Úterý 23. června 1964

Osobitnú pozornosť treba venovať takým problémom, ako je napríklad modernizácia manipulácie s materiálom, ktorá viaže u nás najmenej poldruha milióna pracovníkov. Je to oblasť, kde je veľmi nízka produktivita a kde možno pomerne rýchlo uvoľniť pracovné sily. Podľa hrubých prepočtov by sa pri vynaložení 16 miliárd strojových investícií mohla dosiahnuť relatívna úspora 360 tisíc pracovníkov v našom hospodárstve. V poľnohospodárstve, alebo v strojárstve by sme len touto cestou mohli napríklad pokryť 20 - 40 % uvažovaného rastu produktivity práce do roku 1970. Už z toho vidno, že ide o rezervy, ktoré stoja za to, aby sme na ich postupné využitie sústredili plnú pozornosť a prostriedky.

Predpokladom modernizácie prevádzok a závodov je cieľavedomá špecializácia výroby a jej premyslená koncentrácia. V nej sú nielen možnosti pre značné úspory investičných prostriedkov, ale i ďalšie zdroje zvýšenia produktivity práce.

Proces špecializácie a koncentrácie výroby umožní premyslene likvidovať nerentabilné prevádzky s nedostatočným technickým vybavením a z toho vyplývajúcou nízkou produktivitou práce. Tým bude možno najmä v oblastiach s vysokou koncentráciou priemyslu a nedostatkom ľudí získať pre rozvojové závody kvalifikovaných pracovníkov. Tieto zásahy sa musia, pravda, robiť uvážene na podklade presvedčivých prepočtov efektu, ktorý sa dosiahne a výrobný program sa musí riadne previesť do moderných závodov bez nebezpečenstva zúženia žiadúceho sortimentu. Tento proces je objektívne nutný v záujme celého národného hospodárstva a celej spoločnosti a nesmieme dopustiť, aby bol narušovaný nezdravými úzko miestnymi, alebo skupinovými záujmami.

Naši robotníci a technici boli vždy chýrni kultúrnosťou a kvalitou svojej práce. Tieto príkladné tradície našli svoj výraz i v našej socialistickej súčasnosti. Ale sú dielne, kolektívy i celé podniky, ktoré pokuľhávajú a terajším nárokom nezodpovedá kvalita ich práce. Máme značnú časť výrobkov druhej a tretej voľby a máme tiež vysoké percento zmetkov. To je stav znepokojujúci, nezodpovedá našim tradíciám a je nedôstojný vyspelej socialistickej spoločnosti.

Veď zmetky a vadné výrobky sa nepriaznivo prejavujú vo vzťahoch národného hospodárstva. Sťažujú zásobovanie, včasné a kvalitné uvádzanie nových stavieb do prevádzky, postihujú spotrebiteľov a veľké škody spôsobujú aj pri vývoze.

S kvalitou úzko súvisí otázka hospodárnosti. Ani so stavom v hospodárnosti nemôžeme byť spokojní. V poslednom období náklady neklesajú, ba sme svedkami ich vzrastu. Sú pracoviská, kde sa nešetrne zaobchádza s materiálom, surovinami. Sú závody, kde sa nízko využívajú základné a obratové prostriedky, sú úrady a ústavy, kde sa nedbá na rozpočty. Stagnácia vo vlastných nákladoch je jednou z príčin našich hospodárskych ťažkostí. Syntetickým ukazovateľom takéhoto stavu je nedobrý vzťah medzi rastom výrobnej spotreby a národného dôchodku. Jednoducho povedané - potrebujeme dosiahnuť rozhodný obrat v prístupe k otázkam podnikovej a celospoločenskej rentability vôbec.

Pre zabezpečenie rastu produktivity práce cestou technického pokroku, kvality a hospodárnosti, musíme čo najplnšie využiť i taký pôsobivý a účinný faktor, aký je vo zvyšovaní kvalifikácie a vzdelanosti pracujúcich. Veľmi si vážime úsilie, húževnatosť tisícov našich robotníkov, majstrov, technikov a ostatných pracujúcich, ktorí si najrôznejšími formami popri práci prehlbujú svoje odborné znalosti. Potrebujeme však - a v tom sú záujmy spoločnosti a jednotlivcov v harmonickom súlade - aby nástup našich ľudí za vyššou kvalifikáciou a za vzdelaním bol ešte širší, aktívnejší, aby záujem a potreba dokonale zvládnuť svoju profesiu, svoje remeslo, stať sa majstrom svojho oboru, stala sa vecou cti a nevyhnutnosťou pre každého nášho občana. Ináč sa nevyhneme tomu, že v niektorých závodoch pre nedostatočnú kvalifikáciu a odbornú úroveň máme len sčasti využité stroje a zariadenia. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov je často príčinou i zmetkovitosti a nehospodárnosti výroby. A naopak, dobrá príprava robotníkov, zapracovaných remeselníkov, ich kvalifikácia, všade napomáha technickému progresiu, produktivite a kvalite. V kvalifikácii máme teda rezervy a práve v jej zvyšovaní by sa mal prejaviť náš uvedomelý vzťah k spoločnosti, ale i racionálny, moderný, vskutku socialistický prístup k životu. Tomuto úsiliu našich ľudí budeme napomáhať účelným systémom vzdelávania i hmotnou zainteresovanosťou.

Januárové plénum ústredného výboru prijalo zásadné smernice pre posilnenie aktívnej úlohy mzdovej politiky. Niektorými zmenami v rozdeľovaní spoločenských zdrojov uvolnili sme prostriedky na účelné úpravy odmeňovania, ktoré predstavujú celoročnú čiastku zhruba 800 mil. Kčs. Mzdové opatrenia sa postupne realizujú a musíme usilovať, aby čo najplodnejšie pôsobili na plnenie úloh v stavebníctve, v baniach, na štátnych majetkoch i v ďalších odvetviach, aby prispeli k zvýšeniu autority a zodpovednosti majstrov i k výraznému zlepšeniu dodávok pre zahraničný a vnútorný trh.

Ak hovoríme o aktívnejšej mzdovej politike nemáme na zreteli iba mzdové úpravy a efektívne využitie takto uvoľnených prostriedkov. Zdrazňujeme predovšetkým potrebu cieľavedome hospodáriť s celým mzdovým fondom, ktorý činí zhruba 90 miliárd Kčs ročne. Musíme zastaviť nivelizačné tendencie v odmeňovaní a naopak uplatniť zásadu odmeňovať za dielo, za novú techniku, za kvalitu, za hospodárnosť. A naopak v mzdovej praxi výraznejšie postihovať zmetkovitosť, nehospodárnosť, porušovanie technologickej disciplíny.

To znamená uplatňovať hmotnú zainteresovanosť všade tvorivým spôsobom, podľa konkrétnych podmienok a z hľadiska zabezpečenia rozhodujúcich úloh. V tomto zmysle treba využívať najmä mnohostranné možnosti prémiovania, účelne uplatňovať úkolové mzdy a vbec pružné odmeňovanie za splnenie dôležitých úloh a dobre vykonanú prácu. Práve v týchto dňoch sme vo vláde rozhodli uvolniť prémiovanie od podrobných často byrokratických predpisov zhora a zvýšiť zodpovednosť a právomoc podnikov v tvorivom uplatňovaní prémiovej praxe.

Ako vidno, súdružky a súdruhovia, urobili sme a chystáme rad opatrení v oblasti materiálnej zainteresovanosti s cieľom - presadiť progresívny vývoj ekonomiky.

Pri plnom využití materiálnych stimulov rátame však s iniciatívou, vôľou a odhodlaním našich ľudí. Lebo v týchto morálnych vlastnostiach, v robotníckej cti a svedomí každého nášho občana vidíme pôsobivú silu, ktorá umocňuje výsledky našej práce.

Tieto črty a vlastnosti prejavujú sa najmä v práci, v pozoruhodných činoch členov hnutia brigád socialistickej práce a v socialistickom súťažení pracujúcich. Produktívna a kvalitná práca, čestný postoj k plneniu úloh, úsilie zvyšovať svoju kvalifikáciu, to sú vlastnosti, ktoré my všetci v najvyššej miere potrebujeme.

Popri týchto svetlých a príkladných tendenciách a činoch, stretáme sa, pravda, i so zjavmi nedisciplinovanosti, šlendriánstva, ľahostajnosti k práci i s ľubovôľou a anarchiou v dodržiavaní technologickej disciplíny. Všetkých nás musia, súdružky a súdruhovia, priam vyburcovať prípady, keď povedzme nekvalitne vyrobené zmetkové trubky zamontované do zložitej a veľmi drahej aparatúry na výrobu syntetického liehu vyradia veľké prevádzky alebo celý závod a pripravia nás o veľké hodnoty. Takáto povrchná a nesvedomitá práca často spôsobuje i havárie a straty na životoch.

Preto my všetci, súdružky a súdruhovia, v záujme celej spoločnosti rastu životnej úrovne, budeme podporovať socialistické súťaženie a tvrdo bojovať proti lajdáctvu a nedisciplinovanosti. Budeme húževnato presadzovať poriadok a disciplínu na pracoviskách, vo výrobe a vo vzťahoch medzi ľuďmi vôbec.

Silou, ktorá umocňuje tvorivú činnosť ľudí, je veda a jej využitie v praxi. Preto z roka na rok vynakladáme čoraz väčšie prostriedky na zabezpečenie vedeckej a výskumnej činnosti.

Súčasne si však musíme klásť otázku, či sú všetci vedecko-výskumní pracovníci náležito využití, či sa ich úsilie orientuje na riešenie tých problémov, ktoré sú pre rozvoj našej spoločnosti rozhodujúce a či ich sily nie sú roztrieštené do príliš veľkého množstva úloh.

Musíme si uvedomiť, že v dnešnej súťaži vo svete, pri obrovskom tempe rozvoja vedy a techniky, rozhodujúcu úlohu pri riešení a konečnom vyriešení nového objavu hrá faktor času. Rozborom výsledkov úspešných vedeckých a technických kolektívov vo svete i u nás dochádzame k záveru, že špičkové úspechy docieľujú prevážne ústavy a kolektívy, ktorých činnosť je charakterizovaná sústredením síl a prostriedkov, komplexnosťou, možnosťami doviesť nové poznatky až do praktických záverov. Nedobudované, nekomplexné kolektívy sa neuplatňujú a sú iba skupinami vzdelaných ľudí, v hlavách ktorých sa možno rodí veľa dobrých nápadov, ale praktické výsledky chýbajú.

Z toho musíme aj my stoj čo stoj vyvodiť závery a budovať nosné vývojové strediská našej vedeckovýskumnej základne. Bude to práca ťažká, narazí na spustu ťažkostí a nepochopenia. Je s ňou nutne spojená otázka vysokej náročnosti na vedeckých a výskumných pracovníkov, otázka ich účelného pracovného využitia, otázka osobnej ukáznenosti a morálnej vzájomnej kritičnosti. Je to však jediná cesta, ktorá vedie vpred, ktorá môže znamenať pokrok.

Dovoľte teraz, súdružky a súdruhovia, niekoľko poznámok k riadeniu národného hospodárstva.

Strana na XII. zjazde, na zasadnutiach ÚV orientovala vládu na zdokonalenie riadiacej práce dôsledným využívaním princípov demokratického centralizmu.

Cieľ, ktorý sledujeme, spočíva v tom, postupne vytvoriť zo všetkých nástrojov riadenia vzájomne zladenú sústavu, ktorej základom bude predovšetkým: podstatné zvýšenie úrovne plánovacej praxe a to v čase a priestore - to znamená v perspektívnom a v oblastnom plánovaní, zdokonaľovanie medziodvetvových a medzioborových vzťahov, plné využívanie hospodárskej spolupráce so socialistickými krajinami a včasné riešenie našich zahranično-obchodných vzťahov, cieľavedomé využívanie socialistických tovarových a peňažných vzťahov v záujme spoločnosti a vytvorenie účelnej organizačnej štruktúry v priemysle od centra až po závod.

Život v posledných dvoch rokoch nás tvrdo poučil, čo to znamená nemať perspektívny plán. Preto tým vážnejšie berieme smernice strany zostaviť včas perspektívny plán a podstatne zdokonaliť celý systém perspektívneho plánovania. O to ide na všetkých stupňoch riadenia, predovšetkým v centre. Dlhodobý plán musí byť základným nástrojom riadenia našej ekonomiky.

V centrálnych orgánoch ide o to, aby perspektívne plány boli zostavené na základe dôkladnej analýzy dosiahnutého stupňa i reálnych možností ďalšieho rozvoja krajiny, predovšetkým aby boli založené na rozvoji vedy a najvyššej techniky. Pritom výraznou črtou perspektívneho plánovania je neustále obohacovanie plánu novými prvkami vyplývajúcimi z dynamičnosti života. Na úrovni podnikov treba vypracovávať a sledovať jasnú výrobnú a technicko-ekonomickú koncepciu a dosiahnuť taký stav, aby výrobné obory sa rozvíjali ruka v ruke s technickým vývojom vo svete.

Pri vypracovaní národohospodárskych plánov musia tak ústredné orgány ako i národné výbory a ich plánovacie orgány sústavne riešiť zložité otázky oblastného rozvoja, najmä racionálneho rozmiesťovania výrobných síl. Otvorene hovoríme že v tejto činnosti bolo dosiaľ málo vedeckosti a často improvizácie lebo investície sa neraz rozmiesťovali podľa rezolúcií a nie kalkulácií. Oblastné plánovanie nemôže byť, ako sa to dosiaľ často chápalo, Ien metódou riešenia zaostalých oblastí, ale predovšetkým i metódou rozvoja priemyslových aglomerácií.

Ide teda o to riadiť rozmiestňovanie výrobných síl tak, aby sa ďalšie výrobné kapacity umiestňovali a postupná špecializácia a koncentrácia priemyslu sa uskutočňovala pri náležitom rešpektovaní prírodných a ekonomických podmienok a zdrojov pracovných síl.

V oblastiach s vysokou koncentráciou priemyslu budeme musieť komplexne riešiť zložité vzťahy a problémy vyvolané najmä rozvojom ťažby uhlia v Severomoravskom kraji, v Severočeskom kraji a na Sokolovsku. V týchto oblastiach treba, aby rezorty spolu s národnými výbormi riešili úlohy v stabilizácii pracovníkov na Ostravsku a získavali trvalých pracovníkov z celej republiky, najmä však z priľahlých okresov na Morave a na Slovensku.

Rozsiahle úlohy vyplývajú i pre Východoslovenský kraj z výstavby priemyslu v Košiciach, najmä z výstavby metalurgického kombinátu.

V týchto zložitých otázkach bude vláda krajom účinne pomáhať.

Vláda i naďalej považuje za veľmi dôležitú hospodársko-politickú úlohu usilovať o dosiahnutie ďalšieho pokroku v ekonomickom vyrovnávaní Slovenska na úroveň českých krajov, v zvýšení aktívnej účasti obyvateľov Slovenska na tvorbe národného dôchodku a v zvýšení účasti Slovenska na užívaní celospoločenských fondov, najmä v školstve a zdravotníctve.

Vláda bude na Slovensku zabezpečovať rýchlejší rast výroby v priemysle a v poľnohospodárstve a objem investičnej výstavby zvyšovať tak, aby pre to vytváral predpoklady i pre budúcnosť. V súlade s rozvojom jednotnej ekonomiky republiky bude vláda pri umiestňovaní nových kapacít brať zreteľ najmä na rozvoj spracovateľského priemyslu a odvetví založených na dovoze železnej rudy, ropy a zemného plynu z ZSSR, alebo tých, čo sú založené na miestnych surovinových zdrojoch.

Významný zdroj zvýšenia ekonomickej sily republiky je rozvoj poľnohospodárstva na Slovensku. Úlohou riadiacich orgánov i poľnohospodárov na Slovensku bude preto náležito doceňovať využitie všetkých prírodných a ekonomických podmienok pre poľnohospodársku výrobu tak, aby vo výrobe i v tržnej produkcii sa približovali úrovni závodov v zrovnateľných podmienkach v českých krajoch.

Pri riešení oblastných problémov a rozmiestňovaní výrobných síl bude vláda plánovito zabezpečovať rozvoj pohraničných oblastí. V tomto smere si kladieme za cieľ pokračovať v započatých akciách najmä v pohraničných okresoch Západočeského a Juhočeského kraja a intenzívnejšie rozvíjať poľnohospodárstvo v týchto okresoch. Považujeme za reálne dosiahnuť v pohraničných oblastiach ďalšie zlepšenie životných a pracovných podmienok obyvateľstva, čo bude priaznivo pôsobiť aj na ďalšiu stabilizáciu osídlenia v pohraničí.

Súdružky a súdruhovia, všetci obyvatelia republiky majú radi svoje hlavné mesto, chcú, aby Praha bola krásna a ako mesto našich miest aby bola príkladom ostatným.

Preto vláda za dôležitú úlohu považuje zabezpečenie rozvoja Prahy. Zložitá a špecifická problematika miliónového hlavného mesta nevyhnutne vyžaduje lepšie zabezpečovať výstavbu nových bytov pri súčasnom skvalitnení údržby a opráv jestvujúceho bytového fondu. Rátame napr. s tým, že v budúcom roku sa odovzdá do užívania 7300 bytov náležito vybavených, t. j. zhruba o 1600 bytov viac ako v roku 1963 a o 800 bytov viac ako v tomto roku. Súčasne robíme opatrenia, aby sa stavebná kapacita na generálne opravy a údržbu bytového fondu zvýšila zo 185 miliónov Kčs v roku 1964 na 265 mil. Kčs v budúcom roku.

Pre zlepšenie situácie v mestskej doprave ráta sa okrem iného s rekonštrukciou 30 km tramvajových tratí ročne, so zvýšením počtu autobusov, mikrobusov a taxíkov, a doplnením mestského dopravného podniku potrebným počtom kvalifikovaných odborníkov. Začne sa tiež s výstavbou Nuselského mostu, ústredných dielní a garáží.

Pre podstatné zlepšenie čistoty mesta, jeho hygieny a vzhľadu budú sa postupne asfaltovať chodníky a vozovky, doplní sa vozový park špeciálnymi čistiacimi strojmi. Zlepší sa osvetlenie ulíc a verejných priestranstiev.

V oblasti zdravotníctva sa ráta s postupným dobudovaním a rekonštrukciou nemocničných objektov na Bulovke, v Prahe 10 a v Motole.

Pre lepšie zásobovanie Prahy vodou rozšíri sa prívod vody z Káraného a vybuduje sa nový vodný zdroj na Želivke, ktorý bude súčasne zásobovať zhruba tretinu obyvateľstva Stredočeského kraja.

Hlavným organizátorom realizácie všetkých týchto a ostatných úloh bude Národný výbor hlav. mesta Prahy a v úsilí o zveľadenie Prahy bude mať od vlády plnú podporu. Na výstavbe hlavného mesta sa budú podieľať aj iné kraje republiky.

Ďalšie zdokonaľovanie systému riadiacej práce závisí tiež od oveľa lepšieho bilancovania medziodvetvových a medzioborových vzťahov, od dôkladného vyjasnenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov, od toho, aby podniky boli účinnejšie zainteresované na maximálnom uspokojovaní potrieb spoločnosti.

Do širšieho pojatia skvalitnenia riadiacej práce zahrňujeme aj s náležitým predstihom usmerňované vonkajšie ekonomické vzťahy. Ich základom je prehlbujúca sa deľba práce a vzájomná kooperácia - v prvom rade so Sovietskym zväzom a ďalšími krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Vláda bude i naďalej usilovať o rozvoj československého národného hospodárstva ako súčasti svetovej socialistickej ekonomiky.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP