V úzkej spolupráci Predsedníctva Slovenskej
národnej rady s rezortnými ministerstvami boli doriešené
i niektoré závažné otázky v tých
úsekoch štátnej správy, kde nepôsobia
povereníci SNR. Vo svojom vystúpení sa o
nich zmienil súdruh Chudík. Bude však potrebné,
aby teraz, po prestavbe orgánov ústredného
riadenia považovali jednotliví ministri a vedúci
ústredných organov za povinnosť túto
prax ďalej rozvíjať. Bude iste účelné
a správne, aby o závažných otázkach
rozvoja svojho odvetvia na Slovensku informovali Predsedníctvo
SNR, zúčastňovali sa najmä tých
zasadnutí Predsedníctva SNR, na ktorých budú
prerokovávané plány hospodárstva na
Slovensku a ich koncepčné problémy.
V zásadách zdokonalenej sústavy riadenia
sa osobitne zdôrazňuje nutnosť prehĺbiť
v národohospodárskom plánovaní plánovité
usmerňovanie vývoja oblastných proporcií.
Pokiaľ ide o Slovenskú národnú radu,
bola i na poslednom zasadnutí ÚV KSČ o činnosti
orgánov centrálneho riadenia zdôraznená
úloha prehĺbiť účasť jej
orgánov najmä na príprave dlhodobých,
päťročných a vykonávacích
plánov, pri spracúvaní štúdií
a využívaní ekonomických nástrojov,
hlavne z hľadiska ich úlohy pri rozmiestňovananí
výrobných síl.
K tomu, aby projekty plánov boli vypracovávané
nielen v odvetvovom, ale tiež v územnom priereze,
bude treba vytvoriť v práci rezortov a výrobno-hospodárskych
jednotiek tiež organizačné predpoklady. To
je dôležitá podmienka, aby sa pri organizovaní
a plánovaní rozvoja národného hospodárstva,
či už pôjde o hmotné proporcie alebo
uplatňovanie ekonomických nástrojov, mohli
v každej etape plánovacích prác aktívne
podieľať i orgány SNR.
Podľa zásad zdokonalenej sústavy plánovitého
riadenia plán rozvoja hospodárstva na Slovensku
bude od počiatku organickou syntézou úvah
a návrhov odborových riaditeľstiev, ministerstiev,
odvetvových orgánov SNR a v konečnej fáze
spoločným návrhom orgánov SNR a odborných
orgánov vlády. Bude treba dôsledne dbať,
aby každý riadiaci článok plnil v tomto
smere úlohy, ktoré mu vyplývajú zo
schválených zásad a predpisov.
Vážené Národné zhromaždenie,
súdružky a súdruhovia! Chcel by som uzavrieť
svoj diskusný príspevok ubezpečením,
že v orgánoch SNR chceme pracovať tak, aby SNR
v úzkej súčinnosti s centrálnymi orgánmi
aktívne prispela k zabezpečovaniu úloh v
rozvoji hospodárstva a kultúry na Slovensku a tým
aj k ďalšiemu rozvoju našej republiky a k upevneniu
bratskej jednoty našich národov (Potlesk.)
Předseda NS s. Laštovička: Děkuji
s. ministru Krahulcovi. Dále promluví povereník
SNR s. Colotka.
Povereník SNR s. Colotka: Vážené
Národné zhromaždenie, súdružky
poslankyne, súdruhovia poslanci! Zpráva o činnosti
SNR vo štvrtom volebnom období, úvodné
slová predsedu NZ s. Laštovičku a predsedu
SNR s. Chudíka, ako aj celá diskusia, ktorá
sa tu dnes rozvíja, ukazuje, že v praktickej činnosti
SNR a jej orgánov došlo po XII. sjazde KSČ
a najmä po prijatí dokumentu ÚV KSČ
a ÚV KSS "Za plnšie uplatnenie SNR" k výrazným
zmenám.
Možno pokladať za vec priamo zákonitú,
že XII. sjazd KSČ, vyznačujúci sa svojim
obrodným kurzom skoro vo všetkých oblastiach
nášho života, vyzdvihnul vo svojich záveroch
potrebu rozvíjania a prehlbovania postavenia a činnosti
slovenských národných orgánov a medzi
nimi SNR predovšetkým.
Tento postulát XII. sjazdu vyplynul totiž zo situácie,
ktorá v postavení a činnosti SNR a jej orgánov
nastala po prijatí socialistickej ústavy z roku
1960. Táto situácia sa vyznačovala výrazným
poklesom aktivity a vôbec celkovým oslabením
vplyvu Slovenskej národnej rady na riadení našej
spoločnosti a štátu.
Nechcem tu rozvádzať okolnosti, ktoré tento
stav vyvolali. Bolo ich zrejme viac. Nesporne tu však významnou
mierou pôsobila skutočnosť, že po novom
ústavnoprávnom uspôsobení Slovenskej
národnej rady ako jednotného orgánu štátnej
moci a správy nebolo ako na strane Slovenskej národnej
rady, tak i ústredných orgánov vždy
dostatok jasnej predstavy o praktickom začlenení
a zapojení Slovenskej národnej rady do jednotnej
sústavy československých štátnych
orgánov. Prax ani teória podstatnejšie neprispeli
k riešeniu uvedenej problematiky, ktorá bola o to
pálčivejšia, že súvisela so štátoprávnou
formou sväzku našich bratských národov,
žijúcich v jednotnom československom štáte.
Keď teda XII. sjazd KSČ a v jeho intenciách
dokument "Za plnšie uplatnenie SNR" na báze
ústavy, riešili otázku rozvinutia postavenia,
funkcie, úloh a metód činnosti Slovenskej
národnej rady, reagovali tým na živý
problém nášho života, ktorý vo
svojich dôsledkoch mohol viesť k oslabeniu principiálneho
marx-leninského riešenia národnostnej otázky
v našom štáte, ktorú od oslobodenia tak
úspešne uplatňujeme.
Nazdávam sa, že na dnešnom zasadnutí Národného
zhromaždenia, ktoré bilancuje prax uplatňovania
dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS v činnosti
Slovenskej národnej rady za uplynulý 11/2 roka,
žiadalo sa tento celkový, zásadný význam
dokumentu vyzdvihnúť na prvom mieste. Správne
pochopenie tohto základného zmyslu dokumentu "Za
plnšie uplatnenie SNR" v kontexte riešenia národnostnej
otázky v našom socialistickom štáte, je
rovnako nevyhnutným predpokladom jeho ďalšieho
uplatňovania v praxi riadenia našej spoločnosti
a štátu, v ktorej Slovenskej národnej rade
prislúcha dôležité miesto.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci! Od
posledných všeobecných volieb došlo k
výraznému zvýšeniu aktivity a tým
i upevneniu postavenia Slovenskej národnej rady v našom
politickom, hospodárskom a celospoločenskom živote.
Významný podiel na tomto priaznivom vývoji
má dokument "Za plnšie uplatnenie SNR",
ktorý, vychádzajúc z našej socialistickej
ústavy, tvorivo rozvinul a vyznačil konkrétne
cesty a spôsoby efektívnej účasti Slovenskej
národnej rady a jej orgánov na riadení spoločnosti
a štátu.
Bolo by však prinajmenšom zúžením
pohľadu, keby sme celý zmysel uznesenia "Za plnšie
uplatnenie SNR" videli len vo výpočte praktických
úloh, ktoré SNR v bilancovanom období na
základe tohto dokumentu splnila alebo plní. Uvedený
dokument má veľký význam súčasne
- a dá sa povedať i predovšetkým - tým,
že tvorivo rozvinul celkovú koncepciu SNR a nepriamo
celej štátoprávnej formy spolunažívania
našich bratských národov vo spoločnom
československom štáte.
Nazdávam sa, že najväčší teoretický
prínos uznesenia "Za plnšie uplatnenie SNR"
je v tom, že správne rozvinulo otázku jednotnosti
nášho socialistického štátu.
Uznesenie, vychádzajúce zo socialistickej ústavy
a náväznosti na náš predchádzajúci
vývoj, vychádza jednoznačne z princípu
jednotnosti nášho štátu. Dôležité
je však to, že túto jednotu nechápe ako
jednotu mechanickú, ale dialektickú, teda ako jednotu
odrážajúcu našu spoločenskú
realitu, charakterizovanú existenciou dvoch samobytných
národov, Čechov a Slovákov. Tento tvorivý
pohľad na princíp jednotnosti nášho štátu
sa v dokumente premieta do celého postavenia, funkcie a
úloh Slovenskej národnej rady.
Oproti v praxi i myslení mnohých ľudí
zažitému ponímaniu Slovenskej národnej
rady ako orgánu len s tzv. národnou a regionálnou
pôsobnosťou, vyzdvihlo uznesenie, a to v plnom súlade
s ústavou, i jej druhú stránku či
funkciu, spočívajúcu v tom, že Slovenská
národná rada je súčasne národným
článkom celoštátneho ústredného
riadenia. Táto koncepcia vytvára priaznivé
predpoklady pre účelné kombinovanie riadiacej
činnosti celoštátnych orgánov s riadiacou
činnosťou Slovenskej národnej rady, robí
zo Slovenskej národnej rady článok štátoprávnej
politiky nielen v užšom národnom či regionálnom
rámci, ale súčasne v celoštátnom
ohľade.
Skúsenosti, získané z praxe Slovenskej národnej
rady za uplynulého 11/2 roka, ktorá
bola praxou rozvíjania činnosti SNR i týmto
smerom, potvrdzujú správnosť uvedenej orientácie.
Také, o ústavu sa opierajúce ponímanie
Slovenskej národnej rady, má vedľa bezprostredného
praktického významu i zásadný význam
politický. Umožňuje totiž správne
pochopiť špecifický spôsob štátoprávneho
vyjadrenia i zabezpečenia samostatnosti slovenského
národa v jednotnom československom štáte
vôbec. Takéto obojstranné pojatie postavenia
Slovenskej národnej rady pôsobí v dialektickej
jednote oboch stránok, otvára pre Slovenskú
národnú radu celý rad, resp. systém
možností a predpokladov zúčastňovať
sa na vytváraní a spoluzabezpečovaní
celoštátnej politiky. Robí z nej organický
článok, ktorý v našich konkrétnych
podmienkach prekonáva strnulé mechanické
pojatie štátnej jednoty a preklenuje potrebu federatívneho
vyjadrenia spolužitia našich národov.
Takto uspôsobené pojatie SNR prakticky obsahuje rozhodujúce
predpoklady marxisticko-leninského vyjadrenia samobytnosti
slovenského národa v štátoprávnej
sfére a súčasne najúčinnejšie
prispieva k prehĺbeniu nerozbornej jednoty a sily nášho
československého socialistického štátu.
Záverom by som sa chcel niekoľkými slovami
dotknúť normotvornej činnosti Slovenskej národnej
rady. Je možno súhlasiť so zprávou - úvodným
slovom predsedu SNR s. Chudíka i s vystúpením
s. akademika Knappa, v ktorých sa konštatovala zvýšená
aktivita SNR v zákonodarnej sfére, ale súčasne
podčiarkla potrebu jej ďalšieho rozvoja, najmä
čo do ucelenosti celkovej jej koncepcie.
Od prijatia dokumentu sa pokročilo v obsahovej kryštalizácii
veci národnej a regionálnej povahy, predsa je tu
ešte hodne otázok otvorených. To sa pochopiteľne
odrazilo i na tzv. vlastnej normotvorbe Slovenskej národnej
rady, ktorá sa viaže práve na právnu
reguláciu týchto otázok.
V poslednom čase, najmä v spojitosti s prípravou
návrhu vysokoškolského zákona, sa ukazujú
zhodné cesty v rozvíjaní zákonodarstva
SNR v náväznosti na celoštátnu úpravu.
lch uvážlivým rozvíjaním v úzkej
spolupráci s Národným zhromaždením
bude možno vlastnou normotvorbou SNR ešte aktívnejšie
uplatňovať a vyžadovať. Toto platí
o rozvíjaní normotvorby SNR na podklade delegácie
celoštátnym zákonodarstvom. Bude vecou Národného
zhromaždenia, aby vo vhodných prípadoch používalo
túto cestu, ktorá je zvlášť vhodná
na vyjadrenie princípu jednotnosti a súčasne
špecifičnosti právne upravovaných vzťahov
v našom štáte.
Z hľadiska rozvinutia jednotnosti nášho štátu,
tak ako som o tom pred chvíľou hovoril, má
zvláštny význam účasť Slovenskej
národnej rady na celoštátnej normotvorbe. Podľa
ústavy prislúcha SNR voči NZ právo
zákonodarnej iniciatívy a súčasne,
najmä v rozpracovaní dokumentom, počíta
sa v procese celoštátnej normotvorby s výrazným
uplatnením vplyvu SNR vôbec. V tejto otázke,
vďaka úzkej spolupráci - zhodne konštatujem
so s. akad. Knappom - v dobrej spolupráci medzi ústavnoprávnym
výborom NZ a Právnou komisiou SNR nastalo prenikavé
zlepšenie. V súčasnom období sú
prakticky vo fáze finálnej prípravy dve osnovy
zákonov pripravované SNR, ktoré dokumentujú
široké rozvinutie účasti SNR, najmä
Právnej komisie SNR, na tvorbe rozhodujúcej časti
celoštátnych právnych noriem. Obdobne sa rozvíja
i sú činnosť ústavnoprávneho
výboru NZ s Právnou komisiou SNR pri previerke účinnosti
právnych noriem v živote.
Možno preto oprávnene predpokladať, že pre
účasť SNR na tvorbe celoštátnych
noriem sú dané všetky priaznivé predpoklady
a že i touto cestou sa bude účinne uplatňovať
vplyv SNR na tvorbu a zabezpečovanie jednotnej politiky
nášho socialistického štátu. (Potlesk.)
Předseda NS s. Laštovička: Děkuji
soudruhu Colotkovi, promluví posl. Katolický.
Posl. Katolický: Vážené Národní
shromáždění, soudružky a soudruzi
poslanci! Dovolte mně vyslovit hluboké uspokojení
nad tím, že se na plenárním zasedání
Národního shromáždění
zabýváme zprávou o činnosti Slovenské
národní rady. Je to další důkaz
toho, že nejvyššímu orgánu státní
moci leží na srdci blaho a rozkvět slovenského
lidu. O tom, co se pro pracující Slovensko udělalo,
hovoří konečně dostatečně
a přesvědčivě samotná zpráva
Slovenské národní rady.
Nelze v této souvislosti nevzpomenout, že dvacetiletý
vývoj našeho národního hospodářství
dal plně za pravdu cílům, které formulovala
po Slovenském národním povstání
a osvobození celé republiky Komunistická
strana Československa. Vzpomeňme na první
léta, kdy bylo třeba v národním hospodářství
nejen obnovit to, co bylo válkou rozrušeno, ale i
založit nové směry v rozvoji ekonomiky tak,
aby vývoj v průmyslu rovnoměrně zabezpečoval
rozvoj především těch odvětví,
bez nichž bychom zůstali značně závislí
na kapitalistických zemích. Současně
jsme procházeli napjatou mezinárodní situací,
která bezprostředně hrozila válkou.
A proto bylo nutné pamatovat i na rozsáhlá
budování takového průmyslu, který
byl nutný pro bezpečnost republiky.
Dalším význačným úkolem
bylo zabezpečit rychlou industrializaci Slovenska a tím
otevřít cestu k urychlenému vyrovnávání
úrovně hospodářské, kulturní
i životní s českými zeměmi. Všestranný
rozkvět Slovenska je naplněním odkazu Slovenského
národního povstání a nedílnou
součástí socialistické přestavby
republiky na základě vytváření
jednotné ekonomiky, výsledkem revolučního
boje za lepší život všech pracujících
ve společné vlasti.
Skutečnou národní rovnoprávnost a
všestranný ekonomický, politický a kulturní
vývoj Slovenska nikdy nemohla zajistit ani česká
ani slovenská buržoasie, nýbrž - jak potvrdil
vývoj posledních 20 let - jedině nejprogresívnější
společenská třída, dělnická
třída a pracující lid v čele
s KSČ na základě marxisticko-leninské
internacionalistické politiky.
Proces vyrovnávání ekonomické úrovně
Slovenska na úroveň českých krajů
ve smyslu politickoekonomické směrnice strany pokročil
navzdory všem pochybovačům i obtížím
za uplynulých 20 let značně kupředu.
Budování socialismu v Československé
republice se neuskutečňovalo bez problémů,
těžkostí a někdy i s chybami; nedostatky,
které se projevily při zabezpečování
rozvoje ekonomiky v celostátním měřítku,
se v užším či širším
rozsahu projevily i na Slovensku. Uplynulých 20 let však
současně ukázalo, že další
rozvíjení hospodářství Slovenska
a růst životní úrovně jeho obyvatelstva
jsou možné jen v podmínkách jednotné
ekonomiky Československa při plnějším
docenění a využívání zvláště
jeho surovinových a pracovních zdrojů.
Jak víme, v předválečném období
bylo Slovensko agrárním přívěskem
buržoazní republiky s nízkou úrovní
průmyslové výroby a s málo efektivním
zemědělstvím. V roce 1937 činil podíl
Slovenska na celostátní průmyslové
výrobě asi 7 %, na zemědělské
výrobě 23 %, na spotřebě masa 15 %,
vajec 11 %, na počtu lůžek v nemocnicích
19 %, na počtu lékařů 10 %, posluchačů
vysokých škol 8 %, rozhlasových přijímačů
10 %, i když podíl obyvatelstva byl ve většině
případů v porovnání s těmito
podíly značně vyšší a činil
24,5 %. Zaostávala především intenzita
zemědělství. V r. 1936 dosahovala na 1 ha
zemědělské půdy hrubá zemědělská
výroba pouze 54 %, stavy hospodářských
zvířat 58 % a hektarové výnosy hlavních
zemědělských plodin asi 60 % úrovně
českých krajů. Podstatně nižší
byla životní úroveň na Slovensku než
v českých zemích.