Osobitnú pozornosť treba venovať takým
problémom, ako je napríklad modernizácia
manipulácie s materiálom, ktorá viaže
u nás najmenej poldruha milióna pracovníkov.
Je to oblasť, kde je veľmi nízka produktivita
a kde možno pomerne rýchlo uvoľniť pracovné
sily. Podľa hrubých prepočtov by sa pri vynaložení
16 miliárd strojových investícií mohla
dosiahnuť relatívna úspora 360 tisíc
pracovníkov v našom hospodárstve. V poľnohospodárstve,
alebo v strojárstve by sme len touto cestou mohli napríklad
pokryť 20 - 40 % uvažovaného rastu produktivity
práce do roku 1970. Už z toho vidno, že ide o
rezervy, ktoré stoja za to, aby sme na ich postupné
využitie sústredili plnú pozornosť a prostriedky.
Predpokladom modernizácie prevádzok a závodov
je cieľavedomá špecializácia výroby
a jej premyslená koncentrácia. V nej sú nielen
možnosti pre značné úspory investičných
prostriedkov, ale i ďalšie zdroje zvýšenia
produktivity práce.
Proces špecializácie a koncentrácie výroby
umožní premyslene likvidovať nerentabilné
prevádzky s nedostatočným technickým
vybavením a z toho vyplývajúcou nízkou
produktivitou práce. Tým bude možno najmä
v oblastiach s vysokou koncentráciou priemyslu a nedostatkom
ľudí získať pre rozvojové závody
kvalifikovaných pracovníkov. Tieto zásahy
sa musia, pravda, robiť uvážene na podklade presvedčivých
prepočtov efektu, ktorý sa dosiahne a výrobný
program sa musí riadne previesť do moderných
závodov bez nebezpečenstva zúženia žiadúceho
sortimentu. Tento proces je objektívne nutný v záujme
celého národného hospodárstva a celej
spoločnosti a nesmieme dopustiť, aby bol narušovaný
nezdravými úzko miestnymi, alebo skupinovými
záujmami.
Naši robotníci a technici boli vždy chýrni
kultúrnosťou a kvalitou svojej práce. Tieto
príkladné tradície našli svoj výraz
i v našej socialistickej súčasnosti. Ale sú
dielne, kolektívy i celé podniky, ktoré pokuľhávajú
a terajším nárokom nezodpovedá kvalita
ich práce. Máme značnú časť
výrobkov druhej a tretej voľby a máme tiež
vysoké percento zmetkov. To je stav znepokojujúci,
nezodpovedá našim tradíciám a je nedôstojný
vyspelej socialistickej spoločnosti.
Veď zmetky a vadné výrobky sa nepriaznivo prejavujú
vo vzťahoch národného hospodárstva.
Sťažujú zásobovanie, včasné
a kvalitné uvádzanie nových stavieb do prevádzky,
postihujú spotrebiteľov a veľké škody
spôsobujú aj pri vývoze.
S kvalitou úzko súvisí otázka hospodárnosti.
Ani so stavom v hospodárnosti nemôžeme byť
spokojní. V poslednom období náklady neklesajú,
ba sme svedkami ich vzrastu. Sú pracoviská, kde
sa nešetrne zaobchádza s materiálom, surovinami.
Sú závody, kde sa nízko využívajú
základné a obratové prostriedky, sú
úrady a ústavy, kde sa nedbá na rozpočty.
Stagnácia vo vlastných nákladoch je jednou
z príčin našich hospodárskych ťažkostí.
Syntetickým ukazovateľom takéhoto stavu je
nedobrý vzťah medzi rastom výrobnej spotreby
a národného dôchodku. Jednoducho povedané
- potrebujeme dosiahnuť rozhodný obrat v prístupe
k otázkam podnikovej a celospoločenskej rentability
vôbec.
Pre zabezpečenie rastu produktivity práce cestou
technického pokroku, kvality a hospodárnosti, musíme
čo najplnšie využiť i taký pôsobivý
a účinný faktor, aký je vo zvyšovaní
kvalifikácie a vzdelanosti pracujúcich. Veľmi
si vážime úsilie, húževnatosť
tisícov našich robotníkov, majstrov, technikov
a ostatných pracujúcich, ktorí si najrôznejšími
formami popri práci prehlbujú svoje odborné
znalosti. Potrebujeme však - a v tom sú záujmy
spoločnosti a jednotlivcov v harmonickom súlade
- aby nástup našich ľudí za vyššou
kvalifikáciou a za vzdelaním bol ešte širší,
aktívnejší, aby záujem a potreba dokonale
zvládnuť svoju profesiu, svoje remeslo, stať
sa majstrom svojho oboru, stala sa vecou cti a nevyhnutnosťou
pre každého nášho občana. Ináč
sa nevyhneme tomu, že v niektorých závodoch
pre nedostatočnú kvalifikáciu a odbornú
úroveň máme len sčasti využité
stroje a zariadenia. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov
je často príčinou i zmetkovitosti a nehospodárnosti
výroby. A naopak, dobrá príprava robotníkov,
zapracovaných remeselníkov, ich kvalifikácia,
všade napomáha technickému progresiu, produktivite
a kvalite. V kvalifikácii máme teda rezervy a práve
v jej zvyšovaní by sa mal prejaviť náš
uvedomelý vzťah k spoločnosti, ale i racionálny,
moderný, vskutku socialistický prístup k
životu. Tomuto úsiliu našich ľudí
budeme napomáhať účelným systémom
vzdelávania i hmotnou zainteresovanosťou.
Januárové plénum ústredného
výboru prijalo zásadné smernice pre posilnenie
aktívnej úlohy mzdovej politiky. Niektorými
zmenami v rozdeľovaní spoločenských
zdrojov uvolnili sme prostriedky na účelné
úpravy odmeňovania, ktoré predstavujú
celoročnú čiastku zhruba 800 mil. Kčs.
Mzdové opatrenia sa postupne realizujú a musíme
usilovať, aby čo najplodnejšie pôsobili
na plnenie úloh v stavebníctve, v baniach, na štátnych
majetkoch i v ďalších odvetviach, aby prispeli
k zvýšeniu autority a zodpovednosti majstrov i k výraznému
zlepšeniu dodávok pre zahraničný a vnútorný
trh.
Ak hovoríme o aktívnejšej mzdovej politike
nemáme na zreteli iba mzdové úpravy a efektívne
využitie takto uvoľnených prostriedkov. Zdrazňujeme
predovšetkým potrebu cieľavedome hospodáriť
s celým mzdovým fondom, ktorý činí
zhruba 90 miliárd Kčs ročne. Musíme
zastaviť nivelizačné tendencie v odmeňovaní
a naopak uplatniť zásadu odmeňovať za
dielo, za novú techniku, za kvalitu, za hospodárnosť.
A naopak v mzdovej praxi výraznejšie postihovať
zmetkovitosť, nehospodárnosť, porušovanie
technologickej disciplíny.
To znamená uplatňovať hmotnú zainteresovanosť
všade tvorivým spôsobom, podľa konkrétnych
podmienok a z hľadiska zabezpečenia rozhodujúcich
úloh. V tomto zmysle treba využívať najmä
mnohostranné možnosti prémiovania, účelne
uplatňovať úkolové mzdy a vbec pružné
odmeňovanie za splnenie dôležitých úloh
a dobre vykonanú prácu. Práve v týchto
dňoch sme vo vláde rozhodli uvolniť prémiovanie
od podrobných často byrokratických predpisov
zhora a zvýšiť zodpovednosť a právomoc
podnikov v tvorivom uplatňovaní prémiovej
praxe.
Ako vidno, súdružky a súdruhovia, urobili sme
a chystáme rad opatrení v oblasti materiálnej
zainteresovanosti s cieľom - presadiť progresívny
vývoj ekonomiky.
Pri plnom využití materiálnych stimulov rátame
však s iniciatívou, vôľou a odhodlaním
našich ľudí. Lebo v týchto morálnych
vlastnostiach, v robotníckej cti a svedomí každého
nášho občana vidíme pôsobivú
silu, ktorá umocňuje výsledky našej
práce.
Tieto črty a vlastnosti prejavujú sa najmä
v práci, v pozoruhodných činoch členov
hnutia brigád socialistickej práce a v socialistickom
súťažení pracujúcich. Produktívna
a kvalitná práca, čestný postoj k
plneniu úloh, úsilie zvyšovať svoju kvalifikáciu,
to sú vlastnosti, ktoré my všetci v najvyššej
miere potrebujeme.
Popri týchto svetlých a príkladných
tendenciách a činoch, stretáme sa, pravda,
i so zjavmi nedisciplinovanosti, šlendriánstva, ľahostajnosti
k práci i s ľubovôľou a anarchiou v dodržiavaní
technologickej disciplíny. Všetkých nás
musia, súdružky a súdruhovia, priam vyburcovať
prípady, keď povedzme nekvalitne vyrobené zmetkové
trubky zamontované do zložitej a veľmi drahej
aparatúry na výrobu syntetického liehu vyradia
veľké prevádzky alebo celý závod
a pripravia nás o veľké hodnoty. Takáto
povrchná a nesvedomitá práca často
spôsobuje i havárie a straty na životoch.
Preto my všetci, súdružky a súdruhovia,
v záujme celej spoločnosti rastu životnej úrovne,
budeme podporovať socialistické súťaženie
a tvrdo bojovať proti lajdáctvu a nedisciplinovanosti.
Budeme húževnato presadzovať poriadok a disciplínu
na pracoviskách, vo výrobe a vo vzťahoch medzi
ľuďmi vôbec.
Silou, ktorá umocňuje tvorivú činnosť
ľudí, je veda a jej využitie v praxi. Preto z
roka na rok vynakladáme čoraz väčšie
prostriedky na zabezpečenie vedeckej a výskumnej
činnosti.
Súčasne si však musíme klásť
otázku, či sú všetci vedecko-výskumní
pracovníci náležito využití, či
sa ich úsilie orientuje na riešenie tých problémov,
ktoré sú pre rozvoj našej spoločnosti
rozhodujúce a či ich sily nie sú roztrieštené
do príliš veľkého množstva úloh.
Musíme si uvedomiť, že v dnešnej súťaži
vo svete, pri obrovskom tempe rozvoja vedy a techniky, rozhodujúcu
úlohu pri riešení a konečnom vyriešení
nového objavu hrá faktor času. Rozborom výsledkov
úspešných vedeckých a technických
kolektívov vo svete i u nás dochádzame k
záveru, že špičkové úspechy
docieľujú prevážne ústavy a kolektívy,
ktorých činnosť je charakterizovaná
sústredením síl a prostriedkov, komplexnosťou,
možnosťami doviesť nové poznatky až
do praktických záverov. Nedobudované, nekomplexné
kolektívy sa neuplatňujú a sú iba
skupinami vzdelaných ľudí, v hlavách
ktorých sa možno rodí veľa dobrých
nápadov, ale praktické výsledky chýbajú.
Z toho musíme aj my stoj čo stoj vyvodiť závery
a budovať nosné vývojové strediská
našej vedeckovýskumnej základne. Bude to práca
ťažká, narazí na spustu ťažkostí
a nepochopenia. Je s ňou nutne spojená otázka
vysokej náročnosti na vedeckých a výskumných
pracovníkov, otázka ich účelného
pracovného využitia, otázka osobnej ukáznenosti
a morálnej vzájomnej kritičnosti. Je to však
jediná cesta, ktorá vedie vpred, ktorá môže
znamenať pokrok.
Dovoľte teraz, súdružky a súdruhovia,
niekoľko poznámok k riadeniu národného
hospodárstva.
Strana na XII. zjazde, na zasadnutiach ÚV orientovala vládu
na zdokonalenie riadiacej práce dôsledným
využívaním princípov demokratického
centralizmu.
Cieľ, ktorý sledujeme, spočíva v tom,
postupne vytvoriť zo všetkých nástrojov
riadenia vzájomne zladenú sústavu, ktorej
základom bude predovšetkým: podstatné
zvýšenie úrovne plánovacej praxe a to
v čase a priestore - to znamená v perspektívnom
a v oblastnom plánovaní, zdokonaľovanie medziodvetvových
a medzioborových vzťahov, plné využívanie
hospodárskej spolupráce so socialistickými
krajinami a včasné riešenie našich zahranično-obchodných
vzťahov, cieľavedomé využívanie socialistických
tovarových a peňažných vzťahov
v záujme spoločnosti a vytvorenie účelnej
organizačnej štruktúry v priemysle od centra
až po závod.
Život v posledných dvoch rokoch nás tvrdo poučil,
čo to znamená nemať perspektívny plán.
Preto tým vážnejšie berieme smernice strany
zostaviť včas perspektívny plán a podstatne
zdokonaliť celý systém perspektívneho
plánovania. O to ide na všetkých stupňoch
riadenia, predovšetkým v centre. Dlhodobý plán
musí byť základným nástrojom
riadenia našej ekonomiky.
V centrálnych orgánoch ide o to, aby perspektívne
plány boli zostavené na základe dôkladnej
analýzy dosiahnutého stupňa i reálnych
možností ďalšieho rozvoja krajiny, predovšetkým
aby boli založené na rozvoji vedy a najvyššej
techniky. Pritom výraznou črtou perspektívneho
plánovania je neustále obohacovanie plánu
novými prvkami vyplývajúcimi z dynamičnosti
života. Na úrovni podnikov treba vypracovávať
a sledovať jasnú výrobnú a technicko-ekonomickú
koncepciu a dosiahnuť taký stav, aby výrobné
obory sa rozvíjali ruka v ruke s technickým vývojom
vo svete.
Pri vypracovaní národohospodárskych plánov
musia tak ústredné orgány ako i národné
výbory a ich plánovacie orgány sústavne
riešiť zložité otázky oblastného
rozvoja, najmä racionálneho rozmiesťovania výrobných
síl. Otvorene hovoríme že v tejto činnosti
bolo dosiaľ málo vedeckosti a často improvizácie
lebo investície sa neraz rozmiesťovali podľa
rezolúcií a nie kalkulácií. Oblastné
plánovanie nemôže byť, ako sa to dosiaľ
často chápalo, Ien metódou riešenia
zaostalých oblastí, ale predovšetkým
i metódou rozvoja priemyslových aglomerácií.
Ide teda o to riadiť rozmiestňovanie výrobných
síl tak, aby sa ďalšie výrobné
kapacity umiestňovali a postupná špecializácia
a koncentrácia priemyslu sa uskutočňovala
pri náležitom rešpektovaní prírodných
a ekonomických podmienok a zdrojov pracovných síl.
V oblastiach s vysokou koncentráciou priemyslu budeme musieť
komplexne riešiť zložité vzťahy a problémy
vyvolané najmä rozvojom ťažby uhlia v Severomoravskom
kraji, v Severočeskom kraji a na Sokolovsku. V týchto
oblastiach treba, aby rezorty spolu s národnými
výbormi riešili úlohy v stabilizácii
pracovníkov na Ostravsku a získavali trvalých
pracovníkov z celej republiky, najmä však z priľahlých
okresov na Morave a na Slovensku.
Rozsiahle úlohy vyplývajú i pre Východoslovenský
kraj z výstavby priemyslu v Košiciach, najmä
z výstavby metalurgického kombinátu.
V týchto zložitých otázkach bude vláda
krajom účinne pomáhať.
Vláda i naďalej považuje za veľmi dôležitú
hospodársko-politickú úlohu usilovať
o dosiahnutie ďalšieho pokroku v ekonomickom vyrovnávaní
Slovenska na úroveň českých krajov,
v zvýšení aktívnej účasti
obyvateľov Slovenska na tvorbe národného dôchodku
a v zvýšení účasti Slovenska
na užívaní celospoločenských
fondov, najmä v školstve a zdravotníctve.
Vláda bude na Slovensku zabezpečovať rýchlejší
rast výroby v priemysle a v poľnohospodárstve
a objem investičnej výstavby zvyšovať
tak, aby pre to vytváral predpoklady i pre budúcnosť.
V súlade s rozvojom jednotnej ekonomiky republiky bude
vláda pri umiestňovaní nových kapacít
brať zreteľ najmä na rozvoj spracovateľského
priemyslu a odvetví založených na dovoze železnej
rudy, ropy a zemného plynu z ZSSR, alebo tých, čo
sú založené na miestnych surovinových
zdrojoch.
Významný zdroj zvýšenia ekonomickej
sily republiky je rozvoj poľnohospodárstva na Slovensku.
Úlohou riadiacich orgánov i poľnohospodárov
na Slovensku bude preto náležito doceňovať
využitie všetkých prírodných a
ekonomických podmienok pre poľnohospodársku
výrobu tak, aby vo výrobe i v tržnej produkcii
sa približovali úrovni závodov v zrovnateľných
podmienkach v českých krajoch.
Pri riešení oblastných problémov a rozmiestňovaní
výrobných síl bude vláda plánovito
zabezpečovať rozvoj pohraničných oblastí.
V tomto smere si kladieme za cieľ pokračovať
v započatých akciách najmä v pohraničných
okresoch Západočeského a Juhočeského
kraja a intenzívnejšie rozvíjať poľnohospodárstvo
v týchto okresoch. Považujeme za reálne dosiahnuť
v pohraničných oblastiach ďalšie zlepšenie
životných a pracovných podmienok obyvateľstva,
čo bude priaznivo pôsobiť aj na ďalšiu
stabilizáciu osídlenia v pohraničí.
Súdružky a súdruhovia, všetci obyvatelia
republiky majú radi svoje hlavné mesto, chcú,
aby Praha bola krásna a ako mesto našich miest aby
bola príkladom ostatným.
Preto vláda za dôležitú úlohu
považuje zabezpečenie rozvoja Prahy. Zložitá
a špecifická problematika miliónového
hlavného mesta nevyhnutne vyžaduje lepšie zabezpečovať
výstavbu nových bytov pri súčasnom
skvalitnení údržby a opráv jestvujúceho
bytového fondu. Rátame napr. s tým, že
v budúcom roku sa odovzdá do užívania
7300 bytov náležito vybavených, t. j. zhruba
o 1600 bytov viac ako v roku 1963 a o 800 bytov viac ako v tomto
roku. Súčasne robíme opatrenia, aby sa stavebná
kapacita na generálne opravy a údržbu bytového
fondu zvýšila zo 185 miliónov Kčs v
roku 1964 na 265 mil. Kčs v budúcom roku.
Pre zlepšenie situácie v mestskej doprave ráta
sa okrem iného s rekonštrukciou 30 km tramvajových
tratí ročne, so zvýšením počtu
autobusov, mikrobusov a taxíkov, a doplnením mestského
dopravného podniku potrebným počtom kvalifikovaných
odborníkov. Začne sa tiež s výstavbou
Nuselského mostu, ústredných dielní
a garáží.
Pre podstatné zlepšenie čistoty mesta, jeho
hygieny a vzhľadu budú sa postupne asfaltovať
chodníky a vozovky, doplní sa vozový park
špeciálnymi čistiacimi strojmi. Zlepší
sa osvetlenie ulíc a verejných priestranstiev.
V oblasti zdravotníctva sa ráta s postupným
dobudovaním a rekonštrukciou nemocničných
objektov na Bulovke, v Prahe 10 a v Motole.
Pre lepšie zásobovanie Prahy vodou rozšíri
sa prívod vody z Káraného a vybuduje sa nový
vodný zdroj na Želivke, ktorý bude súčasne
zásobovať zhruba tretinu obyvateľstva Stredočeského
kraja.
Hlavným organizátorom realizácie všetkých
týchto a ostatných úloh bude Národný
výbor hlav. mesta Prahy a v úsilí o zveľadenie
Prahy bude mať od vlády plnú podporu. Na výstavbe
hlavného mesta sa budú podieľať aj iné
kraje republiky.
Ďalšie zdokonaľovanie systému riadiacej
práce závisí tiež od oveľa lepšieho
bilancovania medziodvetvových a medzioborových vzťahov,
od dôkladného vyjasnenia dodávateľsko-odberateľských
vzťahov, od toho, aby podniky boli účinnejšie
zainteresované na maximálnom uspokojovaní
potrieb spoločnosti.
Do širšieho pojatia skvalitnenia riadiacej práce
zahrňujeme aj s náležitým predstihom
usmerňované vonkajšie ekonomické vzťahy.
Ich základom je prehlbujúca sa deľba práce
a vzájomná kooperácia - v prvom rade so Sovietskym
zväzom a ďalšími krajinami Rady vzájomnej
hospodárskej pomoci. Vláda bude i naďalej usilovať
o rozvoj československého národného
hospodárstva ako súčasti svetovej socialistickej
ekonomiky.