsma

Všeobecné, prechodné a záverečné ustanovenia

Čl. 138

(1) Územie Českej socialistickej socialistickej republiky tvorí územie doterajších českých krajov.

(2) Územie Slovenskej socialistickej republiky tvorí doterajšie územie Slovenska.

(3) Územné členenie republík určujú zákony národných rád.

Čl. 139

(1) Hlavným mestom Československej socialistickej federatívnej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Praha.

(2) Hlavným mestom Českej socialistickej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Praha.

(3) Hlavným mestom Slovenskej socialistickej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Bratislava.

Čl. 140

(1) Ústava Československej socialistickej federatívnej republiky môže byť zmenená iba ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.

(2) Spolu s prijatím ústavy Československej socialistickej federatívnej republiky prijmú obidve republiky vlastné ústavy.

(3) Zákony Federálneho zhromaždenia, zákony národných rád, ani iné právne predpisy federálnych orgánov a orgánov republík nesmú odporovať ústave a ústavným zákonom Československej socialistickej federatívnej republiky. Výklad a používanie všetkých právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi Československej socialistickej federatívnej republiky.

(4) Zákony ani iné právne predpisy republík nesmú odporovať ústave ani ústavným zákonom republiky. Výklad a používanie všetkých právnych predpisov republiky musí byť v súlade s ústavou a s ústavnými zákonmi republiky.

Čl. 141

(1) Zrušujú sa ustanovenia hlavy tretej, štvrtej, piatej a šjestej (čl. 39 až 85), ako i ustanovenia článkov 107 až 109 a článku 111 ústavy (ústavný zákon č. 100/1960 Zb.).

(2) Všade, kde ostatné ustanovenia ústavy hovoria o Československej socialistickej republike, o Národnom zhromaždení alebo o prezidentovi republiky, rozumie sa tým Československá socialistická federatívna republika, Federálne zhromaždenie alebo prezident Československej socialistickej federatívnej republiky podľa tohto ústavného zákona.

(3) Prezident republiky zvolený podľa ustanovenia čl. 63 ústavy zostáva vo funkcii ako prezident Československej socialistickej federatívnej republiky podľa tohto ústavného zákona; jeho volebné obdobie sa počíta odo dňa jeho zvolenia.

(4) Predsedníctvo Národného zhromaždenia zostáva vo svojej funkcii až do zvolenia predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

(5) Vláda Československej socialistickej republiky vykonáva funkciu vlády Československej socialistickej federatívnej republiky až do vymenovania vlády Československej socialistickej federatívnej republiky podľa tohto ústavného zákona.

Čl. 142

(1) Zákony a iné právne predpisy platné v deň, keď tento ústavný zákon nadobúda účinnosť, sú naďalej súčasťou právneho poriadku Československej socialistickej federatívnej republiky, pokiaľ upravujú veci patriace do pôsobnosti Československej socialistickej federatívnej republiky podľa tohto ústavného zákona.

(2) Ostatné zákony a iné právne predpisy platné v deň, keď tento ústavný zákon nadobúda účinnosť, sa považujú za súčasť právnych poriadkov Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Čl. 143

Zákon o voľbách do Federálneho zhromaždenia vydá Národné zhromaždenie Československej socialistickej federatívnej republiky.

Čl. 144

(1) Zákon o voľbách do Českej národnej rady vydá Česká národná rada.

(2) Zákon o voľbách do Slovenskej národnej rady vydá Slovenská národná rada.

Čl. 145

(1) Organizáciu súdov a prokuratúry v Československej socialistickej federatívnej republike upraví ústavný zákon Federálneho zhromaždenia; do dňa, keď práve uvedený ústavný zákon nadobudne účinnosť, patrí Federálnemu zhromaždeniu:

a) voliť a odvolávať sudcov Najvyššieho súdu; môže navrhnúť prezidentovi Československej socialistickej federatívnej republiky, aby odvolal z funkcie generálneho prokurátora,

b) rokovať o správach Najvyššieho súdu a generálneho prokurátora o stave socialistickej zákonnosti.

(2) Do dňa, keď nadobudne účinnosť ústavný zákon o organizácii súdov a prokuratúry v Československej socialistickej federatívnej republike, vykonávajú v Českej socialistickej republike a v Slovenskej socialistickej republike štátnu správu súdov, s výnimkou vojenských súdov, ako i pôsobnosť odboru štátneho notárstva, orgány štátnej správy republík, ktoré určí zákon príslušnej národnej rady. Štátnu správu súdov, pokiaľ ide o Najvyšší súd, o vojenské súdy, ako i ďalšiu pôsobnosť v odbore súdnictva pripadajúcu do kompetencie Československej socialistickej federatívnej republiky, vykonáva prechodne predseda Najvyššieho súdu.

Čl. 146

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dnom 1. januára 1969; ustanovenie čl. 144 ods. 1 nadobúda účinnosť dňom 29. októbra 1968.

---

Tento návrh ústavného zákona o československej federácii jednomyseľne schválila Slovenská národná rada na svojej schôdzke 4. októbra 1968 a v zmysle čl. 74 písm. e) Ústavy podáva ho Národnému zhromaždeniu.

Bratislava 7. októbra 1968.

Predseda Slovenskej národnej rady:

Ondrej Klokoč v. r.

Za správnosť vyhotovenia: