aby dosiahli dobré výsledky. Je však potrebné získať vedomie a srdce družstevníka pre výrobu v nových podmienkach v JRD. To vyvstáva ako hlavná úloha výchovy družstevníka, hlavne v zimnom období. Pre zlepšenie politicko-organizačnej práce musia podstatne viac urobiť agitačné kolektívy a patronátne závody.
Vážená Slovenská národná rada!
Uvedomujeme si plne súčasnú vážnosť situácie nákupu živočíšnych produktov. Vieme v čom sme urobili chyby, uviedli sme rad konkrétnych námetov a opatrení, ktoré vykonávame už v tomto období a najmä v I. štvrťroku 1962, aby sme jednotlivé úlohy v nákupe splnili.
Za celým dianím poľnohospodárskej výroby stojí človek. Nájdime k nemu správny prístup, získame jeho um a činy pre plnenie náročných úloh v socialistickej veľkovýrobe. Toto bude zárukou splnenia výroby a nákupných úloh v budúcom roku.
Končíme rok 1961 s niektorými nedostatkami v poľnohospodárskej veľkovýrobe a vstupujeme do roku 1962, ktorý rok bude o to významnejší, že bude historický XII. sjazd našej Komunistickej strany Československa, ktorý nám vytýči smelé perspektívy našej spoločnosti, preto my, poslanci Východoslovenského kraja musíme urobiť všetko a vynaložiť všetko úsilie, aby do XII. sjazdu KSČ náš Východoslovenský kraj v plnení úloh v poľnohospodárskej problematike bol medzi prvými. (Potlesk. )
Podpredseda Sabolčík:
Ďakujem poslancovi Glazunovovi za jeho prejav.
Ďalej prehovorí poslanec Šimon Ž b i r k a. Dávam mu slovo.
Poslanec Žbirka:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Súdruh povereník C h u d í k vo svojom referáte zdôraznil, že zveľadenie nášho poľnohospodárstva na úroveň ostatných odvetví nášho národného hospodárstva patrí v súčasnej dobe medzi najdôležitejšie úlohy všetkých pracujúcich v našej vlasti. Veď je to práve poľnohospodárska výroba, ktorá sa značnou mierou bude podieľať na dosiahnutí vytýčených cieľov v tretej päťročnici.
Rozvoj poľnohospodárskej výroby je tiež jedným z dôležitých a rozhodujúcich činiteľov na uskutočnenie smerníc našej strany o ďalšom raste životnej úrovne pracujúcich miest a dedín. Dôležitým meradlom rozvoja poľnohospodárskej výroby je
tržná produkcia. Plánované úlohy v nákupe najmä živočíšnych výrobkov sa nesplnili. Nemôže nás utešovať skutočnosť, že v porovnaní s minulým rokom sa nakúpilo viac mäsa, mlieka a vajec, pretože resty a nerovnomerné plnenie dodávok odrážali sa často aj na plynulom zásobovaní.
Medzi najväčších neplničov nákupu patrí Východoslovenský kraj, ktorý ako jediný v republike predal štátu v tomto roku menej mäsa a vajec ako v minulom roku. O príčinách neplnenia nákupných úloh vo Východoslovenskom kraji nebudem hovoriť, pretože o nich bližšie hovoril s. povereník C h u d í k.
Chcel by som vás však v krátkosti oboznámiť so situáciou na úseku výroby a nákupu poľnohospodárskych výrobkov za môj volebný obvod, za okres Michalovce.
Michalovský okres patrí v plnení plánu nákupu medzi najhoršie okresy kraja. Neplnenie plánu v nákupe v tomto produkčnom okrese má rozhodujúci vplyv na neplnenie kraja, pretože okres sa podieľa na plánovanom nákupe kraja v mäse celkom 16 %, z toho v jatočných ošípaných 18 %, pri mlieku 16 % a pri vajciach 17 %.
Do 10. decembra 1961 dlhuje okres 19 550 q mäsa celkom, z toho 13 800 q bravčového mäsa, viac ako 4 milióny litrov mlieka a vyše 2 milióny kusov vajec. Na restoch kraja podiela sa pri mäse celkom 14, 5 %, z toho pri ošípaných 18 %, pri mlieku 19, 5 % a pri vajciach 16 %.
Hlavné dôvody takého vysokého zaostávania nákupu nie sú len v objektívnych príčinách, vplyvom nepriaznivého počasia, čo malo vplyv aj na nízke výnosy obilnín a krmovín a v súvise s tým aj na nízku úžitkovosť hospodárskych zvierat. Príčiny treba hľadať a sú v riadiacej a organizátorskej práci národných výborov a ich poľnohospodárskych komisií.
V jesení 1960 sa vo väčšine obcí čakalo na zlepšenie počasia, čo malo za následok nedodržanie agrotechnických termínov jesennej orby a sejby a nezasiatie plánovaných plôch ozimín o viac ako 2500 ha a tiež nezoranie výmery takmer 18 000 ha. Zaostal i vývoz maštaľného hnoja a jeho zaorávka.
Sťažené pracovné podmienky pri zabezpečovaní plnenia plánu na úseku poľnohospodárstva odhalili súdruhom v okrese v súčasnom období pri hodnotení výsledkov tohto roku organizačné nedostatky a to jednak na okresnom národnom výbore, jednak aj na mnohých miestnych národných výboroch a jednotných roľníckych družstvách. Staré, zaužívané formy práce sa zvlášť v tomto roku vypukle prejavili a ukázali sa ako neúčinné, brzdiace vývoj poľnohospodárskej výroby.
Súčasne sa však ukázalo a potvrdilo to i hospodárske výsledky tých družstiev, ktoré i napriek nepriaznivým podmienkam dokončili orbu a sejbu v agrotechnických termínoch v jeseni a dosiahli podstatne vyššie hektárové výnosy. Tak to bolo napríklad aj na Jednotnom roľníckom družstve Markovce a Petrovce, ktoré splnili aj zmluvné dodávky obilia. Naproti tomu Jednotné roľnícke družstvo Malčice, ktorého chotár leží medzi dvoma spomínanými družstvami, zmluvné dodávky nesplnilo. Podobne je to aj v plnení nákupu živočíšnych výrobkov. Sú družstvá, ktoré plnia a prekračujú zmluvné dodávky mäsa a mlieka, ako napríklad JRD Krásnovce, Stretávka, Vranov - Dlhá, kým niektoré iné ako napríklad Trhovište, Soľ a ďalšie v plnení veľmi zaostávajú. Podobných porovnaní družstiev, kde sú rovnaké výrobné možnosti, avšak výsledky vo výrobe a nákupe sú rozdielne, je viacej.
Rozvoj poľnohospodárskej výroby a nákupu závisí najmä od riadiacej a organizátorskej práce miestnych národných výborov. Treba povedať, že mnohé miestne národné výbory v okrese si v dostatočnej miere neuvedomujú svoju zodpovednosť za stav prác na jednotných roľníckych družstvách, za plnenie nákupných úloh a za celkový rozvoj poľnohospodárskej výroby v obci. Dôkazom toho je, že v celom rade obcí nie sú dodržané plánované stavy dobytka, najmä kráv, ďalej stavy ošípaných, najmä v spoločných chovoch, stavy nosníc atď. Hustota dobytka na 100 ha poľnohospodárskej pôdy je len 39, 5 kusov, z toho len 12, 4 kusov kráv. Prevodovosť jalovíc do stavu kráv sa splnila len na 21, 8 %. Výroba mlieka bola splnená len na 49, 2 % a vajec na 47 % za trištvrte roka. Naproti tomu sú ešte stále vysoké stavy kráv a ošípaných u členov JRD, čo oslabuje živočíšnu výrobu spoločných chovov, pretože vysoké stavy na záhumienkách nutne kladú zvýšené požiadavky na výdaj naturálií a podobne.
Je však treba povedať, že tajomníci miestnych národných výborov neboli vždy dostatočne vedení a usmerňovaní zo strany okresného národného výboru. Na tajomníkov príslušné odbory ukladali rozličné úlohy len mechanicky, nevysvetľovalo sa im dostatočne neradilo, akými metódami majú akcie zabezpečovať. Nie zriedka sa stalo, že pracovníci ONV dochádzali zabezpečovať úlohy priamo na družstvo, obchádzali miestny národný výbor, ktorý je vládou v obci, a to nie je správne.
V okrese sa náležité nerozvinula činnosť poľnohospodárskych komisií. Nebola dostatočne pochopená ani úloha pracovníkov poľnohospodárskeho odboru ONV v podmienkach novej územnej organizácie a to myslím, že je zjavom aj v ostatných okresoch. Tento problém si vyžaduje pomoc aj od nás poslancov Slovenskej národnej rady.
Je všeobecne známe, že vo väčšine okresov a obcí vedia pracovníci národných výborov, funkcionári družstiev spolu s odborníkmi z okresu, vykonať dobre rozpis plánu a zapracovať úlohy do celoročných výrobných a finančných plánov, i keď sú ešte prípady, že na niektorých miestach to všelijako pripasúvajú, len aby na papieri vyšla hodnota pracovnej jednotky. Na zabezpečenie plánu však nie sú prijaté dosť účinné opatrenia, plnenie úloh sa pravidelne v rade MNV, v pléne MNV a v poľnohospodárskych komisiách nekontroluje a nehodnotí, vyskytnuvšie sa nedostatky sa neodstraňujú včas, aby sa vytvorili vhodné podmienky pre splnenie plánu výroby. Aj v okrese Michalovce chýbala dôsledná kontrola, bez ktorej žiadna riadiaca činnosť nie je a nemôže byť účinná.
Mnohé z prijatých uznesení na zlepšenie stavu boli dobré, neboli však adresné, neprerokúvali sa v kolektíve, neprenášali sa vhodným spôsobom až na jednotlivcov, ktorí ich mali priamo vo výrobe zabezpečovať, a preto sa nedosiahli ani očakávané výsledky.
Niektoré otázky riešime v okresoch a v obciach veľmi liknavo, i keď vieme, že pomalý postup je brzdou. Je veľa ťažkostí v obciach a v jednotných roľníckych družstvách, máme však možnosť ich riešiť a máme na to i prostriedky, a predsa sa bojíme do problémov pustiť. Od nás poslancov sa vyžaduje viac pomoci obciam, nie však robiť za funkcionárov miestnych národných výborov alebo JRD, ale častejšie si s nimi sadnúť, poradiť im, v čom si nevedia sami poradiť.
Vyžaduje sa viac verejných schôdzok na dedine, vysvetľovať voličom dôležitosť plnenia plánu výroby a nákupu a ostatných národohospodárskych úloh. Zapáliť ľudí pre prácu, z ktorej má úžitok celá naša spoločnosť.
Záujem našej spoločnosti vyžaduje viac masovo-politickej a agitačnej práce najmä v obciach, medzi družstevníkmi a ostatnými roľníkmi, veď máme za cieľ zvýšenie životnej a kultúrnej úrovne obcí na úroveň miest.
Úlohy na rok 1962 na úseku poľnohospodárskej výroby a nákupu sú veľké, ale reálne a splniteľné. Máme dosť schopných ľudí, aj materiálne prostriedky na ich splnenie. Ak budeme vedieť zapojiť do práce široký aktív, opierať sa o jeho iniciatívu, poveriť ho konkrétnymi úlohami s určením zodpovednosti, ak prehĺbime riadiacu činnosť národných výborov, ak zaktivizujeme volené orgány, radu a plénum národného výboru, príslušné komisie národných výborov, masové organizácie a cez ne všetkých občanov na dedine, nemusíme sa úloh báť a splníme ich aj v Michalovskom okrese, ako aj vo Východoslovenskom kraji. Dôležité je získať pre plnenie úloh ozaj všetkých občanov a docieliť to, aby jednotlivec videl svoje osobné šťastie v rozvoji JRD, v úspechu družstva.
Treba plne využiť zimné obdobie na podrobné oboznámenie družstevníkov s úlohami plánov na rok 1962, vykonať krátkodobé školenie zootechnikov, ošetrovateľov dobytka, kŕmičov, dojičiek a ďalších, poučiť sa z tohoročných chýb, poradiť sa s pracujúcimi, ako zabezpečiť plán výroby na jednotlivých úsekoch.
Pomôžme rozvinúť záväzkové hnutie na počesť XII. sjazdu Komunistickej strany Československa, zapojiť do súťaže okresy, obce, jednotné roľnícke družstvá, pracovné kolektívy, jednotlivcov a som presvedčený, že pri hodnotení plnenia plánu poľnohospodárskej výroby za rok 1962 aj Východoslovenský kraj, ako aj okres Michalovce, ako jeden z najprodukčnejších okresov tohto kraja výsledkami dobrej masovo-politickej a organizátorskej práce pracovníkov jednotných roľníckych družstiev, štátnych majetkov, národných výborov, nákupných organizácií a ostatných zložiek Národného frontu splní úspešne výrobu aj nákup v roku 1962. (Potlesk. )
Podpredseda Sabolčík:
Ďakujem poslancovi Ž b i r k o v i za prejav.
Ďalším rečníkom je poslanec Martin Mikuláš. Dávam mu slovo.
Poslanec Mikuláš:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky, súdruhovia!
V zpráve povereníka SNR pre pôdohospodárstvo s. C h u d í k a sa hovorilo o plnení úloh v nákupe poľnohospodárskych produktov za rok 1961, ako aj o predpoklade na budúci rok. V svojom diskusnom príspevku chcel by som poukázať, ako naše JRD československo-sovietskeho priateľstva v Liptovskom Mikuláši si toho roku úlohy plní a aký máme predpoklad zvyšovania poľnohospodárskej výroby na budúci rok.
Toho roku boli pomerne priaznivé klimatické podmienky v našom okrese, čo sa prejavilo v dobrej úrode a utvorilo podmienky hlavne zo stránky zabezpečenia krmovinovej základne na úspešné zvyšovanie poľnohospodárskej výroby v našom okrese. V minulých rokoch bol stále nedostatok objemových krmív a okopanín, čo nám robilo značné ťažkosti, pretože v predjarných mesiacoch sme mnohokrát stáli pred problémom, akým spôsobom udržíme stavy dobytka v kondícii, aby sme mohli zabezpečovať a plynule plniť zmluvné dodávky.
Naše JRD československo-sovietskeho priateľstva je zlúčené z bývalých troch JRD. Toho roku pričlenili sa k nám ďalšie dve JRD. Hospodárime na výmere 2150 ha poľnohospodárskej pôdy vrátane záhumienok, z toho je 1100 ha ornej pôdy. Zlúčením vytvorili sa priaznivé podmienky pre rozvoj chovu hovädzieho dobytka, centralizovaním výkrmu ošípaných a čiastočnej špecializácie v ostatných chovoch. Na úseku rastlinnej výroby sme urobili osevné postupy tak, aby sme mali možnosť lepšie využiť stroje a čiastočne znižovať náklady, použitím niektorých nových spôsobov zberu krmovín a kombajnovej žatvy. Už samotný nástup do jarných prác nás presvedčil o tom, že dodržaním agrotechnických termínov v sejbe a správnou prípravou pôdy docielime zvýšenie hektárových výnosov najmä pri obilninách.
Priemerné hektárové výnosy obilnín v minulom roku boli v našom družstve 25, 09 q. Toho roku sme zaznamenali dobrý výsledok, keď sme z každého hektára obilnín dosiahli 26, 5 q obilia.
Na naše podmienky je to istý úspech a vynakladáme čo najväčšie úsilie, aby sme takéto výnosy dosahovali aj v budúcich rokoch, pretože naša krmovinová základňa v zrninách je ešte aj toho roku schodková o 45 vagónov, čo riešime šrotovanou lucerkou a mladou ďatelinou.
Dobré výsledky sa dosiahli aj v pestovaní kukurice na siláž, ktorá sa dnes už stáva dôležitou súčasťou hlavne v chove hovädzieho dobytka, keď na 1 kus hovädzieho dobytka máme zabezpečené 40 q siláže. Na ploche 61, 24 ha sa dosiahol priemerný výnos 487, 5 q silážnej hmoty. Je kvalitná a máme jej dostatok.
Vypláca sa venovať zvýšenú pozornosť aj pestovaniu ďatelín, ďatelinotrávam a lúkam, pretože tieto krmoviny sú rozhodujúce pre zlepšenie kvality hovädzieho dobytka a jeho úžitkovosti. Pri ďateline červenej sme docielili priemerný výnos 70 q z 1 hektára, pri ďatelinotráve v priemere 54 q a na niektorých tučných honoch až 95 q z hektára. Seno z prvej kosby nám dalo 32 q z 1 hektára. Dobré boli výsledky aj pri pestovaní maku, keď sme mali priemerný výnos 9, 27 q. Dobré výsledky sa dosiahli aj pri ľane, keď sme z 1 ha ľanu namlátili 8, 5 q semena a stonky po vyrosení nám dali 34 q z 1 hektára.
V minulých rokoch, možno povedať aj nesprávnou agrotechnikou a nezainteresovanosťou družstevníkov pri pestovaní zemiakov, docielili sa podpriemerné úrody zemiakov, keď sme napr. v minulom roku mali priemerný výnos len 85 q z 1 ha, v okrese len 74 q. Tohoročné výsledky jasne hovoria o tom, že venovať zvýšenú pozornosť sa vypláca, keď aj v rámci okresu sa docielil priemerný výnos 153 q, čo umožnilo splniť dodávku nad 100 %. Na našom JRD československo-sovietskeho priateľstva sme pestovali toho roku zemiaky na výmere 197 ha a priemerný hektárový výnos bol 183 q. K výnosom nám pomohlo popradské hnutie, na základe ktorého sa v okrese ako aj u nás na JRD venovala vysadeným plochám zemiakov zvýšená pozornosť tým, že sa zemiaky načas viacráz bránili, plečkovali a oborávali. Aj výzva JRD Liptovský Trnovec dosiahnuť 200 q výnosy našla patričnú ozvenu v našom okrese. Na našom JRD bolo do súťaže o dosiahnutie 200 q z 1 hektára prihlásená plocha 88 ha, na ktorej ploche sa výnos aj dodržal. Na dvore v Iľanove sme mali na ploche 28, 5 ha priemerný výnos 243 q z 1 ha. Toho roku sme robili pokusy vo výsadbe zemiakov novým spôsobom, takzvané vysádzanie do roviny. Normálny sadzač bol prispôsobený tak, že namiesto zahŕňacích diskov, ktoré vytvárali za sadzačom hroble, boli namontované oceľové dosky, ktoré nám pôdu nechávali úplne rovnú, čím sa vytvárali podmienky pre lepší boj proti burine, keď sme napríklad na bránenie zemiakov používali stredné ťažké hrotové brány, ktoré pôdu nielen prevzdušili, ale aj burinu do dôsledkov zničili. Výhoda tohto spôsobu spočíva ďalej v tom, že zemiaky hlavne pri plečkovaní dostávajú viacej vzduchu a je možnosť použiť viacej druhov závesného náradia.
Tieto pokusy sa robili v rámci okresu na viacerých miestach v spolupráci s pracovníkmi výskumného ústavu v Liptovskom Hrádku už nie na malých pokusných parcelkách, ale na celých honoch. Ani v jednom prípade neklesol hektárový výnos pod 200 q pri takto vykonanej výsadbe, ba na dvore v Mikuláši sa dosiahol na 6, 5 ha ploche výnos 340 q z 1 ha. Tento spôsob výsadby ideme uplatňovať aj naďalej v širšom rozsahu, veď mikulášsky okres už budúceho roku bude produkovať a dodávať poväčšine sadbové zemiaky. V našom okrese musíme zemiakom venovať zvýšenú pozornosť, lebo táto plodina nám umožňuje zvýšiť výrobu mäsa a hlavne to, že ich môžeme v dostatočnom množstve používať na výkrm ošípaných, čím usporíme hodne jadrového krmiva.
Na základe dobrých výsledkov v rastlinnej výrobe sme plánované stavy hovädzieho dobytka nielen dodržali, ale aj prekročili o 152 kusov, ošípaných o 51 kusov a nosníc o 660 kusov.
V tomto období nám však chýba do plánovaného stavu kráv 32 kusov, čo mienime vyrovnať v budúcom roku, keď namiesto 95 pripustených jalovíc, máme t. č. už pripustené 173 kusov, čím podstatne pomôžeme ozdraviť aj stádo tuberkulóznych dojníc v počte 200 kusov, ktoré bude úplne zlikvidované v roku 1963.
Plnenie produkcie živočíšnej výroby na našom JRD je takéto: Plán dodávky mlieka sme splnili už 10. XII. v množstve 624 500 litrov a do konca roku odovzdáme navyše 31 000 litrov mlieka. Dodávky jatočného mäsa 1848 q sme splnili už 17. novembra a do konca roku v nadpláne sme odovzdali 301 q mäsa. Podobne bola splnená dodávka vajec, keď úlohu 239 000 kusov do konca roku prekročíme o 40 000 kusov.
Tak ako toho roku sme úspešne plnili všetky úlohy stanovené štátom, chceme sa aj v roku 1962 s týmito úlohami čo najčestnejšie vyrovnať, aby sme našu úlohu - splniť päťročnicu za 4 roky vo všetkých ukazovateľoch - splnili. (Potlesk. )
Nie všade je taká situácia v našom okrese na úseku plnenia výrobných a dodávkových úloh ako na našom družstve. Temer všetky JRD zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov.
V rámci okresu neplnia sa úlohy a nebudú ani splnené v mäse a mlieku. Príčin je viac a jednou z hlavných príčin je nedôsledná starostlivosť samotných družstevníkov o poľnohospodársku výrobu. I národné výbory nezohrali do dôsledkov svoju úlohu tak, aby sa situácia na družstvách zlepšila, aby sa viacej vyrábalo a dodávalo pre verejné zásobovanie. Veď nemožno sa do nekonečna vyhovárať na nízke hektárové výnosy, na slabú úžitkovosť, ale príčiny hľadať v samej organizácii práce, ktorá je základom úspešného napredovania JRD, a tým i dosiahnutia lepších hospodárskych výsledkov.
Myslím, že prvým predpokladom správneho riadenia výroby zo strany národných výborov je to, aby miestne národné výbory mali dokonalý prehľad o výrobe a na základe rozborov priamo usmerňovali výrobu. Hovorím o tom preto, že aj v našom okrese, žiaľ, nie je núdza o také miestne národné výbory a najmä poľnohospodárske komisie pri MNV, ktoré nemajú riadny prehľad a potom nemôžu ani, účinne zasahovať do problémov tak, aby sa nedostatky pružne odstraňovali.
Ďalším predpokladom správneho riadenia je otázka upevňovania štátnej disciplíny a aktívnej účasti miestnych národných výborov pri riešení jednotlivých problémov v družstvách. Toto však vyžaduje, aby sa pracovníci a najmä tajomníci MNV vedeli smelo vyrovnať aj s nepopulárnymi otázkami a neustupovali vždy pred názormi niektorých družstevníkov, ktoré sú nesprávne. Uvediem príklad: v našom dvore v obci Iľanovo odmietli dojičky dojiť kravy, lebo toho času je slabšia dojivosť a poklesli aj ich zárobky. Tajomník MNV v tejto obci s. Bobuľa namiesto toho, aby sťažnosť dojičiek prerokoval s vedúcim dvora a poradil sa s vedením JRD, ako otázku v zásade riešiť, navrhol, aby sa dojičkám zmäkčili normy. Toto však nie je riešenie. A takto si my, funkcionári JRD, pomoc od tajomníkov MNV nepredstavujeme.
Súdružky, súdruhovia, poslanci!
Vypočuli sme si zprávu súdruha povereníka Chudíka, v ktorej hodnotí dosiahnuté výsledky na úseku poľnohospodárstva v tomto roku a navrhuje opatrenia na splnenie zvýšených úloh v budúcom roku. Ja osobne a iste aj vy, môžeme len súhlasiť s navrhovanými závermi, cieľom ktorých je rýchlo prekonať nedostatky vo výrobe a v nákupe a vytvoriť podmienky pre úspešné splnenie plánu v budúcom roku. Chcem len záverom svojho diskusného príspevku zdôrazniť, že otázka dokrmu hovädzieho dobytka je jedným zo základných opatrení vo výrobe mäsa. Hovorím z vlastných skúseností nášho družstva, my sme už v tomto roku jatočný hovädzí dobytok dokrmovali a to nám umožnilo predčasne splniť plán nákupu, prekročiť plánované stavy hovädzieho dobytka, čím sme si vytvorili podmienky pre rovnomerné plnenie plánu aj v budúcom roku. Tým, že uplatníme celý rad ďalších podnetných návrhov, o ktorých sa tu hovorilo, v našej každodennej práci, môžeme sa úspešne vyrovnať s plánovanými úlohami v poľnohospodárstve a predčasne ich splniť. (Potlesk. )
Podpredseda Sabolčík:
Ďakujem poslancovi Mikulášovi za jeho prejav. Súdružky a súdruhovia poslanci!
Hlási sa ešte niekto o slovo, alebo má niekto dotazy k prednesenej zpráve?
(Nikto. )
Keďže sa už o slovo nikto nehlási,
vyhlasujem rozpravu k druhému bodu programu za skončenú.
Upozorňujem členov Komisie Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo, že sa komisia počas prestávky zíde v zasadacej miestnosti číslo 56, aby upravila konečné znenie návrhu uznesenia s prizretím na odovzdané pripomienky a na priebeh rozpravy.
Nasleduje 20-minútová prestávka.
(Prestávka 20 minút. ) (Po prestávke: )
Podpredseda Sabolčík: Pokračujeme v rokovaní.
Dávam slovo zpravodajcovi Komisie Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo poslancovi Vojtechovi Cholevovi, ktorý podá zprávu o výsledku rokovania komisie o konečnom znení návrhu uznesenia k druhému bodu programu.
Zpravodajca Choleva: Vážená Slovenská národná rada!
Z poverenia Komisie Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo podávam zprávu o výsledku rokovania komisie.
K návrhu uznesenia k zpráve povereníka SNR pre pôdohospodárstvo, ktorý návrh ste dostali ako tlač číslo 23 došli od poslancov pripomienky a návrhy na zmenu uznesenia.
Komisia tieto pripomienky a návrhy prerokovala a odporúča Slovenskej národnej rade, aby prijala navrhnuté uznesenie s týmito zmenami:
Na druhej strane v poslednom odseku bude znieť prvá veta takto:,, Úlohy plánu výroby a nákupu pre rok 1962, najmä pri živočíšnych výrobkoch sú vyššie a náročnejšie. "
Na tretej strane v druhom odseku vypúšťame slová: "pracovníkov poľnohospodárskej správy" a odsek sa bude začínať: "žiada národné výbory, nákupné organizácie a všetkých pracujúcich v poľnohospodárstve... "
V treťom odseku na tretej strane navrhujeme rozšíriť záverečnú vetu v tom zmysle, že za slová "umelé dosúšanie" sa vkladá slovo "a silážovanie".
Na štvrtej strane v štvrtom odseku sa upravuje tretí riadok v tom zmysle, že sa vypúšťa slovo "ďalšej" a za slovo "práci" sa vsúva slovo "naďalej".
Na šiestej strane v druhom odseku, v piatom riadku pred slovo "pracujúci" sa vsúva slovo "všetkých".
Podpredseda Sabolčík:
Ďakujem zpravodajcovi súdruhovi Cholevovi za prednesenú zprávu.
Súdružky, súdruhovia poslanci,
má ešte niekto pripomienky alebo doplnky k navrhnutému uzneseniu ? (Nikto. )
Pretože pripomienok niet, dávam hlasovať
o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve povereníka Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo súdruha Michala C h u d í k a o zhodnotení plnenia plánu nákupu poľnohospodárskych výrobkov na Slovensku v roku 1961 a o zabezpečení úloh v roku 1962.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.
Súdružky a súdruhovia poslanci!
Nasleduje tretí bod programu, a to
návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o vyhlasovaní zákonov a iných právnych predpisov Slovenskej národnej rady.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 21.
Zpravodajcom je povereník Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť súdruh dr. Ladislav G e š o. Dávam mu slovo.
Zpravodajca dr. Gešo:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady Vám predložilo návrh zákona Slovenskej národnej rady o vyhlasovaní zákonov a iných právnych predpisov Slovenskej národnej rady. Cieľom zákona je novo upraviť vyhlasovanie zákonov a iných právnych predpisov Slovenskej národnej rady v Zbierke zákonov Československej socialistickej republiky.
Podnetom na vydanie novej úpravy sú jednak zmeny v organizácii a pôsobnosti slovenských národných orgánov, ktoré zakotvila nová ústava a ktoré sa dotýkajú tiež vydávania všeobecne záväzných právnych predpisov, jednak okolnosť, že dochádza k novej úprave celoštátnej publikačnej normy.
Na uverejňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov slúžili doteraz Zbierka zákonov a Úradný list. Prieskum výsledkov doterajšej publikačnej praxe, vykonaný v súvislosti s previerkou právnych predpisov, však ukázal, že v Úradnom liste sa rozličné úradné oznámenia vyhlasujú prevažne iba z tradičných dôvodov, bez väčšieho praktického významu a dosahu.
V záujme obmedzenia písomných opatrení ako prostriedkov riadenia štátnych a hospodárskych organizácií a v úsilí o najvyššiu úspornosť v administratíve vláda uložila ministrovi spravodlivosti vypracovať návrh na zrušenie Úradného listu a na zabezpečenie vhodnej publikácie oznámení, ktoré sa v ňom dosiaľ uverejňujú a sú nevyhnutné.
Návrh novej úpravy vyhlasovania všeobecne záväzných predpisov bol vypracovaný a má byť začiatkom januára 1962 predložený na schválenie Predsedníctvu Národného zhromaždenia ako jeho zákonné opatrenie s účinnosťou od 1. januára 1962.
Uvedený návrh má v § 3 osobitné ustanovenie o uverejňovaní všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej národnej rady. Do spomenutých ustanovení boli premietnuté zmeny v organizácii a pôsobnosti slovenských národných orgánov. Tieto zmeny treba vyjadriť aj v osobitnom zákone Slovenskej národnej rady, o vyhlasovaní zákonov a iných právnych predpisov Slovenskej národnej rady, keďže naďalej zostáva zachovaná doterajšia koncepcia vzájomnej závislosti obidvoch publikačných noriem.
Predložený návrh zákona Slovenskej národnej rady znamená zlepšenie oproti terajšiemu stavu v tom, že sa do neho premietajú ústavné zmeny, pokiaľ ide o tvorbu právnych predpisov Slovenskej národnej rady a jej orgánu Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Kladom je ďalej to, že je obsahove v plnom súlade s celoštátnou publikačnou normou, čo dosiaľ nebolo. Navrhovaná úprava prehľadným spôsobom a systematickým usporiadaním, ktoré zodpovedá ústave i celoštátnemu publikačnému predpisu, vypočítava podľa dôležitosti všetky právne predpisy, vydávané Slovenskou národnou radou a Predsedníctvom Slovenskej národnej rady, ktoré treba publikovať v jednotnej celoštátnej zbierke. Prispieva tak k prehľadnosti a zjednodušeniu nášho právneho poriadku.
Vyhlasovanie zákonov a iných právnych predpisov Slovenskej národnej rady sa už od začiatku roku 1960 vykonáva v jednotnej celoštátnej zbierke zákonov. Návrh nového celoštátneho publikačného predpisu, i predložený návrh zákona Slovenskej národnej rady túto úpravu preberajú, lebo sa plne osvedčila. Predchádzajúca roztrieštenosť pri uverejňovaní právnych predpisov a z toho vyplývajúca neprehľadnosť nášho právneho poriadku spôsobovala, že najmä právne predpisy slovenských národných orgánov neboli dostatočne známe v českých krajoch.
Jednotná úradná zbierka zákonov bude vychádzať tak ako dosiaľ v dvoch vydaniach, a to v znení českom a v znení slovenskom, ktoré budú obsahove rovnaké. Redakcia slovenského vydania sa zveruje Slovenskej národnej rade. Prakticky ju vykonáva odbor Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť.
Súdruhovia poslanci, súdružky poslankyne,
predložený návrh zákona Slovenskej národnej rady prešiel pripomienkovým konaním a bol prerokovaný Predsedníctvom Slovenskej národnej rady, ktoré ho odporúča Slovenskej národnej rade na schválenie.
Podpredseda Sabolčík:
Ďakujem povereníkovi Slovenskej národnej rady súdruhovi dr. G e š o v i za prednesenú zprávu.
Otváram rozpravu k návrhu zákona.
Hlási sa, súdružky a súdruhovia poslanci, niekto o slovo? (Nikto. )
Pretože sa o slovo nikto nehlási, rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie. Budeme hlasovať o návrhu zákona Slovenskej národnej rady o vyhlasovaní zákonov a iných právnych predpisov Slovenskej národnej rady.
Kto súhlasí s návrhom tohto zákona, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti ?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh zákona SNR jednomyseľne schválila tak, ako ho predložilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.
Súdružky a súdruhovia poslanci!
Teraz dovoľte, aby som vám prečítal uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 11. decembra 1961:
"Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vyhlasuje podľa článku 75 odseku 2 Ústavy a podľa § 4 odseku 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 113/1960 Zb. zasadanie Slovenskej národnej rady za skončené dňom 30. decembra 1961. "
Tým sme program 7. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpali.
7. schôdzku Slovenskej národnej rady vyhlasujem za skončenú.
(Koniec schôdzky o 17, 15 hod. )