Předseda NS Smrkovský: Vážené
Národní shromáždění, vážení
hosté! Zahajuji druhý den našeho jednání.
Konstatuji, že do této chvíle je přítomno
184 poslanců, čili jsme schopni jednání
a usnášení.
Omlouvám vládu, která ještě zasedá
nedaleko od této místnosti a dostaví se za
krátkou chvíli. Sděluji, že dodatečně
se omluvili tito poslanci: Chotár, Kobosilová, Krejčí
Josef, Korčák, Fuková, Piller. V řadě
případů je to pro onemocnění
apod.
Dnes máme projednat několik vládních
návrhů zákonů, z nichž nejdůležitější
jsou ty, které slouží k provedení ústavního
zákona o čs. federaci. Doporučuji, aby tyto
návrhy zákonů, uvedené v pořadu
pod bodem 4, byly odůvodněny v jedné zprávě
a aby byla podána jedna společná zpráva
zpravodaje všech výborů NS. K těmto
návrhům provedeme společnou rozpravu, protože
jde o zákony, které tvoří jeden komplex.
Hlasování bychom ovšem provedli ke každému
návrhu zvlášť. Táži se vás,
zda s tímto postupem, který byl uvážen,
souhlasíte. Jestliže ano, prosím, abyste zvedli
ruku. (Děje se.) Děkuji. Je někdo
proti tomuto návrhu? Není tomu tak. Tímto
způsobem bude vedeno naše jednání. Návrhy
odůvodní místopředseda vlády
prof. dr. Colotka, jemuž uděluji slovo.
Podpredseda vlády prof. dr. Colotka: Vážené
Národné zhromaždenie, súdružky
poslankyne, súdruhovia poslanci Súbor zákonov,
ktoré dnes NZ má prerokovať a ktoré
mám česť z poverenia vlády vašej
pozornosti doporučiť, je významným krokom
k realizácii ústavného zákona o čs.
federalizácii, k tomu, aby federatívne usporiadanie
štátu mohlo vstúpiť do života od
začiatku budúceho roku. Predložením
týchto zákonov plní vláda úlohy,
ktoré vyplývajú z Akčného programu
KSČS a ku ktorému ju zaväzujú jej programové
vyhlásenia, prednesené v NZ v apríli a septembri
t. r.
V duchu akčného programu pri príprave týchto
zákonov vláda sledovala predovšetkým,
aby bola jasne a presne vymedzená právomoc a zodpovednosť
federálnych orgánov a aby všetky ostatné
záležitosti mohli plne spravovať obe republiky.
Ďalšie rozhodujúce hľadisko pre prípravu
zákonov spočívalo v tom, aby boli vytvorené
náležité garancie pre uplatnenie rovnakého
vplyvu predstaviteľov oboch národných republík
tak pri tvorbe, ako aj pri realizácii politiky federálnej
vlády.
Uzákonenie predložených návrhov tvorí
základný predpoklad pre ústavné konštituovanie
ústavných orgánov štátnej správy
federácie, federálnych ministerstiev a federálnych
výborov. Prijatie týchto zákonov je tiež
predpokladom pre to, aby prezident republiky mohol menovať
vládu ČSSR ako najvyšší výkonný
orgán štátnej moci federácie.
V predloženom súbore návrhov zákonov
ide predovšetkým o dva zákony, ktorých
účelom bude vymedzenie pôsobnosti ČSSR,
a to na úsekoch vnútorného poriadku a bezpečnosti,
na úseku tlače a iných informačných
prostriedkov. S vymedzením okruhu kompetencie federácie
na týchto úsekoch ústavný zákon
o čs. federácii výslovne počíta.
Vo svojich článkoch 27 a 28 zriaďuje túto
úpravu zákonov. Splnenie tohto úkolu je nutným
predpokladom, aby sa mohla posúdiť a schváliť
celková štruktúra federálnych ministerstiev
a federálnych výborov.
Podľa zákona o vymedzení pôsobnosti ČSSR
vo veci vnútorného poriadku a bezpečnosti
má dôjsť k závažnej zmene, pokiaľ
ide o riadenie a organizáciu Zboru národnej bezpečnosti.
Tento ozbrojený zbor bol doteraz organizovaný jednotne.
V budúcnosti bude jeho riadenie patriť s výnimkou
veci, o ktorých som sa zmienil, do pôsobnosti oboch
republík, ktoré si pre túto funkciu zriadia
svoje ministerstvá vnútra. Pretože existujú
vážne záujmy, ktoré súvisia s
ochranou celej ČSSR spolu s ochranou federálnych
orgánov a inštitúcií, má do pôsobnosti
federácie patriť riadenie niektorých vyčlenených
zložiek bezpečnostných zborov, ako je v dôvodovej
správe k zákonu vyjasnené.
Tým sa však pôsobnosť federácie
na tomto úseku nevyčerpáva. Úlohou
federálnych orgánov bude súčasne zabezpečiť
potrebnú koordináciu činnosti oboch republikových
bezpečnostných zborov. Úloha federácie
je pritom v podstate dvojaká. Ide jednak o jednotnú
normatívnu úpravu postavenia, činnosti, oprávnení
a povinností príslušníkov bezpečnostných
zborov a ich nároky na potrebné zabezpečenie,
vrátane sociálneho zabezpečenia.
Druhou dôležitou úlohou koordinačného
charakteru, ktorá pripadá orgánom federácie,
je zabezpečovanie zosúladenia postupu bezpečnostných
orgánov tam, kde si to povaha veci vyžaduje, ako aj
plnenie úloh, ktoré musia byť zabezpečované
z jediného centra vo federácii. Ide tu najmä
o prácu kriminálnej ústredne, o vykonávanie
kriminalistickej exekutívy, celoštátne pátranie
a podobné úkoly.
Z úloh, ktoré majú plniť federálne
orgány na úseku vnútorných veci, chcem
sa zmieniť o výkone správnych záležitostí
vo veciach spolčovacích. Tu budú patriť
do pôsobnosti federácie také problémy,
ktoré sa týkajú spoločenských
organizácií pôsobiacich na celom území
federácie. Rozhodnutia a opatrenia však budú
robiť federálne orgány v súhlase s príslušnými
orgánmi oboch republík. Touto formou sme v spolupráci
a za dohody s ČNR a SNR našli optimálne riešenie,
ktoré plne zodpovedá zásadám ústavného
zákona o čs. federácii.
Uvedená kompetenčná náplň federácie
na tomto úseku spolu s úlohami normatívnej
povahy, ktoré zveril ústavný zákon
o federácii v článku 26, ako aj charakter
týchto úloh odôvodňujú zriadenie
federálneho ministerstva vnútra, ako sa to navrhuje
v ústavnom zákone o federálnych ministerstvách
a federálnych výboroch.
Druhý z oboch zákonov presnejšie vymedzuje
pôsobnosť a úlohy ČSSR na úseku
periodickej tlače a iných masových informačných
prostriedkov. Tak ako na iných úsekoch štátnej
činnosti, i tu sa vychádzalo z toho, že ťažisko
výkonu na úseku tlače a ostatných
masových komunikačných prostriedkov bude
na orgánoch národných republík. Predpokladá
sa, že obe republiky zriadia svoje orgány pre tlač
a informácie, ďalej že budú ako republikové
inštitúcie pôsobiť orgány ako rozhlas,
televízia, agentúra tlačového spravodajstva,
spravodajský film a pod. Federácia však má
i tu závažné úkoly. Pôjde predovšetkým
o koncepčné otázky pre tlač, rozhlas
a televíziu s prihliadnutím k tomu, aby tieto informačné
prostriedky pracovali v súlade s našimi vnútornými
potrebami i v súlade so zahranično-politickými
záujmami ČSSR. Plnenie tejto obzvlášť
náročnej štátnej činnosti si
vyžaduje, aby ako ústredný orgán štátnej
správy pôsobil federálny výbor pre
tlač a informácie, ako to vláda navrhuje
v ústavnom zákone o federálnych ministerstvách
a federálnych výboroch.
Pri príprave tohto zákona sa vyskytli názory,
že by federálny orgán pre tlač a informácie
nemal mať povahu federálneho výboru, resp.
že by stačilo zriadiť federálny úrad.
Vláda však nepovažuje formu úradu na tomto
úseku za vhodnú alebo vyhovujúcu. Treba brať
v úvahu, že povaha úloh tlače, rozhlasu
a televízie a tomu zodpovedajúce metódy ich
práce si vyžadujú, aby existoval kolektívny
orgán, v ktorom by vedľa predstaviteľov federálneho
štátu a oboch národných štátov,
boli i zástupcovia tlače, rozhlasu a televízie,
resp. zväzov, v ktorých sa títo pracovníci
združujú. Touto cestou sa má dosiahnuť
úzkeho spojenia úloh štátnej politiky
s úlohami informačných prostriedkov, vytvoriť
podmienky pre ich vzájomnú konfrontáciu,
a tým pre účinnejšie zabezpečovanie
úloh v praktickom živote. Toto stanovisko plne podporujú
oba zväzy novinárov, český i slovenský.
Pokiaľ šlo o určité rozdielne stanoviská
ČNR a SNR, treba konštatovať, že tu vznikol
nedostatok vo fáze prerokúvania týchto návrhov,
keď zrejme neboli zvážené všetky
okolnosti, ktoré viedli ku konštrukcii vládneho,
resp. federálneho výboru, pretože keď
sme neskoršie o týchto otázkach hovorili, veci
sa zdali vyjasnené.
Záujmy federácie vyžadujú, aby si nielen
jednotlivé republiky, ale aj federácia mohli zriaďovať
organizácie, ktoré by sa zaoberali šírením
informácií, ako si to vyžadujú úlohy
federácie a ako to zodpovedá zvereným kompetenciám.
Pôjde najmä o ČTK a o vysielanie rozhlasu do
zahraničia. Spojenie vlády s týmito orgánmi
bude patriť do úloh federálneho orgánu
pre tlač a informácie.
Pre úplnosť chcem dodať, že koordinačná
funkcia federálneho orgánu smerom k príslušným
orgánom republík nezakladá vzťah podriadenosti
a nadriadenosti. To vyplýva z celkového poňatia
ústavného zákona o čs. federácii,
podľa ktorého môžu v oblasti spoločnej
kompetencie a oboch republík ovplyvňovať federálne
výkonné orgány činnosť orgánov
republík len všeobecne záväznými
právnymi predpismi, ktoré sa budú vydávať
v rámci kompetencie federácie v medziach zákonov
Federálneho zhromaždenia.
V duchu týchto zásad sa navrhuje v ďalších
ustanoveniach zákona pomerne široko vymedzená
zákonodarná kompetencia federácie, ktorá
sa má vzťahovať na priamu úpravu tlačového
práva, ako aj na zásadnú úpravu vydavateľského
práva. Česká a Slovenská národná
rada si však vlastnými zákonmi majú
upravovať organizáciu zariadení, ktoré
sa v republikách zaoberajú rozhlasovým a
televíznym vysielaním, tlačovým spravodajstvom
a pod., ako aj práva organizácii a ich vzťahy
k vládam národných republík.
Teraz niekoľko slov k návrhu ústavného
zákona o federálnych ministerstvách a federálnych
výboroch. Dôležitosť tohto návrhu
spočíva v tom, že týmto aktom zakladáme
a ústavne potvrdzujeme sústavu ústredných
orgánov štátnej správy ČSSR,
ústavných orgánov o ktoré sa vláda
má opierať, a to ako pri príprave tvorby svojej
politiky, tak pri jej realizácii.
Navrhuje sa zriadiť 7 federálnych ministerstiev a
7 federálnych výborov. Dve ministerstvá,
zahraničných vecí a národnej obrany,
pôsobia vo výlučnej kompetencii federácie.
Nazdávam sa, že ich úlohy nemusím zvlášť
rozvádzať, ale podtrhujem, že jediné tieto
dve ministerstvá pôsobia vo výlučnej
kompetencii federácie, a to z tých dôvodov,
že do tlače sa zrejme nedopatrením technického
charakteru dostalo, keď sme rokovali na spoločnom
zasadaní výborov, akoby do výlučnej
kompetencie federácie mali patriť všetky ministerstvá.
Nie je tomu tak. Zdôrazňujem - jedine tieto dve ministerstvá
sú vo výlučnej kompetencii federácie.
Ostatné ministerstvá, ako aj všetky federálne
výbory vo sfére spoločnej kompetencie federácie
i oboch republík.
Už na začiatku som sa zmienil o federálnom
ministerstve vnútra a federálnom výbore pre
tlač a informácie. Ostatným navrhnutým
ministerstvám a výborom pripadajú dôležité
úlohy v jednotlivých oblastiach kompetencie federácie,
ktoré ústavný zákon o čs. federácii
vymedzuje rámcovo v čl. 10 až 25. Štruktúru
týchto orgánov po dôkladných prípravách
vláda starostlivo uvážila a predložený
návrh pokladá za nevyhnuteľný predpoklad
úspešnej práce vlády ČSSR.
Štruktúra týchto orgánov sa navrhuje
tak, aby spolu s ústrednými orgánmi oboch
republík zabezpečovali plnenie celej štátnej
činnosti v kompetencii federácie a republík,
aby celá sústava štátnych orgánov
vo federatívnom usporiadaní pracovala harmonicky,
aby na jednej strane Česká i Slovenská socialistická
republika mohli reálne ovplyvňovať politiku
federácie a na druhej strane zase, aby vláda ČSSR
mohla plne rozvíjať funkcie, ktoré jej patria
podľa ústavného zákona o čs.
federácii.
Vzali sme do úvahy i požiadavku, aby celkový
systém správy bol usporiadaný tak, ako to
vyžaduje dôkladná realizácia ekonomickej
reformy a to je tiež jeden zo zreteľov, ktorý
nás vedie pri príprave zákona o pôsobnosti
federálnych ministerstiev a federálnych výborov,
ktorý by v naj bližších týždňoch,
resp. v januári, najneskoršie vo februári prišiel
na prerokovanie v NZ. Tento zákon dôsledne upravuje
prácu federálnych ministerstiev a výborov
pri riešení problémov koncepčného
a normotvorného charakteru. Pri praktickej realizácii
ústavného zákona bude vláda náležíte
dbať o to, aby centrálne úrady boli organizované
účelne a hospodárne a aby nedošlo k
celkovému zvýšeniu počtu pracovníkov.
O tejto veci sa tu nebudem šíriť, včera
na pôde parlamentu o tejto otázke hovoril obšírne
súdruh minister Sucharda v iných súvislostiach.
Pri prerokúvaní návrhu ústavného
zákona vo výboroch NZ niektoré výbory
doporučili, či by sa nemohol lepšie vyjadriť
kompetenčný okruh federálneho výboru
pre technický rozvoj a výstavbu už v samotnom
názve tohto výboru. Či by napr. nebolo lepšie
nazvať ho výborom pre technický rozvoj ale
bo výborom pre techniku. Otázka, či v názve
výboru sa má vyjadriť pôsobnosť
na úseku výstavby, neni zásadná, aj
keď pochopiteľne by bolo najlepšie, keby to bolo
presne vyjadrené. Pritom treba súhlasiť jednoznačne
s tým, že pojem výstavba nie je v tejto súvislosti
úplne presný. Rozhodujúce je, že v náplni
práce tohto výboru budú i tie činnosti,
ktoré súvisia s činnosťou a úlohami
federálnej vlády na úseku investícií
financovaných z federálneho rozpočtu. Vláda
stojí za svojim návrhom, nemá však zásadných
námietok proti tomu, aby v Národnom zhromaždení
došlo k pozmeneniu, resp. upresneniu názvu tohto výboru
na základe diskusie i posúdenia návrhov,
ktoré sa zrejme budú ešte tu uplatňovať.
Pri prerokúvaní návrhu vo výboroch
Národného zhromaždenia sa dôrazne doporučovalo
zriadiť federálny výbor i pre zdravotníctvo.
Vláda nepokladá zriadenie takéhoto výboru
za nevyhnuteľné, resp. zladené s ústavným
zákonom o čs. federácii. Ak vychádzame
totiž z kompetencií vyhradených v ústavnom
zákone o čs. federácii pre ČSSR, zisťujeme,
že na tomto úseku neprislúchajú federácii
pôsobnosti tohto druhu, ktoré by opodstatňovali
zriadenie federálneho ústavného orgánu
štátnej správy. To však v žiadnom
prípade neznamená, že by problematika zdravotníctva
mala stáť mimo pozornosť federálnych orgánov,
alebo že by činnosť zdravotníckych orgánov
oboch republík nevyžadovala vôbec koordináciu
v prípade riešenia niektorých spoločných
otázok.
Podobná problematika, aj keď v inej miere a podobne,
sa vyskytuje i na úseku školstva a kultúry
i na iných úsekoch, ktoré patria do výlučnej
kompetencie republík. i tu sa budú vyskytovať
otázky, o ktorých sa v jednotnom riešení
budú obe republiky riadiť, a federálne orgány
tu musia prispieť najmä plnením svojej koordinačnej
funkcie. S potrebným zjednocovaním práce
na týchto úsekoch i s nutnou jednotou pri uspokojovaní
základných potrieb obyvateľstva, chránených
zákonmi, sa počíta. Niektoré nástroje
slúžiace tomuto účelu dáva sám
ústavný zákon o čs. federácii,
ktorý vybavuje Federálne zhromaždenie právomocou
v rade odvetví. Určitú zjednocovaciu úlohu
tu budú plniť i federálne hospodárske
plány a štátne rozpočty federácie.
Pokiaľ ide o vonkajšie vzťahy a uzavieranie zmlúv
a dohôd, o plnenie úloh v medzinárodných
organizáciách, má ich zabezpečovať
federálne Ministerstvo zahraničných vecí
v súčinnosti s príslušnými orgánmi
oboch republík, ktoré ostatne podľa ústavného
zákona musí dať súhlas na prevzatie
takých záväzkov, plnenie ktorých patrí
do kompetencie republík.
Počíta sa s tým, že ministerstvá,
ktorá pôsobia v oblasti výlučnej kompetencie
republík, nadviažu úzke pracovné styky
a že si pre to zriadia koordinačné útvary
v podobe rád a že sa takým spôsobom na
úseku zdravotníctva vytvorí rada pre zdravotníctvo.
Počíta sa tiež s tým, že vo vláde
pri vymedzovaní pôsobnosti podpredsedu federálnej
vlády bude jednému z nich zverená starostlivosť
na úseku tzv. terciárnej sféry, medzi nimi
na prvom mieste o zdravotníctvo. Tie otázky, ktoré
bude treba na úseku federácie sledovať a zabezpečovať,
bude riešiť podpredseda federálnej vlády.
Možno uvažovať i o iných formách
federálnej starostlivosti o tieto úseky, napr. posúdiť,
aby pri vytváraní výborov federálneho
parlamentu sa bral ohľad tiež na záujmy zdravotníctva,
či už samostatným výborom, alebo v rámci
výboru, ktorý bude mať podobnú problematiku
vo svojej náplni.
Vzhľadom na to, že tieto problémy boli predmetom
širokého záujmu a v podstate zo strany piatich
výborov došlo k pripomienkam v tejto otázke,
mali sme i určité kuloárové jednania
o týchto problémoch. Keď sme si vyjasnili veci
do všetkých dôsledkov, ukázalo sa na
pôde Zdravotníckeho výboru NZ včera
za prítomnosti predsedu NZ i predsedu vlády, že
vlastne súdruhom, resp. súdružkám v
tomto výbore nešlo predovšetkým o vytvorenie
výboru, ale o to, a to treba oceniť, aby problémy
zdravotníctva neustúpili z pozornosti federálnej
vlády, resp. orgánov a aby týmto spôsobom
naše zdravotníctvo neutrpelo ujmu.
Keď sme uvažovali o možných variantných
riešeniach popri formách, o ktorých sme už
hovorili, došli sme zhodne k záveru, že bude
treba úlohy tohto úseku, ktoré by mali patriť
federácii, či už koordinačne, či
obsahovým riešením, vytypovať pri pochopiteľnom
rešpektovaní zákonnej federácie a zveriť
ich orgánu, ktorý je svojou problematikou najbližší
tomuto úseku. Nazdávam sa, že takým
orgánom by mohlo byť ministerstvo pre prácu
a sociálne veci. Tento úkol bude možno splniť
cestou prípravy kompetenčného zákona,
popr. normy, o ktorej som sa už zmieňoval, že
má vymedziť pôsobnosť jednotlivých
ministerstiev, resp. federálnych výborov. Hovoril
som dnes so súdruhom Štancľom a ten sa s tým
stotožňuje. Nebude zrejme námietok ani na iných
miestach, aby sme poslúžili dobrej veci, pretože
tento náš zámer je spoločný.
V tomto zmysle sa súdružky a súdruhovia z výboru
ešte vyjadria. V tomto zmysle došlo k určitému
zladeniu a problém, ktorý sa zdal byť neriešiteľný,
má dnes inú podobu, takže napätie, s ktorým
sme dnes mohli počítať pri rokovaní
či hlasovaní, tu zrejme nebude mať miesto.
Sme radi - predpokladám, že z oboch strán -
že sa vec takto vyriešila.