Už dnes činí podiel rozvojových krajín
na československom zahraničnom obchode s nesocialistickými
krajinami asi 37 %. ČSSR uzavrela dosiaľ s rozvojovými
krajinami 19 dlhodobých obchodných dohôd,
18 dohôd o hospodárskej spolupráci a 20 dohôd
o vedecko-technickej spolupráci. Pri ďalšom rozširovaní
výmeny tovarov s rozvojovými krajinami považujeme
za správne, cieľavedome vytvárať podmienky
pre zvyšovanie dovozu niektorých tradičných
surovín a potravín, ako aj pre dovoz hotových
výrobkov a polotovarov.
Chceme tiež zintenzívniť vedecko-technickú
spoluprácu s rozvojovými krajinami, hľadať
jej nové a účinnejšie formy. ČSSR
už teraz zaujíma v tejto oblasti významné
postavenie. V rozvojových krajinách pôsobia
ročne stovky československých expertov, okrem
technikov vysielaných v súvislosti s dodávkami
strojových zariadení. V našej republike študuje
vyše 3 tisíce zahraničných študentov,
z ktorých väčšina je z afrických,
ázijských a latinskoamerických krajín
a školí sa veľký počet praktikantov.
Vychádzajúc z leninských princípov
mierového spolunažívania, vláda ČSSR
bude naďalej aktívne podporovať rozvoj všestrannej
medzinárodnej spolupráce, a to tak v dvojstranných
vzťahoch, ako aj na fóre OSN a ostatných medzinárodných
orgánov a organizácií, ktorých je
ČSSR členom.
Priebeh konferencie OSN o obchode a rozvoji znovu potvrdil naše
presvedčenie, že najmä podstatné rozšírenie
výmeny tovarov je v naprostom súlade so záujmami
a potrebami všetkých krajín i svetového
mieru. Záujmy obchodu a medzinárodnej hospodárskej
spolupráce, pravda, naliehavo vyžadujú skoncovať
s diskriminačnými praktikami kapitalistických
krajín a ich uzavretých integračných
zoskupení a urýchliť proces normalizácie
v medzinárodných obchodných stykoch.
V poslednom čase sa v oblasti hospodárskych a obchodných
stykov dosiahli niektoré pozitívne výsledky.
Priaznivo sa rozvíja náš obchod s Veľkou
Britániou, Francúzskom, Talianskom a inými
západoeurópskymi a škandinávskymi štátmi.
Reálne predpoklady pre ďalšie rozvíjanie
vzájomne výhodných stykov existujú
i so susedným Rakúskom. Popri rozširovaní
obchodnej výmeny by obom krajinám prospela hospodárska
spolupráca, upriamená na účinnejšie
využitie výrobných kapacít a na rozvoj
hlavných priemyselných oborov, doplňovanie
a výmenu výrobných programov i spoločný
výskum. Takisto otázka všestranného
využitia Dunaja pre energetické, dopravné i
vodohospodárske účely si zaslúži
náležitú pozornosť.
V súlade s požiadavkami medzinárodnej mierovej
spolupráce a pre prehĺbenie vzájomného
poznania budeme naďalej rozvíjať kultúrne
styky, predovšetkým so spriatelenými krajinami.
Rozhodne však odmietame špekulácie niektorých
kruhov na Západe zneužívať tieto styky
pre ideologickú diverziu. Výrazom nášho
úsilia o zlepšenie vzťahov so všetkými
štátmi sú i opatrenia vlády na rozvoj
turistického ruchu. Vítame a s tradičnou
pohostinnosťou prijmeme všetkých návštevníkov,
ktorí k nám prichádzajú s úprimnou
mysľou a s cieľom zoznámiť sa so súčasným
životom a prácou československého ľudu,
s našou krajinou a jej kultúrnymi pamiatkami i prírodnými
krásami.
Československá vláda bude v svojej politike
i naďalej vychádzať z prospešnosti rozširovania
osobných stykov medzi predstaviteľmi jednotlivých
štátov. Ich účelnosť vidíme
v možnosti otvorenej výmeny názorov na riešenie
otázok vzájomných vzťahov i medzinárodných
problémov.
Vláda prejavuje naďalej plnú ochotu hľadať
so všetkými krajinami, kde je pre to dobrá
vôľa, cesty vedúce k upevneniu mieru v Európe
a na celom svete. Víta skutočnosť, že
i z radov vládnych predstaviteľov niektorých
kapitalistických veľmocí sa prejavujú
snahy o normalizáciu a rozvoj vzťahov s nami vo všetkých
oblastiach a je ochotná vyjsť v ústrety týmto
snahám, pokiaľ sú vedené záujmom
o mierovú spoluprácu, zásadou naprostej rovnoprávnosti
a bez postranných úmyslov. Niektorí predstavitelia
kapitalistických veľmocí by nám však
svoju "ochotu" rozšíriť styky radi
predávali len za akési ústupky z našich
principiálnych pozícií, najmä pokiaľ
ide o našu bratskú spoluprácu s inými
socialistickými krajinami, predovšetkým so
Sovietskym zväzom. K tomu považuje vláda ČSSR
za potrebné vyhlásiť, že záujmy
nášho ľudu, zásady našej zahraničnej
politiky a základné princípy nášho
socialistického vývoja nemôžu byť
a nikdy nebudú predmetom politického alebo hospodárskeho
kupčenia. (Potlesk.)
Všestranný rozvoj nezištnej bratskej spolupráce
so Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými
krajinami považujeme za nemenný základ našej
zahraničnej politiky. Vláda urobí všetko
pre to, aby táto spolupráca založená
na leninských zásadách socialistického
internacionalizmu sa zo dňa na deň rozvíjala
a silnela vo všetkých oblastiach. Najmä budeme
usilovať o neustále prehlbovanie hospodárskej
a vedecko-technickej spolupráce v rámci Rady vzájomnej
hospodárskej pomoci, o to, aby táto spolupráca
prinášala čo najefektívnejšie výsledky
v raste ekonomickej sily socialistických krajín,
v ich úsilí o predstihnutie kapitalistických
krajín v mierovom ekonomickom súťažení.
Ďalej budeme všemožne prispievať k upevňovaniu
obranného systému krajín Varšavskej
zmluvy.
Považujeme za svoju internacionálnu úlohu všestranne
napomáhať ďalšiemu rastu sily a jednoty
svetovej socialistickej sústavy v naprostom súlade
s líniou kolektívne vypracovanou v Deklarácii
a Vyhlásení moskovských porád z rokov
1957 a 1960. Pokiaľ ide o naše styky s Čínskou
ľudovou republikou, sme proti tomu, aby sa ideologické
rozpory prenášali do oblasti medzištátnych
vzťahov a budeme naďalej usilovať o rozvoj spolupráce.
Rozhodne sa však stávame proti škodlivej a rozkolníckej
činnosti vedúcich čínskych predstaviteľov,
ktorá je namierená tak proti medzinárodnému
komunistickému hnutiu, ako aj proti základom i praktickým
krokom spoločnej zahraničnej politiky socialistických
krajín.
Vláda ČSSR je pevne presvedčená, že
socialistické krajiny zomknuté okolo Sovietskeho
zväzu, majú dosť síl a prostriedkov, aby
v spolupráci s mierovými silami celého sveta
odvrátili nebezpečenstvo novej svetovej vojny, prebojovali
víťazstvo zásad mierového spolunažívania
a zabezpečili trvalý mier medzi národmi.
Zo svojej strany vláda ČSSR pre to urobí
všetko, čo je v jej silách. (Potlesk.)
Súdružky a súdruhovia!
XII. zjazd Komunistickej strany Československa vytýčil
úlohu postupne uskutočniť kvalitatívne
premeny v našej ekonomike. Na celé budúce obdobie
určil základné smery našej hospodárskej
politiky, ktorej hlavným cieľom je zabezpečiť
trvalý rast životnej úrovne, maximálne
uspokojovať hmotné a kultúrne potreby ľudu.
Tieto smery spočívajú najmä v posilnení
materiálno-technickej základne našej spoločnosti
pozdvihnutím poľnohospodárstva na úroveň
priemyslu, rozvojom chemizácie národného
hospodárstva, posilnením palivovoenergetickej základne,
vyšším využitím domácej surovinovej
základne, technickou rekonštrukciou spracovateľských
odvetví, cieľavedomým rozvíjaním
špecializácie a koncentrácie výroby
a využívaním a rozvíjaním možností
medzinárodnej socialistickej deľby práce. Výsledkom
týchto premien musí byť všestranný
rast spoločenskej produktivity práce.
Nejde teda len o množstvo výroby. Do popredia staviame
spolu s produktivitou tiež technickú úroveň,
kvalitu a hospodárnosť. Ďalší rozvoj
výrobných síl, ďalší rast
produktivity práce treba oprieť o modernú vedu
a techniku a upriamiť na technický rozvoj celú
ekonomickú, organizačnú a ideovú silu
spoločnosti.
Treba povedať, že realizovanie smerníc XII. zjazdu
strany v začiatočnom období negatívne
ovplyvnili niektoré skutočnosti, ktoré sťažili
splnenie zásadnej zjazdovej direktívy o tom, že
rok 1963 má vytvoriť základňu pre obnovenie
proporcionálneho rozvoja v ďalšom období.
Veľmi nepriaznivo zasiahla do plnenia úloh zimná
kalamita v prvom štvrťroku minulého roku. Spôsobila
vážne sklzy vo výrobe, najmä v surovinových
a materiálových odvetviach, ale i v spracovateľskom
priemysle. Zásluhou príkladnej obetavosti a húževnatosti
našich ľudí dokázali sme straty z prvého
štvrťroku vo veľkej miere vyrovnať. Napriek
tomu nedosiahli sme však ešte v minulom roku žiadúce
tempo rozvoja ekonomiky. Túto úlohu musíme
a budeme riešiť i v tomto a v budúcich rokoch.
Pri uskutočňovaní smerníc XII. zjazdu
strany dosiahli sme už niektoré pozitívne výsledky.
Plán v priemysle sa za prvých 5 mesiacov prekračuje
o
1,6 % a v porovnaní s vlaňajším rokom
sa priemyselná výroba zvýšila o 4,3
%. V poľnohospodárskej výrobe sme pomerne dobre
vykonali jarné práce, plní sa a prekračuje
plán nákupu poľnohospodárskych výrobkov.
Určité zlepšenie dosahujeme aj v investičnej
výstavbe, železničnej doprave a v zahraničnom
obchode.
Dosiaľ však - napriek určitým náznakom
čiastočného zlepšenia - nemôžeme
byť spokojní s vývojom kvalitatívnych
stránok národného hospodárstva. Vzostup
produktivity práce činí 5,3 % a určité
úspory sú i vo vlastných nákladoch.
Nedosahujeme však presvedčivejšie výsledky
v znižovaní výrobnej spotreby a v zlepšení
hospodárenia s palivami, energiou, surovinami a materiálmi,
neznižujú sa zásoby a neklesajú náklady
na zmetky.
Súdruh Novotný na celoštátnej konferencii
predsedov závodných organizácií KSČ
veľmi nástojčivo zdôraznil, aby sme úspešným
splnením plánu v tomto roku a dôslednou realizáciou
direktív posledných zasadnutí pléna
ÚV KSČ a programov aktívnych opatrení
vo všetkých závodoch a na všetkých
stupňoch riadenia, vytvorili spolu s prípravou a
včasným zabezpečením plánu
na rok 1965 maximálne priaznivé podmienky pre národohospodársky
plán do roku 1970. To vyžaduje všestranne posilňovať
pozitívne prvky hospodárskeho rozvoja a upriamiť
sa na rozhodné zlepšenie kvalitatívnych ukazateľov.
Základné smery plánu na rok 1965 posúdila
vláda už v apríli a v najbližších
dňoch prerokuje smerné úlohy plánu
na rok 1965. Počítame s rastom priemyselnej výroby
zhruba o 5 %, v investičnej výstavbe o 3 %, u dodávok
strojov a zariadení o 6,5 % oproti roku 1964. Nákup
poľnohospodárskych výrobkov vzrastie o niečo
viac než 2 %. To vytvára predpoklady rastu osobnej
spotreby o viac než dve percentá a spoločenskej
spotreby zhruba o tri percentá. Predstih v príprave
plánu využijeme na to, aby niektoré základné
časti plánu - najmä pokiaľ ide o rozhodujúce
stavby a výrobky s dlhým výrobným
cyklom - mohli sa vyjasniť už v polovici tohto roku.
Ministerstvá a národné výbory musia
návrh plánu uzavrieť do konca septembra tak,
aby plán bol schválený a rozpísaný
ešte pred koncom roku a aby závody podľa neho
pracovali už od 1. januára nového roku. V tom
vidíme určitý prínos oproti nedobrej
praxi posledných rokov, kedy sa plán schvaľoval
a rozpisoval až vo februári či ešte neskoršie.
Vláda súčasne zabezpečuje i prípravu
plánu do roku 1970. Za účasti viac ako 2000
odborníkov bol spracovaný návrh technickoekonomických
koncepcií vybraných smerov rozvoja. Naše predstavy
o možnostiach hospodárskeho rozvoja do roku 1970 sme
konzultovali so Sovietskym zväzom a ostatnými členskými
krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Základné
úlohy plánu do roku 1970 prerokuje vláda
v najbližšom čase a predloží ich
na prediskutovanie širokým kolektívom pracujúcich.
Návrh smerníc pre zostavenie plánu na roky
1966 -1970 bude hotový do konca tohto roku.
V súlade s uznesením XII. zjazdu Komunistickej strany
Československa považujeme za základnú
celonárodnú úlohu rozvíjať poľnohospodárstvo
na základe intenzívneho využívania možností
socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby.
Prednostné zabezpečenie rozvoja poľnohospodárskej
výroby vyžaduje, aby činnosť tých
priemyselných odvetví a podnikov, ktoré dodávkami
zariadení a ďalších prostriedkov rozhodujúcim
spôsobom ovplyvňujú tempo zvyšovania
poľnohospodárskej výroby, najmä jej intenzitu,
sa považovala nie za pomoc, ale za kooperáciu s jedným
z rozhodujúcich článkov národného
hospodárstva a plnila úlohy pre poľnohospodárstvo
skutočne kvalitne. Ide predovšetkým o podstatné
zvýšenie podielu chémie, strojárstva,
energetiky, stavebníctva a dopravy na výrobnej spotrebe
v poľnohospodárstve. A ide tiež o služby,
ktoré bez falošnej ziskománie musia uskutočňovať
strojové a traktorové stanice, nákupné
a iné organizácie. Preto popri značných
priamych investíciách do poľnohospodárstva
budú sa ďalšie prostriedky vkladať do urýchleného
budovania závodov chemického priemyslu pre poľnohospodárstvo,
na výstavbu krmovinárskeho priemyslu a podobne.
Na druhej strane za rozhodujúcu úlohu našich
poľnohospodárov a poľnohospodárstvo riadiacich
orgánov považujeme plné využitie všetkej
poľnohospodárskej pôdy, zvyšovanie hektárových
výnosov, zabezpečenie optimálnej výživy
rastlín a úprav vlahových pomerov v pôde.
Zabezpečujúc pre budúci rok zhruba 112 kg
čistých živín priemyselných hnojív
v priemere na 1 hektár, zabezpečujúc sortiment,
kvalitu a včasnosť dodávok, musíme stupňovať
náročnosť na ich racionálne využitie.
Súčasne treba v poľnohospodárskych závodoch
podstatne zvýšiť starostlivosť o maštaľné
hnojivá a využitie všetkých zdrojov organických
hnojív. Pre využitie priemyselných a iných
hnojivých odpadov pristupujeme k výstavbe moderných
kompostární.
Pretože v našich podmienkach prinášajú
veľký úžitok závlahy, rozšírime
ich najmä v Polabí a na dolnom Povltaví, na
Žitnom ostrove, v povodí Váhu a na Východoslovenskej
nížine. Budeme podporovať výstavbu hnojivých
závlah, ktoré by mali naši poľnohospodári
smelšie zakladať.
Starostlivosť o zabezpečenie výživy nášho
ľudu veľmi nástojčivo zdôrazňuje
zvyšovať u nás produkciu zrnín, najmä
pšenice. Musíme ju zabezpečovať zvyšovaním
hektárových výnosov, použitím
najvýnosnejších odrôd, racionálnej
výživy a odstránením zbytočných
strát pri zbere a skladovaní. Považujeme za
nevyhnutné už tohto roku získať pomerne
väčšie množstvo domácej pšenice
pre zásobovanie obyvateľstva. Aby sme pritom neoslabili
krmovinové fondy poľnohospodárskych závodov,
rátame s protidodávkami kvalitných jadrových
krmív.
Rovnako vážnou úlohou je efektívnejšie
využitie krmovinových surovín. Za tým
účelom sme začali budovať moderný
krmovinársky priemysel, ktorý v roku 1970 vyrobí
viac ako 5 miliónov ton kŕmnych zmesí, čo
je štyri razy viac oproti súčasnosti.
V rukách orgánov riadiacich poľnohospodársku
výrobu, jednotných roľníckych družstiev
a štátnych majetkov je ďalšia a pre rozšírenie
chovu hovädzieho dobytka a výroby mlieka rozhodujúca
rezerva, ktorú predstavujú naše lúky
a pastviny o rozlohe takmer 2 milióny hektárov.
Ak, súdružky a súdruhovia, chceme a máme
byť dobrými hospodármi, ak pred týmto
bohatstvom, ktoré môže priniesť podstatne
viac úžitku, musíme už prestať prešľapovať
a zatvárať oči.
Pretože našich poľnohospodárov sužujú
a otravujú a poľnohospodárskej ekonomike škodia
doterajšie byrokratické predpisy o investíciách
a projektoch, rozhodli sme podstatne zjednodušiť, zlacnieť
a pritom skvalitniť celú túto prax.
Poľnohospodársku výstavbu musíme orientovať
na účelné, praxou overené a hospodárne
stavby, umožňujúce uplatniť veľkovýrobnú
technológiu, aby nezvyšovali, ale naopak znižovali
náklady na výrobu. Považujeme za správne
pokračovať v zameraní stavebných investícií
v poľnohospodárstve na zúrodňovanie
pôdy, na výstavbu sušiarní, skladovacích
a silážnych priestorov a novú výstavbu
dôsledne podriadiť postupnej špecializácii
a koncentrácii poľnohospodárskej výroby.
I keď sme v oblasti mechanizácie veľa urobili
- veď produktivita v poľnohospodárstve vzrástla
2,5krát - sme si vedomí toho, že slabým
miestom je tu nízka kvalita materiálov použitých
na výrobu strojov i súčiastok. Pluhy sa rýchlo
derú, ložiská predčasne opotrebovávajú,
mnohé dielce ohýbajú, lámu, proste
nevhodným materiálom zhadzujeme veľké
dielo mechanizácie. V práci našich konštruktérov,
strojárov i hutníkov musí ísť
teda o rozhodné zjednanie nápravy v tomto smere.
Ďalej pôjde o komplexné vyriešenie jednotlivých
technologických liniek, o dosiahnutie svetových
parametrov vyrábaných strojov, o urýchlenie
vývoja a výroby dopravných prostriedkov vrátane
mechanizmov na nakládku a vykládku, o dodávky
strojov pre komplexnú mechanizáciu pestovania cukrovky
a zemiakov, ako i zabezpečenie mechanizácie pre
horské i ovocinársko-zeleninárske oblasti
včetne pre živočíšnu výrobu.
Je mnoho sťažností v oblasti náhradných
dielov, a poľnohospodárskych zvlášť.
A je to pravda. Zložité, často byrokratické
dodávateľské vzťahy, medzičlánky,
zastaralá sieť skladov, neplánovitosť,
neistota spôsobujú na jednej strane nepohotovosť
určitých súčiastok a na druhej strane
horibilné zásoby iných nepotrebných.
S tým musíme skoncovať. Pripravujeme preto
na pokyn strany modernizáciu tejto oblasti.
Podobne na ďalších úsekoch dodávateľsko-odberateľských
vzťahov - či už v zabezpečovaní
chemikálií, alebo krmovín - vytvárame
predpoklady, aby dodávatelia i odberatelia považovali
poľnohospodárske závody za rovnocenných
partnerov, najmä pokiaľ ide o včasnosť a
kvalitu.
Uskutočňujú sa tiež opatrenia na zvýšenie
účinnosti plánovania poľnohospodárskej
výroby, aby toto umožnilo maximálne využiť
miestne výrobné podmienky a iniciatívu poľnohospodárskych
závodov a aby uľahčilo špecializáciu
výroby. Pôjde proste o to, aby sme sa zbavili šablónovitosti
v plánovaní. Veľkú váhu kladieme
na komplexnosť plánu a jeho včasné posúdenie
tak, aby poľnohospodárske závody poznali včas
nielen dodávkové úlohy, ale i materiálno-technické
zabezpečenie výroby. Spomenuté princípy
plánovania overujeme teraz v piatich okresoch a po zhodnotení
ich uplatníme.
Uvedomujeme si, súdružky a súdruhovia, že
centrálnou otázkou rozvoja poľnohospodárskej
výroby je rýchlo a účinne riešiť
zabezpečenie pracovníkov pre poľnohospodárstvo
a najmä získať mladých ľudí
pre toto odvetvie. V záujme toho treba predovšetkým
podnecovať materiálnu zainteresovanosť v poľnohospodárstve.
A to budeme robiť spoločne tak vláda, ako i
poľnohospodárske závody - najmä JRD -
všestranným využitím svojich možností.
Preto v súčasnom období pripravujeme niektoré
zmeny v ekonomickom stimulovaní rastu poľnohospodárskej
výroby.
Naďalej však zdôrazňujeme, že hlavným
zdrojom zvyšovania príjmov v poľnohospodárskych
závodoch musí byť rast a hospodárnosť
výroby samej. I v poľnohospodárstve vystupuje
teraz do popredia nutnosť ešte účelnejšie
využiť prostriedky, ktoré vkladáme do
tohto odvetvia.